Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/348/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky JUDr. Martiny Mrázovej (predtým JUDr. Dušana Pohoveja), správkyne konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, so sídlom v Trnave, Coburgova 84, proti odporcom : 1/ S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C. L. E., T. XXX/X a 2/ C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C. L. E., T. XXX/X, o zaplatenie 406,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 4. mája 2012 č. k. - 61, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa rozhodol o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00009199 v konaní na strane odporcu.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením a a tým, že vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania 30.8.2011 z vlastného podnetu, a ktorého vstup do konania na strane odporcu namietal navrhovateľ, má právny záujem na výsledku konania v danej veci. Vychádzal z toho, že vedľajší účastník má spôsobilosť byť účastníkom konania a má i procesnú spôsobilosť a právny záujem na vyriešení predbežnej otázky o aktívnej legitimácii navrhovateľa v spore o nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu č. XX v P. na J. X, uplatnených voči odporcom, nakoľko v prípade danosti nároku navrhovateľa, bude zasiahnutá právna sféra vedľajšieho účastníka, nakoľko právo vedľajšieho účastníka požadovať od odporcov plnenia z rovnakého dôvodu by sa stalo sporným.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, výroku o pripustení vedľajšieho účastníctva na strane odporcu, podal odvolanie predchádzajúci navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie v ním napadnutom výroku zrušiť v zmysle a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v danom prípade ide o zaplatenie nájomného, nie o zaplatenie odporcu za objednané a spotrebované služby (teplo, voda, elektrina, OLO) spojené s nájmom bytu, ktoré navrhovateľ za odporcu zaplatil a preto ich od odporcu žiada uhradiť. Namietal vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania z dôvodu, že v rozhodnom čase nebol medzi namietaným vedľajším účastníkom na strane odporcu a odporcom žiaden právny vzťah, nakoľko do 29.3.2009 bol vlastníkom nehnuteľností, v ktorom sa nachádza byt odporcu, vedený TAZ, a. s. v likvidácii, s SKP JUDr. Pohovejom a k zmene vlastníctva po 29.3.2009 došlo na spoločnosť IUS ESTARS BONI ET AEQUI, s. r. o. Namietaný vedľajší účastník na strane odporcu nemohol byť vlastníkom predmetných bytov. Ani neskôr sa namietaný vedľajší účastník na strane odporcu nestal vlastníkom bytu odporcu, nakoľko ho mal vo vlastníctve TAZ - Správa a predaj bytov nájomcom, s. r. o., ktorá previedla byty na jednotlivých nájomcov. Podľa navrhovateľa z procesného hľadiska by mohla mať záujem na výsledku sporu IUS EST ARS BONI ET AEQUI, s. r. o., resp. TAZ - Správa a predaj bytov nájomcom, s. r. o.

Namietaný vedľajší účastník navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. o návrhu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu úpadcu TAZ, š. p., ktorým súd žalobu navrhovateľa zamietol, ktorého dôsledkom je, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, je zapísaná v súpise úpadcu nesporne.

Odporcovia odvolací návrh nepodali a k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ) proti rozhodnutiu - uzneseniu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania je prípustnosť vedľajšieho účastníctva na strane odporcu, s ktorým navrhovateľ prejavil nesúhlas.

Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

V zmysle citovaných ustanovení vedľajší účastník vystupuje v konaní vedľa hlavného účastníka, navrhovateľa (žalobcu) alebo odporcu (žalovaného). Vedľajšie účastníctvo je možné len v konaní sporovom. Vedľajší účastník musí mať spôsobilosť byť účastníkom konania i procesnú spôsobilosť v rozsahu vyžadovanom pre hlavného účastníka v konaní. Podmienkou účasti vedľajšieho účastníka v konaní je právny záujem na výsledku konania. Musí ísť o právny záujem na víťazstve účastníka z dôvodu, že vedľajší účastník je hmotnoprávne dotknutý rozhodnutím súdu vo veci samej voči účastníkovi, na ktorého procesnej strane vedľajší účastník vystupuje. Vedľajší účastník má za úlohu procesne pomáhať strane, na ktorej vystupuje z dôvodu, že prípadné víťazstvo účastníka, na ktorého strane vystupuje, môže ovplyvniť jeho hmotnoprávne postavenie. Do konania môže vedľajší účastník vstúpiť dvojakým spôsobom. Prvým spôsobom podľa § 93 ods. 3 do konania vstúpi z vlastného podnetu. V tomto prípade do konania vstúpi momentom doručenia písomného oznámenia súdu o tom, že vstupuje do konania a ku ktorému účastníkovi sa pridružuje, alebo momentom zachytenia uvedeného úkonu v zápisnici o pojednávaní. Súd bude skúmať prípustnosť vedľajšieho účastníctva len na námietku hlavných účastníkov konania. Druhým spôsobom je litisdenunciácia, ktorá predstavuje prípady, keď na vstup vedľajšieho účastníka vyzve tohto vedľajšieho účastníka samotná procesná strana, na ktorej má vystupovať. Účelom a zmyslom takéhoto konania zo strany hlavného účastníka bude spravidla zabezpečenie si dôkaznej situácie o tom, že vedľajšieho účastníka upovedomil o spore, prípadne o stave konania, a vyzval ho na to, aby sa do konania pripojil. V prípadoch, ak je vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, musí o nej rozhodnúť súd uznesením. Vždy však treba, aby sa záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka sporu opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorému z účastníkov konania.

Z návrhu na začatie konania, doručeného súdu 30.5.2011 vyplýva, že navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil právo na zaplatenie 406,80 eur titulom nezaplatenia úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu č. XX v P. na ulici J. X, odporcami, za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008. Podaním doručeným súdu 30.8.2011 oznámil Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, že z vlastného podnetu vstupuje ako vedľajší účastník do konania na strane odporcu. Svoj právny záujem odôvodnil existenciou práv k bytu, ktorého nájomcom je odporca, v rozhodnom období, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje od odporcu úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Vyslovil názor, že v prípade vyhovenia návrhu by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa a sekundárne k porušeniu ústavného princípu právnej istoty a zásahu do práv odporcu i vedľajšieho účastníka. Súčasne svoj právny záujem na výsledku konania odôvodnil tým, že v prípade kladného vyriešenia prejudiciálnej otázky o oprávnení navrhovateľa požadovať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, by sa zasiahlo do právneho postavenia vedľajšieho účastníka, pretože sporným bude právo vedľajšieho účastníka požadovať predmetné plnenia, resp. súvzťažne možné vydanie bezdôvodného obohatenia. Vedľajší účastník vo vyjadrení z 31.8.2011 uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trnava z 26.3.2008 č. k. - 653 bol zamietnutý návrh proti vedľajšiemu účastníkovi o vylúčenie bytov zo súpisu konkurznej podstaty vedľajšieho účastníka v tomto konaní z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo TAZ, a. s. k bytom.

Navrhovateľ 3.2.2012 namietal vstup Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, do konania ako vedľajšieho účastníka. Podľa navrhovateľa u uvedeného subjektu niet právneho záujmu na výsledku konania, pretože výsledok tohto konania nebude zakladať akúkoľvek priamu alebo nepriamu zmenu hmotnoprávneho postavenia odvolateľa.

V prejednávanej veci navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84 (na ktorého bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. z 21.12.1999), zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty okrem iného aj byt odporcov (resp. presnejšie celý bytový dom, v ktorom sa byt nachádza). Neskôr však Okresný súd Trnava v konaní č. k. - 1144 (teda v konkurznej veci úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, čiže úpadcu, ktorého správcom je vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal navrhovateľovi v prejednávanej veci (JUDr. Pohovejovi) nakladať aj s bytovým domom súp. č. XXXX na parcele č. 1635/109 pre obec a katastrálne územie P., pričom Krajský súd v Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na základe odvolania JUDr. Pohoveja svojim uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol. V odôvodnení uvedeného zmeňujúceho uznesenia sa nachádza záver o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý (ktorým správcom v rovine sporu žalobcu a vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci bol navrhovateľ) a to až do rozhodnutia o excindačnej (vylučovacej) žalobe, tak aj názor, podľa ktorého Okresný súd Trnava excindačnú žalobu žalobcu voči vedľajšiemu účastníkovi (vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. ) nemal prejednávať, nakoľko tomu bránila prekážka skôr začatého konania o tej istej veci. Tú predstavuje konanie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. , i keď v takomto prípade s postavením účastníkov v tzv. opačnom garde a prebiehajúce na základe žaloby sledujúcej vylúčenie veci, t. j. aj bytového domu s bytom žalovaného zo súpisu podstaty vykonaného navrhovateľom, kde však konanie má byť prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu žalobcom). Aj v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci bolo aj tomuto súdu známe, že excindačnú žalobu žalobcu Okresný súd Trnava už rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. - 653 zamietol a jeho rozsudok o odvolaní žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. - 767 potvrdil.

