Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/29/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Brniakovej, v spore žalobcov: 1/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX C., 2/ P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX C., obidvaja právne zastúpení spoločnosťou: PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, proti žalovanému: P.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX C., zastúpenému JUDr. Michaelou Bojkovou, LL.M., advokátkou so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO: 42 071 828, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -176 zo dňa 28.10.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -176 zo dňa 28.10.2022 potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh (správne má byť uvedené „žalobu“ - poznámka. odvolacieho súdu) žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 23.02.2021 sa žalobcovia v rade 1/, 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) domáhajú voči žalovanému, aby súd zriadil vecné bremeno v ich prospech ako vlastníkov rodinného domu súp. č. XXX, postavenému na pozemku C- KN parcele č. 8444/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 308 m2, zapísanému na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, pre katastrálne územie, obec a okres C., ktoré pozostáva z práva cesty prechádzať peši, povozom, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami z pozemku C-KN parcely č. 8444/2 cez novovzniknutú C-KN parcelu č. 8447/6 - trvalý trávny porast o výmere 71 m2, vyznačenú geometrickým plánom č. 70/2016, ktorá vznikla odčlenením od C-KN parcely č. 8447/1 - trvalý trávny porast o výmere 420 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec a okres C., ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a uloženia povinnosti žalovanému ako výlučnému vlastníkovi C-KN parcely č. 8447/1 strpieť výkon práva cesty pešo, povozom, osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami cez novovzniknutú C-KN parcelu č. 8447/6 - trvalý trávny porast o výmere 71 m2. Zároveň sa žalobcovia domáhali, aby súd im uložil povinnosť zaplatiť žalovanému za zriadenie vecného bremena odplatu 1,00 eur a aby súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť im trovy konania vo výške 100 %. 3. Žalobcovia svoju žalobu skutkovo odôvodnili tým, že k ich rodinnému domu nemajú inú prístupovú cestu napojenú na verejnú komunikáciu, po ktorej by mali možnosť prístupu svojím motorovým vozidlom k ich stavbe - rodinnému domu. Žalovaný od začiatku popieral tvrdenia žalobcov vlastnými skutkovými

