Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_22Sa-22-2022.pdf
PDF · 114.49 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/22/2022
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX, právne zast: Advokátka kancelária SLAMKA& Partners, s.r.o. so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa – generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd správnu žalobu zamieta.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni dňa 26.05.2022 požiadal o prepočítanie sumy invalidného dôchodku z dôvodu, že dňa 23.05.2022 dodatočne doplatil poistné na dôchodkové poistenie za dobu štúdia od 01.01.2020 do 31.12.2020 podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“).
2. O žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2022 tak, že žiadosť žalobcu zamietla. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že invalidita u žalobcu vznikla v čase nezaopatrenosti, a to pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ktorú žalobca ukončil 31.08.2019. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na ust. § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení a na to, že u žalobcu vznikla invalidita pred ukončením povinnej školskej dochádzky, preto mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Doplatením poistného podľa Sociálnej poisťovni žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, preto nemá toto obdobie dôchodkového poistenia vplyv na nárok na invalidný dôchodok. Získanie obdobia dôchodkového poistenia doplatením poistného nemá vplyv na nárok a na určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko tento nárok na invalidný dôchodok nie je podmienený splnením podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Fyzickým osobám vymedzeným v § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa neurčuje priemerný osobný mzdový bod z vymeriavacích základov získaných v rozhodujúcom období – pred splnením podmienok nároku – pred invaliditou, ale je jednotne stanovená hodnota osobného mzdového bodu 0,67. Keďže aj u žalobcu vznikla invalidita pred ukončením povinnej školskej dochádzky, nemá dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie vplyv na nárok na invalidný dôchodok a ani na jeho výšku.
3. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa – generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa uviedla,
že posudkový lekár konštatoval, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti, a to pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ktorú žalobca ukončil 31.08.2019. Keďže invalidita vznikla pred ukončením povinnej školskej dochádzky, nevznikol žalobcovi nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Keďže žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného až po vzniku invalidity, nemá toto obdobie dôchodkového poistenia vplyv na nárok žalobcu na invalidný dôchodok. Získanie obdobia dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemá vplyv na nárok a na určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nárok na tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenie 18 rokov veku, t. j. 21.01.2021. Sociálna poisťovňa zotrvala na správnosti záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí a to, že invalidita žalobcu vznikla pred ukončením povinnej školskej dochádzky, preto nemá dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie vplyv na nárok na invalidný dôchodok, nakoľko ide o dobu po vzniku invalidity, a teda nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemôže žalobcovi vzniknúť. Dodatočné doplatenie poistného nemá vplyv ani na výšku invalidného dôchodku žalobcu podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú – neskúma sa. Ďalej ešte Sociálna poisťovňa uviedla, že dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 po vzniku invalidity získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z. v rozsahu 365 dní, ktoré bude zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. nároku na predčasný starobný dôchodok a určení jeho sumy.
Správna žaloba – žalobné body
4. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
5. V správnej žalobe žalobca popísal vývoj jeho zdravotného stavu a poukázal na to, že invalidita vznikla u neho pred skončením povinnej školskej dochádzky (10.04.2019), pritom mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení od dovŕšenia 18 roku veku, t. j. od 21.01.2021. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 142 ods. 3 písm. c) zákona o Sociálnom poistení umožňujúce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého sa sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole po dovŕšení 16. roku veku. Žalobca túto možnosť využil a doplatil poistné za dobu štúdia od 01.01.2020 do 01.01.2021, čím získal obdobie dôchodkového poistenia.
