Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/68/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., D. B. E.: F. XX, A. C., zast. Mgr. Janou Hoksovou, advokátka, J. Kalinčiaka 13, Volkovce, proti žalovanému: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, A. C., zast. JUDr. Ladislav Chmelár, advokát, Levická 579, Vráble, o určenie neplatnosti listiny o vydedení, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že listina o vydedení, spísaná poručiteľom C. G., G. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, A. C., dňa 02.12.2021 povereným notárom JUDr. Milošom Chválom notárskou zápisnicou pod sp. zn. N XXX/XXXX, I. XXXXX/XX, je neplatná.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že listina o vydedení, spísaná poručiteľom: C. G., G. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. C., F. XX, dňa 02.12.2021 povereným notárom JUDr. Milošom Chválom pod sp. zn.: N XXX/XXXX, I. XXXXX/XX, je neplatná; uplatnila si aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Uviedla, že strany sporu sú jedinými deťmi neb. C. G. (ďalej aj ako „poručiteľ“). Dňa 02.12.2021 poručiteľ poveril notára JUDr. Miloša Chválu spísaním listiny o vydedení žalobkyne; registrovaná bola pod sp. zn.: I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XX. Dňa 14.06.2023 Okresný súd Nitra, notárom JUDr. Milošom Chválom, povereným súdnym komisárom v dedičskej veci po poručiteľovi vydal uznesenie č. k.: , , ktorým konanie o dedičstve prerušil a odkázal žalobkyňu, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala žalobu na Okresný súd Nitra o určenie neplatnosti listiny o vydedení. Žalobkyňa má za to, že spísaná listina o vydedení je neplatná, a to z nasledovných dôvodov. V zmysle ustálenej judikatúry musí dôvod vydedenia spočívať v správaní predchádzajúcom listine o vydedení, čo v tomto prípade je do 02.12.2021, pričom jednotlivé zákonné dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 24. februára 2010). Poručiteľ v napadnutej listine o vydedení ako dôvod vydedenia žalobkyne určil zákonné ustanovenie s tým, že žalobkyňa neprejavovala o poručiteľa skutočný záujem tak, ako by prejavovať mala, nenavštevovala ho počas jeho iných sviatkov. Na základe ustálenej judikatúry záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa skutočný záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Skutočnosti odôvodňujú

záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v pasivite (nezáujmu) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, pravda, spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu potomka k rodičom (prarodičom atď.), t. j. napr. spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti (rozsudok NS ČR z 15. 5. 2007, sp. zn. ). V tomto prípade bol to práve poručiteľ, ktorý sa správal voči žalobkyni v hrubom rozpore s dobrými mravmi a svojim správaním dal podnet k tomu, že žalobkyňa prestala poručiteľa navštevovať, nakoľko bol to on, kto ju z domu vyhadzoval, vulgárne sa voči nej a jej rodine správal a pod. Tiež mala za to, že dôvod vydedenia ako prejav vôle poručiteľa je neurčitý, bližšie nekonkretizovaný, a teda neplatný, nie je jasné, prečo vôbec dochádzalo k tomu, že žalobkyňa s jej rodinou prestali poručiteľa navštevovať. Žalobkyňa sa napriek všetkému po smrti svojej matky mala snahu starať o poručiteľa a spoločné bývanie na jednom dvore, ale bol to práve poručiteľ a brat žalobkyne, ktorí začali voči nej a jej rodine intrigovať, začali ju z domu vyhadzovať, hoci tam žili spoločne s manželom a deťmi, hlavne s ťažko zdravotne postihnutým synom viac ako 37 rokov. Nie žalobkyňa neprejavovala záujem o poručiteľa, ale naopak boli to poručiteľ a jej brat - žalovaný, ktorí sa nikdy nezaujímali o rodinu žalobkyne, po smrti matky začali robiť všetko preto, aby ju a jej rodinu dostali preč z domu, nikdy sa predovšetkým nezaujímal poručiteľ ani o zdravotný stav jej ťažko postihnutého syna – teda vnuka poručiteľa a hoci s poručiteľom žili na jednom dvore a žalobkyňa mu vždy pomáhala, nielen pri výstavbe prístavby, zveľaďovaní nehnuteľnosti, ale starala sa aj o svoju už neb. matku, ku ktorej bol poručiteľ zlý a nestaral sa o ňu, no napriek všetkému, aj po tom všetkom, kedy sa žalobkyňa musela brániť na súde voči jeho konaniu, mala snahu sa s poručiteľom pomeriť, podať mu potrebnú pomoc aj v starobe a chorobe, dokonca mu bola ochotná zabezpečovať aj stravu, no tento to rázne odmietal a žalobkyňu vyhadzoval a vulgárne jej nadával. Z uvedeného vyplýva, že to nebola žalobkyňa, ktorá pretrhla rodinné vzťahy a vôbec nedala podnet k tomu, že by svojvoľne neprejavovala záujem o poručiteľa, ale naopak poručiteľ bránil spoločnému kontaktu. Ani deti žalobkyne ako vnúčatá poručiteľa nedokázali jeho zatrpknutosť a bezdôvodné tvrdohlavé správanie zlomiť. Veľakrát sa stalo, že žalobkyňa so synom sedeli na dvore, pričom poručiteľ sa na svojho vnuka ani len nepozrel, neprejavil mu žiadnu náklonnosť a lásku, hoci vedel, čo ho v živote postihlo a že žalobkyňa to má v starostlivosti s ním veľmi ťažké, nikdy sa nespýtal, ako sa má a ani o neho neprejavil žiaden záujem. Často sa stretli na dvore, pri dome, v záhrade, žalobkyňa otca pozdravila, no on ani neodzdravil a rovnako sa správal aj k deťom žalobkyne. Poručiteľ nielen žalobkyňu, ale aj svoje vnúčatá neodzdravil, radšej pozreli na druhú stranu, pričom práve ťažký údel žalobkyne a starostlivosť o syna mohli byť cestou, aby sa napravili vzťahy, ktoré ani žalobkyňa sama nevie vysvetliť po roku 2011, teda po smrti matky, čo viedlo poručiteľa a samotného žalobcu k tomu, aby sa takto začali správať. Poručiteľ a žalovaný pod jeho vplyvom sa len bezdôvodne hnevali, vyhadzovali žalobkyňu a jej rodinu z domova, ktorý si tam po celé roky budovali. Žalovaný po smrti poručiteľa zašiel až tak ďaleko, že žalobkyni ani len neoznámil smrť otca, ani ďalšie podrobnosti pohrebu, na ktorom sa chcela zúčastniť, dokonca bola aj na miestnom cintoríne, pričom akoby všetko bolo zahmlené a utajené, nakoľko ani tam sa nič nedozvedela. Poručiteľ veľakrát pozeral z okna do dvora, kde sa aj syn žalobkyne hrával spolu s ňou, no nikdy neprišiel, akoby ani neexistoval ani on ani samotná žalobkyňa. Naopak, keď si všimol, že ho vnuk alebo žalobkyňa s rodinou vidia, zastrel okno alebo zašiel do vnútra, dokonca v krajnom prípade sa správal agresívne a slovne ich napádal. Poukázala na , a , a . Dôvod vydedenia spočívajúci v neprejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nie je daný v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný poručiteľom samým (rozsudok NS SR, sp. zn. ). Zákon nedefinuje pojem trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. V takom prípade treba vychádzať z všeobecného interpretačného pravidla uvedeného v . Vo všeobecnosti platí, že poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil prejavovať o neho záujem. O neprejavenie opravdivého záujmu nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný poručiteľom samým. Jedným z hľadísk, ktoré treba skúmať, je aj to, či potomok mal reálnu možnosť prejavovať záujem, to znamená, či poručiteľ má sám záujem sa s potomkom stretávať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie potom neprichádza do úvahy, ak poručiteľ k takémuto stavu sám podstatne prispel (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , obdobne Rč 23/1998).

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalobu považoval len za prejav nenávisti žalobkyne voči nemu, s cieľom nosiť ho opäť po súdoch a znepríjemňovať mu život, pretože predmetom dedičstva po otcovi C. G. je nehnuteľnosť, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. A. C., ako pozemok registra EKN parc. J. XXX/X záhrada o výmere 56

