Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/73/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. XXX/XX, J. - R. J. V., štátna občianka SR, o vymoženie 2.283,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. -16 zo dňa 14.2.2013, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo zvyšnej časti vymáhaného nároku.

Ako dôvod uviedol, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 20.7.2011 sp. zn. SR 06473/11. Uznesením č.k. -11 zo dňa 5.10.2012 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol a to v časti vymoženia trov mediačného konania a v časti vymoženia zmenkového a zákonného úroku, kde toto vyhodnotil ako plnenie právom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2011. V zmysle Exekučného poriadku a , , o rozhodcovskom konaní opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2010 vyhodnotil túto zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa. Súd prvého stupňa zistil, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktoréhoé právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a

núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Podľa súdu prvého stupňa úverová zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku obsiahnutú v rozhodcovskej doložke, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať

exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekučné konanie. Z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj vo zvyšnej časti vymáhaného nároku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej

činnosti, ktorú mu zveril v znení neskorších predpisov (Exekučný o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie

§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozopre s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Má za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Sudkyňa predmetného súdu, ktorej bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovela a v súlade s postúpila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez opakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (, , a ). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Dôvody odvolania sú napísané (odpísané) všeobecne, bez znalosti veci a bez reakcie na osobitosti tejto prejednávanej veci. Preto, napriek existencii právne významných skutkových dôvodov, nemohol odvolací súd na ne prihliadať. Podstatná väčšina odvolacích dôvodov sa preskúmavanej veci vôbec netýka. Preto odvolací súd sa obmedzil na preskúmanie len na namietaný dôvod týkajúci sa platnosti rozhodcovskej doložky a jej preskúmateľnosti pri rozhodovaní podľa Exekučného poriadku.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“)

zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2010 nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná.

V zmluve o úvere zo dňa 10.6.2010, podpísanej oboma zmluvnými stranami, zmluvné strany vyhlásili, že sa oboznámili s obsahom zmluvy, ako aj so VPPÚ, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. V rozhodcovskej doložke, ktorá je obsiahnutá v článku 15. VPPÚ, sa dohodli, že všetky spory sa budú riešiť pred a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Vychádzajúc z ustanovenia , , v znení účinnom už aj v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú

spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je aj dojednanie vyžadujúce v rámci individuálne nedojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa a od sídla všeobecného súdu spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho

základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84, § 85 ods. 1

).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého)

zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (Humenné) viac ako 500 km, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie z. č. o rozhodcovskom konaní predpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne pojednávanie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, či aj teoretická možnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo náležité poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať ( ), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Ani zo zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2010 , ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd k dispozícii, nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinného Okresný súd Poprad. Sídlo rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky v porovnaní s právami a povinnosťami podľa , týkajúcich sa sídla rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech

spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú a preto neplatnú rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená

podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice

všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa.

V súvislosti s ďalšími právne významnými odvolacími dôvodmi uvádzanými oprávneným poukazuje odvolací súd na judikatúru Najvyššieho súdu SR prejednávajúcu danú problematiku. Tak napríklad v uznesení č.k. zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy. resp. jej neplatnosťou, nebránia ust. , alebo . Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

Možno teda v preskúmavanej veci konštatovať materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.7.2011 , v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie stanovené v § 44 ods. 2 exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil napadnuté uznesenie

ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.