Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/61/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou BBH s.r.o. so sídlom Gorkého 3, Bratislava, proti odporkyni: P. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, právne zastúpenej JUDr. Denisou Precákovou, advokátkou so sídlom Námestie SNP 17, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 1.426,09 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 503,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 503,39 eur od 1.3.2013 až do zaplatenia a riadny úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 419,99 eur od 1.3.2013 až do zaplatenia, ktoré sumy súd povoľuje odporkyni splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne vždy do každého 15.dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia nedoplatku pod následkom straty výhody splátok v prípade, že nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, prvá splátka počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.3.2013 doplneným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.6.2013 si navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči odporkyni právo na zaplatenie sumy 1.426,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.025,60 eur od 1.3.2013 do zaplatenia, riadnym úrokom vo výške 17,30% ročne zo sumy 854,09 eur od 1.3.2013 až do zaplatenia a náhradu trov tohto konania.

Navrhovateľ návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dňa 19.10.2005 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o splátkovom úvere č. 0333211375, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni peňažné prostriedky v sume, mene a za podmienok v nej dohodnutých. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere sa zároveň odporkyňa zaviazala za podmienok uvedených v zmluve o splátkovom úvere poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie podmienky v zmluve o splátkovom úvere dohodnuté. Navrhovateľ svoj záväzok splnil riadne v zmysle zmluvy o splátkovom úvere. Nakoľko si odporkyňa svoj záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere voči navrhovateľovi nesplnila riadne a včas, navrhovateľ evidoval peňažný záväzok odporkyne, ktorý ku dňu 28.2.2013 predstavoval sumu vo výške 1.426,09 eur. Peňažný záväzok pozostáva z istiny vo výške 854,09 eur, z riadneho úroku vo výške 171,51 eur a z úrokov z omeškania vo výške 400,49 eur. Navrhovateľ poukázal na ust. , a na všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. Výška sadzby riadnych úrokov bola v zmysle článku I. zmluvy o splátkovom úvere, ktorú navrhovateľ doložil spolu s návrhom vo výške 17,30% ročne. Navrhovateľ si uplatnil s poukazom na ustanovenia a všeobecné obchodné podmienky riadny úrok vo výške 17,30% ročne z istiny vzniknutej z titulu zmluvy o splátkovom úvere, ktorá ku dňu 28.2.2013 predstavovala sumu vo výške 854,09 eur od 1.3.2013 až do ich zaplatenia. Odporkyňa sa tým, že neuhradila svoj peňažný záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere riadne a včas, dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi, a preto si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania, pričom výška sadzby úrokov z omeškania bola v zmysle bodu 7.4.8 všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere 5% ročne.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na základe výzvy súdu návrh doplnil po skutkovej stránke v tom zmysle, že uzatvorená zmluva sa spravuje , a teda zmluva o úvere je absolútnym obchodom, nakoľko spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere, pričom uvedené tvrdenie podporuje aj judikatúra. Ďalej poukázal na ust. , v zmysle ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Odporkyňa ako dlžník podľa článku III. bod 4 uzatvorenej zmluvy súhlasila teda s tým, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania a úroky a istinu, a to v tomto poradí. Podľa článku II. bod 2 dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa sadzobníka a náklady veriteľa spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Odporkyňa vyhlásila, že sa oboznámila so sadzobníkom a súhlasila aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. Odporkyňa počas obdobia od 19.10.2005 do 31.12.2008 v jednotlivých splátkach celkovo uhradila navrhovateľovi sumu 28.680,- Sk (952,- eur). Z tejto sumy bola za obdobie od 19.10.2005 do 31.12.2008 na poplatky započítaná suma v celkovej výške 10.370,- Sk (344,22 eur), pričom suma poplatkov je tvorená sumou vo výške 66,72 eur, t.j. súhrn poplatkov za správu úveru dohodnutých v článku I. zmluvy o splátkovom úvere a sumou vo výške 8.360,- Sk (277,50 eur), ktorú tvoria poplatky