m2, v podiele 1 a 5 eur na účte v B. K., D.. O otca sa staral každodenne a intenzívne 12 rokov jeho života, posledných 8 mesiacov bol na lôžku. Ošetroval ho v prístavbe rodinného domu, bez kúpeľne a kuchyne, nakoľko do domu, kde mal právo doživotného bývania, ho žalobkyňa nikdy nepustila. Keď pral otcove oblečenie a vynášal plienky, žalobkyňa sa častokrát z okna smiala s poznámkou...keby ti chcel žiť aspoň 100 rokov, aby si si to užil. Ona sa o neho vôbec nestarala a ani nezaujímala. Nikdy nepočul otca použiť vulgárne slová a ani otec žalobkyni vulgárne nenadával. Práve naopak, keď otec pozeral z okna prístavby, žalobkyňa mu nadávala do chrapúňov a zlodejov. V decembri 2010 ho rodičia ako vlastníka rodinného domu súp. č. XXXX písomne požiadali, aby žalobkyni pre jej nevhodné správania zrušil trvalý pobyt. Vzťahy sa narušili už dávno predtým, v čase, keď žalobkyňa po svadbe akože dočasne vysťahovala otca a jeho nábytok do garáže. Rodičia ju márne opakovane vyzývali, aby si hľadala vlastné bývanie, žalobkyňa to vždy ignorovala. Darovaciu zmluvu z 06.06.2000, na základe ktorej žalovaný nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXXX, k. úz. A. C., označila za podvod. V roku 2018, keď mal otec 90 rokov, podala na OČTK trestné oznámenie a museli ísť na výsluch. Jej hlavným cieľom bolo opäť otca a žalovaného len poškodiť, nosiť po polícii a znepríjemňovať im život. Jej oznámenie bolo odmietnuté. Poukázal na rozsudok Okresného súd Nitra z 23.06.2021, č. k. , v konaní o vypratanie nehnuteľnosti; v odôvodnení bolo uvedené, že čo sa týka trestného oznámenia, to možno považovať za hrubý prejav animozity zo strany žalobkyne voči žalovanému, avšak jej správanie je len prejavom absolútnej a neoblomnej snahy neopustiť nehnuteľnosť, ktorú má vypratať. Súd citlivo vnímal snahu žalobkyne dosiahnuť, aby sa z nehnuteľnosti nemusela vysťahovať, avšak je zrejmé, že ju užíva cca. 10 rokov bez právneho dôvodu a zasahuje tak do vlastníckeho práva žalovaného. Keď sa žalovaný v roku 2000 dozvedel, že jeho matka a jej sestra ešte v roku 1985 darovali žalobkyni rodinný dom a pozemky v obci Malá Lehota, bral to ako ich vôľu a rozhodnutie, nepodával žiadne žaloby ani trestné oznámenia. Keď išiel otec do rodinného domu, v ktorom mal inak právo doživotného bývania, žalobkyňa mu pri dverách na schodoch povedala, že tam nič nemá, nemá tam čo robiť a dovnútra ho nepustí. Potom otca strčila zo schodov a bolo šťastím, že ho žalovaný na schodisku zachytil. Potom volala na otca políciu. Svedkom slovného útoku bola aj sestra otca. Žalobkyňa otcovi v pivnici domu, kde mal kuchyňu, nadávala do zlodejov a podvodníkov, na čo jeho sestra vyzvala žalobkyňu, aby opustila miestnosť. Sestra poručiteľa priala žalovanému, aby to vydržal a ďakovala mu za starostlivosť o jej brata. Poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. , tj. skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať ako v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka k rodičovi, tj. napr. spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti. Žalobu navrhol zamietnuť.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, v rámci ktorého právna zástupkyňa žalobkyne navrhla žalobe vyhovieť. Podľa nej to bol práve poručiteľ, ktorý vyvolával konflikty a žalobkyňa obchádzala svojho otca, aby predišla k takýmto konfliktom. Od r. 2011 vypisoval žalobkyni rôzne listy. Na preukázanie dôvodnosti žaloby bolo predložené prehlásenie žalobkyne, v ktorom sa vyjadrila k celej veci. Jediným priamym svedkom, ktorý sa vedel vyjadriť k vzťahu otca a dcéry, je dcéra žalobkyne, ktorá žila do 19- tich rokov v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Dodnes navštevuje svoju matku 3-4 krát týždenne. Žalobkyňa a poručiteľ žili v rámci jedného dvora. Žalovaný v domácnosti s poručiteľom nežil, chodil tam len sporadicky. Preto poprela nim uvádzané tvrdenia. Čo sa týka čestných prehlásení predložených žalovaným, týmito sa vyjadruje otázka starostlivosti žalovaného o otca. Mala za to, že boli účelovo spísané a jednotlivým osobám priamo diktované. Prehlásenia žiadnym spôsobom nehodnotia správanie otca k dcére. Títo svedkovia nenavštívili nikdy domácnosť poručiteľa a žalobkyne. Ak sa aj dcéra žalovaného vyjadruje k niektorým skutočnostiam (napr. stavba prístavby, sťahovanie), ona v tom čase ešte nebola ani na svete, teda je zrejmé, že sa vyjadruje len sprostredkovane, pričom to nemá s touto vecou žiadny súvis. Nie je to žalobkyňa, ktorá by sa správala v rozpore s dobrými mravmi, pretože bol to práve poručiteľ, ktorý vyvolal konflikty a dal k nim podnet. To preukazujú aj vyjadrenia p. L. a p. A.. Žalobkyňa mala snahu sa s otcom udobriť, ale neúspešne. Uviedla, že žalobkyňa sa stará o ťažko zdravotne postihnutého syna, ktorého poručiteľ ako jeho dedko neoslovil a odignoroval ho. Je to celé zvláštne, pretože žili spolu na jednom dvore. Na tunajšom súde bolo vedené konanie o vypratanie nehnuteľnosti, sp. zn. , pričom žalobkyňa má vypratať nehnuteľnosť po zabezpečení bytovej náhrady. V konaní sp. zn. sa žalobkyňa domáhala, že prístavba domu patrí do dedičstva po matke v podiele 1-ica. V spore bola neúspešná, ale bolo podané dovolanie. Okrem toho sa žalobkyňa domáhala aj určenia, že jej vzniklo právo bývania a užívania nehnuteľnosti. Aj v tomto spore bola neúspešná. Podotkla, že súdne konania na súde neprebiehali medzi poručiteľom a žalobkyňou, ale

priamo medzi žalobkyňou a žalovaným. Samotný poručiteľ bol vnesený do týchto sporov žalovaným, ktorý predkladal jeho vyjadrenia do konaní. Nepovažovala za potrebné predložiť tieto rozhodnutia, keďže sa netýkali poručiteľa a žalobkyne. Súdy sa v sporoch s vyjadreniami poručiteľa v rozhodnutiach vyporiadavali.

4. Právny zástupca žalovaného sa nestotožnil s obsahom žaloby a prednesu právnej zástupkyne žalobkyne; v celom rozsahu sa pridržiaval svojich vyjadrení. Podľa neho je preukázané z konaní vedených na tunajšom súde, po akú dobu a v akom rozsahu sa staral žalovaný o nebohého otca. Mŕtvy sa už brániť nemôže, ale to, aké vzťahy medzi ním a žalobkyňou boli, sú zrejmé práve z týchto iných súdnych konaní. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia predložené žalobkyňou, spochybnil ich objektívnosť v celom rozsahu. Namietal čestné prehlásenia spísané a predložené zo strany žalobkyne. Je pravdou, že spory boli vedené medzi týmito stranami sporu, ale poručiteľ bol vypočúvaný v rámci konania o vypratanie nehnuteľnosti, kde sa vyjadroval aj k vzťahovým otázkam voči žalobkyni. Poručiteľ C. G. sa dožil 95 rokov, čo je krásny vek. Aj na základe toho tým, že vypovedal v jednotlivých sporoch v priebehu predchádzajúcich rokov, nemožno spochybňovať u neho mentálny hendikep.

5. Svedkyňa M. B. uviedla, že starý otec sa o ňu, o brata ani o ich rodinu nezaujímal. Jej rodičia boli len na robotu. Mama varila, piekla, zveľaďovala, a to i napriek tomu, že sa musela starať a stará sa o ťažko zdravotne postihnutého syna. Pre starkého bol prioritný vždy iba syn s rodinou. Pamätala si na starkého tak, že ráno zobral bicykel, odišiel synovi na vinice a večer sa vrátil, niekedy v podnapitom stave. Dokonca raz mame povedal, že ju a celú rodinu podpáli. Toto teda vykrikoval. Babke povyhadzoval aj nábytok. Stalo sa to asi 5 rokov dozadu ohľadne vykrikovania na mamu. Keď už bola babka chorá, chcela ju ísť pozrieť, ale vyhodil ju odtiaľ a zamkol. To bolo asi 12 rokov dozadu. Nemala dobré spomienky na starkého, nemal ich za nič. Nikam ich nezobral, nič im nekúpil a ani ich neoslovoval. Nesprával sa dobre ani k svojej manželke ani k dcére a zaťovi. Svoju dcéru zavrhol ako by mal len jedno dieťa. On bol taký, že mal okruh svojich osôb a s tými sa bavil. Pokiaľ ide o vzájomné vzťahy, tak bývali v rámci jedného dvora, ale každý mal samostatnú domácnosť. Nechodil k nim na návštevu a keď mu mama ponúkla, čo navarila alebo napiekla, nezobral si to. Pokiaľ si spomínala, starí rodičia žili akoby samostatne. Starkého nevídavali, so starkou sa stretávali, keďže žili aj v rámci jedného dvora. Po smrti babky sa vzťahy medzi starkým a ich rodinou neurovnali, bolo to ešte horšie. Dokonca starký nebol manželke ani na pohrebe. Nevedela, prečo sa správal tak voči jej matke a nevedela ani príčinu. Jej maminka je človek, ktorý každému vyhovie a pomôže. Starký nebral jej brata ako svojho vnuka. On je ťažko zdravotne postihnutý a vyžaduje si 24 hodinovú starostlivosť. Stará sa o neho jej mama, ktorá dokonca prebdie mnohé noci, pretože brat napr. búcha, plače, je to nepredvídateľné. Nikdy mu nič nedal a ani sa o neho nezaujímal. Starý otec ich nenavštívil pri príležitosti sviatkov ani v prípade matky, ani v prípade ich ako vnúčat. Jej matka nikdy nedala podnet k tomu, že by mal starý otec zákaz ich navštevovať. Stará matka ich počas života navštevovala. Do r. 1993 bývala s rodičmi a starý otec ich ako rodinu, teda aj jej mamu, ignoroval a keď sa mu niečo nepáčilo, čo bolo ako urobené, ofrflal to. Správanie starkého sa nezmenilo ani po smrti jej otca v r. 2014. Jej matka nikdy nedala podnet k tomu, aby sa starký správal voči nim tak ako to bolo. Keď niekto útočil, bol to práve on. Mala pocit, že keď zomrel otec, starký svojmu kamarátovi povedal, že F. zomrel a popritom sa pousmial. Čo to bolo za človeka? Matka sa snažila obrátiť sa na svojho otca a ponúknuť mu koláčik, ale on by to neprijal, nemal o to záujem. Raz sa stalo, že starký fyzicky zaútočil aj na jej mamu. Bolo to na schodoch a ona to videla. O exteriér nehnuteľnosti sa výlučne starala jej mama počas života poručiteľa. Vzťah starkého voči deťom žalovaného bol veľmi dobrý, pretože sú to deti jeho syna. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či starký navštevoval domácnosť vnukov zo strany žalovaného. Zo spoločnej domácnosti odišla, keď mala 19 rokov. Chodieva tam 3 krát do týždňa, pretože pracuje v Zlatých Moravciach. Nevedela sa vyjadriť presne kedy nastal zlom vo vzťahoch medzi starými rodičmi a dcérou. Vedela ale o tom, že starí rodičia prepísali dom na strýka bez vedomia jej mamy a ona sa to dozvedela až dodatočne po niekoľkých rokov. Urobili to tajne mimo nej. Mama s tým nesúhlasila a bola z toho nešťastná, pretože dovtedy sa starala vždy o svojich rodičov. Bolo to veľmi ťažké, a to aj preto, že sa jej narodil postihnutý syn. Pokiaľ ide o hlavnú príčinu zlých vzťahov, myslela si, že jedným z dôvodov bol aj jej ocko, ktorý im nepasoval ako zaťko. Statí rodičia sa rozhodli vylúčiť ho zo života, a to tým, že prepísali majetok na svojho syna. Jej rodičia mali svadbu v r. 1974.

