Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-156-2010.pdf
PDF · 109.35 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/156/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING a. s. , so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825 zastúpeného HMG & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava proti žalovaným: X. N., 2. C. a 3. B., o zaplatenie 4.743,43 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. - 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.090,35 eura, úroky z úveru vo výške 448,50 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 4.538,85 eura od 29.11.2005 do zaplatenia a trovy konania vo výške 284,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 895,18 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.12.2009 domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny vo výške 4 090,35 eura, úrokov z omeškania vo výške 571,34 eura, úrokov z omeškania k 28.11.2005 vo výške 81,74 eura, úrokov
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.661,69 eura (istina + úroky z úveru) odo dňa 29.11.2005 do zaplatenia,
pričom svoj návrh odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2005 postúpená spoločnosťou VOLKSBANK Slovensko, a.s. na spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 03.01.2006.
Právny predchodca žalobcu a žalovaná v 1. rade uzatvorili dňa 07.07.2003 Zmluvu o spotrebnom úvere č. 345119, na základe ktorej bol žalovanej v 1. rade poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk s úrokovou sadzbou platnou v čase uzatvorenia úverovej zmluvy vo výške 13,25 % p.a. s dohodnutou dobou trvania úveru do 20.06.2008 ( bod 1.,6.,17. Zmluvy).
Žalovaná v 1. rade sa zaviazala úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3.503,- Sk splatnými vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, a to bankovým inkasom z bežného účtu žalovanej, k čomu žalovaná udelila svoj súhlas s tým, že žalovaná v 1. rade uhradí prvú splátku dňa 20.08.2003,
( čl. IV. Zmluvy).Pre prípad omeškania žalovanej so splácaním istiny, úrokov, poplatkov a iných nákladov spojených s úverom sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je oprávnený požadovať od žalovaných zaplatenie úroku z omeškania (debetného úroku) a žalovaná je povinná debetný úrok zaplatiť. Dlžná čiastka sa úročí debetným úrokom denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane) (článok I. bod 10. Zmluvy o úvere). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že navrhovateľ je oprávnený jednostranne zmeniť výšku úrokovej sadzby i debetného úroku v závislosti od zmien na finančnom trhu alebo ak sa realizujú opatrenia v oblasti menovej a úverovej politiky; zmena výšky úrokovej sadzby a debetného úroku je účinná dňom rozhodnutia navrhovateľa (článok I. bod 11. Zmluvy o úvere). Od dňa 29.11.2005 je pohľadávka úročená úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a.
Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve o úvere a Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu.
Pohľadávka žalobcu je zabezpečená ručením žalovanými v 2. a 3. rade. Žalovaní v 2.a 3. rade v Zmluve o ručení č. 32/2003 zo dňa 07.07.2003 a v Zmluve o ručení č. 33/2003 zo dňa 07.07.2003 vyhlásili, že preberajú ručenie podľa § 303-312 ObZ, čím každý z nich prebral na seba záväzok, že pohľadávku žalobcu v plnom rozsahu uspokojí, ak ju riadne a včas neuspokojí žalovaná v 1. rade, o čom ako dôkaz predložil Zmluva o ručení č. 32/2003 a Zmluva o ručení č. 33/2003.
19Cb/156/2010-137
Žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania so splácaním úveru, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú v 1. rade na úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 05.11.2004 ( Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky v omeškaní) a následne právny predchodca žalobcu vyhlásil v súlade s článkom V. bod 27. písm. d) Zmluvy o úvere mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 28.11.2005.
Po postúpení pohľadávky na žalobcu, zaslal žalobca žalovanej Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky - urgencia zo dňa 23.03.2007 a zo dňa 11.04.2007.
Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 28.11.2005 bol zostatok pohľadávky na istine 123.225,86 Sk, na úrokoch z úveru v sume 17.212,30 Sk, na úrokoch z omeškania 3.996,67 Sk, debetný zostatok na bežnom účte, ktorý vznikol zúčtovaním poplatkov a úrokov z omeškania vo výške 2.165,94 Sk, spolu vo výške 146.600,77 Sk.
Ku dňu podania tohto žalobného návrhu žalovaní zaplatili na účet žalobcu spolu sumu vo výške 122,84 € (3.700,- Sk), ktoré platby žalobca započítal na príslušenstvo pohľadávky a to na debetný zostatok na bežnom účte vo výške 2.165,94 Sk a na úroky z omeškania v sume 1.534,06 Sk.