tvrdeniami. Tvrdil, že žaloba žalobcov je nedôvodná, nakoľko C-KN parcela č. 8444/2, na ktorej majú žalobcovia postavený rodinný dom, bezprostredne susedí s C-KN parcelou č. 8444/3, ktorá je tiež vo vlastníctve žalobcov. Na uvedenej nehnuteľnosti majú žalobcovia postavenú garáž, z ktorej majú ničím nerušený výjazd motorovým vozidlom na verejnú komunikáciu (cestu III. triedy). Navyše, žalovaný ponúkol žalobcom C-KN parcelu č. 8447/6 - trvalý trávny porast o výmere 71 m2 na predaj za cenu, za akú žalobcovia v danom mieste a čase odkupovali spoluvlastnícke podiely na iných tam situovaných nehnuteľnostiach. Túto jeho ponuku však žalobcovia neprijali. 4. Medzi stranami sporu nebolo sporné a z dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, vyplýva, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - C-KN parcely č. 8444/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 308 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec a okres C., na ktorej parcele je postavený rodinný dom so súp. č. XXX a tiež, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti C-KN parcely č. 8447/1 - trvalý trávny porast o výmere 420 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec C. a okres Čadca. Žalobcovia po dobu cca 36 rokov užívali časť C-KN parcely č. 8447/1 - v rozsahu, ako je to uvedené v geometrickom pláne č. 70/2016 ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu č. súp. XXX s tichým súhlasom žalovaného i jeho právnych predchodcov. Žalobcovia sú tiež vlastníkmi CKN parcely č. 8444/3 o výmere 136 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec C. a okres Čadca, na ktorej majú postavenú garáž a ktorá parcela sa nachádza vedľa verejnej komunikácie. Okrem pripojeného listu vlastníctva a geometrického plánu táto skutočnosť vyplýva i predložených farebných fotografií na čl. 46-49 spisu i zhodného tvrdenia strán sporu ). C-KN parcela č. 8444/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 308 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec C. a okres Čadca, vo vlastníctve žalobcov, na ktorej je postavený rodinný dom žalobcov so súp. č. XXX, bezprostredne nadväzuje na C-KN parcelu č. 8444/3 o výmere 136 m2, zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec C. a okres Čadca, na ktorej majú žalobcovia postavenú garáž a ktorá parcela sa nachádza vedľa verejnej komunikácie C-KN parcely č. 8015/1 o výmere 36 719 m2, čo vyplýva z pripojeného geometrického plánu č. 70/2016 i z verejne dostupného záznamu katastra nehnuteľností). Zo zhodných tvrdení strán sporu i pripojenej fotodokumentácie tiež vyplýva, že rodinný dom žalobcov postavený na C-KN parcele č. 8444/2 sa nachádza cca 4 m pod úrovňou verejnej komunikácie (správne má byť uvedené nad 4 m úrovňou verejnej komunikácie - poznámka odvolacieho súdu) - CKN parcele č. 8015/1 a je k nemu prístup pešo od verejnej komunikácie po cca 14 schodoch. V roku 1983 bolo žalobcom vydané MNV Čadca územné rozhodnutie o umiestnení stavby ich rodinného domu č. súp. XXX, v ktorom sa výslovne uvádza, že rodinný dom bude vzdialený od verejnej komunikácie 8 m a vstup do dvora budú mať žalobcovia zabezpečený zo štátnej cesty III. triedy, o čom svedčí aj situačný plán umiestnenia stavby a jeho napojenia na inžinierske siete, nachádzajúci sa na č. l. 68-69 spisu. Listom zo dňa 13.08.2020 žalovaný navrhol žalobcom uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bol prevod C-KN parcely č. 8447/6 - trvalý trávny porast o výmere 71 m2, (cez ktorú nehnuteľnosť žiadajú v tomto spore zriadiť právo cesty), a to za kúpnu cenu 300,00 eur/m2, no žalobcovia tento návrh za uzavretie kúpnej zmluvy neakceptovali napriek tomu, že skupovali spoluvlastnícke podiely na iných okolitých nehnuteľnostiach, konkrétne E-KN parcele č. 6871/1, E-KN parcele č. 6871/2 za rovnakú cenu 300,00 eur/m2, čo obidve strany sporu zhodne potvrdili aj pojednávaní konanom dňa 28.11.2022. Na C-KN parcele č. 8447/1 - trvalý trávny porast o výmere 420 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec Čadca a okres Čadca vybudoval žalovaný betónové základy pod garáž, ktoré bránia tomu, aby žalobcovia mohli cez túto nehnuteľnosť prechádzať pešo alebo motorovým vozidlom, čo vyplýva z fotografií na č. l. 156 - 160 spisu a tiež zhodného vyjadrenia strán sporu na pojednávaní dňa 28.11.2022. 5. Medzi stranami sporu však zostalo v tomto konaní sporné, či žalobcovia v rade 1/ a 2/ (ne)disponujú prístupovou cestou k ich rodinnému domu, či (ne)existuje žiadna iná prístupová cesta, ktorou by im bol umožnený prejazd k ich rodinnému domu a či (ne)majú inú prístupovú cestu, ktorou by sa svojím motorovým vozidlom vedeli napojiť na verejnú komunikáciu. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že z ust. (citovaného v napadnutom rozhodnutí) vyplýva, že aktívne legitimovanou osobou na zriadenie vecného bremena je vlastník stavby. Z pripojeného listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie, obec C. a okres Čadca mal konajúci súd preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, a teda sú vo veci aktívne vecne legitimovaní. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena v zmysle vyššie označeného zákonného ustanovenia však je, že vlastník stavby by nemá prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je potrebné rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup cez jemu patriace pozemky, a to aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší. Na druhej strane nie je