za upomienky zasielané odporkyni v zmysle platného sadzobníka za obdobie od 19.10.2005 do 21.8.2008. Z úhrad odporkyne započítal navrhovateľ na úroky z omeškania sumu 194,80 Sk (6,46 eur), na riadne úroky sumu 9.909,50 Sk (328,94 eur). Za obdobie od 19.10.2005 do 31.12.2008 bola na istinu úveru započítaná suma v celkovej výške 8.205,70 Sk (272,38 eur). Odporkyňa počas obdobia od 1.1.2009 do 31.10.2011 v jednotlivých splátkach uhradila navrhovateľovi sumu vo výške 436,79 eur, pričom táto suma bola v zmysle zmluvy o splátkovom úvere započítaná nasledovne: Na poplatky bola započítaná suma 199,01 eur, z toho poplatok za správu úveru predstavoval 4x 1,99 eur, 4x poplatok za upomienku vo výške 23,23 eur, pričom poplatok za upomienku navrhovateľom odporkyni predpísaný dňa 9.9.2008 vo výške 23,23 eur bol započítaný vo výške zo zvyšku, a teda vo výške 17,79 eur, nakoľko časť z tohto poplatku bola už skôr započítaná z úhrad uskutočnených odporkyňou v období od 19.10.2005 do 23.9.2008. Časť úhrad odporkyne bola započítaná do poplatku vo výške 103,55 eur za obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2010 (17x poplatok za správu úveru a 3x poplatok za upomienku v zmysle platného sadzobníka vo výške 23,24 eur). Časť sumy uhradenej odporkyňou počas obdobia od 1.1.2009 do 31.10.2011 bola na základe zmluvy započítaná na úroky z omeškania v celkovej výške 30,09 eur, na riadne úroky v celkovej výške 207,69 eur. Zo sumy uhradenej odporkyňou počas obdobia od 1.1.2009 do 31.10.2011 nebola na istinu započítaná žiadna suma. Navrhovateľ si uplatnil v návrhu istinu vo výške 854,09 eur, úroky z omeškania vo výške 400,49 eur a riadne úroky vo výške 171,51 eur.

Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k podanému návrhu vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že sa nestotožňuje s tým, že navrhovateľ podriadil právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania pod právny režim . Poukázala na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý platil v čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 19.10.2005, v zmysle ktorého sa podľa tento zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty zodpovedajúcej 200,- eur a nad hodnotu 20.000,- eur. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , na ktoré poukázal navrhovateľ vo svojom vyjadrení, sa týkalo zmluvy o úvere, avšak v tom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 106.095,65 eur s príslušenstvom. Naproti tomu zmluva o splátkovom úvere zo dňa 19.10.2005 je zmluvou spotrebiteľskou. Poukázala na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj na relevantné ustanovenia , podľa ustanoveniami tohto zákonníka sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Zákonodarca teda týmto ustanovením vztiahol novú právnu úpravu prijatú po 1.1.2008 aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jej účinnosťou, a teda ide o nepravú retroaktivitu.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie tak zmluva o splátkovom úvere č. 0333211375 zo dňa 19.10.2005 je typickou spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa budú vzťahovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, pričom uvedený záver je potvrdený aj rozhodnutím viacerých súdov, na ktoré poukázala. Vo vyjadrení ďalej rozobrala obsah zmluvy o splátkovom úvere, poukázala na náležitosti zmluvy, ktorá by mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných úrokov, pričom uvedená požiadavka vychádza aj zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008. Zmluva o splátkovom úvere neobsahovala uvedenú podmienku rozhodnutia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahovala len výšku mesačnej splátky, ktorá v sebe zahŕňa istinu spolu s úrokom a poplatkom za správu úveru. Zmluva obsahovala iba jediný údaj o poplatku - a to poplatok za správu úveru, ktorý sa odporkyňa zaviazala uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 50,- Sk. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch však navrhovateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa uhrádzať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Prehlásenie uvedené v článku V. záverečných ustanovení bodu 2 zmluvy o splátkovom úvere bolo vopred pripravené a navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporkyňa sa so sadzobníkom a všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa oboznámila. Sadzobník poplatkov ako aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré navrhovateľ do konania predložil, nie sú zo strany odporkyne podpísané. Ďalej poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle , aj na nutnosť