Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-124-2013.pdf
PDF · 91.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/124/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: mal. D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., Y. XX/XX, zastúpeného matkou A.. A. F., v konaní zastúpenou JUDr. Miroslavom Kučerom so sídlom Bratislava, Krajinská 30, proti povinnému: A.. E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X., zast. Mgr. Ing. Vladimírom Haukvitzom so sídlom Bratislava, Lachova 11, o vymoženie zaostalého výživného vo výške 1.788 eur s príslušenstvom, o odvolaniach oprávneného proti uzneseniam Okresného súdu Levice zo dňa 3. mája 2012, č. k. 16Er/1381/2011-23 a zo dňa 11. októbra 2012, č. k. 16Er/1381/2011-61, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 3. mája 2012, č. k. 16Er/1381/2011-23 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11. októbra 2012, č. k. 16Er/1381/2011-61 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením zo dňa 3. mája 2012, č. k. 16Er/1381/2011-23 súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/1381/2011 do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 56 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 79 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že povinný odôvodnil návrh na odklad exekúcie tým, že výkonom exekúcie zrážkami zo mzdy sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie, nakoľko po vykonaných zrážkach v prospech zaostalého výživného mu nezostanú prostriedky na hradenie bežného výživného, nakoľko zamestnávateľ vykonával z jeho čistého príjmu vo výške 852 eur, zrážky zo mzdy vo výške 567 eur. Suma vo výške 283 eur nie je postačujúca na pokrytie mesačných životných nákladov. Z uvedenej sumy nie je schopný hradiť bežné výživné, v dôsledku čoho sa obával, že by túto situáciu mohol využiť oprávnený zastúpený matkou a právnym zástupcom na kriminalizáciu jeho osoby v zmysle § 207 ods. 1 Trestného zákona. Uviedol tiež, že žiada exekučné konanie zastaviť z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že musí zvažovať pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Mal za to, že vzhľadom k finančnej situácii matky oprávneného zistenej z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P/221/2010-189 zo dňa 14. 04. 2011 a súčasnej finančnej situácie povinného dospel k záveru, že povolaním odkladu exekúcie oprávnený nebude vážne ohrozený, naopak, pre povinného by neodkladná exekúcia mohla mať zvlášť nepriaznivé následky.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený, zastúpený matkou, v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Uviedol, že povinný si nechce nájsť výhodné zamestnanie adekvátne jeho vzdelaniu, praxi, aby mohol dosahovať vyšší príjem. Robí to účelovo, aby nemusel platiť výživné na svoje deti. Je nesporné, že odporca sa účelovo vyhýba výhodnejšiemu zamestnaniu s vyšším príjmom, pričom toto nemôže byť v jeho prospech a na škodu oprávneného. Poukázal na prebiehajúce súdne konanie o
vyporiadanie BSM, podľa ktorého mal za to, že povinný je majetný človek a bez problémov si môže plniť vyživovaciu povinnosť a neodkladná exekúcia nemá pre neho žiadne nepriaznivé následky. Uviedol, že povinný má i značné množstvo finančných prostriedkov ako úspor, ktorými disponuje. Namietal, že finančná situácia matky už nie je taká, ako bolo konštatované v rozsudku OS Bratislava V, sp. zn. 22P/221/2010 zo dňa 14. 04. 2011, pretože matka oprávneného už nepracuje vo Viedni, ale v Bratislave s príjmom nižším ako má povinný. Žiadal, aby bol súdom zistený aktuálny príjem matky oprávneného od jej zamestnávateľa.