možné vylúčiť zriadenie vecného bremena ani vtedy, ak by vlastník stavby si mohol zabezpečiť prístup cez jemu patriace pozemky, avšak zriadenie takéhoto prístupu by bolo v zjavnom nepomere s obmedzením vlastníka susediaceho pozemku, alebo jemu patriace susediace pozemky nemôže užívať z iného dôvodu, pre ktorý nemôže byť prístup k jeho stavbe realizovaný. 6. Vecné bremeno - právo cesty podľa nemožno zriadiť, ak si môže vlastník stavby zabezpečiť prístup ku stavbe z verejnej komunikácie. To neplatí, ak náklady s tým spojené sú neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. Vecné bremeno cesty podľa možno zriadiť len za náhradu (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , či R 32/2006). 7. Ako už bolo uvedené vyššie, z listinného dôkazu a to LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec C. a okres Čadca mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi C- KN parcely 8444/2, na ktorej je postavený ich rodinný dom so súp. č. XXX. Na túto parcelu nadväzuje C-KN parcela č. 8444/3 o výmere 136 m2 zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec C. a okres Čadca, na ktorej majú žalobcovia postavenú garáž (ktoré nehnuteľnosti sú taktiež v ich BSM). Tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú vedľa verejnej komunikácie C-KN parcely č. 8015/1 o výmere 36 719 m2, z ktorej majú žalobcovia výjazd na verejnú komunikáciu. Tieto skutočnosti vyplývajú z vyššie označeného listu vlastníctva, geometrického plánu č. 70/2016, farebných fotografií na č.l. 46-49 spisu i zhodných tvrdení strán sporu i z verejne dostupného záznamu katastra nehnuteľnosti. Označenými listinnými dôkazmi mal prvoinštančný súd teda vyvrátené tvrdenie žalobcov o tom, že nemajú inú prístupovú cestu, ktorou by sa svojím motorovým vozidlom vedeli napojiť na verejnú komunikáciu. 8. Pokiaľ žalobcovia v žalobe uvádzajú, že nedisponujú žiadnou prístupovou cestou k ich rodinnému domu, a že neexistuje žiadna iná prístupová cesta, ktorou by im bol umožnený prejazd k ich rodinnému domu, konajúci súd poukázal na to, že žalobcom v roku 1983 vydal MNV Čadca územné rozhodnutie o umiestnení stavby ich rodinného domu č. súp. XXX, v ktorom je uvedené, že ich rodinný dom bude vzdialený od verejnej komunikácie 8 m a vstup do dvora budú mať žalobcovia zabezpečený zo štátnej cesty III. triedy. O tom svedčí aj situačný plán umiestnenia stavby a jeho napojenia na inžinierske siete (pozri listiny na č. l. 68-69 spisu). Už v roku 1983, t. j. v čase pred začatím výstavby rodinného domu bolo teda žalobcom zrejmé, že stavba ich rodinného domu sa bude nachádzať cca 4 m pod úrovňou (správne má byť uvedené nad úrovňou - poznámka odvolacieho súdu) verejnej komunikácie - konkrétne cesty III. triedy a zvolili si prístup ku svojej domovej nehnuteľnosti od verejnej komunikácie cez svoje vlastné pozemky C-KN parcelu č. 8444/2 a C-KN parcelu č. 8444/3 pešo po 14 schodoch, ktoré si sami vybudovali. Po týchto schodoch majú teda žalobcovia prístup k verejnej komunikácii, ktorý aj doposiaľ využívajú. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena - práva cesty cez pozemok žalovaného, ktorý je predmetom tohto konania z dôvodu, aby sa mohli dopraviť svojím motorovým vozidlom bezprostredne až k ,,dverám svojho rodinného domu“, okresný súd akcentoval, že žalobcovia už majú (z dôvodov, ako sú uvedené vyššie) zabezpečený prístup k svojmu rodinnému domu z verejnej komunikácie a ak chceli mať komfortnejší prístup ku svojej domovej nehnuteľnosti, mali možnosť na základe ponuky od žalovaného kúpiť si od neho C-KN parcelu č. 8447/6 o výmere 71 m2 za trhovú cenu (300,00 eur/m2), ktorú možnosť však nevyužili, tvrdiac, že ako dôchodcovia nemajú finančné prostriedky na jej odkúpenie. V štádiu prvoinštančného konania však bolo preukázané a potvrdené i oboma stranami sporu, že žalobcovia skupovali spoluvlastnícke podiely na iných nehnuteľnostiach v danom mieste a čase za cenu 300,00 eur/ m2 a aj cca tri týždne pred pojednávaním v tejto veci si kúpili ďalšiu parcelu v rovnakej lokalite za sumu 15.000,00 eur. Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie žalobcov o nedostatku finančných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že ak by aj žalobcovia nemali zabezpečený prístup k svojej domovej nehnuteľnosti, podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, by v ich prípade nebola splnená, nakoľko žalovaný ako vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol žalobcom ako vlastníkom stavby, že im časť pozemku, ktorá má slúžiť ako prístupová cesta k ich domovej nehnuteľnosti, predá, čo však žalobcovia nevyužili. 