aplikovať Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o splátkovom úvere je takzvanou typovou zmluvou. Odporkyňa nebola so všeobecnými obchodnými podmienkami ani so sadzobníkom oboznámená, pričom samotný zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje v , aby pred uzavretím zmluvy bol spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami. Nestačí preto len uviesť do zmluvy vopred pripravené ustanovenie zo strany navrhovateľa, že dlžník s podmienkami oboznámený bol. Ďalej napadla aj započítanie jednotlivých splátok na úroky a až následne na istinu. Vo vopred pripravenej zmluve boli dohodnuté podmienky, na základe ktorých mal veriteľ právo započítať plnenie najskôr na poplatky, úroky z omeškania, úroky a až následne na istinu (článok III. bod 4 zmluvy o splátkovom úvere). Uvedená podmienka je neprijateľnou podmienkou, nakoľko obchádza ust. , v zmysle ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Táto podmienka je zároveň podmienkou znevýhodňujúcou spotrebiteľa označená za neprijateľnú aj komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá konštatovala, že táto podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa tak generálnej klauzule. Ďalšou neprijateľnou podmienkou znevýhodňujúcou spotrebiteľa v zmluve o splátkovom úvere je aj to, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Toto ustanovenie opätovne znevýhodňuje spotrebiteľa a je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj komisiou na posúdenie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom v prípade rámcových zmlúv bez možného individuálneho dojednania zmluvných podmienok je potrebné všeobecnú voľbu hodnotiť ako neprijateľnú podmienku. Ďalej poukázala na skutočnosť, že výška poplatkov za upomienky sa jej javí tiež neprimeraná s poukazom na výpis z úverového účtu. Poukázala na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu v Brandenburgu z 21.6.2006 č.k. ako aj na naň nadväzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 21.11.2012. Vrchný Krajinský súd v Brandenburgu vo svojom rozhodnutí posúdil ako neprijateľné aj poplatky za upomienku zasielané spotrebiteľovi vo výške 13,- eur, na ktoré niet zákonného nároku a ktoré nemôžu navrhovateľovi patriť, ak si uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Z tohto rozhodnutia vychádzal aj rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý definoval neprijateľnú podmienku tak, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky naplňuje nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľov (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). K uplatnenému nároku uviedla, že odporkyňa celkovo uhradila sumu 1.388,79 eur, pričom z tejto sumy bola na istinu započítaná navrhovateľom len suma 272,38 eur. Z toho približne 1/3-ina sumy poskytnutého úveru vo výške 962,62 eur bola započítaná na úhradu poplatku za upomienky, a to v celkovej výške 476,06 eur. Navrhovateľ si ďalej uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 25,30% ročne, ktoré mali predstavovať súčet riadnych úrokov vo výške 17,30% a sadzby úrokov z omeškania vo výške 8%, a to zo sumy 1.025,60 eur, ktorá pozostáva zo súčtu istiny vo výške 854,09 eur a sumy riadnych úrokov vo výške 171,51 eur. Z uvedeného postupu vyplýva, že navrhovateľ riadnym úrokom vo výške 17,30% ročne znova úročí riadne úroky, ktoré pripočítal k výške istiny, na čo nemá zákonný nárok. Ustanovenie článku II. zmluvy o splátkovom úvere s názvom poskytnutie úveru bod 3, ktoré umožňuje navrhovateľovi takto úročiť pohľadávku, považovala za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ďalej poukázala na skutočnosť, že z výpisov z účtu, ktoré predložil navrhovateľ, vyplýva, kedy sa mali stať splatné úroky, úroky z omeškania a poplatky. Nie je tam však uvedený presný rozpis, koľko sa z uvedenej splátky započítalo na istinu. Podľa úverovej zmluvy mala odporkyňa uhradiť 59 splátok po 730,- Sk, čo predstavuje konečnú výšku úveru 1.547,17 eur (46.690,- Sk). Odporkyňa celkovo uhradila 1.388,79 eur (41.838,74 Sk). Nesplatená časť úveru tak predstavuje sumu 158,38 eur (4.771,26 Sk), teda 6 nesplatených mesačných splátok. Navrhovateľ má ďalej nárok na zaplatenie poplatku za správu úveru vo výške 50,- Sk (1,66 eur), na ktorej výške sa dohodol s odporkyňou v rámci zmluvy. Tento poplatok bol jednostranne zvýšený na sumu 60,- Sk (1,99 eur), čo neuznala. Odporkyňa cestou svojej právnej zástupkyne ďalej vzniesla aj námietku premlčania ohľadom splatných úrokov z omeškania, či iných úrokov, nakoľko si navrhovateľ uplatnil nároky zo zmluvy o splátkovom úvere na súde až žalobou zo dňa 18.3.2013. Jedná sa predovšetkým