6. Žalobca uviedol, že nepopiera tvrdenie Sociálnej poisťovne, že dodatočné získanie obdobia dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok, avšak vyjadril nesúhlas s tvrdením, že dodatočné získanie obdobia dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity nemá vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Je pravdou, že pri fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, sa za účelom skúmania vzniku nároku na invalidný dôchodok neskúma, či získala nejaké obdobie dôchodkového poistenia, ale tejto osobe vzniká nárok priamo zo zákona dovŕšením 18. roku života. Žalobca je ale presvedčený, že pri určovaní sumy invalidného dôchodku je nevyhnutné skúmať, či osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok, získala nejaké obdobie dôchodkového poistenia. Vyplýva to z ust. § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pričom v dôvodovej správe k zákonu č. 439/2004 Z. z. (účinný od 01.08.2004 do 01.01.2005), ktorým sa dopĺňalo ustanovenie § 73 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, zákonodarca jasne uvádza: „Navrhuje sa spôsob určovania sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorá sa stane invalidná v období, v ktorom sa považuje za nezaopatrené dieťa tak, že jeho suma sa bude určovať z minimálnej mzdy a v spôsobe jej určenia sa navrhuje zohľadňovať percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rovnako ako u ostatných poistencov. V prípade, že takáto fyzická osoba pred vznikom nároku na invalidný dôchodok získa obdobie dôchodkového poistenia (povinné alebo dobrovoľné), suma invalidného dôchodku sa určí aj z priemerného osobného mzdového bodu a poistencovi sa poskytne invalidný dôchodok v tej sume, ktorá je vyššia.“
7. Podľa žalobcu z dôvodovej správy je jasný úmysel zákonodarcu a zamýšľaný postup zákonodarcu v prípade osoby, ktorá sa stala invalidnou v čase nezaopatrenosti. Je jasné, že v prípade, že takáto fyzická osoba pred vznikom nároku na invalidný dôchodok získa obdobie dôchodkového poistenia (povinné alebo dobrovoľné), suma invalidného dôchodku sa určí aj z priemerného osobného mzdového bodu a poistencovi sa poskytne invalidný dôchodok v tej sume, ktorá je vyššia. Dôvodová správa dopĺňa a vysvetľuje úmysly zákonodarcu pri tvorbe jednotlivých právnych predpisov a v situáciách, kedy je potrebné náležité zdôvodnenie, vysvetlenie, pochopenie zmyslu a účelu príslušného ustanovenia.
8. Žalobca dodatočným doplatením poistného na dôchodkové plnenie dňa 23.05.2022 získal obdobie dôchodkového poistenia za čas od 01.01.2020 do 31.12.2020, t. j. pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, a preto je táto skutočnosť rozhodná pre určenie výšky invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení aj s prihliadnutím na argumentáciu uvedenú v dôvodovej správe.
9. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR k výkladu právnych predpisov sp. zn. IV. ÚS 71/2013 zo dňa 23.05.2013 a uviedol, že zo zmyslu a účelu zákona o sociálnom poistení, ako aj z citovanej dôvodovej správy a zo samotnej skutočnosti, že zákon dáva možnosť dodatočného doplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, sa javí ako jednoznačné to, ako bolo potrebné v tomto prípade postupovať a ako toto ustanovenie vykladať.
10. Podľa žalobcu sa žalovaná v druhostupňovom rozhodnutí nevysporiadala s tvrdeniami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní zo dňa 16.08.2022, a preto je rozhodnutie nezákonné. Sociálna poisťovňa konala v rozpore so zákonom, boli porušené základné práva a slobody žalobcu, a preto žalobca žiadal, aby správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil. Žalobca uviedol, že žiada správny súd, aby rozhodol bez nariadenia pojednávania vo veci.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
11. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že žalobca v správnej žalobe uviedol totožné námietky ako v odvolaní, s ktorými sa nestotožňuje a podrobne sa s nimi vysporiadala na strane 3 a 4 správnou žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Postup a rozhodnutie žalovanej ako prvostupňového orgánu, následné rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako druhostupňového orgánu, boli vydané na základe zákona v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaná uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí a trvá na jeho správnosti. Následne navrhla, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaná nežiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika)
12. Žalobca v replike uviedol, že nie je pravdou, že sa žalovaná v žalobou napadnutom druhostupňovom rozhodnutí podrobne vysporiadala s jednotlivými námietkami žalobcu. Žalovaná sa nijakým spôsobom nevyjadrila k predloženej dôvodovej správe k zákonu č. 439/2004 Z. z., pričom ide o tvrdenie rozhodujúce v danej veci. Žalobca zopakoval argumentáciu o tom, že splnil všetky podmienky pre určenie sumy invalidného dôchodku aj z priemerného osobného mzdového bodu.
13. Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu – zaujať dupliku.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
14. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 16.06.2023 do 30.06.2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2023.
15. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm. a) SSP), správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne
a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale v celom rozsahu v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky obsiahnuté v správnej žalobe ako nedôvodné a mimo žalobných bodov nezistil také vady v postupe a v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 SSP, preto správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
16. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
17. Podľa § 71 ods. 1-3 zákona o sociálnom poistení; (1)Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 73 ods. 1-4 zákona o sociálnom poistení ; (1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. (2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. (3) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. (4) Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
19. Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo c)
sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
20. Podstatná otázka v prejednávanej veci, ktorá je sporná medzi žalobcom a žalovanou je, či a aký následok má pri tzv. invalidnom dôchodku z mladosti doplatenie dôchodkového poistenia na obdobie vymedzené v § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Táto otázka bola opakovane riešená v judikatúre Najvyššieho súdu SR. Ide o problematiku, na ktorú je zároveň opakovane upozorňované aj v Správach o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj v Správe o činnosti za rok 2020 komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím uvádza, že zákon o sociálnom poistení umožňuje dodatočne zaplatiť dôchodkové poistenie fyzickej osobe počas období taxatívne vymenovaných v § 142 ods. 3 tohto zákona a že takto dodatočne zaplatené poistné môže mať vplyv na sumu invalidného dôchodku jedine vtedy, ak bolo zaplatené za obdobie spadajúce do obdobia pred vznikom invalidity. V správe zároveň uvádza, že niekoľkokrát upozorňovala na to, že invalidné dôchodky v nastavenom režime možno považovať za neprimerané zabezpečenie a v porovnaní s inými invalidnými dôchodkami za nepomerne rozdelene, a preto má záujem predložiť iniciatívny návrh na zmenu zákona o sociálnom poistení tak, aby aj invalidní dôchodcovia z mladosti mali právo na dobrovoľné dôchodkové pripoistenie a právo na dodatočné spätné zaplatenie poistného, ktorým môžu ovplyvniť výšku svojho dôchodku (str. 199 Správy o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020). Rovnaké závery sú obsiahnuté aj v Správe komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021 (str. 167 až 168). Z uvedených správ je zrejmé, že ide o diskutovanú a citlivú problematiku, ktorá zrejme vyžaduje potrebu komplexného prehodnotenia právnej úpravy.
21. Najvyšší súd SR sa zaoberal riešením tejto otázky už v rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2020. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol: „Je nepochybné, že poistenec identifikovaný podľa § 15 zákona o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov veku. Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľné poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku fyzickej osoby ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bol nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca vždy, nakoľko to priamo vyplýva z ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a v prípade fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným dieťaťom vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov, a to s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšenia veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení“. Zo záverov rozhodnutia v tejto veci je zrejmé, že Najvyšší súd SR považoval za potrebné určenie dňa vzniku invalidity s tým, že v nadväznosti na toto určenie mala Sociálna poisťovňa skúmať, či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni a následne rozhodnúť o tom, či účastníkovi konania patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a určený v sume podľa § 73 ods. 2 alebo 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
22. Ďalej správny súd poukazuje na judikované rozhodnutie sp. zn. 7So/54/2010 zo dňa 07.12.2010 (R 64/2012), ktorého právna veta znie: „Ak žiadateľ o invalidný dôchodok splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na túto dávku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádza, rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku je obdobie pred vznikom invalidity pred skončením povinnej školskej dochádzky a nie obdobie, v ktorom za neho bolo zaplatené poistné ako za dobrovoľne dôchodkovú poistenú osobu po tomto dni“.
23. Ďalej z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/72/2016 zo dňa 28.02.2018 vyplýva, že pre priznanie invalidného dôchodku je rozhodujúca tá skutočnosť, či osoba v čase vzniku invalidity splnila zákonné podmienky statusu poistenca a že dodatočné zaplatenie poistného nie je spôsobilé navrátiť
status poistenca ku dňu vzniku invalidity. Najvyšší súd uviedol, že takýto postup nemožno považovať za diskriminačný a že práve opačný postup by bol diskriminačný voči poistencom. Zo záverov rozhodnutia vyplýva, že je podstatný status osoby – žiadateľa v čase vzniku invalidity a nie v čase zisťovacej lekárskej prehliadky u posudkového lekára.