9. Naviac, aktuálne by už ani nebolo možné žalobe žalobcov vyhovieť, keďže žalovaný v priebehu tohto konania vybudoval na C-KN parcele č. 8447/1 - trvalý trávny porast o výmere 420 m2, t. j. parcele, z ktorej je geometrickým plánom vytvorená C-KN parcela č. 8447/6 - trvalý trávny porast o výmere 71 m2 betónové základy pod garáž, ktoré bránia tomu, aby sa cez uvedenú parcelu prechádzalo pešo či motorovými vozidlami.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia majú prístup ku svojej domovej nehnuteľnosti z verejnej komunikácie - cesty III. triedy, keď títo zároveň nevyužili ponuku žalovaného na odkúpenie časti nehnuteľnosti ku ktorej žiadali zriadiť vecné bremeno - právo prechodu a tiež z dôvodu, že vybudovaním betónových základov žalovaným pod garáž došlo k znemožneniu prechodu či prejazdu cez spornú nehnuteľnosť, okresný súd žalobu žalobcov zamietol. 11. O trovách konania konajúci súd rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný priznal voči v spore neúspešným žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na ich náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/, ktorí sa domáhali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že ich žalobe v celom rozsahu vyhovie; alternatívne sa domáhali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa názoru odvolateľov konanie pred prvoinštančným súdom má inú vadu, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navyše, súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [, , , ]. Odvolatelia namietali, že s otázkami, ktoré boli medzi stranami sporu sporné, sa súd prvej inštancie vysporiadal nesprávne a v rozpore s konštantnou judikatúrou. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa konajúci súd nedostatočne vysporiadal s celým procesným útokom žalobcov. Ďalej žalobcovia namietali, že okresný súd v tomto spore nevykonal dokazovanie obhliadkou na mieste samom, hoci jeho vykonanie žalobcovia navrhovali tak v žalobe, ako aj na pojednávaní konanom dňa 28.10.2022, keďže podľa ich názoru sa jedná o dôkaz podstatný pre rozhodnutie vo veci samej. Nadväzne v napadnutom rozsudku absentujú dôvody, prečo okresný súd tento dôkaz nevykonal. S odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd žalobcovia namietali porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie okresným súdom. Zdôraznili pritom, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Podľa názoru odvolateľov si okresný súd túto svoju zákonom stanovenú povinnosť nesplnil a jeho rozhodnutie je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné. Odvolatelia tiež vyslovili nesúhlas so skutkovými závermi prvoinštančného súdu, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby uvedenými v bode 9. a 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobcovia síce nepopreli, že žalovaný im ponúkal odkúpenie novovzniknutej parcely, ktorá by vznikla odčlenením určitej časti (71 m2) od spornej parcely, no zdôraznili, že žalovaný od nich požadoval cenu 300,00 eur/m2. Podľa názoru žalobcov je takto stanovená kúpna cena nehnuteľnosti za meter štvorcový v rozpore s dobrými mravmi i priemernou trhovou cenou pozemkov v uvedenej lokalite. Dôkazom niekoľkonásobného prevýšenia trhovej ceny pozemkov v danom mieste a čase je potvrdenie realitnej kancelárie Jozef Pajer - JPE, IČO: 41 074 220, z ktorého vyplýva, že priemerná trhová hodnota pozemkov v uvedenej lokalite predstavuje sumu 30,00 eur - 80,00 eur/m2, ktoré žalobcovia pripojili ku svojmu opravnému prostriedku. Súčasne žalobcovia nepopreli, že v danej lokalite nadobúdali aj spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 300,00 eur/m2, no zdôraznili, že na ich kúpu si museli požičať finančné prostriedky od svojich synov. Napriek tomu k reálnemu nadobudnutiu týchto spoluvlastníckych podielov nedošlo, pretože žalovaný ako opomenutý podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností vzniesol námietku relatívnej neplatnosti uzavretých právnych úkonov. Aktuálne sú vedené na Okresnom súde Čadca súdne spory medzi totožnými stranami sporu, ktorých predmetom je relatívna neplatnosť právnych úkonov. Žalobcovia nepopreli, že majú možnosť prístupu k svojmu rodinnému domu z verejnej komunikácie. Jedná sa o miestnu komunikáciu, ktorá je cestou III. triedy. Z nej je však tento prístup zabezpečený len pešo zdolaním cca 15 schodov, (ktoré sú strmé - s vysokým prevýšením), čo je fyzicky náročné. Ich zdolanie niekoľkokrát denne si vyžaduje fyzickú zdatnosť a dobrú kondíciu. Následne žalobcovia vo svojom opravnom prostriedku citovali ust. a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. z 8. júla 2002, v ktorej sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ako aj ust. Stavebného zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon). Z dikcie uvedených zákonných

