Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-155-2013.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Subarea
9CoE/155/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Bratislava, pobočka Nitra so sídlom Nitra, Mostná 58, IČO: 17 333 954, proti povinnému: FLEXI, s. r. o. so sídlom Nitra, Mostná 13, IČO: 36 524 646, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 31. 01. 2012, o vymoženie sumy 2.788,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24. apríla 2013, č. k. Er/4547/2000-10, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie m e n í tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi so sídlom Exekútorského úradu Komárno, trovy exekúcie nepriznáva.
Oprávnenému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ivančíkom pod značkou EX 672/2000 za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi, JUDr. Jozefovi Ivančíkovi so sídlom Exekútorského úradu Komárno, trovy exekúcie vo výške 53,79 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1 veta prvá, § 107 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 36 ods. 1, 2, § 38 ods. 1, 2, § 238 ods. 2, § 235 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a uviedol, že v danej veci podal dňa 03. 07. 2000 oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného výmeru číslo 1053/2000/3. Konštatoval, že poverený súdny exekútor doručil dňa 19. 09. 2012 súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V priebehu konania zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28CbR/73/2011-34 zo dňa 12. 12. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 01. 2012, bola spoločnosť povinného zrušená bez likvidácie. Následne bol povinný vymazaný ex offo z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 31. 01. 2012. S poukazom na § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2, § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002, § 27, § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 3, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 a po preskúmaní exekútorom vyčíslených trov exekúcie, exekučného spisu ako aj spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie v sume inej, ako ju vyčíslil. Mal za to, že súdny exekútor nesprávne uplatnil odmenu podľa časovej špecifikácie, keď žiadal priznať odmenu za úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky v spojení s § 15 vyhlášky. Priznanie odmeny aj podľa časovej špecifikácie by predstavovalo duplicitu odmeňovania jedného úkonu exekučnej činnosti. Preto mu priznal odmenu podľa časovej špecifikácie za prevzatie návrhu v rozsahu 45 minút, čo predstavuje 1 začatú hodinu exekučnej činnosti. Taktiež uviedol, že v praxi je ustálené, že služby súdneho exekútora sú poskytnuté dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekučného konania, kedy
súdnemu exekútorovi vzniká daňová povinnosť, preto priznal súdnemu exekútorovi DPH 20% z odmeny, v súlade s § 196 Exekučného poriadku v pôvodnom znení. Súdnemu exekútorovi teda priznal časovú odmenu v sume 6,64 eura, paušálnu odmenu v sume 19,22 eura, DPH 20% z odmeny v sume 5,32 eura a hotové výdavky v sume 21,91 eura, spolu vo výške 53,79 eura. Záverom uviedol, že na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, a to vzhľadom na skutočnosť, že jednou zo záruk nezávislosti súdneho exekútora je nezlučiteľnosť jeho činnosti s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstva v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej a publicistickej činnosti, a teda v záujme zachovania nezávislosti musí mať garantované hmotné zabezpečenie, ktorým je nárok na úhradu trov exekúcie. Zastal názor, že keďže musí pri zastavení vždy rozhodnúť o trovách exekúcie, a vzhľadom na to, že zastavil exekúciu pre neexistenciu povinného, možno zaviazať na úhradu trov už len oprávneného. Oprávnený musí pri podaní návrhu brať do úvahy situáciu, že ak exekúcia bude zastavená a povinného nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie, bude znášať trovy exekúcie oprávnený.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, nakoľko sa nestotožnil s názorom súdu, pretože ten podľa jeho názoru neuviedol, na základe čoho rozhodol o nepriznaní požadovaných trov JUDr. Szénásimu a priznaní trov JUDr. Ivančíkovi, ktorý ich nežiadal. Namietal, že rozhodnutím súdu prvého stupňa vznikla JUDr. Szénásimu škoda a JUDr. Ivančík by úhradou uvedenej sumy získal neoprávnený majetkový prospech. Taktiež namietal nepriznanie 1 hodiny exekučnej činnosti a teda že súd prvého stupňa nevychádzal z gramatického výkladu ustanovení § 14 ods. 1 písm. a, b zákona č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008. Ďalej mal za to, že JUDr. Ivančík nemôže postupovať podľa § 16a ods. 5 Exekučného poriadku, teda vysporiadať plnenie, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol nakoľko JUDr. Szénasi v uvedenej veci nevymohol žiadne nerozdelené finančné prostriedky. Záverom z uvedených dôvodov navrhol zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie a vydať nové uznesenie ktorým prizná trovy exekúcie JUDr. Gabrielovi Szénásimu.