o úroky z omeškania, ktoré si navrhovateľ vyčíslil vo výške 6,46 eur za obdobie od 19.10.2005 do 31.1.2008 a úroky z omeškania vo výške 30,09 eur za obdobie od 1.1.2009 do 31.10.2009. Odporkyňa nemôže byť sankciovaná za to, že navrhovateľ neuplatnil svoje právo na súde riadne a včas a zároveň ani nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Navrhovateľ má nárok na zaplatenie sumy 158,38 eur spolu s príslušnými zákonnými úrokmi z omeškania v zmysle , nakoľko pri spotrebiteľských zmluvách možno dohodnúť a požadovať úroky z omeškania len do výšky ustanovenej Nariadením vlády SR č. v znení neskorších predpisov. Keďže istina úveru bola v plnom rozsahu uhradená, ostali uhradiť len splatné zmluvné úroky, ktoré sú odplatou za poskytnutie úveru a ktoré je odporkyňa povinná uhradiť len za obdobie od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich zaplatenia, čo sa aj stalo, a preto navrhovateľ nemá nárok na úročenie týchto úrokov zmluvným úrokom vo výške 17,30% ročne, nakoľko by došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. Na záver svojho vyjadrenia teda odporkyňa uviedla, že žiada, aby súd návrh v časti, v ktorej je nedôvodný, zamietol a zaviazal odporkyňu uhradiť sumu 158,38 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od konečnej splatnosti úveru, t.j. od 21.9.2010. Zároveň požiadala súd, aby mohla uhrádzať peňažný záväzok v splátkach, nakoľko je dôchodkyňa a jej momentálna finančná situácia jej neumožňuje vyrovnať tento záväzok jednorázovo.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu odporkyne uviedol, že zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 19.10.2005, sa riadi príslušnými ustanovenia z dôvodu, že práve je jediným kódexom, ktorý komplexne upravuje tento typ zmluvy, a teda ide o absolútny obchod. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom vzhľadom na povahu úverového vzťahu je vo vzťahu k zákonu o spotrebiteľských úveroch lex generalis práve . Ďalej poukázal na skutočnosť, že každý typ zmluvy môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, a preto takúto povahu môže mať aj zmluva podľa . Navrhovateľ poukázal na rôzne rozhodnutia súdu v Slovenskej republike. K námietke značnej nerovnováhy, ktorú vzniesla odporkyňa, navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že samotné dojednanie zmluvných strán, že zmluva o splátkovom úvere sa spravuje príslušnými ustanoveniami nie je a ani nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle , nakoľko zmluva o splátkovom úvere patrí medzi absolútne obchody, a tak sa na právny vzťah ňou založený ako na celok bude v súlade s platnými právnymi predpismi a judikatúrou vzťahovať , t.j. vrátane ustanovení upravujúcich premlčanie a podobne. Navrhovateľ namietol, že nesúhlasí s tým, že zmluva o splátkovom úvere nespĺňa všetky náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch a tvrdenia odporkyne sú nepravdivé. K spôsobu započítania úhrad uviedol, že tento bol upravený priamo vo výslovnom znení samotnej zmluvy a nielen vo všeobecných obchodných podmienkach navrhovateľa. Vzhľadom na rozsah zmluvy o splátkovom úvere a potvrdenie podpisom zo strany odporkyne, že sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere oboznámila, je akákoľvek pochybnosť o oboznámení sa a súhlase odporkyne s dohodnutým spôsobom započítania úhrad odporkyne vylúčená. K tvrdeniu odporkyne, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, t.j. že sa jedná o typovú zmluvu, spôsob započítania dlžných splátok na úroky a až následne na istinu, bol v režime a uplatnené poplatky za upomienku navrhovateľ uviedol, že na právny vzťah založený zmluvou o splátkovom úvere je ako lex generalis potrebné aplikovať a poukázala na relevantné ustanovenia , a preto v danom prípade nie je možné považovať započítanie úhrad odporcu najprv na poplatky, úroky z omeškania, riadne úroky a až následne na istinu za neprijateľnú podmienku. Spôsob započítania zmluvnými stranami bol dohodnutý v zmluve o splátkovom úvere a týka sa hlavného predmetu plnenia a súčasne bol individuálne dojednaný, z čoho vyplýva, že v žiadnom prípade nemôže byť považovaný za neprijateľnú podmienku. K poplatkom za upomienku a zvýšeniu poplatku navrhovateľ uviedol, že to nastalo z dôvodu, že si odporkyňa ani napriek skôr zaslaným upomienkam neplnila svoje povinnosti. Zvýšenie poplatku malo na odporkyňu pôsobiť tak, aby ju motivovalo, aby čo začala v čo najkratšej dobe riadne a včas plniť svoje povinnosti. Navrhovateľom predpísané poplatky za upomienku tak slúžili hlavne odporkyni, keďže mali za cieľ predísť navyšovaniu peňažného záväzku, ako aj nutnosti