6. Právna zástupkyne žalobkyne v záverečnej reči uviedla, že navrhuje žalobe vyhovieť. V rámci dôkazného bremena predložili čestné prehlásenia svedkov p. L., B. A. ako aj M. B., pričom z predloženého čestného prehlásenia p. L. z 05.06.2023 vyplýva, že bol to práve poručiteľ, ktorý

sa voči žalobkyni nie raz správal urážlivo a on sám ho musel napomenúť, aby sa takto nesprával. Rovnako svedkyňa B. popísala náležitosti o správaní svojho starého otca k jej rodine, matke – teda žalobkyni, a toto potvrdila aj v rámci výsluchu na pojednávaní. Čo sa týka predložených čestných prehlásení zo strany žalovaného, tieto nič nehovoria o vzťahu medzi poručiteľom a žalobkyňou. Sú zamerané jednostranne len na starostlivosť žalovaného o rodičov. Žalobkyňa mala výhrady k týmto svedeckým výpovediam, pretože sa jedná o osoby, ktoré nikdy nenavštevovali domácnosť poručiteľa a ani žalobkyňu a nemôžu mať žiadnu vedomosť o tom, aké vzťahy v rodiny boli. Toto môžu konštatovať len na základe tvrdení žalovaného, ale nie bezprostredne z vlastných zistení. Dokonca aj čestné prehlásenie dcéry žalovaného nie je pravdivé, pretože ani táto nenavštevovala domácnosť starých rodičov tak ako konštatuje. Vždy sa stránila návštev, takže nemôže objektívne posúdiť, aké vzťahy medzi poručiteľom a žalobkyňou boli. V rámci konania bola zabezpečená zápisnica zo spisu Okresného súdu Nitra zo dňa 03.06.2014, čo bolo jediné konanie, kde bol vypočutý samotný poručiteľ v rámci viacerých súdnych sporov, ktoré prebiehali a ani z tejto jeho výpovede nevyplýva, že by sa žalobkyňa voči nemu správala tak, že by dala dôvod na vydedenie. Práve naopak, samotný poručiteľ konštatuje, ako sa starala o svojho ťažko postihnutého syna, musí sa o neho starať celý život, že pomáhala jeho manželke v rámci prác okolo domu, ale nič nie je konštatované, že by sa žalobkyňa voči nemu správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Svedok konštatuje, že ani on jej neškodil a ani ona jemu neškodila. Z uvedenej jeho výpovede vyplýva, že si nepamätal vzhľadom na jeho vek určité časové súvislosti, ale je zrejmé, že jediný, kto mu v danom čase prekážal, nebola žalobkyňa ako jeho dcéra, ale zať a manžel žalobkyne, za ktorého sa vydala. Žalobkyňa napriek všetkému aj napriek prebiehajúce súdne konania, ktoré viedla so žalovaným v minulosti, mala snahu sa s poručiteľom pomeriť, dokonca mu podala pomocnú ruku v tom smere na znak zmierenia, že bola mu ochotná variť, napiecť, avšak poručiteľ to odmietol, napečené koláče vyhodil. Vyhadzoval ju neustále a vulgárne sa vyjadroval. To, aká bola komplikovaná povaha osoba poručiteľa, potvrdila svedkyňa B., ktorá pravidelne navštevovala a aj v súčasnosti navštevuje domácnosť žalobkyne. Veľa krát bola svedkom ako sa starý otec nemiestne správal voči jej rodine, urážal a vlastne až do jeho smrti neprejavil ani náznak súcitu, tolerancie voči svojmu vnukovi, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, a to nielen fyzicky, ale predovšetkým mentálne a ani žalobkyňu nikdy nezobral, ako sa povie na milosť, že takýto kríž vo svojom živote nesie. Poukázala na rozsudok NS ČR z 15.5.2007 sp. zn. , kedy sú vylúčené možnosti vydedenia, hoci poručiteľ by poukazoval na neprejavovanie skutočného záujmu svojho potomka ak on sám prekračuje zásady spoločenskej slušnosti a svojim správaním dal podnet k tomu, že žalobkyňa ho prestala navštevovať a toto je dôvodom na určenie neplatnosti, na poukazovanie, že on sám sa mal správať inak. V rámci toho poukázala aj na rozsudok NS SR ako aj na rozsudok , podľa ktorého platí, že hoci zákon nedefinuje pojem trvalo neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by potomok prejavovať mal, pričom v tejto súvislosti treba vychádzať zo všeobecného interpretačného pravidla uvedeného v . Vo všeobecnosti platí, že poručiteľ sa môže za svojho života dovolávať opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil prejavovať o neho záujem. Čo sa týka nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa obýva, túto previedli poručiteľ so svojou manželkou ešte v r. 2000 na žalovaného, pričom do smrti manželky, čo bolo 11 rokov, o tejto skutočnosti žalobkyni ani len nepovedali a po smrti manželky jednak žalovaný ale aj samotný poručiteľ, začali robiť úkony, kedy sa snažili vypratať celú rodinu z nehnuteľnosti. Vyvíjali nátlak psychický a aj tieto veci ovplyvnili to, ako poručiteľ klamlivo vo svojich písomných vyjadreniach urážal a ponižoval žalobkyňu, čo v nej vyvolalo dojem, že ako o dcéru prestal prejavovať on záujem.