K odvolaniu súdneho exekútora podal svoje vyjadrenie oprávnený, kde uviedol, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra. Zákonný sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu súdneho exekútora nemienil vyhovieť, pretože rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval za správne s poukazom na ustanovenie § 16a Exekučného poriadku (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je čiastočne dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie zmenil podľa § 220 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného dňa 28. 07. 2000. Súd prvého stupňa vydal dňa 10. 08. 2000 poverenie č. 011728* pre súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 12, na vykonanie exekúcie. Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 08. 2012, podal súdny exekútor žiadosť o zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň vyúčtoval odmenu súdneho exekútora v sume 55,11 eura. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením č. k. Er/4547/2000-10 zo dňa 24. 04. 2013.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. 02. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 32/2002 Z. z. účinného od 01. 02. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ju oprávnený.
Podľa § 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekúcie začaté odo dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. Exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný ešte pred účinnosťou zákona č. 32/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučné konanie sa teda začalo v danej veci ešte pred účinnosťou uvedenej novely Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. 02. 2002 je potrebné vo veciach začatých do 01. 02. 2002 postupovať podľa doterajších predpisov. Ustanovenie § 203 veta prvá Exekučného poriadku uvádza, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Slová môže uložiť oprávnenému treba vykladať nielen ako povinnosť súdu uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, ak dôjde k jej zastaveniu, ale dáva aj možnosť súdu, aby oprávnenému takúto povinnosť neuložil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa tak mohol ustáliť nepriznanie trov exekútorovi po zvážení, či oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 12/05 z 13. januára 2005 konštatoval, že výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku, na základe ktorého súd prvého stupňa nezaviazal oprávneného na náhradu nevyhnutných trov exekúcie, nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že v danej veci nie sú podmienky pre priznanie náhrady trov exekúcie, lebo oprávnený v čase začatia exekučného konania, t.j. dňa 28. 06. 2000 nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Okrem toho v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 28. 06. 2000, teda krátko potom, čo Platobný výmer číslo 1041/2000/1 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou so sídlom v Bratislave, pobočka Nitra zo dňa 13. 03. 2000 nadobudol právoplatnosť dňa 12. 06. 2000 a vykonateľnosť dňa 20. 06. 2000. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v krátkom časovom horizonte od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, na základe ktorého sa exekúcia začala. Od začatia exekučného konania až do jej zastavenia oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predpokladať, že exekúcia bude trvať takú dlhú dobu, po ktorú sa nepodarí vymôcť vymáhanú pohľadávku, a že dňa 31. 01. 2012 dôjde k zániku povinného jeho výmazom z obchodného registra a neskôr k zastaveniu exekúcie. V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy, týkajúcej sa trov exekúcie, ktorá neumožňovala znášanie trov súdneho exekútora oprávneným, oprávnený v tomto prípade nemohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Okrem toho súd prvého stupňa správne uzavrel, že povinnosť náhrady trov konania nemohla byť uložená ani povinnému, ktorý je neexistujúci subjekt. Keďže predmetom odvolacieho konania je len výrok týkajúci sa trov exekúcie, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie je potrebné zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi sa nepriznávajú trovy exekúcie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie zmenil podľa § 220 OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.