Ak navrhovateľ neuspel s námietkou neoprávnenosti zápisu bytového domu s bytom odporcu do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, reprezentovaného vedľajším účastníkom, v skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného navrhovateľom, na strane vedľajšieho účastníka. Tu sa totiž muselo vychádzať nielen z ďalšej skutočnosti známej tunajšiemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti (teda bez potreby vykonávania na ňu osobitného dokazovania podľa ) a síce, že excindačná žaloba navrhovateľa nebola zamietnutá len z formálnych, ale i z vecných

dôvodov; ale tiež z toho, že treba považovať za prakticky vylúčené, aby s rovnakým výsledkom mohlo skončiť aj dosiaľ neskončené konanie vedené na základe excindačnej žaloby vedľajšieho účastníka. I pri vyjdení z úvahy Krajského súdu v Bratislave o existencii práva k veci po jej zaradení do súpisu v poradí prvým správcom na strane takejto osoby, a to až do rozhodnutia o excindačnej žalobe, potom významným v prejednávanej veci bolo, že tu k uplatneniu práva na zaplatenie nájomného práve za obdobie zhora uvedenom došlo až po rozhodnutí o excindačnej žalobe navrhovateľa spôsobom vyznievajúcim v jeho neprospech a to v situácii, keď platby vymáhané navrhovateľom už odporca zaplatil vedľajšiemu účastníkovi a otázkou podržania si práva odvodzovaného od skoršieho súpisu veci, aj po ustálení neoprávnenosti takéhoto súpisu, sa doteraz žiaden súd nezaoberal.

Vzhľadom na vyššie uvedené, je preto v konaní nutné vyriešiť a zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom období prislúchalo postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie nájomného.

Odvolací súd dospel k záveru, že je daný právny záujem osoby, ktorej sa už z takéhoto právneho dôvodu plnilo, na výsledku konania v prejednávanej veci. Je totiž celkom zjavné, že prípadný úspech návrhu v prejednávanej veci (spojený s konštatovaním práva na nájomné na strane navrhovateľa) by logicky viedol k následnej požiadavke odporcu na vrátenie plnenia poskytnutého predtým vedľajšiemu účastníkovi. Pretože potom na právny záujem teória občianskeho procesného práva a i relevantné závery doterajšej rozhodovacej praxe súdov usudzujú už v prípade ohrozenia práva a nie až jeho porušenia, nešlo prijať argumentáciu navrhovateľa, podľa ktorého by právny záujem osoby vstupujúcej do konania ako vedľajší účastník na jeho výsledku (konania) mohla založiť len existencia sporu medzi odporcom a takouto osobou (rozumej už existujúca potreba čeliť požiadavke na vrátenie plnenia) a nie už aj hrozba, že sa tak stane. Prijatie opačného výkladu by totiž pomerne absurdne vedľajšie účastníctvo osoby, ktorej sa plnilo, podmieňovalo podaním návrhu o vrátenie plnenia aj v tých prípadoch, v ktorých ten, kto plnil, buď sám nemá celkom jasno, na strane ktorého z možných veriteľov (rozumej osôb sporiacich sa o také postavenie) je právo, alebo naopak nemá (až do preukázania, resp. rozhodnutia o opaku) dôvod pochybovať o tom, že takéto postavenie prislúcha práve osobe usilujúcej sa tu o post vedľajšieho účastníka. Správca úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v konkurze, má teda záujem na výsledku sporu a tým aj právo vystupovať na strane odporcu ako vedľajší účastník.

Odvolací súd podľa potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ktorým rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava v konaní na strane odporcu je prípustné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového) nerozhodol, nakoľko tu ide len o procesné (čiastkové) rozhodnutie v naďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania prislúcha až konečnému rozhodnutiu.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.