7. Právny zástupca žalovaného na záver uviedol, že výsluch poručiteľa C. G. v konaní bol vykonaný ešte v r. 2014, teda 10 rokov dozadu, pričom okrem toho, čo uviedla právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči, je v nej tiež uvedené, odkedy nastali problémy v spolužití poručiteľa a žalobkyne. Tiež vypovedal o tom, že vlastná dcéra na neho volala políciu. Avšak čo sa týka oznamovania na polícii, po tejto výpovedi nasledovali ďalšie oznámenia na OO PZ Zlaté Moravce, ktoré iniciovala žalobkyňa na poručiteľa ako aj na žalovaného, ktoré boli úplne vymyslené, nezakladali sa na pravde. Čo sa týka notárskej zápisnici, teda listiny o vydedení, táto bola spísaná ešte 02.12.2021, teda s odstupom ďalších rokov od výsluchu poručiteľa C. G.. Čestné prehlásenia, ktoré boli predložené žalobkyňou, čo sa týka N. L. a C. A., tvrdil, že sú to tzv. univerzálni svedkovia, ktorí sú používaní už 14 rokov v rámci iných konaní na tomto súde. Podľa vyjadrenia žalobkyne poručiteľ jej po r. 2011 vypisoval rôzne listiny. Tieto dôkazy absentujú v spise v rámci tohto konania. Zastával názor, že existovali dôvody zo strany poručiteľa na spísanie listiny o vydedení voči žalobkyni a preto navrhol, aby súd jej žalobu zamietol a v prípade úspechu aby súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný súdu predložil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v čase, keď žalovaná v relatívne mladom veku otehotnela, rodičia ju dočasne nechali bývať v rodinnom dome na ul. F. XX O. A. C. na čas, pokiaľ si nájdu vlastné bývanie. Reálny stav je však doposiaľ taký, že aj keď ju rodičia postupom času opakovane žiadali, aby si našla s jej rodinou vlastné bývanie, v uvedenom rodinnom dome býva až doteraz. Vysťahovať sa ju nepodarilo rodičom ani do ich smrti a doposiaľ ani jemu, aj keď bol v rámci 14 rokov súdnych konaní úspešný, ona býva arogantne ďalej. Po nasťahovaní im rodičia uvoľnili 1 izbu v tomto rodinnom dome, ktorý svojpomocne postavili, no to im nestačilo a tak jedného dňa bez súhlasu a vedomia otca, mu vysťahovali aj obývačku. Toto otec spomínal až do svojej smrti s tým, že „obývačku mi nehýbte“, avšak v jeden deň prišiel z práce a obývačka bola na dvore a v garáži. Následne rodinný dom, ktorý ťažko postavili, bol preč a on sa nasťahoval späť do pivnice, kde býval, pokiaľ postavili s manželkou dom. Otec a matka pracovali až do ich dôchodku, pričom otec pracoval roky aj po odchode do dôchodku. Svedkyňa M. B. uviedla, že dedo neznášal jej otca F. B.. Je však otázne, z akého dôvodu ich otec nie ukážkovo vychádzal s manželom žalobkyne, pričom ten dôvod spočíval v tom, že manžel žalobkyne od revolúcie už nikde nepracoval a aj napriek tomu, že mu otec C. našiel robotu v Technických službách v Zlatých Moravciach, po 3 dňoch ho prepustili pre zlú pracovnú disciplínu. Otec C. nieže ho nemal rád, ale vzhľadom k tomu, že celý svoj život manuálne ťažko pracoval, on celkovo nevedel vystáť lajdákov a povaľačov, ktorí iba čakajú, ako im štát prispeje na ich bezpracný život. Manžel žalobkyne od revolúcie nepracoval, organizoval na dvore rodinného domu do neskorých nočných hodín žúry, pričom otec aj mama chodili ešte aj na dôchodku do práce a potrebovali si oddýchnuť do ďalšieho dňa, no problémy sa stupňovali z dôvodu takéhoto správania. Postupom času nastala neznesiteľná atmosféra a odmietli ďalej žiť na jednom dvore s touto rodinou. Z uvedeného dôvodu ho ako vlastníka nehnuteľnosti požiadali o zrušenie trvalého pobytu ich vlastnej dcére A. a jej rodine. Svedkyňa M. B. zabudla napísať, resp. uviesť, aký mala ona vzťah k starému otcovi C., pretože sa tiež stalo, že keď prišla do pivnice, kde mal kuchyňu, namiesto pozdravu mu vynadala do chrapúňov, pričom iba vďaka nemu mala ako dieťa strechu nad hlavou, nakoľko bývala v jeho dome. P. nemal slov, iba povedal, že to je celá mati. Otec C. chodil do jeho vinohradu, doslova tam utekal z domu a hľadal tu útočisko pred rodinou Preinerovou. Otec mal kľúče komplet od vinohradu až do smrti. Keď žalobkyňa nadobudla darom dom na Malej Lehote so záhradou a pozemkami, na druhý deň matke zobrala od tohto domu kľúče so slovami, aby tam nevodila syna B., teda mňa žalovaného. Aj to nasvedčuje o vzťahoch a slušnosti. Aj to si otec do smrti pamätal. Jedného dňa sa otec rozhodol, že predsa pôjde do svojho domu, ktorý si postavil a kde mali s manželkou právo doživotného bývania. Jeho dcéra - žalobkyňa odomkla a zhodila ho zo schodov, že tam nemá čo robiť. Tiež zavolala políciu, pričom títo policajti sa jej snažili vysvetliť, že otec má právo doživotného bývania v danom dome, no jej to nevadilo a otca do domu nepustila. Policajti jej len slovne dohovorili, avšak nič sa jej nestalo. Takže pokračovala ďalej. Otec si to pamätal až do smrti. Matka bola extrémne pracovitá - záhrada, dvor, hospodárske zvieratá, všetko zvládala, teda nie je pravdivé tvrdenie o tom, že všetko robila žalobkyňa. Svedkovia N. L. a C. A. sú univerzálni svedkovia žalobkyne na všetkých súdnych pojednávaniach už 14 rokov. N. L. otec C. zakázal chodiť na ich dvor, avšak on to nerešpektoval a chodil tam napriek jeho zákazu. Pri jednej takej návšteve sa otec rozhneval, čo malo preňho trvalé následky. Čo sa týka svedkov, Q. H. denne navštevovala matku a matka zase ju u nej doma, boli dôverné priateľky. Taktiež s C. N. K. sa denne stretával a dobre poznala pomery na dvore. C. M. sú veľmi slušní ľudia, bývajú v susedstve celý život a veľmi dobre poznali pomery na ich dvore. Jeho teta D. F., sestra otca Michala, otca často navštevovala a dobre poznala pomery v rodine, jeho dcéra R. sa s babkou Hedvigou stretávala často, chodili spolu do kostola alebo chodila za babkou a starkým k nim domov a dobre poznala pomery, oboch starkých veľmi ľúbila. Na súde bolo povedané, že vraj jeho dcéra R. nebola ešte na svete a nič nevie, pričom sa narodila v roku 1979; otec C., jej dedko, mal vtedy 51 rokov. On však zomrel ako 95 ročný, teda boli spolu 44 rokov. Vychádzali spolu veľmi dobre. Slová jeho otca C. boli: „Všetko záleží ako sa správaš a aký vzťah si vybuduješ“. Otec C. mal jeho dcéru R. veľmi rád a taktiež aj syna B., ktorý ho často navštevoval. Otec bol veľmi kamarátsky, mal veľa kamarátov a priateľov. Správanie žalobkyne zašlo až do takých rozmerov, že na polícii a prokuratúre podala trestné oznámenie na neho a vtedy 90. ročného otca za údajný podvod, čo bol absolútny výmysel s cieľom šikany a poškodenia dobrého mena, čo sa aj potvrdilo. Čo sa týka údajnej údržby domu, žalovaná túto robila iba pred súdnym pojednávaním, napr. natrela bránu alebo okno, aby mohla tvrdiť, že sa stará, no ona dom poškodzuje a postupne demoluje, čo svedčí aj tá skutočnosť, že po smrti otca sa pomstila tak, že odpílila trubky ústredného kúrenia a na otázku, prečo to urobila, arogantne uviedla, že „nebude môjho mŕtveho otca vykurovať“. Pred políciou sa priznala a bola na to patrične hrdá. Taká je jej starostlivosť o jeho dom s tým, že ho zrejme čaká demolácia. Počas pojednávania zrejme naivne očakával, že bude počuť aspoň náznak poďakovania zo

strany žalobkyne s poukázaním na to, že sa postaral v starobe a chorobe o matku a aj o otca 12 rokov, že ich doopatroval a pochoval, že im dal urobiť za jeho finančné prostriedky pomník, avšak práve naopak, iba celý čas samé útoky na mŕtveho otca alebo na neho. Iba zloba, zlosť a nenávisť. Je vinný, že ho rodičia mali radi. Žalobkyňa zadarmo býva v jeho dome, denne ho okráda o desiatky eur, neplatí ani cent a navyše už 24 rokov platí dane za nehnuteľnosť, ktorú ona neoprávnene obýva, čo je zrejmé z rozhodnutia súdu v inej veci, pričom ju to vôbec netrápi, je to čistá arogancia ako povedala jeho matka. Otec C. tiež ťažko znášal ako sa zachovala žalobkyňa k matke, keď sa dozvedela, že dom na F. XX O. A. C. je jeho, matke povedala doslova: „nedám ti žrať a nechám ťa zdochnúť“. To je prejav lásky dcéry k matke, otec si tento jej výrok do smrti pamätal. Keď žalobkyňa darom nadobudla dom na Malej Lehote, on sa to dozvedel po 15 rokoch a nedával žalobu na súd a ani trestné oznámenie, pretože to bral ako rozhodnutie rodičov po ich dohode, resp. rozhodnutie sestry jeho matky a plne to akceptoval. Matka, o ktorú sa staral pravidelne, denno-denne posledné 3 roky jej života, mu mesiac pred smrťou povedala: „Paľko, dávaj si na Zdenu pozor, je to bezcitná, bezcharakterná a arogantná žena, bez zábran“. Uvedené sa počas 14 rokov súdnych pojednávaní len potvrdzovalo, matka ju poznala dokonale. Navyše zmanipuluje a oklame aj mŕtveho, čo je preukázané tým, že po smrti otca C. dokázala prepísať na seba odber elektriky v jeho dome, bez jeho súhlasu ako vlastníka, bez listu vlastníctva, bez trvalého pobytu, bez akéhokoľvek právneho vzťahu k danej nehnuteľnosti, pričom ona je na to aj patrične hrdá. Taktiež na neho zavolala políciu, že zamkol dvere na kotolni v jeho vlastnom dome, čo bol však jej výmysel, nakoľko v ňom 3 mesiace predtým nebol, pričom tiež v dome, bez jeho súhlasu, spolu s univerzálnym svedkom N. L. natrela dvere na kotolni, ktoré on bez kľúča, za prítomnosti polície otvoril. Boli zlepené od farby a neboli zamknuté ako tvrdila polícii, navyše žalobkyňa sa pred policajtmi aj priznala, že ich natrela. Polícia ju opätovne upozornila, že jej dá výjazd k náhrade atď., avšak nič sa jej nestalo, ona odpovedala: „no a čo, nedali sa otvoriť, tak zavolala na brata políciu“. Pre správne pochopenie, bezdomovec s právoplatným rozsudkom súdu, že má vypratať nehnuteľnosť, volá políciu na vlastníka domu. Inak ako absurdnosť, sa to ani nedá pomenovať. Tu sa potvrdili opäť matkine slová, že je to bezcitná, bezcharakterná a arogantná žena bez zábran, nerešpektuje ani rozhodnutia súdov, prečo by mala rešpektovať mňa. Čo sa týka pohrebu otca Michala, nikto z rodiny žalobkyne na pohrebe nebol, čo zrejme zabudla povedať. Nie otec C. vytváral zlú atmosféru na dvore, ale práve žalobkyňa. Keby bol otec C. taký zlý, ako hovorila svedkyňa M. B., dcéra žalobkyne, mohla sa celá jej rodinka odsťahovať z rodinného domu a dvora, ale to neurobili, to skôr otec utekal z domu, aby mal pokoj. Otec dobre vedel, prečo ju vydedil.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami, predloženými stranami sporu, výsluchom svedkyne M. B., listinami zo spisu tunajšieho súdu , vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

10. Notárskou zápisnicou z 02.12.2021, spísanou notárom JUDr. Milošom Chválom, C. G., nar. XX.XX.XXXX, spísal listinu o vydedení, ktorou pre prípad svojej smrti úplne dobrovoľne a pri plnom vedomí vydedil podľa svoju dcéru A. B., pretože táto o neho neprejavuje záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala, nenavštevuje ho ani pri príležitosti jeho a iných sviatkov. Žiadal, aby sa dôvody vydedenia vzťahovali aj na osoby uvedené v .