vymáhania súdnou cestou, a tak v konečnom dôsledku jeho navyšovaniu o trovy konania. Vzhľadom ku skutočnosti, že sadzobník navrhovateľa je súčasťou zmluvy o splátkovom úvere, odporkyňa sa so sadzobníkom riadne oboznámila a podpisom zmluvy o splátkovom úvere s ním vyslovila súhlas, nemožno prijať záver, že poplatky navrhovateľom odporcovi predpísané neboli medzi navrhovateľom a odporkyňou dohodnuté, a teda že navrhovateľovi na ich úhradu nevznikol nárok. Navrhovateľ tiež namietal odporkyňou namietaný spôsob úročenia a spôsob vypočítania a vyčíslenia istiny. V tomto smere poukázal na relevantné ustanovenia a uviedol, že navrhovateľ bol oprávnený požadovať od odporkyne aj zaplatenie riadnych úrokov, ktoré si v návrhu správne uplatňoval a ktoré sú „odmenou“ za poskytnutie peňažných prostriedkov až do času, kým odporkyňa svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy o splátkovom úvere voči navrhovateľovi nesplní. Pokiaľ odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesla námietku premlčania, navrhovateľ k tejto uviedol, že podľa článku I. bod zmluvy o splátkovom úvere bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na deň 20.9.2010. Z vyššie uvedeného vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého dlhu, t.j. odo dňa 21.9.2010. Vzhľadom na uvedené námietka premlčania zo strany odporkyne nie je dôvodná a opodstatnená, nakoľko premlčacia doba začala plynúť dňom 21.9.2010. Návrh bol navrhovateľom podaný na súde dňa 13.3.2013, t.j. po uplynutí cca 2 a pol roka po začatí plynutia premlčacej doby. Pohľadávka navrhovateľom uplatnená v žalobnom návrhu teda nie je premlčaná.

Na pojednávaní konanom dňa 3.7.2013 právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že odporkyňa s návrhom nesúhlasí a v podstate vo svojej výpovedi uviedla rovnaké skutočnosti, ktoré boli najskôr premietnuté vo vyjadrení odporkyne k podanému návrhu.

V súlade s ust. súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 2.9.2013 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom právny zástupca navrhovateľa súdu oznámil, že navrhovateľ trvá v celom rozsahu na podanom návrhu, pričom z dôvodu hospodárnosti konania požiadal súd o prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na svojich prednesoch a vyjadreniach, ktoré podali k podanému návrhu. Doplnila, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto je potrebné aplikovať na daný vzťah a nie tak, ako to tvrdí navrhovateľ a jeho právny zástupca. V návrhu uplatnené poplatky za omeškanie boli nezákonné a neúčelné, poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ako aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Brandenburgu, ktoré citovala vo svojich vyjadreniach a ktoré sa zaoberali touto problematikou. Z tohto dôvodu preto nárok tak, ako je špecifikovaný v návrhu, v tomto smere neobstojí. Zároveň požiadala súd, aby v prípade, že by bol iného názoru, povolil splácať odporkyni dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa je dôchodkyňa a spláca iné pôžičky a úvery, ktoré mala, pričom je vdovou a nie je v jej silách zaplatiť celú dlžnú istinu s úrokom naraz.

Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní sa v celom rozsahu pridržala prednesu svojej právnej zástupkyne. Doplnila, že aj keď je dlžníčkou, úver zobrala pre dcéru, ktorej chcela pomôcť, pričom si myslela, že to bude splácať, avšak dcéra to nesplácala. Keď jej chodili upomienky, tieto skrývala a nepovedala jej o nich, nakoľko sa bála a potom to všetko prasklo. Dcéra má 5 detí, pričom ona jej verila, chcela jej pomôcť, avšak dcéra to nesplácala. Na záver svojej výpovede takisto požiadala o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 50,- eur mesačne.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 19.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0333211375, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni peňažné prostriedky v sume, v mene a za podmienok v nej dohodnutých. V zmysle tejto zmluvy sa odporkyňa zaviazala za podmienok uvedených v zmluve o splátkovom úvere poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie podmienky v zmluve o splátkovom úvere dohodnuté. Odporkyňa si svoje záväzky zo zmluvy riadne a včas nesplnila, pričom navrhovateľ evidoval k 28.2.2013 peňažný záväzok odporkyne vo výške 1.426,09 eur, ktorý pozostával z istiny vo výške 854,09 eur, z riadnych úrokov vo výške 171,51 eur a z úrokov z omeškania vo výške 400,49 eur. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na predložené listinné dôkazy a na relevantné ustanovenia a všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou uzatvorenej zmluvy.