Následne súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 11. októbra 2012, č. k. 16Er/1381/2011-61 o zastavení exekúcie. Rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a skonštatoval, že exekučným titulom je právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Prievidza, ktorým bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého syna sumou 4.500 Sk (149 eur) mesačne s účinnosťou od 01. 01. 2001 k rukám matky. Návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený zastúpený matkou a právnym zástupcom žiadal vykonanie exekúcie na vymoženie zaostalého výživného za obdobie od 01. 08. 2008 do 31. 07. 2009. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že v roku 2004 s matkou oprávneného obnovili manželské spolužitie v plnom rozsahu a ako manželia spoločne pokrývali aj finančné potreby celej rodiny až do 01. 08. 2009, kedy sa matka maloletého D. odsťahovala do Viedne, v dôsledku čoho rozhodnutie, ktoré je v danom prípade exekučným titulom za obdobie od 01. 08. 2008 do 31. 07. 2009 sa stalo neúčinným. Súd prvého stupňa uviedol, že z vyjadrenia povinného, ako aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P/221/2010-189 vyplýva, že rodičia maloletého spolu v rozhodnom čase žili spolu riadne ako manželia a nakoľko matka maloletého bola v tom čase na materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok, potreby rodiny zabezpečoval povinný. Bol toho názoru, že vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého obnovili spolužitie a to vo všetkých funkciách aj vo vzťahu k maloletému oprávnenému, rozhodnutie č. k. Nc 427/00 - 12, ktoré je exekučným titulom sa stalo neúčinným, a preto súd prebiehajúcu exekúciu podľa ustanovenia § 58 ods. 1 v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený, zastúpený matkou, v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa. Namietal, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a neposúdil vec správne po právnej stránke, čo ho viedlo k nesprávnym právnym záverom a vydaniu nezákonného rozhodnutia. Uviedol, že tvrdenie súdu, že rodičia maloletého obnovili spolužitie, v žiadnom prípade nemá opodstatnenie. Pravdou je iba to, že v rozhodnom období žili spolu v jednej domácnosti, ale bez obnovenia spolužitia. Nie je pravdou, že povinný platil na maloletého výživné, ani to, že zabezpečoval potreby rodiny, keďže matka maloletého poberala iba materský príspevok, tento podľa neho zabezpečoval výlučne svoje potreby a matka maloletého zabezpečovala svoje potreby a potreby maloletého z úspor, ktoré mala a z pomoci svojich rodičov. Rodičia maloletého mali oddelené súžitie a nehospodárili spolu.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila tak, že odvolaniam oprávneného nemieni vyhovieť, nakoľko ich považovala za vecne správne a vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa (podľa § 205 OSP a § 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenia je potrebné podľa § 219 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom dňa 23. 11. 2011 požiadal súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajáneka so sídlom Exekútorského úradu v Senici, Sadová 621, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie výživného vo výške 1.788 eur spolu s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. decembra 2000, č. k. Nc 427/00-12, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 12. 2000. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 08. 12. 2011 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa poveril dňa 15. 12. 2011 súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Dňa 23. 03. 2012 došiel súdu prvého stupňa návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že v roku 2004 obnovili manželské spolužitie, v ktorom sa 09. 11. 2006 narodila dcéra F.. Ako manželia spoločne pokrývali aj finančné potreby celej rodiny. Uviedol, že matka maloletého bola na materskej dovolenke a rodičovský príspevok poberala až do novembra 2009 vo výške 164,22 eura mesačne. Od 01. 08. 2009 pracovala ako administratívno-hospodárska pracovníčka na Zastupiteľskom úrade SR vo Viedni. Finančné potreby rodiny zabezpečoval on z vlastného príjmu od roku 2004 do 01. 08. 2009, kedy sa matka maloletých detí odsťahovala do Viedne. Z uvedeného mal za to, že v dôsledku obnoveného spolužitia rodičov, pri ktorom došlo k naplneniu všetkých rodičovských funkcií aj vo vzťahu k mal. D. a v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie za obdobie od 01. 08. 2008 do 31. 07. 2009 stalo neúčinným. K návrhu doložil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. 04. 2011, č. k. 22P/221/2010-189.
Následne dňa 17. 04. 2012 povinný doručil súdu prvého stupňa návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Odôvodnil ho tým, že sa ocitol v postavení, že exekúcia má pre neho obzvlášť nepriaznivé následky. Poukázal na to, že zamestnávateľ z čistého mesačného príjmu vo výške 852 eur vykonáva zrážky v prospech oprávneného a trov exekúcie mesačne vo výške 567 eur. Suma 283 eur, ktorá mu zostane na pokrytie mesačných životných nákladov je podľa jeho názoru nepostačujúca. Mal za to, že z uvedenej sumy nie je možné hradiť bežné výživné a vlastné životné potreby. Na základe uvedeného žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie do doby právoplatného rozhodnutia o jej zastavení.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje aj inštitút odkladu exekúcie. Táto ochrana je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Predpoklady na povolenie odklad exekúcie sú vymedzené v štyroch skutkových podstatách, pričom dôvodom odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku je skutočnosť, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Exekučný súd povolí odklad napríklad vtedy, ak potrebuje vykonať dokazovanie, či má byť exekúcia zastavená alebo ak prebieha konanie, kde možno predpokladať, že jeho výsledkom bude dôvod na zastavenie exekúcie.
