Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/197/2012

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 27.9.2012 bolo na tunajšom súde osobne podané podanie navrhovateľa zo dňa 21.9.2012 označené ako „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom, t.j. povinným - U. Q., postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tiež aby rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 5 227,45 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1 045,49 Eur.

V predmetnom podaní navrhovateľ tiež poukázal na zaujatosť celého okresného súdu, ktorú zdôvodnil skutočnosťou, že Okresný súd Martin ako vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený vec prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované predmetným návrhom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že Okresný súd Martin zapríčinil svojím nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane navrhovateľa, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Pridelením veci niektorému zo sudcov tunajšieho súdu by sa porušilo právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Navrhovateľ preto v zmysle (ďalej len „“) požiadal, aby nadriadený súd pred prvotným prejednaním veci rozhodol o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného tunajšieho súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Súd výzvou zo dňa 24.10.2012, doručenou právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 29.10.2012, vyzval navrhovateľa na oznámenie, či vznáša námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Martin alebo podáva návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa . Keďže ide v tomto prípade o tzv. delenú právomoc podľa , súd zároveň vyzval navrhovateľa na

pripojenie kópie potvrdenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie uplatneného nároku na náhradu škody.

Na vyššie uvedenú výzvu súdu reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 30.10.2012, osobne podaným na súde dňa 2.11.2012, v ktorom výslovne uviedol, že nepodal námietku zaujatosti podľa , ani nepodal návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, ale len uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania, a teda sú vo veci zaujatí. K výzve na predloženie kópie potvrdenia o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie uplatneného nároku uviedol, že tunajšiemu súdu bola predložená príloha - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní o žalobách vedených u príslušného súdneho exekútora pod číslami EX 11941/2010, EX 7942/2010, EX 5824/2011 a EX 8674/2010. Podľa slov navrhovateľa jednotlivé návrhy podané na tunajšom súde odkazujú na tieto konania, a preto nie je potrebné predkladať ďalšie kópie.

Súd následne vykonal dôkladné šetrenie v označených súdnych spisoch Okresného súdu Martin, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva (sp. zn. , , , , ), a zistil, že takýto listinný dôkaz sa v týchto spisoch nenachádza. Vzhľadom na uvedené súd nemal tvrdenia navrhovateľa za preukázané príslušnými listinnými dôkazmi, a preto uznesením č.k. -16 zo dňa 7.12.2012 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa 21.9.2012 tým, že súdu predloží kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie príslušného nároku na náhradu škody; dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a tiež potvrdenie o tom, ako bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená.

Na vyššie uvedené uznesenie súdu reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 7.1.2013, doručeným súdu dňa 10.1.2013, v ktorom upozornil súd na skutočnosť, že v podanom návrhu vzniesol generálnu námietku zaujatosti a navrhol, aby inak miestne a vecne príslušný súd bol vylúčený z prejednania veci pre pomer k nej. Zároveň upozornil na ust. , v zmysle ktorého v konaní môže sudca do rozhodnutia o jeho vylúčení robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ako navrhovateľ ďalej uviedol, úkony spojené so zisťovaním a zabezpečovaním podkladov potrebných pre rozhodovanie o veci samej nie je možné považovať za úkony, ktoré by nezniesli odklad. Vo veci je potrebné predovšetkým rozhodnúť o osobe zákonného sudcu. K výzve na predloženie písomného podania - návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s vykázaním dátumu podania, navrhovateľ oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným odporcovi, nakoľko originál návrhu podal odporcovi osobne do podateľne, pričom odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Navrhovateľ ďalej uviedol, že kópiu súpisu v jednom vyhotovení založil pre potreby prebiehajúcich súdnych konaní do registra Spr. súdu samostatným podaním. Keďže originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil odporca do svojho spisu, navrhovateľ navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal oboznámenie sa s príslušným spisom odporcu. Navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nakoľko tento rovnopis nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti, aby nedošlo k navýšeniu škody na jeho strane. V závere tohto podania navrhovateľ uviedol, že potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predložil do konania vedeného u príslušného súdneho exekútora pod číslom EX 11941/2012.

Vzhľadom na predmetné vyjadrenie navrhovateľa, v ktorom výslovne uviedol, že v podanej žalobe vzniesol generálnu námietku zaujatosti a navrhol, aby inak miestne a vecne príslušný súd bol vylúčený z prejednania veci pre pomer k nej, súd postupoval v zmysle ust. a vec predložil nadriadenému súdu spolu s vyjadrením zákonného sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Zároveň uznesením č.k. -23 zo dňa 1.2.2013 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nepodal námietku zaujatosti podľa , a preto spoplatňovanie fiktívneho návrhu je bezpredmetné.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesenie okresného súdu zrušil s odôvodnením, že navrhovateľ jednoznačne opakovane deklaroval, že nepodal námietku zaujatosti, a teda nie sú v posudzovanej veci splnené podmienky na postup podľa .

Súd následne výzvou zo dňa 19.7.2013 opätovne vyzval navrhovateľa na predloženie kópie potvrdenia

- žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a listom zo dňa 19.7.2013 vyzval tiež odporcu na vyjadrenie, či navrhovateľ podal u neho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na základe skutočností, ktoré sú uvedené v žalobe, ktorú mu súd zároveň zaslal, ak áno s uvedením dátumu podania a spôsobu, ako bolo o tejto žiadosti rozhodnuté.

Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 8.8.2013 opätovne oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaným žalovanému, nakoľko originál návrhu podal žalovanému osobne do podateľne. Ďalej uviedol, že Okresnému súdu Martin bola doručená príloha - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré boli vedené u príslušného súdneho exekútora pod číslami EX 11941/2010, EX 7942/2010, EX 5824/2011 a EX 8674/2010. V závere tohto podania uviedol, že potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 14.12.2012 a 21.12.2012 opätovne predložil do konaní spis. zn. (značka žalobcu ZE-3865-3553), (značka žalobcu 3745-NZP), (značka žalobcu NP-3187-411) a (značka žalobcu 5212- ISTINA RS).

Súd následne dôsledným šetrením v uvedených súdnych spisoch zistil, že žalobca do predmetných spisov doložil kópiu „Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ zo dňa 25.9.2012 adresovaného Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, z ktorého vyplynulo, že každá jednotlivá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva zo šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo. Kópia sprievodného listu je opatrená razítkom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 25.9.2012. Súčasťou sprievodného listu bol aj „Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“, ktorý pozostával zo 197 strán.

Odporca na výzvu súdu zo dňa 19.7.2013 reagoval podaním zo dňa 25.7.2013, doručeným súdu dňa 31.7.2013, v ktorom uviedol, že Ministerstvu bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručených viac ako 43 000 žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z podania tiež vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti neviedlo osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale vytvorilo osem spisov, predmetom ktorých sú žiadosti uvádzané v ôsmich sprievodných listoch. Vzhľadom na uvedené teda nie je možné predložiť súdu kópie konkrétnych žiadostí. Odporca tiež upozornil na skutočnosť, že navrhovateľ neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, navrhovateľ nedoplnil požadované informácie a nepreukázal požadované skutočnosti, a preto Ministerstvo spravodlivosti ako orgán príslušný podľa z. č. nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný a žiadny z nich ani nebol uspokojený. Pokiaľ ide o posúdenie, či konkrétny uplatnený nárok bol aj obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, žalovaný zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane navrhovateľa a nemôže zaťažovať odporcu, ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie.

Podľa ( ďalej len ) v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len z. č. ) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Existencia súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok konania, ktorej dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vo veci vydať rozhodnutie. Jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Nedostatok právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania.

Podmienky uplatňovania nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len z. č. ). V súlade s a z. č. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je potrebné predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa a uvedeného upravuje aj prípad, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V takom prípade má poškodený právo domáhať sa uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Zmyslom a účelom zavedenia predbežného prerokovania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave, resp. uspokojeniu nárokov na náhradu škody došlo jednaním medzi poškodeným a orgánom oprávneným konať za štát, a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený má právo obrátiť sa na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je teda zákonom stanovená podmienka, ktorá musí splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v konaní pre súdom. V prípade, že táto podmienka konania nie je splnená, nie je založená právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci, je príslušným orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 21.9.2012, ani v následných podaniach, ktorými reagoval na jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Doloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je potrebné preto, aby súd vedel vyhodnotiť, či

nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom spravodlivosti SR, a následne uplatnený v konaní pred súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že za predbežne prerokovaný možno považovať len taký nárok, ktorý, čo sa týka argumentácie, dôvodov a uplatňovanej výšky, je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní pred súdom. S ohľadom na uvedené súd na preskúmanie právomoci, keďže ide v tomto prípade o tzv. delenú právomoc, potrebuje kópiu tejto žiadosti podľa a 16 z. č. . V jednotlivých spisoch, na ktoré navrhovateľ vo svojich podaniach odkazuje, sa žiadosť o predbežné prerokovanie uplatňovaného nároku nenachádza. Navrhovateľ doložil súdu len sprievodný list opatrený prezenčnou pečiatkou Ministerstva spravodlivosti, z ktorého vyplynulo, že každá jednotlivá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva zo šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo. Súčasťou tohto sprievodného listu bol aj „Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“, ktorý pozostával zo 197 strán. Keďže navrhovateľ nedoložil súdu kópiu podanej žiadosti, súd nemôže preskúmať, či sa voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky domáha toho istého nároku, čo sa týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej výšky ako žalobou uplatnenou na súde v predmetnom konaní, a teda nemožno preskúmať, či vznikla právomoc súdu na prejednanie sporu. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti a preto žiada, aby sa súd oboznámil s príslušnými spismi odporcu, kde sa nachádza originál žiadosti, súd poukazuje na to, že v súdenom prípade sa jedná o sporové konanie, kde dôkazné bremeno zaťažuje prioritne navrhovateľa, a to aj v smere preukázania predbežného prerokovania nároku, a teda následného preukázania základnej procesnej podmienky konania, ktorou je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie. Túto povinnosť nemožno prenášať na odporcu, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa, ktorého povinnosťou je ním tvrdené skutočnosti preukázať.

S ohľadom na uvedené a skutočnosť, že nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd konanie podľa zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.