Vzhľadom ku skutočnosti, že účastníci konania namietali, pod aký právny režim podriadiť uzatvorenú zmluvu, súd sa najskôr zaoberal právnym režimom uzatvorenej zmluvy, plnenie z ktorej je predmetom uvedenej veci (zmluva o splátkovom úvere č. 0333211375).

Uvedená zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) odporkyni, ale vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorej vyplýva platný záväzok navrhovateľa poskytnúť v prospech odporkyne finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok odporkyne ako dlžníčky takto poskytnuté plnenie navýšené o príslušný úrok splácať v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach. Uvedenú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle a nasl. . Zmluva o úvere je v zmysle tzv.absolútnym obchodom, pre ktoré je daná pôsobnosť bez ohľadu na povahu účastníkov konania. V čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (19.10.2005) už obsahoval úpravu problematiky spotrebiteľských zmlúv s tým, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Z účinného v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere by bolo možné teda izolovaným výkladom vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa spotrebiteľskou zmluvou nie je. Je však potrebné poukázať na ďalšie zákony, a to najmä na o ochrane spotrebiteľa (ktorý bol platný v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere), v zmysle ktorého a najmä z vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa a ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy v podstate podstatným spôsobom neovplyvní. Pojem typová zmluva (synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa bol teda rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou je napriek povahe tzv.absolútneho obchodu zmluvou typovou, a teda zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto teda vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje, ale vychádzajúc z predchádzajúceho spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa , ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, ktorá vyhovuje vyššie uvedenej charakteristike. Je teda zrejmé, že ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, je potrebné používať v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania má spravovať , pričom charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa .

Súd ďalej skúmal, či zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť na daný vzťah. Takýto záver však nemá žiadnu normatívnu oporu a prieči sa pravidlu „lex specialis derogat lex generalis“, pričom v uvedenej veci je lex specialis . Pre uvedený prípad je ako základný predpis potrebné aplikovať , pričom je potrebné aplikovať aj a ostatné normy, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa veta prvá dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády SR č. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a po výsluchu odporkyne mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0333211375, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 19.10.2005. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a odporkyňa túto skutočnosť nespochybnila. Na základe takto uzatvorenej zmluvy navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni splátkový úver vo výške 963,- eur (29.000,- Sk) s úrokovou sadzbou 17,30% ročne a s poplatkom za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne. Výška splátky bola dohodnutá na sumu 26,22 eur (790,- Sk) mesačne k 20.dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 20.11.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.9.2010. Odporkyňa ako dlžník sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve a ďalšie poplatky podľa sadzobníka a náklady veriteľa spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Odporkyňa si riadne a včas nesplnila svoje povinnosti v zmysle uzatvorenej zmluvy, pričom navrhovateľ evidoval k 28.2.2013 voči odporkyni peňažný záväzok vo výške 1.426,09 eur, ktorý pozostával z istiny vo výške 854,09 eur, z riadnych úrokov vo výške 171,51 eur a z úrokov z omeškania vo výške 400,49 eur. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa celkovo uhradila sumu 1.388,79 eur. Z úhrad odporkyne započítal navrhovateľ na istinu sumu 272,38 eur, pričom zvyšok úhrady započítal na splatné riadne úroky a splatné poplatky za správu úveru. Túto skutočnosť odôvodnil tým, že uzatvorená zmluva o splátkovom úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle , a teda s poukazom na a všeobecné obchodné podmienky pri plnení peňažného záväzku sa započítava platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Podľa článku III. bod 4 uzatvorenej zmluvy bol dlžník (odporkyňa) povinný v prípade omeškania s platením pohľadávky platiť úroky z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejneným. Odporkyňa súhlasila, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Aj keď sa súd stotožnil s právnym názorom navrhovateľa v tej časti, že uzatvorená zmluva o splátkovom úvere je absolútnym obchodom a zmluvné strany sa budú riadiť , je potrebné na uvedenú zmluvu hľadieť ako na zmluvu spotrebiteľskú v zmysle vyššie uvedených úvah súdu, a teda aplikovať aj ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a ďalších zákonov, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa. Uplatnený nárok navrhovateľom pozostával teda z istiny vo výške 854,09 eur, z riadnym úrokov vo výške 171,51 eur a z úrokov z omeškania vo výške 400,49 eur. Pokiaľ sa týka uplatnenej istiny, súd zistil, že istina uplatnená navrhovateľom nie je v celom rozsahu dôvodná. Navrhovateľ si z došlých úhrad odporkyne započítal sumu 277,50 eur, ktorú tvorili poplatky za upomienky zasielané odporkyni v zmysle platobného sadzobníka za obdobie od 19.10.2005 do 21.8.2008. Ďalej si započítal aj 4x poplatok za upomienku v zmysle platného sadzobníka vo výške 23,23 eur, pričom poplatok za upomienku navrhovateľom odporkyni predpísaný dňa 9.9.2008 bol započítaný len vo výške vo zvyšku, teda vo výške 17,79 eur. Tiež si započítal aj 3x poplatok za upomienku za správu úveru vo výške 23,24 eur. Celková suma takto započítaných poplatkov teda predstavuje sumu 434,10 eur. Okrem toho si navrhovateľ započítal z došlých úhrad odporkyne aj ďalšie sumy, ktoré tvorili poplatky za správu úveru, ktoré boli dohodnuté v článku I. uvedenej zmluvy o splátkovom úvere vo výške 50,- Sk mesačne a neskôr 60,- Sk mesačne.

