Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/64/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1099/06, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 371,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -19 zo dňa 26. 02. 2013, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, p o t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým okresný súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, o d m i e t a.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník, okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej „“) (I. výrok). O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (II. výrok).

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica N 4390/2003, NZ 99999/2003 zo dňa 31.10.2003 spísaná v Nitre notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, ulica generála Svobodu 1069/4, v ktorej zástupca povinného vyjadril právny záväzok povinného splatiť oprávnenému dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 20. 08. 2003.

Súd preskúmal notársku zápisnicu a predmetnú zmluvu o úvere a zistil, že v danej veci nebol splnený jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle ust. , ktorým je súhlas povinného s obsahom notárskej zápisnice a s jej vykonateľnosťou. Nebolo zistené uzavretie dohody o plnomocenstve medzi povinným a Z.. R. E., lebo z úverovej zmluvy nie je jasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Povinný podpísal len zmluvu, nie samotné plnomocenstvo. Prejav vôle povinného je preto neurčitý a v tejto časti neplatný. Nedostatkom

predmetného právneho úkonu je aj to, že bola obmedzená slobodná voľba právneho zástupcu. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bola použitá pretlač, kde v textovej časti na rovnakej strane, kde sa uzatvárajú zmluvné podmienky, je v samostatnej časti textu uvedený konkrétny advokát, ktorý má na základe splnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Preto nemožno dospieť k záveru, že dlžník podpísaním zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. Dlžníkovi takýmto postupom bola odňatá možnosť slobodnej voľby pri výbere svojho zástupcu. Preto notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie exekúcia, nie je vykonateľný exekučný titul z dôvodu absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou.

Okresný súd záverom konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu, ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej „“), tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa v znení neskorších predpisov spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu v celosti podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa jeho názoru súd konal v rozpore s právom EÚ, ak vylúčil možnosť aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky bez toho, aby upozornil spotrebiteľa a počkal na to, či spotrebiteľ dá najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, ako aj bez toho, aby o svojom zámere a zámere spotrebiteľa v rámci zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti zbraní informoval oprávneného a umožnil mu vyjadriť sa s cieľom ovplyvniť výsledok konania. Rozhodnutie vydané v rozpore s právom EÚ, ktoré porušuje právo účastníkov, musí byť v právnom štáte zrušené. Exekučný súd konal bez ohľadu na skutočnosť, že vo veci vznikol spor o uplatiteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky a neinformoval o jeho podstate strany tohto sporu, neumožnil stranám vyjadriť sa k podstate námietky o neuplatiteľnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, nevykonal vypočutie strán s aplikáciou pravidiel kontradiktórneho súdneho procesu, nevykonal individuálne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorú hodlal neuplatňovať, nevykonal prejednanie veci za účasti strán a vynechal dokazovanie. Namietal, že súd prvého stupňa porušil svojim rozhodnutím vydaným bez ohľadu na zákonné ustanovenie , právo účastníka na súdnu ochranu (súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom) tým, že zastavením exekúcie založil prekážku veci rozhodnutej bez možnosti ústneho pojednávania. Podľa ust. v znení účinnom od 09. 08. 2012, ak súd rozhoduje podľa § písm. g/ a k/, nariadi pojednávanie. Podľa (prechodné ustanovenie účinné od 09. 08. 2012), tento zákon sa vzťahuje aj na konanie začaté predo dňom účinnosti tohto zákona. Uviedol, že „ak by aj bolo pravdou, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané skôr, ako bolo citované ustanovenie súčasťou Exekučného poriadku, na argumentácii a legitimite námietky sťažovateľa to nič nemení, pretože podľa prechodných ustanovení je nutné postupovať podľa Exekučného poriadku v znení aj v prípade exekučných konaní začatých pred jeho účinnosťou.“

Vytýkal súdu tiež, že sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorá mu neprináleží. Exekučný súd nie je „legitímne schopný“ vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, lebo exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom „s výsledkom absolútnej nerozpornosti“ v zmysle ust. . Exekučný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. o notároch a notárskej činnosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou.

