Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoKR-27-2012.pdf
PDF · 96.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/27/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Petra Tótha v právnej veci žalobcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO 44 088 833, kancelária správcu so sídlom Gen. M. R. Štefánika 379/19, 911 01 Trenčín, správcu úpadcu REALITY - HOTELS, a.s. v konkurze so sídlom Centrum I. 1420/141, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 345 997, proti žalovaným 1/ REALITY - OBCHODNÁ, a.s. so sídlom Centrum I. 1420/141, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 347 493, 2/ U. Y., bydliskom Y.. X. XXXX, XXX XX G., I. E., obaja právne zastúpení L.. L. G., advokátom, O. F.. R. XX/XX, XXX XX Z., o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cbi/3/2009 - 85 zo dňa 11. júna 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,60 eur, trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu L.. L. G..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 327,05 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorú povinnosť zaplatenia uložil žalobcovi tak, že náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť L.. L. G., advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa konštatoval, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29R/26/2008 zo dňa 04.07.2008 začal konkurzné konanie na majetok dlžníka REALITY-HOTELS, a.s. so sídlom Centrum I. 1420/141, Dubnica nad Váhom, IČO 36 345 997, účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 10.07.2008. Uznesením č.k. 29R/26/2008-138 zo dňa 11.09.2008 Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok dlžníka REALITY-HOTELS, a.s. so sídlom Centrum I. 1420/141, Dubnica nad Váhom, IČO 36 345 997 a do funkcie správkyne ustanovil L.. C. T. so sídlom kancelárie N. X/ X, XXX XX P. V.. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 18.09.2008. Uznesením č.k. 29R/26/2008-273 zo dňa 29.10.2008 bol do funkcie správcu ustanovený Prvý správcovský dom, k.s. so sídlom kancelárie Trenčianska 17, 915 01 Nové Mesto nad Váhom a uznesením č.k. 29R/26/2008-590 zo dňa 12.03.2009 bol do funkcie správcu ustanovený žalobca. Svoje rozhodnutie založil na posúdení jednotlivých predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, za ktoré považoval platnosť a účinnosť právneho úkonu, skutočnosť, či právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, ktorý podlieha konkurzu, posudzoval, či právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa, ktorý si riadne a včas prihlásil pohľadávku, resp. pohľadávky a v konkurze má postavenie účastníka konania a či k právnemu úkonu došlo počas jedného, príp. troch rokov pred začatím konkurzného konania. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že úpadca, zastúpený U. Y., P. P. ako predávajúci a žalovaný 1/, zastúpený U. Y. ako kupujúci, dňa XX.XX.XXXX uzavreli písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. O. K. ako pozemky: parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, ako stavby: stavba súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, ako stavby nezapísané v katastri nehnuteľností špecifikované v znaleckom posudku č. XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenom znalcom C.. L. I.: prístrešok na parc.č. XXX/X, plynová kotolňa na parc.č. XXX/X, oplotenie, vonkajšie úpravy, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, kanalizačné šachty, prípojka plynu, spevnené plochy asfaltové, spevnené plochy panelové, betónové obrubníky, vonkajší rozvod UK, vonkajšie rozvody NN, vonkajšie schody pri kotolni, montážna jama. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra O. K. pod sp.zn. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom nastali právne účinky vkladu a uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/, zastúpený U. Y., P. P. ako predávajúci a U. Y. ako kupujúci dňa XX.XX.XXXX uzavreli písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. O. K. ako pozemky: parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, ako stavby: stavba súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp. č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc. č. XXX/X, ako stavby nezapísané v katastri nehnuteľností špecifikované v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenom znalcom C.. L. I.: prístrešok na parc.č. XXX/ X, plynová kotolňa na parc.