Súd ohľadom uvedených poplatkov za upomienky dospel k záveru, že výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká s poukazom na navrhovateľom predložené výpisy z úverového účtu. Tento poplatok za upomienku sa neprimerane navyšoval, za upomienku zo dňa 6.6.2006 bol vo výške 3,32 eur, následne dňa 4.8.2006 vo výške 6,64 eur a dňa 12.2.2008 dokonca vo výške 23,24 eur. Súd preskúmaním týchto poplatkov tieto vyhodnotil ako neprijateľné, na ktoré nemá navrhovateľ zákonný nárok, nakoľko bolo zistené, že v konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania. Súd sa priklonil aj k právnemu názoru prezentovanému rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/109/2011 zo dňa 21.1.2012, ktorý definoval neprijateľnú podmienku ako podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Konštatoval, že za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia). Súd teda vyhodnotil poplatok za upomienku ako neprijateľnú podmienku, ktorá bola upravená vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nemohla odporkyňa ako spotrebiteľ zmeniť. Ak si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni istinu vo výške 854,09 eur, súd s poukazom na skutočnosť, že vyhodnotil poplatok za upomienku ako neprijateľnú podmienku, navrhovateľovi nepriznal poplatky za upomienku v celkovej výške 434,10 eur (poplatky za upomienky vo výške 277,50 eur zasielané odporkyni od 19.10.2005 do 21.8.2008, 3x poplatok za upomienku vo výške 23,23 eur a 1x zvyšok poplatku vo výške 17,19 eur a 3x poplatok za upomienku za správu úveru vo výške 23,24 eur). Z uvedeného teda vyplýva, že súd ponížil uplatnenú istinu o uvedené poplatky, a teda priznal navrhovateľovi istinu vo výške 419,99 eur. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti ustanovenia bodu 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, najmä ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky, istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky v zmysle zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku v zmysle zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Ďalej banka mohla zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť. Ak teda odporkyňa porušovala povinnosti z uzatvorenej zmluvy a nesplácala riadne a včas dohodnuté splátky, banka mala vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo využiť iné ustanovenia, ktoré počítali s takouto možnosťou. Súd má za to, že neustále zasielanie upomienok odporkyni malo za následok iba navyšovanie poplatkov za upomienky, pričom zo strany navrhovateľa došlo k zneužitiu práva a k ohrozeniu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Banka, ktorá zamestnáva odborný právny aparát, mala teda postupovať tak, aby čo najjednoduchšie a najrýchlejšie dosiahla svoj cieľ, t.j. riadne splácanie úveru alebo celkové splatenie dlžnej sumy.

Podaným návrhom si ďalej navrhovateľ uplatnil aj riadne úroky vo výške 171,51 eur. Tieto úroky vypočítal tak, že dlžnú istinu úročil riadnym úrokom vo výške 17,30% ročne od 20.9.2010 (odo dňa konečnej splatnosti) do dňa 11.11.2011 (do dňa, dokedy si navrhovateľ vyčísloval riadne úroky a úroky z omeškania osobitne), t.j. za 417 dní. S poukazom ku skutočnosti, že súd návrh v časti o zaplatenie sumy 434,10 eur zamietol a priznal navrhovateľovi istinu vo výške 419,99 eur, súd vyčíslil riadne úroky na sumu 83,40 eur (419,99 a z toho 17,30% úrok ročne za obdobie 417 dní, t.j. od 20.9.2010 do 11.11.2011), a teda dostal sumu riadnych úrokov vo výške 83,40 eur. Celková dlžná suma tak predstavuje sumu 503,39 eur (dlžná istina 419,99 eur a riadne úroky vo výške 83,40 eur). Z tohto dôvodu preto súd priznal navrhovateľovi sumu 503,39 eur.