Oprávnený ďalej uviedol, že bolo povinnosťou notára pri výkone verejnej moci ex offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súlad so zákonnom a dobrými mravmi. Notár, ako právne vzdelaná osoba, je spôsobilý posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza. Ani chýbajúcu právnu úpravu, nemôže súd nahrádzať svojimi rozhodnutiami. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp. zn. , uviedol, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis

spôsobom ústavne konformným. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka (povinného) v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.

Oprávnený uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) v spojení s ust. , v zmysle ktorého súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal aj na zásadu zákazu diskriminácie v zmysle SR a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Nie je možné objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Podľa názoru oprávneného súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval ustanovenie Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) a poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné. Okresný súd bez vypočutia oprávneného rozhodol o jeho právnom postavení, pričom nemal možnosť vyjadriť sa a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu.

Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nevykonal náležité dokazovanie, pričom rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave. V prípade, a ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.

Oprávnený namietal aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ( ). Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa oprávneného uvádza, že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa (ďalej „“), resp. o ochrane spotrebiteľa, pričom neprijateľnosť podmienky vidí v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Uzavreté plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. . Je aj dostatočne určité a zrozumiteľné. Súd tiež nesprávne konštatoval, že povinný udelil plnomocenstvo v čase, keď dlh neexistoval. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Nie je správny ani záver, že zástupca povinného zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu v jeho neprospech. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania, ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Poukázal aj na ust. , podľa ktorého osoba povinná a oprávnená majú byť v notárskej zápisnici vyznačené. Nie je potrebné, aby notárska zápisnica bola úkonom oboch osôb s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Naviac otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Neexistujú iné dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne a ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Vzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo alternatívne žiadal, aby súd prerušil konania podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a predložiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky, a to konkrétne, či „je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva,

a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?“ A či „je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. , druhej vety vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací ( ods. l ) preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa ako vecne správne potvrdil a vo výroku, ktorým okresný súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal podľa , odmietol.

Pokiaľ oprávnený navrhol exekučné konanie prerušiť podľa ust. odvolací súd uvádza:

Vzťah Exekučného poriadku a je vzťahom špeciálneho právneho predpisu k predpisu všeobecnému. Otázky upravené v Exekučnom poriadku nemožno posudzovať podľa ustanovení ( ). Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení , ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní). Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa .

Odvolací súd uvádza, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“) je poskytnúť výklad práva Únie (výkladu zmlúv; platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 6. 10. 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto situácia nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair).

Odvolací súd nepovažuje v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za kvalifikované, teda opodstatnené a právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že časť odvolacích námietok, ako aj navrhované prejudiciálne otázky sa netýkajú predmetného uznesenia. Okresný súd pokiaľ exekúciu, z dôvodu nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, neaplikoval ustanovenia

týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, a ani Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Plnomocenstvo udelené povinným Z.. R. E. v úverovej zmluve súd právne neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , resp. o ochrane spotrebiteľa.

Vzhľadom na oprávneným predloženú druhú prejudiciálnu otázku odvolací súd uvádza, že v prípade naplnenia zákonných podmienok, okresný súd môže svojím rozhodnutím zastaviť prebiehajúcu exekúciu. Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolateľom podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. zamietol.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX medzi oprávneným, ako veriteľom, a povinným, ako dlžníkom, bola uzavretá dňa 20. 08. 2003 (č.l. 7 spisu). V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je obsiahnutá formulácia, z ktorej vyplýva, že dlžník splnomocňuje advokáta Z.. R. E. na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dňa 31. 10. 2003 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica č. N 4390/2003, NZ 99999/2003, v bode 3 ktorej Z.. C. T. na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Z.. R. E. vyhlásil, že v mene povinného uznáva voči oprávnenej osobe dlh v celkovej sume 370,67 Eur (11. 167,- Sk), čo do jeho základu a výšky vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 22. 09. 2003 do zaplatenia, ktorý splatí v lehote do 10. 11. 2003. V opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že plnomocenstvo udelené Z.. R. E. povinným priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom, pretože dlžník nemohol zasiahnuť do navrhovaného obsahu zmluvy a vzhľadom na jej predtlačenú formu nemohol povinný ovplyvniť ani výber svojho zástupcu. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Povinný teda platne nesplnomocnil Z.. R. E. na svoje zastupovanie.