č. XXX/X, oplotenie, vonkajšie úpravy, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, kanalizačné šachty, prípojka plynu, spevnené plochy asfaltové, spevnené plochy panelové, betónové obrubníky, vonkajší rozvod UK, vonkajšie rozvody NN, vonkajšie schody pri kotolni, montážna jama. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra O. K. pod sp.zn. V XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom nastali právne účinky vkladu a uzavretej kúpnej zmluvy. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. O. K. vyhotoveného dňa 05.10.2009, ktorý v konaní predložili žalovaní 1/, 2/, súd prvého stupňa zistil, že vlastníkom parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a stavieb: stavba súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/ X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, garáž súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X, je obchodná spoločnosť Tatra - Leasing, s.r.o. so sídlom Továrenská 10, 811 09 Bratislava na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V XXXX/XX. Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX posúdil súd prvého stupňa z hľadiska hmotného práva podľa § 34, § 37 ods.1, § 588 a § 589 Obč. zák. ako platný a účinný právny úkon. Úpadca a žalovaný 1/ boli účastníkmi právneho úkonu, ktorému žalobca v tomto konaní odporoval. Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX s účinkami od XX.XX.XXXX sa týka majetku úpadcu, ide o nepeňažné plnenie, za ktoré úpadca získal protihodnotu vo forme finančného protiplnenia. Súd prvého stupňa konštatoval, že k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX došlo medzi spriaznenými osobami podľa § 9 ods.1 písm. a/ ZoKR, kedy úpadca a žalovaný 1/ boli pri uzavretí kúpnej zmluvy obaja zastúpení fyzickou osobou U. Y. v postavení P. P.. V danej veci podľa názoru súdu prvého stupňa platí vo vzťahu k podmienkam podľa § 58 ods.1 ZoKR lehota troch rokov pred začatím konkurzného konania a vo vzťahu k podmienkam podľa § 60 ods. 1 ZoKR platí lehota piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Z hľadiska plynutia týchto lehôt kúpna zmluva je právnym úkonom, ktorému by žalobca mohol odporovať v lehotách podľa citovaných ustanovení ZoKR. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcom tvrdených skutkových okolností uvedených v žalobe, a preto v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu musí súd skúmať, či právny úkon dlžníka nie je právne neúčinný z dôvodov podľa § 58, § 59 a § 60 ZoKR. Pokiaľ ide o taký právny úkon, ktorý nie je vymenovaný v skutkových podstatách podľa § 58 a § 59 ZoKR, uplatní sa odporovateľnosť podľa § 60 ZoKR. Podmienky odporovateľnosti skúmal súd prvého stupňa podľa § 58 a § 59 ZoKR, keďže vyslovil, že posúdenie odporovateľnosti podľa § 59 ZoKR neprichádzalo v právnej veci do úvahy. Súd prvého stupňa vyslovil, že žalobca mal dôkaznú povinnosť v tvrdení a označení pohľadávky veriteľa existujúcej v čase urobenia právneho úkonu, ktorú mal úpadca jeho uskutočnením ukrátiť podľa § 57 ods.4 ZoKR a na strane žalovaného 1/ bola dôkazná povinnosť v tvrdení a označení dôkazov o tom, že dlžník nebol v úpadku a o neexistencii úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov alebo to, že o úmysle dlžníka nevedel. Podľa názoru súdu neunesenie dôkaznej povinnosti je rozhodujúcou okolnosťou pre ďalšie skúmanie dôkazu opaku podľa § 58 ods.2 ZoKR a podľa § 60 ods.2 ZoKR. Zákonné podmienky pri uplatnení odporovateľnosti podľa § 58 ods.1 a podľa § 60 ods.1 ZoKR musia byť splnené súčasne a pri absencii niektorej z nich nie je možné právnemu úkonu dlžníka - úpadcu odporovať. Súd prvého stupňa konštatoval, že petit žaloby je procesne neprípustný a nevykonateľný, keďže rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu oprávňuje správcu zapísať majetok tretej osoby nadobudnutého na základe neúčinného právneho úkonu do súpisu majetku podľa § 80 ods.1 ZoKR a tento majetok speňažiť. Súd prvého stupňa s poukazom na § 62 ods. 2 a ods.4 ZoKR konštatoval, že žalobca v žalobe neoznačil tretie osoby, na ktoré prešlo vlastníctvo nehnuteľností v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a neoznačil ani právny úkon, ktorý mal byť medzi týmito tretími osobami uskutočnený na základe odporovateľného právneho úkonu. Žalobca v konaní