Navrhovateľ si tiež uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 400,49 eur. Tieto úroky vyčíslil ako sumu úrokov z omeškania vo výške 79,15 eur, t.j. 8% ročne zo sumy istiny vo výške 854,09 eur od 20.9.2010 do 11.11.2011 a sumu vo výške 321,34 eur, t.j. 25,30% ročne zo sumy vo výške 1.025,60 eur (súčet istín vo výške 854,09 eur a sumy riadnych úrokov vo výške 171,51 eur) od 12.11.2011 do 31.1.2013. Pokiaľ sa týka takto uplatnenej časti nároku, súd tento nárok navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.426,09 eur, pričom istina vo výške 854,09 eur mala byť tvorená sumou 690,24 eur, čo predstavuje nesplatenú časť istiny a sumou 163,85 eur, čo predstavuje splatné riadne úroky a splatné poplatky za správu úveru. Odporkyňa celkovo uhradila sumu 1.388,79 eur, pričom z tejto sumy bola na istinu započítaná iba suma 272,38 eur. Súd vyhodnotil ustanovenie článku II. bod 3 uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere, ktorá takto umožnila navrhovateľovi úročiť pohľadávku, za neprijateľnú podmienku, ktorá mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou právnej zástupkyne odporkyne, že ak by sa každý splatný úrok alebo poplatok stal súčasťou istiny, táto by sa neustále navyšovala a navrhovateľ by úročil aj splatné úroky a spotrebiteľ by sa dostal do situácie, kedy by svoj dlh niekoľkonásobne preplatil. Vo výpise z účtov nebol uvedený presný rozpis, koľko sa z uhradenej splátky započítavalo na istinu tak, aby sa odporkyňa ako spotrebiteľ mohla presvedčiť o tom, aká časť istiny ešte nie je splatená, ako aj riadnych úrokov a ďalších poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhodnotil zmluvnú podmienku, ktorá umožňovala navrhovateľovi úročiť pohľadávku spôsobom, že istina sa z došlých úhrad započítala ako posledná, pričom súd takýto postup vyhodnotil ako neprijateľný, táto skutočnosť mala za následok, že súd úroky z omeškania uplatnené navrhovateľom vo výške 400,49 eur, tak ako si ich vyčíslil navrhovateľ, nepriznal a návrh v tejto časti zamietol. Je neprípustné, aby navrhovateľ navyše úročil dlžnú istinu sadzbou 25,30% (súčet sadzby riadnych úrokov vo výške 17,30% ročne a sadzby úrokov z omeškania vo výške 8% ročne). Nakoľko uzatvorená zmluva teda neobsahovala údaje, z ktorých by bolo zrejmé, koľko sa z uhradenej splátky započítava na istinu, úroky a ostatné poplatky, pričom zmluvná podmienka o určení pohľadávky bola vyhodnotená ako neprijateľná, súd návrh i v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ sa snažil riadnym úrokom vo výške 17,30% opätovne úročiť riadne úroky, ktoré pripočítal k istine.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi úrok vo výške 5% ročne zo sumy 503,39 eur (teda zo sumy istiny a riadnych úrokov) od 1.3.2013 až do zaplatenia a riadny úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 419,99 eur (dlžná istina) od 1.3.2013 až do zaplatenia, nakoľko odporkyňa tým, že dlžnú istinu a úroky nezaplatila riadne a včas, pričom navrhovateľovi vzniklo právo uplatniť si úrok z omeškania ako aj riadny úrok už skôr, avšak uplatnil si ho až od 1.3.2013, teda od prvého dňa, do ktorého vyčísloval dlžné sumy, spôsobila, že sa dostala do omeškania, pričom výška úrokov z omeškania je v súlade s ust. a uzatvorenou zmluvou.

Pokiaľ si teda navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania ako aj riadny úrok zo sumy 1.025,60 eur a zo sumy 854,09 eur, súd s poukazom na skutočnosť, že priznal istinu ako aj riadne úroky v nižšej výške, návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení k podanému návrhu vzniesla aj námietku premlčania ohľadom úrokov z omeškania vo výške 6,46 eur a 30,09 eur, ktoré boli vyčíslené za obdobie od 19.10.2005 do 31.1.2008 a od 1.1.2009 do 31.10.2009. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd úroky z omeškania, tak ako si ich uplatnil navrhovateľ, nepriznal, návrh v tejto časti zamietol, súd sa ďalej už nezaoberal vznesenou námietkou premlčania.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. tak, že žiadnemu účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko každý účastník mal vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () -ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.