11. Dňa 03.05.2023 bola pred notárom JUDr. Chválom v dedičskej veci po poručiteľovi C. G., zomr. XX.XX.XXXX, spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení, podľa ktorej predmetom dedenia je účet v 365.bank (zostatok ku dňu smrti 5,06 eur) a nehnuteľnosť, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. A. C., ako parc. E KN č. XXX/X záhrada o výmere 56 m2, v spoluvlastníckom podiele 1.

12. Dňa 23.05.2023 bola v dedičskej veci po poručiteľovi C. G., zomr. XX.XX.XXXX, spísaná pred notárom JUDr. Chválom ako súdnym komisárom zápisnica za prítomnosti strán sporu. Bolo zistené, že poručiteľ zanechal listinu o vydedení, ktorou vydedil dcéru – žalobkyňu, ktorá mala voči tomu výhrady. Bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bolo pojednávanie odročené na neurčito.

13. Uznesením Okresného súdu Nitra, vydaným notárom JUDr. Milošom Chválom, zo dňa 14.06.2023, č. k. -23, , bolo konanie o dedičstve po poručiteľovi C. G. prerušené a žalobkyňa bola odkázaná, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia, podala žalobu o určenie, že dôvody vydedenia sú neplatné. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2023.

14. V čestnom vyhlásení M. B. zo dňa 02.06.2023 uviedla, že správanie starého otca bolo pre ňu nepochopiteľné, a to najmä voči jeho dcére. Bola pre neho dobrá len na prácu. Život zasvätila rodine a postihnutému bratovi. Rodičia dcére nepomáhali, zaujímali sa len o syna. Starý otec im nič nekúpil a svoju manželku nemal za nič, psychicky ju týral. Mama jej celý život pomáhala v chorobe a starobe, bola jej oporou. Ju ako vnučku starý otec vyhnal pri návšteve, nesmela dať starej mame ani vodu. Starý otec jej nebol ani na pohrebe. Vykrikoval po dcére, urážal ju a ospevoval len syna.

15. Žalobkyňa vo vyhlásení (bez dátumu) uviedla, že celý život žila s rodičmi, od r. 1974 aj s rodinou. Pomáhali im, ona a manžel sa podieľali na prácach stavieb. Uľahčovali život rodičom, nemuseli sa starať o dom a záhradu. Vždy uprednostňovali rodičia jej brata, ona bola dobrá len na robotu. Myslela si, že ak po svadbe zostala žiť s nimi, je to kompenzácia za to, že bola odsúvaná, ale mýlila sa. Za všetku prácu a obetavosť ich pripravili v roku 2000 o bývanie, keď darovali dom bratovi. Žili tam spoločne, mali trvalý pobyt. Asi si nezaslúžili, aby im dali vedieť, čo idú urobiť. Zveľadili dom, mal ich vyplatiť, dohodnúť sa. Zatajili, že má postihnutého syna; toto starí rodičia nerobia. Vinu nedávala matke, ona sa otca bála. Otec s ňou nežil 37 rokov, týral ju a brat mu držal stranu. Mama sa jej sťažovala, no nemohla robiť nič, lebo bola u otca nula. Nenávidel ju, že pomáha matke. Brat dostal od rodičov všetko, auto, vinicu,... stále mu dávali peniaze. Nakoniec mu dali aj celý majetok. Nevedela, kde má žiť so synom, keď toto je jeho domov a iné nie je schopný akceptovať, lekári mu neodporúčajú vytrhnutie z domáceho prostredia a premiestnenie inam. Je vdova 8 rokov, na všetko je sama. Otec ju a jej syna nenávidel, nikdy jej nepodal pomocnú ruku, ale vykrikoval po nej, že tam nemá čo robiť. Platí za bývanie a vykuruje obe budovy, vôbec jej na to neprispievali. Otcovi navrhla, že mu pomôže upratať, dá mu jesť, ale on to odmietol. Vraj ju nepotrebujú a aby nežiadala majetok. Bola obeť, na ktorej si otec vybil hnev, lebo nebol spokojný v manželstve. Mohol sa mať pri nej dobre, ale vybral si syna, hoci ona tam bola. Nemusel byť zamknutý a čakať na syna celý deň. Je to jeho svedomie.

16. V čestnom vyhlásení N. L. zo dňa 05.06.2023 uviedol, že je sused žalobkyne, ktorá sa celý život stará o postihnutého syna ako aj o opravy oboch budov. Je nekonfliktná a pracovitá, vždy ochotná pomôcť. Bol svedkom výstupu jej otca, ako ju urážal a on ho musel napomenúť.

17. C. A. v prehlásení zo dňa 31.05.2023 uviedla, že žalobkyňa je 8 rokov vdova, je inteligentná a pracovitá. Opatruje 48 rokov svojho ZŤP syna. Otec ju odpísal zo života, keď dal majetok synovi, čo si vôbec nezaslúžila. Je jej dôverná priateľka a pomáha jej.

18. C. G. a manž. Hedviga požiadali svojho syna B. (žalovaného) dňa 21.12.2010 o zrušenie trvalého pobytu ich dcére (žalobkyni) ako aj jej rodiny, pretože nové bývanie jej zabezpečili darovaním rodinného domu v obci C. S.. Chceli si týmto plne uplatniť ich právo na doživotné bývanie a užívania v ich dome, ktorý si sami ako manželia postavili. Vyjadrili svoj nesúhlas bývanie spoločne s dcérou a jej rodinou, nakoľko ich chovanie je roky v rozpore s dobrým vychovaním a spolunažívaním.

19. C. G. dňa 20.06.2009 napísal vyhlásenie, že má syna a dcéru. Dcéra o ňom rozširuje nepravdy, klamstvá a výmysly, ktoré poškodzujú jeho dobré meno. Počas života sa veľmi narobil, zmohol sa na stavbu rodinného domu, no trvalo to veľmi dlho bez pôžičky, iba z výplat. Najskôr býval iba v pivnici a postupne staval od 1957 do 1969. V novom dome býval krátko, dcére A. sa v r. 1974 vydala a manželka riešila bývanie tehotnej dcéry tak, že ho postupne vysťahovali z izby a potom z obývačky. Tak bol prinútený postaviť si prístavbu, tá má 2 izby, kuchyňu mal v pivnici. Spáva tam, v zime tam mrzne, pod izbou je garáž. Nevedel, ako na to mohol pristúpiť, ale dočasné bývanie dcéry sa zmenilo na trvalé. V jeho veku sa ich už nedokáže zbaviť. Situácia na dvore sa zhoršovala a už je neúnosná, na nevydržanie. A. si tam vodil kamarátov, bol tam hurhaj a on všetko musel znášať. Teraz pije zaťko sám a robí hanbu, od r. 1989 nepracoval, je to zbytočný človek. Dcéra má chorého syna, stará sa o neho a preto nebola nikdy v robote. Takto si tam bývajú roky. Poznamenal, že v obci Malá Lehota býval v dome jeho svokor a vždy sa hovorilo, že dom bude syna B.. Z ľútosti alebo pod tlakom dom prepísala manželka H. ale na dcéru Zdenu. Syn sa o tom dozvedel náhodou. Tu začína klamstvo dcéry A., pretože jeho manželka dala z úspor svokra Zdene 7 000 Sk a Pavlovi 5 000 Sk. Po všetkých životných skúsenostiach a trápeniach sa rozhodli s manželkou darovať dom v A. C. M. B. v roku 2000. Syn sa so sestrou nestretávali od 15 rokov, bol na škole mimo mesta a zostal pracovať v Bratislave. Potom si kúpil byt v Zlatých Moravciach, neskôr si kúpil vinohrad, postavil tam hajloch. Ako otec mu ho nepostavil, on je šikovný a urobil to na vlastné náklady, iba mu pomohol, čo je normálne. Manželka je už dlhšie chorá, syn s ňou chodí po lekároch, ak je v nemocnici, tak ju aj navštevuje s rodinou. Zdena v tomto nehorázne klame a snaží