24. V rozhodnutí sp. zn. 7Sk/19/2019 zo dňa 21.04.2020 Najvyšší súd SR v reflexii na závery rozhodnutia sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2020 uviedol, že je dôležité určiť, či invalidita vznikla do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo neskôr, pretože aj fyzická osoba, ktorá je nezaopatreným dieťaťom, má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak dovŕšila 16 rokov veku, pretože mohla byť dobrovoľne nemocensky poistenou osobou. Podľa Najvyššieho súdu SR ak účastník splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka (do 16. rokov veku), rozhodujúcim obdobím je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky a nie obdobie, v ktorom za túto osobu bolo zaplatené poistné ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Najvyšší súd SR uviedol, že ak teda žalobkyni vznikla invalidita do 16 roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po tomto veku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keďže suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa § 70 ods. 3 zákona s tým, že získanie obdobia dôchodkového poistenia sa neskúma.
25. Zákon o sociálnom poistení rozlišuje invalidný dôchodok fyzickej osoby – poistenca, ktorý bol účastný na systéme dôchodkového poistenia a takýto poistenec má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona o sociálnom poistení a nespĺňa ku dňu vzniku invalidity nárok na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Invalidný je poistenec vtedy, ak má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Ďalej zákon o sociálnom poistení rozlišuje tzv. invalidný dôchodok z mladosti upravený v § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, na ktorý má nárok každý fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr od dovŕšenia 18. roku veku (nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území SR trvalý pobyt). Pri tzv. invalidnom dôchodku z mladosti zákon o sociálnom poistení nevyžaduje účasť fyzickej osoby na systéme dôchodkového zabezpečenia a nárok na túto dávku vzniká bez toho, aby bola vyžadovaná akákoľvek doba dôchodkového poistenia. Jedinou podmienkou je vznik invalidity v období, v ktorom je fyzická osoba nezaopatreným dieťaťom a trvalý pobyt na území SR. Je zrejmé, že jedným z hlavných princípov, na ktorých je založený systém sociálneho poistenia, je princíp zásluhovosti, ktorý sa v určitej miere odráža aj v invalidnom dôchodku poistenca, ktorý je upravený v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v zohľadnení obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov). Oproti tomu sa pri invalidnom dôchodku z mladosti podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení prejavuje princíp solidarity.
26. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že Najvyšší súd považoval za podstatné jednoznačné určenie dátumu vzniku invalidity aj preto, že osoba staršia ako 16 rokov veku sa mohla stať poistencom ako dobrovoľne dôchodková poistená osoba a mohli by nastať prípady, kedy by sa fyzická osoba stala invalidnou v čase nezaopatrenosti ale po dosiahnutí 16 roku veku, a zároveň by po dosiahnutí 16 roku veku a pred vznikom invalidity mohla byť účastná na systéme dôchodkového zabezpečenia (aj dobrovoľne alebo na základe dodatočne zaplateného poistného). Z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva záver, že účasť na dôchodkovom poistení musí predchádzať vzniku invalidity a že len v takomto prípade môže fyzickej osobe, ktorej by inak vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, vzniknúť nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1So/16/2016 zo dňa 27.06.2017, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že niet pochýb o tom, že zákon o sociálnom poistení v § 142 ods. 3 písm. d) umožňuje na účely budúcich dôchodkových nárokov zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole, nemožno však opomenúť fakt, že aj dôchodkové poistenie vychádza zo všeobecných princípov poistenia ako vzťahu medzi poistníkom a poisťovňou, v ktorom sa poisťovňa zaväzuje poskytnúť poistenému poistné plnenie pre prípad budúcej
poistnej udalosti, o ktorej sa nevie, či a kedy nastane. Pri rešpektovaní tohto základného princípu poistenia je vylúčené, aby platne vzniklo poistenie po poistnej udalosti, teda po vzniku právneho dôvodu, na základe ktorého má poisťovňa plniť. Náhodnosť poistnej udalosti (v danom prípade vzniku invalidity), teda neistota, či vôbec nastane, je totiž v takom prípade vylúčená.
27. V prejednávanej veci Sociálna poisťovňa žalobcovi priznala invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím zo dňa 03.06.2021 od 21.01.2021, teda od dovŕšenia 18. roku veku. Žalobca voči záverom tohto rozhodnutia nič nenamietal, nerozporoval ani určenie dňa vzniku invalidity a ani to, že mu invalidný dôchodok bol priznaný ako invalidný dôchodok z mladosti podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože nemal status poistenca. Až následne žalobca v roku 2022 dodatočne doplatil obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2020 do 31.12.2020 a žiadal o prepočítanie sumy invalidného dôchodku.