ustanovení totiž explicitne vyplýva, že stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie. Stavba rodinného domu žalobcov je však napojená na pozemnú komunikáciu len prostredníctvom schodiska. K rodinnému domu toho času nevedie žiadna iná cesta, ktorou by bol zabezpečený prípadný zásah záchranárskych zložiek. Žalobcovia tiež zdôraznili, že žalovaný na spornom pozemku začal s realizáciou stavby - garáže bez právoplatného stavebného povolenia. Toto ich tvrdenie žalovaný v priebehu súdneho konania účinne nepoprel. Žalobcovia zotrvali na svojom tvrdení, že vjazd motorovými vozidlami k ich rodinnému domu cez ich parcelu nie je možný. Z fotodokumentácie pripojenej do spisu možno jasne vyvodiť záver, že vjazd k rodinnému domu žalobcov nie je možný a tiež, že prechod pešo na verejnú komunikáciu je k nemu možný len s vynaložením enormného úsilia.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Súčasne si uplatnil voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Uviedol, že súčasťou súdneho spisu v prejednávanej veci sú listinné dôkazy i početná fotodokumentácia produkované stranami sporu. Tieto dôkazy postačovali konajúcemu súdu na zistenie skutkového stavu veci. Za popísanej situácie by vykonanie obhliadky na mieste samom bolo nadbytočným a nehospodárnym úkonom súdu prvej inštancie. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia v tomto konaní neuviedli žiadne také argumenty, ktoré by v zmysle zákona odôvodňovali oprávnenosť zriadenia nimi požadovaného vecného bremena. Naproti tomu, žalovaný svojimi skutkovými tvrdeniami podloženými dôkazmi v štádiu prvoinštančného konania preukázal, že žalobcovia nespĺňajú ani jeden zákonný predpoklad na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v strpení práva nevyhnutnej cesty (bod 3. - 9. vyjadrenia žalovaného v žalobe zo dňa 06.04.2021). Vo väzbe na odvolacie dôvody podľa , žalovaný uviedol, že v odvolaní žalobcov absentuje identifikácia konkrétnych pochybení, v ktorých žalobcovia vidia naplnenie týchto odvolacích dôvodov, ktoré mali viesť k nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rovnako vo vzťahu k namietanej inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolatelia neuvádzajú žiadne pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by boli subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody. Žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli, ktoré nimi navrhnuté dôkazy neboli konajúcim súdom vykonané a pokiaľ ide o návrh na obhliadku, žalobcovia v odvolaní nenamietajú jej nevykonanie, ale nedostatočné odôvodnenie jej nevykonania v rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň žalovaný poprel tvrdenie žalobcov, že by sa súd prvej inštancie nesprávne a v rozpore s konštantnou judikatúrou vysporiadal so spornými otázkami. V priebehu prvoinštančného konania žalobcovia na podporu svojich tvrdení označili iba jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktorého právne vety však vytrhli z kontextu celého rozhodnutia. Je nepochybné, že žalobcovia v tomto spore neuniesli bremeno tvrdenia ohľadom konštantnej judikatúry. Pokiaľ žalobcovia vytýkajú súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie až arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, v tejto súvislosti žalobca poukázal na argumentáciu Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. . Vyplýva z neho, že to, že žalobcovia nesúhlasia s rozsudkom súdu prvej inštancie, ešte neznamená, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne, pretože nevyhovel ich žalobe. Práve naopak, podľa názoru žalovaného rozsudok okresného súdu je vecne správny, so správnymi skutkovými zisteniami a nadväzne i správnymi právnymi názormi.