nepreukázal, že žalovaný 2/ bol alebo je účastníkom konkrétneho právneho úkonu uzavretého následne po právnom úkone, ktorému je možné v tomto konaní odporovať. Pre nedostatok podmienok podľa citovaných ustanovení ZoKR súd prvého stupňa vyslovil, že na strane žalovaných 1/, 2/ je nedostatok vecnej legitimácie.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca poukázal predovšetkým na to, že v čase uzavretia odporovateľného právneho úkonu mal úpadca neuhradené záväzky voči daňovému úradu, ktoré si tento veriteľ prihlásil do konkurzu, a ktoré boli napadnutým právnym úkonom ukrátené. Preto má žalobca za to, že následné rozhodnutie daňového úradu o určení výšky nezaplatenej dane nemá vplyv na posúdenie momentu vzniku záväzku úpadcu z titulu nepriznania a nezaplatenia dane z pridanej hodnoty, keď povinnosť zaplatiť daň je povinnosťou vznikajúcou priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia správcu dane. Rozhodnutím správcu dane sa určuje výška dane na úhradu, a to len z toho dôvodu, že úpadca ako daňový subjekt si nesplnil zákonnú povinnosť a príslušnú daň sám nevypočítal a nezaplatil. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa nesprávne interpretoval ustanovenie § 62 ods. 2 ZoKR, keď ustálil, že žalobca je povinný sa domáhať odporovateľnosti právneho úkonu aj voči tretím osobám, na ktoré bolo dotknuté právo následne prevedené. Citované ustanovenie poskytuje správcovi, prípadne veriteľovi, možnosť uplatniť právo odporovať právnemu úkonu aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené právo a nie povinnosť. Žalobca taktiež v odvolaní poukázal na to, že identifikácia nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom vydania, je dostatočná na to, aby nehnuteľnosti nemohli byť zameniteľné s inými.
Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili podrobným stanoviskom prostredníctvom právneho zástupcu. Okrem skutočností a právneho hodnotenia uvádzaných v prvostupňovom konaní, žalovaní 1/, 2/ poukázali na to, že pokiaľ žalobca v odvolaní spochybňuje správnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že prihlásené pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Dubnica nad Váhom (prihlášky zapísané v konečnom zozname pohľadávok pod č. 48 a 49) predstavujúce daňové nedoplatky na dani z pridanej hodnoty za III. a IV. štvrťrok 2005 sú pohľadávkami tohto veriteľa, ktoré existovali v čase urobenia odporovaného právneho úkonu, z dôvodu, že povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty je povinnosťou, ktorá vzniká priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia správcu dane, ktorým sa určuje výška dane na úhradu v prípade ak daňový subjekt nesplní zákonnú povinnosť príslušnú daň si sám vypočítať a zaplatiť, považujú žalovaní 1/, 2/ tieto tvrdenia žalobcu za nesprávne a nepreukázané. Úpadca povinnosti vyplývajúce pre neho ako platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. za posudzované obdobia splnil, avšak správca dane v rámci neskôr vykonanej kontroly rozhodol o vyrubení daňového nedoplatku úpadcu, pričom tieto rozhodnutia správcu dane, na základe ktorých potom ako veriteľ prihlásil pohľadávky do konkurzu, boli po vyhlásení konkurzu v celom rozsahu zrušené v rámci konania o opravnom prostriedku a až v priebehu konkurzného konania boli vydané nové rozhodnutia. Daňovú povinnosť určenú podľa týchto rozhodnutí nemožno rozhodne považovať za pohľadávky prihlásené do konkurzu, ktoré by boli ukrátené právnym úkonom dlžníka (úpadcu) uskutočneným niekoľko rokov pred vydaním takýchto rozhodnutí. Daň vyplývajúca z rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť až po vyhlásení konkurzu, môže s poukazom na § 87 ods. 2 ZoKR predstavovať len pohľadávku proti podstate. Pohľadávka správcu dane vzniká jednoznačne až na základe právoplatného rozhodnutia o určení dane týmto spôsobom a nemôže ísť o pohľadávku správcu dane existujúcu už v čase vzniku daňovej povinnosti. Sám žalobca v odvolaní uvádza, že takto prihlásené pohľadávky vyplývajú z platobných výmerov zo dňa 16.01.2008, teda tých, ktoré boli neskôr zrušené. Žalobca sa v priebehu doterajšieho konania a ani v odvolaní vôbec nevyjadril, čím by malo byť preukázané ukrátenie pohľadávky veriteľa prihlásenej do konkurzu, čo je tiež súčasťou naplnenia základného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu. Žalovaní 1/, 2/ sa nestotožňujú s názorom žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval § 62 ods. 2 ZoKR. Podľa ich názoru súd prvého stupňa aj túto skutočnosť posúdil správne. Ak sa má úspešne uplatniť právo odporovať právnemu úkonu podľa § 62 ods. 2 ZoKR, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka, čo výslovne vyplýva z § 62 ods. 4 ZoKR. Žalovaní 1/, 2/ poukázali ďalej na to, že petit žaloby nezodpovedá § 63 ods. 1 ZoKR, keď sa žalobca proti žalovaným nedomáha ani poskytnutia peňažnej náhrady, ani vydania nehnuteľností. Žalobca na