Notárska zápisnica nie je exekučným titulom aj preto, že o jej spísanie za povinného nepožiadal notára advokát Z.. R. E. (ak by sme uznali platnosť plnomocenstva), ale len advokátsky koncipient Z.. C. T., hoci tento nebol v „Splnomocnení“, ktoré je uvedené v úverovej zmluve, spomenutý ako možná ďalšia osoba, ktorá môže advokáta zastúpiť. Z ustanovenia zákona číslo v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy je totiž zrejmé, že advokáta môže v zásade zastúpiť len iný advokát. Advokátsky koncipient advokáta môže zastúpiť len pri jednotlivých úkonoch, a to nikdy proti vôli klienta. Správne sa preto už pri uzatváraní zmluvy o zastúpení advokátom klient má advokátom informovať, či za advokáta môže konať aj koncipient a súhlas klienta je potom obsiahnutý v udelenom plnomocenstve pre advokáta. V súdenej veci advokát Z.. R. E. nepostupoval správne aj preto, že substitučné plnomocenstvo nebolo udelené v konkrétnej veci konkrétneho klienta, ale ako tzv. univerzálne bez akejkoľvek špecifikácie a k tomu ešte pred „udelením“ plnomocenstva klientom advokátovi (už dňa 02. 01. 2003). „Univerzálne“ substitučné plnomocenstvo je neplatné.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto skutočnosť nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu ( ). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým rozhodnutím, ktoré by podľa ust. tvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na základe uvedeného odvolací súd námietku oprávneného, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú, rovnako ako námietku oprávneného,

že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.

Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal náležité dokazovanie, pretože v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Pre vyslovený záver okresného súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a notárskej zápisnice.

Pokiaľ oprávnený namietal, že súd prvého stupňa porušil napadnutým rozhodnutím jeho právo na súdnu ochranu tým, že zastavením exekúcie bez možnosti ústneho pojednávania založil prekážku veci rozhodnutej, odvolací súd považoval za potrebné uviesť len, že okresný súd procesne nepochybil a rozhodol v intenciách zákonných ustanovení. Okresný súd postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom k 26. 02. 2013, v zmysle ktorého nebolo povinnosťou súdu obligatórne nariadiť pojednávanie v prípade zastavenie exekúcie podľa . Zákonodarca upravil povinnosť súdu nariadiť pojednávanie v prípade vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavení ( ) novelou č. 230/2012 z 08. 08. 2012, ktorým sa dopĺňa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinnou od 09. 08. 2012 ( ). Následne novelou č. 335/2012, ktorým sa mení a dopĺňa o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z 18. 10. 2012 účinnou od 01. 01. 2013 povinnosť súdu obligatórne nariadiť pojednávanie v prípade uvedeného dôvodu zastavenia exekúcie zrušil.

Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože okresný súd danými skutočnosťami rozhodnutie nedôvodnil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie nie sú právne relevantné.

Pokiaľ odvolateľ napadol výrok rozhodnutia, ktorým okresný súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, odvolací súd uvádza:

Nie každý účastník občianskeho súdneho konania môže podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Súd odmietne odvolanie v zmysle , ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, aj vtedy, ak účastníkovi nebola predmetným rozhodnutím spôsobená ujma. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím prvostupňového súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. Okresný súd odvolaním napadnutým výrokom súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Oprávnený predmetným výrokom uznesenia okresného súdu nebol dotknutý na svojich právach. Preto v tejto časti nebol osobou oprávnenou podať odvolanie, a toto odvolanie muselo byť odmietnuté ( ).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil. Odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým okresný súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal podľa , , odmietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.