16. Žalobcovia vo svojej odvolacej replike zopakovali svoju argumentáciu prezentovanú v odvolaní. Opakovane namietali, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku dôsledne nevysporiadal s navrhovaným dôkazom (obhliadkou na mieste samom), keď v jeho rozhodnutí absentuje čo i len zmienka o tomto dôkaze. Takýmto postupom prvoinštančný súd porušil elementárne právo žalobcov na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V danej súvislosti opätovne odvolatelia poukázali na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR (, , , ). Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia ohľadom konštantnej judikatúry, považujú žalobcovia za nesprávne. Žalovaný nielen v tomto konaní, ale aj v iných konaniach medzi stranami sporu poukazuje na aktuálne už prekonané rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Za absurdné a nesprávne považujú žalobcovia tvrdenia žalovaného o tom, že ich primárnym cieľom bolo, aby súd vykonal obhliadku na mieste samom. Z vykonanej obhliadky by totiž konajúci súd na vlastnej koži pocítil fyzickú záťaž, ktorú žalobcovia dennodenne podstupujú, aby si mohli zabezpečiť základné potreby pre život.

17. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike zdôraznil, že žalobcovia len opakujú argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní. Zotrval na vyjadrení, že odvolatelia riadne neidentifikovali také pochybenia v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré by naplnili aspoň jeden odvolací dôvod spôsobujúci nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia svoju právnu argumentáciu opierajú o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktorých závery vykladajú neobjektívne a zámerne/účelovo vo svoj prospech. Nakoľko žalobcovia sa svojou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena, na ktorého zriadenie nie sú splnené zákonné podmienky, rozsudok okresného súdu je vecne správny.

18. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

19. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

21. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol, pričom k svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

22. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcov v rade 1/ a 2/ formulovanú v ich opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľov za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

23. Námietky žalobcov uvedené v ich opravnom prostriedku vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:

24. Podľa o ods. 3 ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

25. Za základné hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby o zriadení práva cesty cez priľahlá pozemok považuje súdna prax to, že: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty súdom je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve stavby súdom je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu (Rc 32/2006). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že iniciatíva na uzavretie obligačného vzťahu s vlastníkom priľahlého pozemku by mala vychádzať predovšetkým od vlastníka stavby, ktorý si k nej potrebuje zabezpečiť prístup a ktorý je povinný akceptovať aj vyššiu cenu predávajúceho na odpredaj. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Súčasne platí, že skutočnosť, že určitý prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcov pohodlnejší alebo výhodnejší, alebo že by sa nezaobišli bez stavebných úprav, nemá pre rozhodovanie súdu význam (Rc 4/2007). Ak je prístup k určitej stavbe možný len cez cudzie pozemky, nie vždy je to dostatočný dôvod na zriadenie práva cesty. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka stavby.

