Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/129/2013

Uznesenie

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd") napadnutým uznesením konanie zastavil a zaviazal navrhovateľku k náhrade trov konania odporcovi vo výške 296,06 Eur na účet právneho zástupcu odporcu v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. O trovách konania rozhodol podľa veta prvá , podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zastavenie konania zavinila navrhovateľka späťvzatím návrhu, preto patrí náhrada trov konania odporcovi. Trovy, ktoré prvostupňový súd priznal odporcovi predstavujú náhradu za poskytovanie právnych služieb advokátom vo výške 296,06 Eur, pričom vychádzal súd z tarifnej hodnoty sporu vo výške 3.000,- Eur určenej podľa vyhlášky č.

Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o trovách konania podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie alebo uznesenie zmenil tak, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania.

V odvolaní ďalej uviedla, že zdá sa jej nespravodlivé, že ju súd zaviazal povinnosťou nahradiť odporcovi trovy konania, pretože návrh zobrala späť z dôvodu, že sa so svojím otcom na takomto postupe dohodla. Návrh podala dôvodne a návrh na mimosúdne konanie odporca akceptoval. Súd ju zaviazal zaplatiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Tieto prostriedky môže zaplatiť len z finančných prostriedkov ktorý jej poskytujú obaja rodičia vo forme výživného, keďže nie je zárobkovo činná, ukončila štúdium na strednej škole a nastupuje na vysokú školu. Podľa jej názoru ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže ide o konanie medzi blízkymi príbuznými.

K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie odporca. Vo vyjadrení uviedol, že považuje tvrdenia navrhovateľky za nepravdivé o tom, že späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného urobila na základe dohody s odporom. S dcérou sa nedohodol na žiadnom mimosúdnom zvýšení výživného. K späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo tak, že na pojednávaní zobrala návrh navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu späť a uviedla, že zatiaľ nie je študentkou ani strednej a ani vysokej školy. Návrh zobrala späť z dôvodu, že by bola jasne neúspešná v konaní, pretože nesplnila podmienku štúdia na určenie výživného. Odporca považoval doteraz určené výživné súdom za postačujúce a návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") preskúmal napadnutý výrok rozhodnutia prvostupňového súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ustanovenia a a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ) a ani pre zmenu ( ).

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ustanovení V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k interpretácií a aplikácií , ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R34/1982).

Podľa ustanovenia , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP") v rozhodnutí z 6. 2. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci Baumann proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočnosť, že navrhovateľka zavinila zastavenie a vznikla jej tak povinnosť nahradiť trovy konania.

Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia v spojení s ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 09. 2011, sp. zn. ).

Navrhovateľka sa bráni v odvolaní tým, že dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že sa s odporcom a teda s otcom dohodla mimosúdne. Z obsahu spisu a z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 05. 06.2013 však takýto dôvod späťvzatia nevyplýva. Navrhovateľka, respektíve jej právna zástupkyňa neuviedla dôvod späťvzatia návrhu. Za takejto situácie bol správny postup prvostupňového súdu, ak procesnú zodpovednosť pri zastavení konania prisúdil navrhovateľke podľa ustanovenia

Prvostupňový súd sa však nezaoberal v prejednávanej veci možnosťou aplikácie , ktorá umožňuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Ako už z obsahu spisu je zrejmé navrhovateľka ukončila stredoškolské vzdelanie a nie sú zrejmé jej osobné majetkové a zárobkové pomery.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná tak aj na strane účastníka ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania.

Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ).

Úlohou prvostupňového súdu bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí vyporiadať s možnosťou aplikácie Zistiť dôsledne či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky, zistiť vzťah medzi účastníkmi konania a až po zistení všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia posúdi či sú splnené dôvody pre aplikáciu ustanovenia alebo nie.

Keďže sa prvostupňový súd s aplikáciou ustanovenia nevyporiadal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné.

Za tohto stavu odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením písmeno f/ a vec vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.