V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že návrh povinného na odklad exekúcie je dôvodný, pretože vzhľadom k dôvodom, ktoré povinný v návrhu na odklad exekúcie uviedol možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 3. mája 2012 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania ešte zostal návrh povinného na zastavenie exekúcie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verená listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Dôvodom zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku je zánik exekučného titulu, ktorý väčšinou nastane zrušením rozhodnutia v rámci preskúmania v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie však môže zaniknúť aj inak, predovšetkým ak stratí účinnosť alebo ak sú účinky jeho výroku obmedzené lehotou ustanovenou priamo vo výroku napadnutého rozhodnutia.
V danej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. decembra 2000, č. k. Nc 427/00-12, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 12. 2000. Týmto rozsudkom bol mal. D. zverený do výchovy a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu mal. D. mesačne sumou 4.500 Sk s účinnosťou od 01. 01. 2001, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci. Návrhom na výkon exekúcie žiadala matka ako zástupkyňa maloletého oprávneného vymôcť výživné za obdobie od 01. 08. 2008 do 31. 07. 2009 v sume 1.788 eur. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v roku 2004 s matkou maloletého D. obnovili manželské spolužitie a dňa 09. 11. 2006 sa im narodila dcéra F.. Ich spolužitie bolo obnovené v celom rozsahu a ako manželia pokrývali aj finančné potreby celej rodiny. V dôsledku obnovenia spolužitia rodičov sa stalo rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie neúčinným. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. 04. 2011, č. k. 22P 221/2010-189, právoplatný dňa 23. 05. 2011, ktorým bola maloletá F. F., nar. XX. XX. XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. F. v sume 100 eur mesačne od 01. 08. 2009 a rozhodol aj o zročnom výživnom na ňu. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. D. F., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 4.500 Sk na sumu 200 eur mesačne od 16. 03. 2010, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky a rozhodol aj o zročnom výživnom na neho. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, č. k. Nc 427/00-12 zo dňa 22. 2. 2000 v časti o výživnom na mal. D.. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom v danej veci vyplýva, že rodičia maloletého Gabriela v čase rozhodovania súdu nežili v spoločnej domácnosti. Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P 221/2010-189 vyplýva, že súd z vykonaného dokazovania zistil, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do 01. 08. 2009. Z uvedeného potom vyplýva, že po vydaní exekučného titulu došlo medzi rodičmi mal. Gabriela k obnoveniu manželského spolužitia, pričom v čase obnovenia spolužitia sa rodičom mal. D. narodila dcéra F., nar. XX. XX. XXXX.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. mája 2011, sp. zn. 6Cdo 61/2011).
Právna úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine sa týka všetkých prípadov, keď rodičia spolu nežijú, okrem úpravy práv a povinností rozvádzajúcich sa rodičov k deťom na čas po rozvode v zmysle ustanovenia § 24. Týka sa teda prípadov, keď rodičia spolu nežijú bez zreteľa na to, či sú alebo nie sú manželia. Ak rodičia obnovia spolužitie počas priebehu konania o úpravu výkonu rodičovských práv podľa § 36 ods. 1, súd toto konanie zastaví. Právoplatnosťou rozvodu manželstva sa úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podľa § 36 ods. 1 stáva neúčinnou, pretože v rozhodnutí o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa je nanovo upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Ak rodičia obnovia spolužitie, stane sa rozhodnutie podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine neúčinným. Pri opakovanom prerušení manželského spolužitia musí súd podľa tohto zákonného ustanovenia rozhodnúť znovu, avšak iba so zreteľom na zmenené pomery. Nejde teda o zmenu skoršieho rozhodnutia.
Keďže z rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 22. decembra 2000, č. k. Nc 427/22-12, ktoré je exekučným titulom vyplýva, že rodičia maloletého D. v čase rozhodovania súdu nežili v spoločnej domácnosti a z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P 221/2010-189 vyplýva, že súd z vykonaného dokazovania zistil, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do 01. 08. 2009, je zrejmé, že po vydaní exekučného titulu došlo medzi rodičmi mal. D. k obnoveniu manželského spolužitia (s plnením si všetkých funkcií manželstva), v dôsledku čoho sa exekučný titul stal neúčinným, a teda po obnovení ich spolužitia už nemohol byť ani exekučným titulom. Keďže predmetom tohto konania bolo vymoženie výživného za obdobie od 01. 08. 2008 do 31. 07. 2009, teda za čas po obnovení spolužitia po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu, teda v čase, kedy rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti, exekučný titul bol v tomto čase pre obnovenie spolužitia rodičov neúčinný, preto, ak súd prvého stupňa v danej veci exekúciu z uvedeného dôvodu zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd aj uznesenie zo dňa 11. októbra 2012 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.