28. U žalobcu bol dátum vzniku invalidity stanovený na 10.04.2019, teda po tom, čo dosiahol 16. rokov veku. Po dovŕšení 16-teho roku veku by mohol byť žalobca aj dobrovoľne účastný na systéme dôchodkového poistenia (túto účasť by mohol založiť aj dodatočným zaplatením poistného v zmysle § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení), čo ale v čase rozhodovania o invalidnom dôchodku nebol. Následne doplatil obdobie dôchodkového poistenia, ale ide o doplatenie za obdobie, ktoré nepredchádza vzniku invalidity. Žalobca je fyzickou osobou, ktorej invalidita vznikla po dovŕšení 16-teho roku veku, a teda by u neho prichádzala do úvahy aj možnosť založenia statusu poistenca. Založenie statusu poistenca by ale muselo predchádzať dňu vzniku invalidity, čo nenastalo, a preto v zmysle vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu SR v súvisiacej judikatúre sú závery preskúmavaných rozhodnutí správne.
29. Žalobca nesprávne argumentuje vo vzťahu k § 73 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je upravený spôsobom výpočtu invalidného dôchodku priznaného v zmysle § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, teda invalidného dôchodku z mladosti. Invalidný dôchodok z mladosti nevyžaduje účasť na dôchodkovom zabezpečení. Jedinými podmienkami sú vznik invalidity v čase nezaopatrenosti a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Zákon nepočíta s tým, že by sa tieto fyzické osoby zúčastňovali na systéme dôchodkového poistenia, preto vychádza z predpokladu, že takáto fyzická osoba nepracovala a nedosiahla obdobie dôchodkového poistenia (obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia alebo obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie). Zákon vychádza z predpokladu, že takáto fyzická osoba nepracovala a nedosiahla vymeriavacie základy, z ktorých by bolo platené poistné na sociálne poistenie. Zákon určuje pri invalidnom dôchodku z mladosti osobný mzdový bod, ktorý je súčasťou matematického vzorca – súčinu pre výpočet invalidného dôchodku z mladosti – ako konštantu 0,67. Z ust. § 73 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že takýto invalidný dôchodok sa určí ako súčin osobného mzdového bodu (ktorý je určený konštantou 0,67), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Z administratívneho spisu vyplýva, že aj v tomto prípade žalobca nedosiahol pri rozhodovaní o jeho uplatnenom nároku na invalidný dôchodok žiadne obdobie dôchodkového poistenia (v čase prvého rozhodovania o invalidnom dôchodku rozhodnutím zo dňa 03.06.2021), ale len pripočítané obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku (od 21.01.2021 do 20.01.2067). Zákon o sociálnom poistení pri postupe podľa § 70 ods. 2 a nadväzujúcom ustanovení § 73 ods. 3 a 4 nezohľadňuje vymeriavacie základy. Takýto záver je nesporne podporený aj vyššie citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR.
30. Žalobca poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 439/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tejto dôvodovej správy ale podľa správneho súdu nemožno vyvodiť také závery, ako vyvodzuje žalobca. Je nepochybné, čo uvádza aj dôvodová správa, že v prípade, ak by fyzická osoba pred vznikom nároku na invalidný dôchodok získala obdobie dôchodkového poistenia (povinné alebo dobrovoľné) suma invalidného dôchodku sa určí aj z priemerného osobného mzdového bodu a poistencovi sa poskytne invalidný dôchodok v tej sume, ktorá je vyššia, čo znamená, že v takomto prípade, že by osoba dosiahla obdobie dôchodkového poistenia, určila by sa suma invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 v spojení s § 73 ods. 1 alebo 2 zákona o sociálnom poistení. Z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v zásade nie je možné, aby vznikol popri sebe nárok na
invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Preto najvyšší súd považoval za potrebné vo viacerých prípadoch určiť konkrétny deň vzniku invalidity a následne vo vzťahu k takto konkrétnemu určeniu dňu vzniku invalidity posúdiť splnenie podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2020).
31. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).