26. V posudzovanom prípade postupoval súd prvej inštancie správne, keď na základe vyššie popísaného skutkového stavu (pozri body 7. až 9. tohto rozhodnutia) žalobu žalobcov zamietol. Zároveň okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na relevantnú právnu úpravu a k nej viažucu sa judikatúru (pozri bod 25. tohto rozhodnutia), zohľadniac individuálne okolnosti prejednávaného sporu. Je zrejmé, že žalobcovia vo svojej argumentácii pomerne účelovo vo svoj prospech vytrhávajú vety z kontextu nimi označených rozhodnutí súdov bez zohľadnenia špecifík toho-ktorého prípadu, nerešpektujúc ustálenú súdnu prax.

27. Žalobcovia totiž disponujú prístupovou cestou k ich rodinnému domu súp. č. XXX, keďže zo štátnej cesty III. triedy majú k nemu zabezpečený prístup. Ich dom je vzdialený od tejto verejnej komunikácie 8 metrov. Ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, už v čase pred začatím výstavby označeného rodinného domu, t. j. v roku 1983 bolo žalobcom zrejmé, že táto stavba (dom) sa bude nachádzať cca 4 metre nad úrovňou verejnej komunikácie (cesty III. triedy) a práve preto si zvolili prístup k tejto svojej domovej nehnuteľnosti od verejnej komunikácie cez im patriace pozemky C-KN parcelu č. 8444/2 a C-KN parcelu č. 8444/3 pešo po 14 schodoch, ktoré si sami vybudovali a po ktorých majú zabezpečený prístup k verejnej komunikácii, ktorý aj doposiaľ využívajú. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že žalobcovia sa bezprostredne ku svojmu rodinnému domu nemôžu dostať z verejnej komunikácie po označenej trase motorovým vozidlom. Netreba tiež opomínať fakt, že žalobcovia neakceptovali ponuku žalovaného odkúpiť si od neho časť jeho pozemku, ktorá aktuálne zodpovedá C-KN parcele č. 8447/6 o výmere 71 m2, vymedzenej geometrickým plánom pripojeným k žalobe, za trhovú hodnotu 300,00 eur/m2 s odôvodnením, že sú dôchodcovia a nemajú na odkúpenie tejto nehnuteľnosti finančné prostriedky. Žalobcovia však bezprostredne pred pojednávaním okresného súdu kúpili v tej istej lokalite ďalšiu nehnuteľnosť v hodnote 15.000,00 eur. Skutočnosť, či sa jednalo o nadobudnutie vlastníckeho práva kúpnymi zmluvami, u ktorých bola následne namietaná žalovaným ako opomenutým podielovým spoluvlastníkom ich relatívna neplatnosť, nie je pre posudzovanie tohto

sporu relevantná. Zároveň, ako už vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, žalobca na spornej nehnuteľnosti začal s výstavbou garáže. Skutočnosť, či sa jedná o stavbu realizovanú bez stavebného povolenia alebo nie, nie je pre rozhodovanie tohto sporu relevantná. Neobstojí ani tvrdenie odvolateľov, že stavba ich rodinného domu je aktuálne na pozemnú komunikáciu len prostredníctvom schodiska (zriadeného na pozemku v ich vlastníctve), čo bráni v zabezpečení prípadného zásahu záchranárskych zložiek. Je totiž notoricky známa skutočnosť, že záchranárske zložky pri svojich zásahoch bežne využívajú schodisko.

28. Pokiaľ žalobcovia pripojili ku svojmu opravnému prostriedku potvrdenie o trhovej hodnote nehnuteľností vystavené dňa 11.11.2022 realitnou kanceláriou Jozef Pajer - JPE, Čadca, s miestom podnikania Podzávoz 1457, 022 01 Čadca, IČO: 41 074 220, na tento listinný dôkaz už odvolací súd neprihliadol.

29. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že tieto prostriedky sú prostriedkami procesnej obrany ( ), ktoré však neboli žalobcami uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a súčasne ktorých použitie v tomto odvolacom konaní nie je možné, keďže v tomto prípade nedošlo k naplneniu ani jednej z podmienok podľa ust. . Ustanovenie takéto prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, tzv. novoty, umožňuje použiť v odvolacom konaní len za podmienky: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, alebo d/ ich odvolateľ (v danom prípade žalobcovia) bez vlastnej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danej sporovej veci zjavne bez akýchkoľvek pochybností nešlo o prípustné novoty, keďže odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie žalobcovia uviedli až vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku. Napokon ani sami odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku netvrdili a ani nepreukazovali naplnenie dôvodov uplatnenia týchto novôt v odvolacom konaní.

30. Rovnako odvolacia argumentácia žalobcov založená na ust. a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. z 8. júla 2002, v ktorej sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ako aj ust. Stavebného zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) je neprípustnou novotou, keďže v štádiu prvoinštančného konania žalobcovia nepreukázali, že by boli osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a ani to, že by ich rodinný dom bol stavbou špecifikovanou v označenom právnom predpise. Len pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že dokončenú stavbu rodinného domu žalobcov, ktorého výstavba vyžadovala stavebné povolenie, mohli žalobcovia užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu vydaného po jej dokončení. Tento administratívny orgán v roku 1983 vydal predtým územné rozhodnutie, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

31. Vo vzťahu námietke žalobcov o nevykonaní dokazovania obhliadkou na mieste samom konajúcim súdom, odvolací súd uvádza, že okresný súd na pojednávaní konanom dňa 28.10.2022 po vyslovení predbežného právneho názoru vo veci konštatoval, že tento dôkaz nevykoná (č.l. 168 p.v. spisu). Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovanie, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci konania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Nie je teda povinnosťou súdu vykonať v konaní všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje totiž sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutia vedú (pozri napr. ). Keďže v posudzovanom prípade obidve strany sporu produkovali dostatok listinných dôkazov, vrátane fotodokumentácie, ktoré jasne dávajú obraz o situácii ohľadne prístupu k domovej nehnuteľnosti žalobcov, s prihliadnutím na zistený skutkový stav veci, relevantnú právnu úpravu a k nej viažucu sa judikatúru, by bolo vykonanie akékoľvek ďalšieho dokazovania v tomto spore nadbytočné a v rozpore s princípom hospodárnosti konania.

32. Za dôvodnú možno považovať odvolaciu argumentáciu žalobcov v rade 1/ a 2/, že o neúplnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže v ňom absentujú dôvody, prečo prvoinštančný súd zamietol návrh žalobcov na vykonanie dokazovania obhliadkou na mieste samom. Z obsahu spisu v prejednávanej veci, (konkrétne zápisnice o pojednávaní konaného dňa 28.10.2022 č. l. 165- 169 spisu) jednoznačne vyplýva, že okresný súd po tom, ako v súdenej veci prezentoval predbežný právny názor

a konštatoval, že žaloba sa mu javí ako nedôvodná, keďže žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú prístup ku svojej domovej nehnuteľnosti cez parcely C-KN č. 8444/2 a C-KN č. 8444/3, ktorých sú výlučnými vlastníkmi a majú z nich zabezpečený prístup aj k verejnej komunikácii. Naviac, v minulosti boli žalobcovia zo strany žalovaného vyzvaní, aby si nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, odkúpili, čo však neučinili. Odvolací súd preto len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bode 31. tohto rozhodnutia.

33. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle v tom čase účinného ust. § až aj správne a presvedčivo odôvodnil. Nakoľko odvolacie dôvody vymedzené žalobcami, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v preskúmavanej meritórnej časti, t. j. vo výroku I. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

34. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolatelia neprodukovali žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal proti žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, pretože žalovaný bol v tomto štádiu konania úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).