Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1661-2013.pdf
PDF · 74.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1661/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneneného: B.. D. F., U.. XX. XX. XXXX, R. T. D. X, XXX XX R. R., Š. O. E., právne zast. ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, proti povinnému: B.. B. E., U.. XX. XX. XXXX, R. R. XX, XXX XX R. R., Š. O. E., na vymoženie pohľadávky vo výške 500,00 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Viktorom Šajgalíkom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 42/13, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 500,00 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7RO/517/2012-18 zo dňa 05. 03. 2013.
Dňa 11. 06. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému.
Podaním zo dňa 19. 06. 2013 súdny exekútor súdu oznámil, že povinný uhradil oprávnenému vymáhanú pohľadávku aj s príslušenstvom v plnej výške, v dôsledku čoho súdny exekútor v súlade s ust. § 46 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") upustil od vykonania exekúcie. Úhradu pohľadávky, ktorá je predmetom daného exekučného konania, potvrdil v podaní zo dňa 29. 07. 2013 aj oprávnený.
Súd má za to, že z ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku nevyplýva súdnemu exekútorovi možnosť upustiť od vykonania exekúcie pred tým, ako je mu súdom udelené poverenie na vykonanie exekúcie. V tomto štádiu (t.j. pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie) totiž exekúcia ešte neprebieha, a preto ani nie je možné upustiť od jej vykonania. /viď. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 52/09 zo dňa 16. 06. 2009/ V súvislosti s uvedeným súd rozhodoval o zastavení exekučného konania.
Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by vymenovávalo dôvody, v prípade ktorých súd rozhodne o zastavení exekučného konania, obdobné ustanoveniu § 57 Exekučného poriadku, v ktorom sú uvedené dôvody pre zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd analogicky aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku napriek tomu, že v danom prípade sa exekúcia ešte nezačala, nakoľko nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného zákonného ustanovenia je splnenie dlhu. Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 199/2009).
Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Súd z obsahu exekučného spisu a to z oznámenia súdneho exekútora a oznámenia oprávneného, mal preukázané, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku aj s príslušenstvom až po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 10. 06. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
S ohľadom na vyššie uvedené súd exekučné konanie vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 47 ods. 3 vety druhej Exekučného poriadku do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Keďže súdny exekútor súdu oznámil, že trovy exekučného konania si neuplatňuje, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekučného konania vo výške 80,50 Eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia. Keďže oprávnenému bola pohľadávka aj s príslušenstvom a trovami exekučného konania povinným uhradená v plnej výške, súd o náhrade trov oprávneného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.