odôvodnenie nároku uplatneného v takom rozsahu ako v rámci konaní vedených na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 39Cbi/82/2009, 39Cbi/2/2009, 36Cbi/3/2009, 36Cbi/2/2009, 39Cbi/4/2009 neuviedol žiadne tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy, a to ani čo sa týka hodnoty príslušných nehnuteľností vo vzťahu k výške pohľadávok a ani čo sa týka primeranosti kúpnej ceny za príslušné nehnuteľnosti pri ich prevode z vlastníctva úpadcu do vlastníctva ďalšej osoby. Odporovať možno zásadne právnym úkonom len v rozsahu primeranom riadne prihláseným pohľadávkam veriteľov, a nie v rozsahu podstatne prevyšujúcom súhrn týchto pohľadávok. Žalovaní 1/, 2/ navrhli, aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v nimi špecifikovanej a vyčíslenej výške 79,60 eur.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu žalobcu zamietol.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal, že právnym úkonom úpadcu, uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi úpadcom a žalovaným 1/, bola ukrátená pohľadávka veriteľa Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica, ktorý si do konkurzu na majetok úpadcu REALITY - HOTELS, a.s. v konkurze prihlásil svoje pohľadávky, pričom musí ísť o pohľadávku konkrétneho veriteľa existujúcu v dobe uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Rozhodnutia správcu dane boli po vyhlásení konkurzu zrušené v rámci konania o opravnom prostriedku, a vo veci bolo následne rozhodnuté až v priebehu konkurzu. Súd prvého stupňa sa vysporiadal a správne vyhodnotil pojmy daňová pohľadávka, daňový nedoplatok, daňový dlžník a daňová povinnosť podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom dňa XX.XX.XXXX, teda v dobe uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobca ani v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa nepreukázal, o akú daňovú povinnosť úpadcu malo ísť, ktorá mala vzniknúť v rozhodnom čase pre posúdenie, či odporovateľným právnym úkonom došlo skutočne k ukráteniu správcu dane. Uvedené ani s poukazom na § 19 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Žalobca v odvolaní iba konštatoval právny stav, keď úpadcovi vznikla povinnosť priznať a zaplatiť daň do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tovar, resp. služba dodané (§ 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.).
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval § 62 ods. 2 ZoKR, keď ustálil, že žalobca je povinný domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu aj voči tretím osobám, na ktoré bolo dotknuté právo následne prevedené. Táto argumentácia žalobcu nemá oporu v zákone. V danej právnej veci nastala situácia, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo pred vyhlásením konkurzu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pre túto situáciu (ale aj v prípade, že k prevodu vlastníckeho práva došlo po vyhlásení konkurzu) vytvára nútené procesné spoločenstvo, pretože odporovateľnosť sa musí uplatniť proti všetkým právnym úkonom všetkých subjektov, ktoré majú pasívnu vecnú legitimáciu podľa § 62 ods.4 ZoKR v spojení s § 62 ods.2 ZoKR.
K námietke žalobcu o dostatočnosti identifikácie nehnuteľností v podanej žalobe, odvolací súd uvádza, že žalobcom označené nehnuteľnosti musia spĺňať identifikačné údaje potrebné v prípade úspechu pre zápis do súpisu majetku podľa § 80 ods. 1 ZoKR. V tomto smere však odvolací súd poukazuje na to, že táto námietka žalobcu je nedôvodná, v danej právnej veci nie sú nehnuteľnosti predmetom vydania.
Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške 79,60 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia L.. L. G., advokáta, za jeden spoločný úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 14 ods.1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 58,70 eur (58,69 - 50% x 2) + 7,63 eur paušál + 20% daň z pridanej hodnoty. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, o ktorej rozhodol odvolací súd podľa § 18 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je žalobca povinný náhradu trov odvolacieho konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalovaní 1/, 2/ môžu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).