sa brata očierniť, ona nikdy nebola s matkou u lekára. Klame, ak tvrdí, že sa stará o dom 35 rokov. Vždy, keď bolo treba niečo na dome robiť, povedala Zdena, že to nie je jej dom. Zabudla ale dodať, že býva zadarmo. Klamala aj ohľadne zavedenia plynu a kanalizácie, keď sa to robilo, odišli na dom do Lehoty. V čase spísania vyhlásenia mal 81 rokov, nemal zdravotné problémy. Mal ale obavu, či záťaž a denný stres vydrží. Denné výstupy dcéry, krik, ohovárania, ho už ozaj nebavili. Ešte aj keď príde syn, ona príde sa s ním akože porozprávať tak, že to počúva celá ulica, čo kričí. Neskoro si uvedomila, asi až teraz, že mala bývanie bez nájomného, chatu na rekreáciu, auto od štátu a plánovala, že bude zadarmo mať aj dom alebo že zaplatí bratovi smiešnu sumu. Teraz si uvedomuje, že keď treba aj dať, nielen brať, že to nie je ono. Zdena dostala vždy všetko, už sa nedokáže zmieriť so situáciu a zúri na celý život. Manželke raz povedala, že jej nedá žrať a nechá ju zdochnúť, keď ochorie. Je mu ľúto, ako ju vychovali. Vedel, že urobil osudovú chybu, keď ju nechal bývať v domu a je rád, že to s manželkou darovali synovi. V ďalších prehláseniach zopakoval svoje tvrdenia a doplnil ich o ďalšie, napr. dcéra na neho volala policajtom, pričom si hocičo vymyslela,...dcéra arogantnými a vulgárnymi výstupmi deptá celú rodinu,....matka jej bola dobrá pokiaľ vládala na nich robiť a podporovať ich..., manželka je chorá a na vyšetrenie s ňou chodí syn..., dcéru Zdenu nezaujímalo, že je mama v nemocnici..., manželka je zo všetkého zúfalá...(prehlásenie z 14.04.2011). V podaní z 21.04.2013, adresovanom Okresnému súdu Nitra, poručiteľ žiadal, aby súd vec rozhodol, pretože už chce slušne bývať, nechce byť už v pivničných priestoroch. Postavil a staral sa o dom, aby mal pohodlie, veď má svoje roky a zaslúži si to. Vždy dal dcére pomocnú roku, ale ona odmieta z domu odísť. Dcéra a zaťko sa s ním nerozprávajú a nič mu nepomôžu. On im chcel vždy pomôcť, vedel o tom, že dcéra má problém so synom. Bolo mu to ľúto, ale podľa neho sa mali postarať oni ako rodičia o bývanie ich rodiny. Mali zrušený trvalý pobyt. Stále ale v dome nebýva. V jeho dome bývajú ľudia, ktorí nepracujú a on býva v pivnici. Zaťko nebol v robote od r. 1989 a žije si nad pomery. Dcéra z domu neodíde, peniaze nemá, šetriť nepotrebovala, všetko dostala a verila, že všetci pomrú a len ona zostane.

20. V čestnom prehlásení zo dňa 31.10.2023 C. N. K. uviedla, že je susedkou a v prístavbe domu bývali rodičia strán sporu až do ich smrti. M. B. sa o nich staral veľmi vzorne a zodpovedne, aj ich doopatroval. Považovala za obdivuhodné, ako sa chlap dokázal postarať o nich, keď boli pripútaní na lôžko. O otca sa staral posledných niekoľko rokov, a to denne. Nakupoval mu, zabezpečil stravu, lekársku starostlivosť, lieky. Stretávala sa so susedom B. denne na ulici a podľa nej je to slušný človek, priateľský, ochotný pomôcť. Vždy sa rozprávali o svojich blízkych.

21. Pani Q. H. v prehlásení z 31.10.2023 uviedla, že pozná žalovaného a poznala aj jeho rodičov, pričom matka bola jej najlepšia kamarátka. Navzájom sa navštevovali a pomáhali si, takže poznala pomery v ich rodine. Keď ochorela H., staral sa o ňu syn B., denne tam dochádzal. Potom sa staral aj o otca, pričom v poslednom roku bol ležiaci a nechodil. Pozná ho ako svedomitého a slušného človeka.

22. V prehlásení C. M. z 31.10.2023 uviedol, že býva v blízkosti domu žalovaného. Býva tam od 10 rokov a pozná pomery rodiny Rajnohových. Vychádzali spolu dobre, on ako murár pomáhal stavať prístavbu domu. B. sa denne staral o oboch rodičov, i keď v tom dvore bývala aj ich dcéra, ktorá sa o nich nestarala. Najskôr sa Pavel staral o matku a potom o otca niekoľko rokov denne, pričom posledný rok bol ležiaci a nechodiaci. Stretávali sa denne s B., je to obetavý chlap.

23. Pani R. G. v podaní z 31.10.2023 uviedla, že je vnučkou neb. C. G., ktorý bol láskavý a dobrosrdečný, záležalo mu na rodine a deťoch. Ak by taký nebol, tak by predsa nenechal toľké roky zadarmo bývať dcéru s rodinou v jeho dome, ktorý postavili a on by neostal bývať len v prístavbe. S opravnými prácami mu pomáhal jeho brat Tóno. T. A. sa starala len o časť domu, ktorý obývala, pričom rodičov tam nepustila. Starký jej spomínal udalosť, keď mal obývačku vysťahovanú na dvore a musel sa presťahovať do prístavby. Vravieval, že si to nezaslúžil, aby ho dcéra vysťahovala. Starí rodičia sa tolerovali, bývali v prístavbe. Chodievala so starkou do kostola, rozprávali sa a potom im už aj pomáhala, keď nevládali. Vzťah starých rodičov k dcére Zdene vnímala tak, že babka plakala za to, ako sa Zdena správala. Nechcela im požičať kľúče od domu v S., kde ju chcela starká vziať na výlet do jej rodného domu. Zdena sa s mamou odmietala rozprávať, čo vedela od tety Q.. Babka sa jej sťažovala, že ak vnučke M. nedá peniaze, nerozpráva sa s ňou a ani ju nepozdraví. Starkí dali M. aj peniaze, keď mala problémy. Starí rodičia boli dobrí len na peniaze, dcéra s manželom, ktorý inak nerobil, tam robili na dvore žúrky a starí rodičia nemohli spať. Podľa nej bolo na tete A., aký vzťah si vybuduje s rodičmi. Nakoniec ich vzťahy vyústili to toho, že sa starí rodičia rozhodli darovať dom jej otcovi. Nemali už potom silu bojovať s dcérou, požiadali syna o zrušenie trvalého pobytu pre dcéru a jej rodinu. Potom žalovaný podal žalobu

o vypratanie domu tety A., po 11 rokoch súd rozhodol o jej vyprataní, ale aj tak tam býva. Nevedela, kto je viac arogantný alebo tyran, keď starkí mali doživotné právo užívania domu a teta A. ich tam nepustila. Starký sa vždy pýtal, kedy tam už pôjde bývať, ale nedožil sa toho. Keď sa Zdena dozvedela o prevodu domu, vyhlásila, že ich nechá skapať, nedá im pohár vody. Vždy len pozerala cez okno, keď tam chodili, neprejavila žiadny súcit. Len vykrikovala, nech dlho žijú, aby sa žalovaný zodral pri nich a užil si to starať sa o rodičov. Starký sa jej sťažoval, že jeho dcéra je za stenou a ani pohár vody mu nepríde podať, neopýta sa, ako sa má, či niečo nepotrebuje. Po jednom incidente, keď na dvor prišiel aj sused, starký dostal slabú porážku a už nedokázal viac chodiť. Bola to pre neho obrovská rana a veľmi ho to trápilo. T. A. nevedela ani kedy babka zomrela a ani starký. Na babkin pohreb prišla v poslednej chvíli.

24. V čestnom prehlásení D. F. z 10.11.2023 ako sestra poručiteľa uviedla k nažívaniu otca s dcérou, že bola svedkom vystúpenia dcéry A., ktorý sa odohral v pivnici domu, keď slovne nevyberaným spôsobom zaútočila na jej brata C.. Nadávala mu do zlodejov a podvodníkov, preto ju vyzvala, aby odišla. Toto si bude pamätať do konca života. Také niečo nezažila a vedela od brata C., že Zdena mu neposkytovala žiadnu starostlivosť, ani formou stravy, upratania a ani inej starostlivosti. Úlohu prevzal syn B., ktorý ju informoval o stave jej brata. Dokonale poznala pomery na dvore aj z osobných návštev brata, s ktorým viedla dlhé rozhovory. Vedela, aké to má ťažké jej brat na tom dvore.