Po započítaní platieb tak nezaplatený zostatok pohľadávky predstavuje sumu na istine 123.225,86 Sk, na úrokoch z úveru v sume 17.212,30 Sk a na úrokoch z omeškania v sume 2.462,61 Sk (3.996,67 SK - 1.534,06 Sk). Preto si žalobca uplatňuje nárok na istine 4.090,35 € (123.225,86 Sk), na úrokoch z úveru v sume 571,34 € ( 17.212,30 Sk) a na úrokoch z omeškania v sume 81,74 € ( 2.462,61 Sk)
a úrok z omeškania 8,50 % p.a. z istiny a riadneho úroku odo dňa 29.11.2005 až do zaplatenia a trovy konania, o čom ako dôkaz predložil výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky v omeškaní zo dňa 05.11.2004, Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 28.11.2005, Vyčíslenie pohľadávky z úveru zo dňa 29.11.2005, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky - urgencia zo dňa 23.03.2007 a 11.04.2007.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 28.5.2010 pod č.k. 21Rob/903/2009-35, proti ktorému podali žalovaní v 2. rade a 3.rade včas odpor s tým, že v súčasnej dobe má žalovaná v 1. rade príjem vo forme dôchodku, a preto je spravodlivé, aby svoj záväzok uhradila v prvom rade ona vo forme zrážok z príjmu (dôchodku).
Súd vykonal rozsiahle šetrenie za účelom zistenia terajšieho pobytu žalovanej v 1. rade, avšak napriek využitiu všetkých zákonných možností a prostriedkov sa jej pobyt nepodarilo zistiť.
Preto súd uznesením zo dňa 8.12.2011 rozhodol, že písomností určenej žalovanej v 1. rade sa budú doručovať uložením v súdnom spise a považujú sa za doručené po uplynutí siedmych dní od ich vyhotovenia s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 4 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade a oboznámením listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je vedený Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sa, vo vložke č. 2975/B s dňom zápisu 21.6.2002 v predmete činnosti o.i. factoring a forfaiting.
Právny predchodca žalobca VOLKSBANK Slovensko, a. s. / predchádzajúce obchodné meno Ľudová banka, a.s. / je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sa, vo vložke č. 158/B s dňom zápisu 30.8.1991 v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.
Právny predchodca žalobcu pod obchodným názvom Ľudová banka, a.s. uzavrel so žalovanou v 1. rade dňa 7.7.2003 zmluvu o spotrebnom úvere č. 345119, predmetom ktorej bolo podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. poskytnutie spotrebného úveru vo výške 150.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 13,25 % ročne. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov v čase podpísania zmluvy bola stanovená na 7 % ročne.
Podľa článku II tejto zmluvy, úver bol zabezpečený zmluvami o ručení č. 32/2003 a č. 33/2003, kde postavenie ručiteľa mali žalovaní v 2. a 3. rade.
Dohodnutá doba splatnosti úveru bola 60 mesiacov t.j. do 20.6.2008. Výška mesačnej splátky bola stanovená na 3.503,- Sk a splatnosť 59 mesačných splátok bola stanovená na 20. deň každého kalendárneho mesiaca.
Podľa článku VI bod 32 neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy so Všeobecné obchodné podmienky Ľudovej banky, a. s. platné v čase podpísania tejto zmluvy.
Podľa zmluvy o ručení č. 32/2003 zo dňa 7.7.2003 prevzal na seba žalovaný v 3. rade ručenie tohto záväzku podľa § 303 - 312 Obchodného zákonníka s tým, že prehlásil, že pokiaľ žalovaná v 1. rade veriteľovi tento záväzok neuspokojí, preberá splnenie záväzku žalovaný v 3. rade.
Dňa 7.7.2003 bola uzavretá aj zmluva o ručení č. 33/2003 so žalovaným v 2. rade s tým istým obsahom.
Dňa 5.11.2004 Ľudová banka, a. s. vyzvala žalovanú v 1. rade na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, ktorá činila k 5.11.2004 sumu 2.582,90 Sk.
Dňa 28.11.2005 Ľudová banka, a. s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru s tým, že istina vrátane príslušenstva predstavuje 144.434,83 Sk, debetný zostatok na účte 2.165,94 Sk. Vyhlásenie bolo zaslané na vedomie aj obom ručiteľom.
Podľa vyčíslenia pohľadávky z úveru zo dňa 29.11.2005 úroková sadzba v zmysle zmluvy o spotrebnom úvere činila 13,25 %, sankčná debetná úroková
19Cb/156/2010-138
sadzba 21,25 %, istina predstavovala k 29.11.2005 123.225,86 Sk, úroky z úveru 17.212,30 Sk, úroky z omeškania, splátky istiny na párnom účte 4.096,14 Sk, zostatok na bežnom účte 2.165,94 Sk, celkom 146.724,- Sk.
Dňa 21.12.2005 uzavrela Ľudová banka, a. s. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie aj pohľadávky z tohto úveru.
