Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/51/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného spoločnosťou HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ N. I., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX XX, M. Y. XX, štátna občianka SR, 2/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., štátny občan SR, 3/ B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., štátny občan SR, o zaplatenie 4.743,43 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -136 zo dňa 21.2.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

Z a v ä z u j e žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu HMG & PARTNERS, s.r.o. Bratislava náhradu trov odvolacieho konania v sume 190,42 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. - 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.090,35 eur, úroky z úveru vo výške 448,50 eur s 8,5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 4.538,85 eur od 29.11.2005 do zaplatenia a trovy konania

vo výške 284,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 895,18 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo

žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná v 1. rade uzatvorili dňa 7.7.2003 zmluvu o spotrebnom úvere, na základe ktorého bol žalovanej v 1. rade poskytnutý úver 150.000,- Sk s úrokovou sadzbou platnou v čase uzatvorenia úverovej zmluvy vo výške 13,25% p. a. a s dohodnutou dobou trvania úveru do 20.6.2008. Pohľadávka žalobcu je zabezpečená ručením žalovanými v 2. a 3. rade. Žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania so splácaním úveru, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú v 1. rade na úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 5.11.2004. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 28.11.2005 bol zostatok pohľadávky na istine 123.225,86 Sk, na úrokoch z úveru 17.212,30 Sk, na úrokoch z omeškania 3.996,67 Sk a debetný zostatok na bežnom účte, ktorý vznikol zúčtovaním poplatkov a úrokov z omeškania vo výške 2.165,94 Sk, spolu vo výške 146.600,77 Sk. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaní zaplatili na účet žalobcu

sumu 122,84 eur (3.700,- Sk), ktoré platby žalobca započítal na príslušenstvo pohľadávky a to na debetný zostatok na bežnom účte vo výške 2.165,94 Sk a na úroky z omeškania v sume 1.534,06 Sk. Súd nad rámec tvrdení žalovaných posúdil tento nárok v zmysle ustálenej spotrebiteľskej judikatúry a zistil, že návrh žalobcu je dôvodný v časti o zaplatenie istiny vo výške 4.090,35 eur, úrokov z úveru vo výške 448,50 eur s 8,5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 4.538,85 eur od 29.11.2005, kedy došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol ako nepreukázaný, nedôvodný a v rozpore s právnymi predpismi. O trovách konania súd rozhodol podľa s tým, že žalobca mal vo veci len nepatrný neúspech, potom mu priznal plnú náhradu trov konania za súdny poplatok z návrhu vo výške 284,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, náhradu za použitie osobného motorového vozidla, náhradu za stratu času.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Žiadal rozsudok zmeniť a zaviazať zaplatiť dlh len žalovanú v 1. rade, ktorá sa dostala do omeškania so splácaním úveru. Žalovaná bola účastníčkou zmluvy o spotrebnom úvere, a preto je spravodlivé, aby svoj dlh uhradila. Je dôchodkyňa a môže svoj dlh splácať z dôchodku. On mal postavenie iba ručiteľa.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení označil podané odvolanie za absolútne právne irelevantné, keďže ho žalovaný v 2. rade nezdôvodnil v zmysle , resp. 205a . Navrhol, aby odvolací súd toto odvolanie žalovaného odmietol, inak navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 214,30 eur a to za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v 2. rade.

Žalovaní v 1. a 3. rade sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadrili.

Medzi žalovanými v 1.a 2. rade existuje vzťah subsidiarity ( , resp. ). Každý zo žalovaných má v súdnom konaní postavenie samostatného spoločníka ( ), v dôsledku čoho vzniká medzi nimi pasívna solidarita ( , resp. ).

Keďže žalovaní účastníci sú v postavení subsidiarity, nebol odvolaním žalovaného v 2. rade ako ručiteľa napadnutý výrok rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť na plnenie žalovanej v 1. rade ako dlžníčke. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať. Odvolaním nebol dotknutý ani výrok rozsudku o uložení povinnosti plniť žalovanému v 3. rade ( ). Odvolací súd preskúmal napadnutú časť rozsudku bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, a preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , a ). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (, ). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je opodstatnené.

Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 7.7.2003, musí byť platnosť zmluvy a práva a povinnosti z nej vzniklé posudzované podľa hmotného práva platného ku dňu uzavretia zmluvy, s výnimkami uvedenými v , a ). Výklad takto vzniklých práv a povinností musí byť však eurokomforný.

Keďže nemal osobitnú úpravu ručenia za záväzky dlžníka, posudzuje sa platnosť zmluvy, a teda aj ručiteľského záväzku, podľa ustanovenia až , pokiaľ to nie je v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa.

Právna úprava vzťahujúca sa na dlžníka v postavení spotrebiteľa sa vzťahuje aj na práva a povinnosti vyplývajúce z ručiteľského záväzku.

Ručenie podľa je vo vzťahu k dlžníkovi - spotrebiteľovi výhodnejšie, než ručenie podľa , nakoľko neobsahuje obdobnú úpravu práv ručiteľa, ako je uvedená v . Aj v prípade, že by sa tento právny vzťah mal posudzovať podľa , neboli by splnené podmienky pre odmietnutie plnenia ručiteľom.

Podľa tohoto ustanovenia môže ručiteľ plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.

Ručiteľ môže odoprieť veriteľovi plnenie, len ak preukázateľne veriteľ zavinil, že pohľadávka veriteľa už nemôže byť uspokojená dlžníkom. Samotná skutočnosť, že pohľadávka veriteľa nebola ešte uspokojená dlžníkom, nie je dôvodom pre opodstatnené odopretie plnenia ručiteľom, pokiaľ veriteľ môže naďalej pokračovať vo vymáhaní svojej pohľadávky aj od dlžníka.

Žalovaný v 2. rade v priebehu celého konania nenamietal čo aj len čiastočnú neplatnosť úverovej zmluvy, ani platnosť svojho ručiteľského záväzku.

Sám uznáva, že žalobca naďalej môže uspokojiť svoju pohľadávku aj z dôchodku žalovanej v 1. rade, pričom v tejto časti je už rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný. Žalobca, ani jeho právny predchodca nezavinili, že by pohľadávku veriteľa nemohla uspokojiť žalovaná v 1. rade ako dlžníčka. Preto by žalovaný v 2. rade nebol oprávnený odmietnuť plnenie ani podľa .

Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom ( ). Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu ( ). Ak za ten istý záväzok sa zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník ( ). Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník ( ).

V prípade, že sa dlžník dostal do omeškania so splatením svojho záväzku a bol písomne vyzvaný veriteľom, aby ho v primeranej dobe splnil, pričom tak dlžník neurobí, vznikne veriteľovi právo podať žalobu na zaplatenie splatného záväzku tak voči dlžníkovi, ako aj voči každému z ručiteľov. Záleží to len na veriteľovi, či bude jednou žalobou žalovať všetkých alebo len niektorého z nich. Veriteľ môže teda podať samostatnú žalobu na zaplatenie splatného záväzku aj len voči ručiteľovi. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť v takomto spore všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník, vrátane práva započítať pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítaní by bol oprávnený dlžník, keď i veriteľ vymáha svoju pohľadávku voči nemu. Nie je právne relevantnou obrana ručiteľa, aby veriteľ vymáhal svoj záväzok výlučne len od dlžníka. Keďže žalovaný v 2. rade v ním podanom odvolaní žiaden iný odvolací dôvod ani netvrdil, tobôž nepreukázal, musel byť rozsudok súdu prvého stupňa bez ďalšieho potvrdený ( ).

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tejto časti je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania, ktoré sa o tejto časti rozsudku nezmieňujú, preto odvolací súd nemal oprávnenie preskúmavať správnosť tohto výroku rozsudku.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Tomuto v súlade s a vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca si uplatnil len náhradu trov právneho zastúpenia za napísanie vyjadrenia zo dňa 4.6.2012.

Tarifnú hodnotu preskúmavanej veci tvorí istina 4.090,35 eur (, vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vypočítaná z tejto

tarifnej hodnoty sa rovná sume 151,05 eur. K tejto základnej sadzbe sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, ktorej výška v roku 2012 bola 7,63 eur za úkon. Súčet týchto položiek sa zvyšuje o 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, t.j. o sumu 31,74 eur. Takúto náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný v 2. rade povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Tento rozsudok prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.