25. Poručiteľ C. G. v rámci pojednávania v spore sp. zn. , o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (žalobca/žalovaný) ako svedok okrem iného dňa 03.06.2014 uviedol, že dal to na súd, aby dcéra uvoľnila dom. Zo začiatku mal dobrý vzťah k dcérou, ale ako to podpísal synovi, tak to išlo dolu vodou. Dom darovali synovi v roku 2000, pretože sa staral o manželku a potom o neho. Manželka s ním bývala v pivnici. Dcéra býva v dome od 1974, nemajú záujem o byt ani o robotu. Vydala sa, nerobila, stará sa o chorého syna, manžel je 25 rokov nezamestnaný. Manželstvo mal 10 rokov dobré, potom si manželka niekoho našla. Dcéra s matkou dobre vychádzala dovtedy ako nezistila, že dom darovali synovi. Dcéra o darovaní nevedela, aj ona dostala dom v C. S.. Dohodli sa s manželkou o rozdelení majetku. Rozhodli sa tak, lebo syn sa o nich oboch lepšie staral. Dcéra nemala vodičák, auto mali, ale so zaťkom nechcela manželka chodiť v aute. Neexistuje žiadna dohoda, ani sa s ním nerozprávajú. Problémy sa ťahajú od r. 2000, ako došlo k darovaniu. Vyzýval ich, aby si hľadali bývanie a oni povedali, aby ho hľadal on. Dcéra sa dozvedela o darovaní až v rámci dedičského konania po manželke. Dom v Lehote, ktorý dostala dcéra, už predala. Nehospodári s dcérou, za 40 rokov, čo u neho býva, mu dcéra nedala šálku čaju, v nedeľu im nosil obed syn, cez týždeň si varil sám. Roky sa staral o 2 rodiny v dome a zaťko sedel na lavičke, ani sa nepohol. Dcéra mala starosti so synom, musí sa o neho celý život starať. Dcéra robila v záhrade aj s mamou. Dcéra k nim nechodila vôbec a to ani vtedy, keď o darovaní ešte nevedela. Dcéru aj sto rázy upozornil, aby odišla z domu, ona ale zavolala na neho políciu. Tieto problémy boli už počas konania. Prístavbu musel spraviť, pretože nemal kde bývať. Dcéra s mamou ho vtedy vysťahovali, vtedy dobre vychádzali. Dcéru tam nechali bývať, myslel si, že po čase odídu a vydrží istý čas v pivnici. Hovoril dcére, aby odišli, a to ústne. Odkedy to darovali synovi, syn sa s dcérou nerozprávajú. Bolo to spravodlivé. Trpel tam dcéru, ustupoval jej a aj manželke. Dcéru volal kúpať sa, nechcela ísť. Ani on jej neškodil a ani ona jemu. Keď sa vydávala, mal s ňou dobrý vzťah. Dom dal synovi, dcéra dostala dom na Lehote. Dcéra nechcela ani počuť o byte. Zaťka považoval za darebáka. Bez jeho súhlasu dali v dome zaviesť plyn, v prístavbe nie je. O darovaní domu v Lehote mu manželka nepovedala, dozvedel sa to, až keď bola chorá. Dcéra tam chodila dosť často.

26. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

27. Podľa , poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

28. Podľa , pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v .

29. Podľa , o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

30. Podľa , ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

31. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

32. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Podľa a , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

34. Podľa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

35. Podľa § 54 Notárskeho poriadku, ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení, vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu alebo odvolanie týchto úkonov (ďalej len "závet"), zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register závetov uvedie, o akú listinu ide, dátum jej podpísania, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a údaj o trvalom pobyte účastníka. 36. Podľa , ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

37. Po preskúmaní otázky procesnej prípustnosti žaloby dospel súd k záveru, že žaloba je podľa procesne prípustná. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýmto predpisom je (ďalej ako ), ktorý v výslovne predpokladá podanie určovacej žaloby. Z tak pre dedičský súd (notára ako súdneho komisára) vyplýva povinnosť, aby vo výroku uznesenia, ktorým účastníka odkáže na určenie spornej skutočnosti žalobou, riadne sformuloval žalobný petit, respektíve presne uviedol, čoho sa má žalobca v sporovom konaní domáhať. Odkaz notára v uznesení, aby si účastník dedičského konania uplatnil určenie spornej skutočnosti žalobou, by mal byť v súlade s ustanoveniami . Účastníci sú viazaní odkazom dedičského súdu na podanie žaloby. Žaloba o určenie, že listina o vydedení je neplatná, je žalobou o určenie spornej skutočnosti, z ktorej sa odvodzuje dedičské právo žalobcov a zodpovedá zneniu .

38. Žalobkyňa podala žalobu na súd včas, keďže uznesenie s odkazom na podanie žaloby v lehote jedného mesiaca nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2023 a žaloba bola podaná dňa 04.08.2023.

39. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že poručiteľ zriadil listinu o vydedení formou notárskej zápisnice. Spornými zostali tvrdenia ohľadne platnosti právneho úkonu listiny o vydedení.

40. Vydedenie možno definovať ako jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok (ako neopomenuteľný dedič) nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Na vydedenie musí existovať zákonný dôvod. Preto ak by zákonný dôvod na vydedenie neexistoval, nemohlo by dôjsť k účinnému vydedeniu potomka. Pritom dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Vydedenie z iných než zákonom ustanovených dôvodov je neplatné (R 50/1985). Zákon poručiteľovi umožňuje, aby výslovne, spolu s prejavom o odňatí dedičského práva svojmu najbližšiemu potomkovi, určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. Ich výlučné vydedenie bez súbežného vydedenia aj ich predkov je vylúčené. Vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť. Vydedenie je právnym úkonom pre prípad smrti. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov ( a nasl. ) a jednak špeciálnym náležitostiam stanoveným pre tento právny úkon. Prejav vôle poručiteľa musí byť výslovný, určitý a zrozumiteľný ( ). Znenie listiny o vydedení musí byť formulované tak, aby z nej vyplýval určitý a zrozumiteľný prejav vôle poručiteľa, koho z potomkov vydeďuje a z akých dôvodov.

41. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenie zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý dôvod vydedenia musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu, ku ktorému dôjde v budúcnosti, je absolútne neplatné.

42. Pokiaľ ide o dôvod vydedenia, tento sa musí uviesť v listine o vydedení; skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal ( ), môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o ich zdravotný stav a ich problémy), no môžu spočívať aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti); pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa ustanovenia je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vždy je potrebné hodnotiť existenciu záujmu vo vzťahu k objektívnym možnostiam; o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle sa však nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom; ak je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno z toho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom mohlo byť dôvodom pre vydedenie; poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem. V tomto smere poukazuje súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.2012, v zmysle ktorého „pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b) tohto ustanovenia, t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho; existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo; najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto

kvalifikovaného záujmu; tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu; záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie; o neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom“ (napr. aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.11.1997 a sp. zn. zo dňa 27.05.2014). Rovnako nie je bez významu posúdenie subjektívnych skutočností na strane poručiteľa a jeho záujem na udržiavaní rodinných vzťahov a vzťahov s dedičom, či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vydedenie totiž prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomkov osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie ak ide o situáciu, kde je mu tento stav ľahostajný, prípadne kedy k nemu podstatne prispel.

43. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poručiteľ C. G. vydedil žalobkyňu z dôvodu, že citujem: „táto o mňa neprejavuje záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala, nenavštevuje ma ani pri príležitosti mojich a iných sviatkov“. Podľa názoru súdu v listine o vydedení chýba bližšie odôvodnenie dôvodov vydedenia presnou skutkovou, miestnou a časovou špecifikáciou. Po prehodnotení jednotlivých dôkazov súd dospel k tomu, že nemožno vysloviť jednoznačne záver o trvalom neprejavovaní záujmu žalobkyne o poručiteľa, čo by inak odôvodňovalo vydedenie žalobkyne v súdenej veci. V spore strany sporu predložili čestné prehlásenia buď svojich blízkych rodinných príslušníkov, resp. susedov, ktorí poznali i poručiteľa. V tomto prípade bolo veľmi zložité vyhodnotiť, čo viedlo poručiteľa k spísaniu listiny o vydedení. Poručiteľ a žalobkyňa žili počas celého života v rámci jedného dvora v A. C., F. XX. Vzťahy medzi nimi navzájom neboli podľa listín, ktoré mal súd k dispozícii, nikdy ideálne. Medzi stranami sporu prebehlo viacero súdnych konaní, ktorými sa riešila otázka užívania, resp. vlastníctva rodinného domu na F. XX, ktorý užívala žalobkyňa od r. 1974 po svadbe s manželom a následne aj s deťmi. Výsledkom týchto sporov bolo to, že žalobkyňa s rodinou sa má vysťahovať z rodinného domu, ktorého vlastníkom je žalovaný, ale až potom, keď jej bude zo strany žalovaného zabezpečený náhradný byt.

44. Súd pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby vychádzal aj z vyjadrení samotného poručiteľa C. G., ako aj jeho výpovede z 03.06.2014 v rámci konania sp. zn. , z ktorých mal preukázané, že žalobkyňa bývala v dome za slobodna aj potom. Po vydaji nerobila, starala sa o chorého syna, jej manžel nebol zamestnaný 25 rokov. Manželka poručiteľa nadržiavala dcére, ale poručiteľ sám potvrdil, že dcéru v dome vtedy nechali bývať. Tvrdil, že len trpel a ustupoval manželke a dcére. Neškodil jej a ani ona neškodila jemu. Potvrdil, že mal horší vzťah s dcérou ako so synom. Z jeho výpovede vyplývalo, že nemal veľmi rád zaťa – manžela žalobkyne, ktorý inak v roku XXXX zomrel, tj. 7 rokov pred spísaním listiny o vydedení. Sám potvrdil, že dcéra s manželkou robili v záhrade. Poručiteľ uvádzal rôzne skutočnosti ohľadne darovania domu v C. S.. Na jednej strane to, že sa s manželkou dohodli, že dcére dajú dom v Lehote, následne, že dom darovala manželka dcére a on o tom ani nevedel. Uviedol, že problémy medzi ním a žalobkyňou sa ťahali od r. 2000, kedy darovali ako rodičia dom v Moravciach synovi, pretože sa o nich lepšie staral. On sám žalobkyňu vyzýval, aby z domu odišli. Zároveň ale uviedol, že dcéra mu za 40 kokov nedala šálku čaju. Vedel, že urobil osudovú chybu, keď nechal dcéru v dome bývať, ale bol rád, že dom dali synovi a nedostal ho človek, ktorý za celý život nedokázal zabezpečiť pre rodinu bývanie (čl. 40).