Dňa 3.1.2006 oznámila Ľudová banka, a. s. žalovanej v 1. rade ako aj ručiteľom žalovaným v 2. a 3. rade postúpenie pohľadávky na žalobcu.
Z výsluchu právnej zástupkyne žalobcu súd zistil, že čo sa týka debetného úroku, ktorý je uvedený vo výzve, resp. v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru z 29.11.2005, tak tie platby, ktoré sú tam uvedené, sa už v žalobe nenachádzajú, o čom ako vysvetlenie je bod 3 žaloby, kde sumy, ktoré zaplatené po postúpení žaloby vo výške 122,84 eura, o čom ako prehľad založila do spisu právna zástupkyňa žalobcu, v ktorých dňoch a v akej výške tieto čiastky boli platené, boli započítané na príslušenstvo pohľadávky a to na debetný zostatok na bežnom účte a na úroky z omeškania v sume 1 534,06 Sk. Preto už v žalobe samotnej sa nenachádza nárok ako poplatok, pretože tento si odrátali z týchto platieb, ktoré boli poukázané a debetný úrok sa nachádza len vo výške 81,74 eura.
Z výsluchu žalovaného v 2. rade súd zistil, že v čase keď žalovaná v 1. rade brala tento úver, bol požiadaný s bratom Mariánom Mertom, ktorý s ňou žil v družskom pomere, či by jej nešiel za ručiteľa na túto pôžičku. Považoval ju za dôveryhodnú a serióznu osobu, a preto tak urobil. Druhého ručiteľa vôbec nepozná a ani nevie v akom je vzťahu voči žalovanej v 1. rade. Jeho brat, ktorý v tom čase žil so žalovanou v 1. rade nemohol ísť za ručiteľa, pretože bol dôchodca. Žalovaná v 1. rade ho ubezpečovala, že úver bude splácať a že nebudú nijaké problémy. Keď však úver zobrala, zistil, že skončila s podnikaním, odsťahovala sa niekde preč a nebolo možné sa s ňou skontaktovať. Sám už brata nevidel 5 rokov.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Obchodného zákonníka pojednávajúceho o právach a povinnostiach účastníkov úverových zmlúv ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka pojednávajúcich o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004 bola do nášho civilného poriadku implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 879f ods.3 Občianskeho zákonníka zavedeného zákonom č. 150/2004 Z.z., spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Keďže zmluva bola platná aj po 1.4.2004, v danom prípade teda úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle týchto právnych predpisov má prednosť pred úpravou podľa Obchodného zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
19Cb/156/2010-139
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby
spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do Občianskeho zákonníka vyššie uvedenou novelou Občianskeho zákonníka, podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu sú nekalými podmienkami.
Keďže v danom prípade medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebnom úvere, ktorý spor je spotrebiteľským sporom a požíva ochranu podľa spotrebiteľskej legislatívy, súd nad rámec tvrdení žalovaných posúdil tento nárok v zmysle ustálenej spotrebiteľskej judikatúry a zistil, že nárok žalobcu je dôvodný v časti o zaplatenie istiny vo výške 4 090,35 eura, úrokov z úveru vo výške 448,50 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 4 538,85 eura od 29.11.2005, kedy došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru do zaplatenia s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, keďže ručiteľský záväzok žalovaných v 2. a 3. rade v zmysle ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka s prihliadnutím na ustanovenie § 546 Občianskeho zákonníka je dôvodný.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol ako nepreukázaný, nedôvodný a v rozpore s právnymi predpismi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a keďže žalobca mal vo veci len nepatrný neúspech, priznal mu plnú náhradu trov konania za súdny poplatok z návrhu vo výške 284,50 eura a trovy právneho zastúpenia na základe vyúčtovania právnej zástupkyne žalobcu podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. takto:
Za 3 úkony právnej služby á 170,95 eura (Prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, vyjadrenie k odporu) plus 1 x 6,95 eura režijný paušál, plus 1 x 7,21 eura režijný paušál, plus 1 x 7,63 eura režijný paušál, + 20 % DPH, spolu 849,71 eura,
hotové výdavky - cestovná náhrada za cestou osobným motorovým vozidlom KIA ceed: BA 885 UJ, Košice - Prešov a späť dňa 21.2.2012 ( 2 x 36 km t.j. spolu 72 km) 0,183 eura x 72 km = 13,18 eura
náhrada za spotrebné pohonné hmoty - 6,4 l/100 km, skutočná spotreba na 72 km 4,61 l x 1,49 eura/ l benzínu = 6,87 eura
spolu hotové výdavky 20,05 eura,
náhrada za stratu času - pojednávanie 21.2.2012 2 x polhodiny 12,71 eura = 25,42 eura.
Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 895,18 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V
odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto
rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
19Cb/156/2010-140
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.