45. Samotná žalobkyňa potvrdila, že celý život žila s rodičmi a cítila sa byť odsunutá. Uviedla, že ju pripravili o bývanie v r. 2000, keď bol dom darovaný jej bratovi. Poručiteľ ju nenávidel, pretože pomáhala mame. Nenávidel ani jej syna, o ktorého sa musí celý život starať.

46. Súd po posúdení týchto vyjadrení žalobkyne a samotného poručiteľa v spojitosti s ďalšími prehláseniami osôb, poznajúcich strany sporu, konštatuje, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobkyňou neboli dobré. Bez rozdielu toho, že dom, v ktorom žalobkyňa býva, bol darovaný rodičmi jej bratovi – žalovanému, poručiteľovi, i keď spočiatku súhlasil s bývaním žalobkyne v dome, to neskôr vadilo a vyzýval ju a jej rodinu, aby odišli. Tento stav nastal z dôvodu, že poručiteľ a jeho manželka rozdelili majetok deťom bez toho, aby navzájom ich deti vedeli, kto čo nadobúda. Teda žalobkyňa nemala pomerne dlhý čas vedomosť o tom, že dom v Moravciach, v ktorom bývala, vlastní žalovaný ako jej brat

a ten nevedel o tom, že ich matka darovala dom Lehote žalobkyni ako jeho sestre. Z toho vyplýva len to, že v tejto rodine sa viac menej všetko realizovalo bez vedomia ostatných blízkych členov rodiny. Na tom by nebolo nič zlé, ale v tomto prípade je zrejmé, že rodičia a žalobkyňa počas celého života žili v rámci jedného spoločného dvora; tj. museli mať o sebe navzájom nejaké informácie, i keď sa navzájom nenavštevovali. Súd pri posúdení dôvodnosti žaloby mal možnosť posúdiť len to, čo mu predložili strany sporu, pretože samotný poručiteľ v listine o vydedení neuviedol žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý svoju dcéru vydedil. V listine o vydedení sa cituje zákonné ustanovenie a takisto tam je uvedené, že ho dcéra nenavštevuje pri príležitosti jeho alebo iných sviatkov. Súdu pri posúdení celej veci, ktorú s poukazom na vykonané dokazovanie, bolo náročne vyhodnotiť, mal za to, že ani samotný poručiteľ nemal extra záujem sa s dcérou stýkať, keď mal preukázané, že on sám ju vyzýval na vysťahovanie z domu, pričom pôvodne súhlasil s tým, aby tam s jej rodinou bývala. Je pravdou, že poručiteľ staval dom a nebýval v ňom, ale v prístavbe, i keď mal mať právo doživotného bývania v dome po jeho darovaní žalovanému. Treba ale uznať aj to, že samotná žalobkyňa v dome bývala spočiatku so súhlasom poručiteľa a to, že poručiteľ nevychádzal s jej manželom, nemôže byť dôvodom pre jej vydedenie. Žalobkyňa určite nebola spokojná s tým, že poručiteľ s manželkou darovali nehnuteľnosti, ktoré obýva, jej bratovi – žalovanému, bez toho, aby o tom vedela. O darovaní domu z r. 2000 sa mala dozvedieť až po smrti matky, tj. v r. 2011. Súd ale po posúdení všetkých okolností tohto prípadu nemôže opomenúť, že žalobkyňa nemala a nemá tiež ľahký osud, keď sa stará celodenne o chorého syna. V spojitosti s tým je ťažko uvažovať o tom, že mala zároveň prejavovať osobitnú starostlivosť o poručiteľa, ktorý sa inak dožil 95 rokov a zdravie mu slúžilo veľmi dobre, pretože až na sklonku života bol ležiaci pacient, čo mal súd potvrdené čestnými prehláseniami.

47. Súd mal v konaní preukázané, že poručiteľ vyzýval žalobkyňu, aby odišla z domu, ako aj požiadal žalovaného, aby zrušil žalobkyni trvalý pobyt. Práve takéto výzvy na opustenie domu nakoniec boli predmetom aj súdneho sporu o vypratanie nehnuteľností, ktorý ako už súd uviedol, bol ukončený tak, že žalobkyňa má povinnosť sa z domu vysťahovať, ale až potom, čo jej žalovaný ako vlastník nehnuteľností zabezpečí náhradný byt. Z toho vyplýva, že aj keď bola predtým vyzývaná na vysťahovanie domu, žalovaný a ani poručiteľ nikdy neuviedli, že by jej mienili zabezpečiť náhradný byt.

48. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nebolo možno hodnoverne ustáliť záver, že by poručiteľ mal záujem sa s dcérou stýkať, pričom inak bývali v rámci jedného spoločného dvora. Súd z čestných prehlásení, ktoré boli predložené stranami sporu, nevedel posúdiť a zistiť, či stav, ktorý medzi poručiteľom a žalobkyňou nastal, spôsobilo správanie len jedného z nich, alebo či k vzťahom, ktoré medzi nimi vládli, prispeli obaja. Tak žalobkyňa ako aj žalovaný predložili vyhlásenia, ktoré svedčali v prospech nimi uvádzaných tvrdení. Vyhláseniami, predloženými žalobkyňou, bol poručiteľ vykreslený ako ten, ktorý zodpovedá za to, aké vzťahy mali medzi sebou a na druhej strane, práve opačne, z vyhlásení, predložených žalovaným, za vinníka zlých rodinných vzťahov, bola určená žalobkyňa. Ak aj žalovaný poukazoval na hrubé jednanie žalobkyne voči poručiteľovi, samotný poručiteľ vo vydedení neuviedol žiadny takýto konkrétny dôvod vydedenia. Pokiaľ ide o navštevovania sa navzájom, súd opätovne pripomína, že poručiteľ a žalobkyňa bývali a žili v rámci jedného spoločného dvora. Z vyjadrení strán sporu a predložených čestných prehlásení súdu nevyplývalo, že by sa poručiteľ a žalobkyňa niekedy počas obdobia od začatia bývania v tomto dvore, vzájomne navštevovali, tj. pozývali sa na oslavy a pod. Aj na základe toho súd nemal preukázané, že by práve žalobkyňa spôsobila stav, ktorý uviedol poručiteľ v listine o vydedení. Práve z obsahu listín, ktoré sú súčasťou spisu a v ktorých sa jednotlivé osoby vyjadrovali tak k stranám sporu ako aj k poručiteľovi a jeho manželke, a na ktoré bolo v odôvodnení rozsudku poukázané, podľa názoru súdu svedčia o tom, že k narušeniu vzájomných rodinných vzťahov v rodine došlo pričinením každého člena rodiny, teda ako zo strany poručiteľa, tak aj žalobkyne.

49. Súd nezistil, že by niekto z členov rodiny, teda ani rodičia strán sporu ako ani jedna zo strán sporu, urobili tzv. prvý krok, ktorý by viedol po celom období takéto spolužitia k upokojeniu vzťahov v rámci jedného dvora. Z vykonaného dokazovania súd môže len konštatovať, že každý si presadzuje len svoje názory a nikto z nich nemal a ani nemá záujem pokúsiť sa dosiahnuť po tak dlhej dobe kompromis, smerujúci k ukľudneniu situácie, ktorá medzi nimi dlhodobo pretrváva. Podľa toho, čo mal možnosť v rámci konania možnosť vidieť a počuť, tak ani strany sporu ako súrodenci neprejavili žiadny úmysel, smerujúci k zmiereniu. Sám poručiteľ v roku 2014 uviedol, že dcéra a syn spolu nedebatujú a to pretrváva až dodnes. Okrem iného súd uvádza, že sám žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že z dôvodu nevhodného správania sa manžela žalobkyne odmietli rodičia žiť na dvore s rodinou žalobkyne a bol im zrušený trvalý pobyt; tj. problém bol v manželovi žalobkyne. Ťažko sa súdu tiež posudzuje, prečo

podávala žalobkyňa trestné oznámenia, ale z celkového uhla pohľadu, sa to javí súdu tak, že tieto oznámenia smerovali voči žalovanému ako bratovi žalobkyne a v spojení s ním aj voči poručiteľovi. Určite nemohlo byť príjemné pre poručiteľa pred policajtmi vysvetľovať všetky rodinné vzťahy, ale tento stav bol dôsledkom všetkých tých predchádzajúcich rokov spolunažívania rodiny navzájom, teda vrátane vzťahu otca a dcéry (poručiteľ a žalobkyňa). Súd sa už vyššie vyjadril k tomu, že v týchto sporoch sa posudzuje otázka, kto spôsobil existujúci stav; teda, či to zapríčinil len vydedený potomok alebo má na tom podiel aj samotný poručiteľ. Súd po posúdení veci dospel k záveru, že listina o vydedení je neplatná.

50. Na základe uvedeného súd mal preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná, preto jej vyhovel.

51. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa ; pretože žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, keďže súd v celom rozsahu žalobe vyhovel, priznal jej nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. Strany sporu nenavrhli a ani súd v spore nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa a náhradu trov konania žalobkyni nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.