Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-131-2013.pdf
PDF · 102.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky O.. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E. XXXX/XX, zastúpenej E.. D. G., I. I. P. v C. F. R., B. O.X proti odporkyni C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P.. D. XXXX/XX, zastúpenej D.. C. C., I., J. H. T., R. XXX/X, o určenie vecného bremena k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. februára 2013, č.k. 10C/157/2008-250, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že k parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2 a parcele č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, ktoré sú na LV č. XXXX v kat. úz. U. P. Správy katastra H. zapísané ako vlastníctvo odporkyne, existuje právo užívania zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. v prospech vlastníka bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX, obytného domu súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. U. P., Správy katastra H. ako vlastníctvo navrhovateľky, pričom uvedené právo je odporkyňa povinná strpieť. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že predmetnú plochu nadobudli právni predchodcovia odporkyne kúpnou zmluvou zo dňa 14.11.2006 od E. I. O.: XX XXX XXX, a túto následne darovacou zmluvou previedli na odporkyňu. Podľa katastrálnej mapy parcela č. XXXX, na ktorej je postavený dom súpisné číslo XXXX, susedí s parcelami KNC XXXX/X a KNC XXXX/X. Geometrickým plánom O.. M. J. zo dňa 14.09.2007 bola z parcely č. XXXX/X odčlenená parcela č. XXXX/XX o výmere 23 m2, na ktorej je postavená garáž vo vlastníctve D. P.. Povolenie k užívaniu 6 bytových jednotiek pre D. v H. bolo vydané rozhodnutím J. E. v H. zo dňa 01.08.1968, pričom výstavba bytov sa uskutočnila na základe rozhodnutia E. - komisie pre výstavbu v H. zo dňa 09.06.1966. Týmto rozhodnutím bola povolená stavebníkovi Okresnému výstavbovému bytovému družstvu pri R. v H. na parcele č. XXX/XX výstavba 6 bytových jednotiek pre D. X. E. v H.. Súd prvého stupňa zisťoval, ako bolo v územnom pláne v čase výstavby domu č. XXXX riešené priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov parciel XXXX/X a XXXX/XX kat. úz. U. P., aký bol v územnom pláne zámer do tohto územia, možnosti jeho využitia a snažil sa získať územné rozhodnutie. Zo správy R. v T., pobočka H. T. zistil, že územný plán mesta nie je k dispozícii a nie je možné archivármi otázku o zámeroch a možnosti využitia pozemku kvalifikovane zodpovedať. Mestský úrad v H. oznámil, že z rozhodnutia o užívacom povolení a rozhodnutí o povolení stavby, ktoré bolo vydané 09.06.1966 je zrejmé, že bolo vydané v súlade so zákonom č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí a Mestský úrad H. predpokladá, že uvedená stavba bola v súlade s priestorovým a funkčným využívaním pozemkov č. XXXX/X a XXXX/XX kat. úz. U. P. a s vtedy platnými normami vydanými pred účinnosťou stavebného zákona č. 50/1976 Z.z. Nakoľko Mesto H. má k dispozícii údaje až z územného plánu spracovaného v roku 1979 a schváleného v roku 1982
v súlade s vyššie uvedeným platným stavebným zákonom a s určením možnosti využitia územia, v ktorom sa predmetná stavba nachádza, k roku 1966 nedokáže mesto potvrdiť súdom požadované doplnenie údajov inými relevantnými údajmi. Vykonaným dokazovaním sa tak nepodarilo zabezpečiť projekt pozemkovej dispozície, v rámci ktorého by pozemky, ktoré neboli zastavané stavbami - bytovým domom a ktoré sa v súčasnosti využívajú ako parkovacie plochy, resp. ktoré ostávajú voľnými plochami (trávnatá plocha a pod.) dostali režim priľahlého pozemku. Právny predchodca spoločnosti E. si ponechal tieto pozemky vo svojom vlastníctve, neodovzdal ich formou dohodnutého právneho titulu do vlastníctva vlastníkovi domu č. XXXX, ale s nimi disponoval, keď predal pozemok, na ktorom stojí rodinný dom č. XX inej osobe, pričom z výpovedí svedkov vyplynulo, že pôvodné oplotenie viedlo okolo domu a záhrad a prerušené bolo len cestou do priemyselnej zóny - pôvodne stavebného družstva. Pôvodný investor nezabezpečil a nezaviedol pre budúcich nájomníkov a v súčasnosti vlastníkov bytov v bytovom dome režim priľahlých pozemkov, neexistuje územný plán, ani územné rozhodnutie, z ktorých by bolo možné kvalifikovane a jednoznačne zistiť priestorové a funkčné využitie pozemkov č. KNC XXXX/X a XXXX/ XX kat. úz. U. P.. Oplotenie bolo realizované družstvom ako vyplynulo zo svedeckej výpovede I. G., účel výstavby oplotenia sa nepodarilo zistiť a nepodarilo sa objasniť jeho čiastočné odstránenie, ale zrejme postupom času sa zničilo a cca pred dvomi rokmi ho vlastníci čiastočne obnovili. Vyslovil názor, že tieto pozemky môžu spĺňať požiadavku na definíciu priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1992 Z.z., pričom navrhovateľke sa podarilo preukázať, že tieto parcele majú charakter priľahlého pozemku, a to vychádzajúc zo spôsobu užívania pozemkov nájomníkmi a neskôr vlastníkom bytov postupom času od vzniku domu. Vyslovil názor, že jediným kritériom pre definíciu priľahlého pozemku nemôže byť skutočnosť, že susedí so zastavanou plochou pod domom a rovnako ani fakt, že slúži prístupu do domu. Oplotenie okolo domu nebolo realizované súvisle, z výpovedí svedkov vyplynulo, že dom bol oplotený len z troch strán a práve zo strany, kde vlastníčkou pozemku je odporkyňa. Oplotenie z bočnej strany naľavo od bytovky pri komunikácii do priemyselnej zóny neexistovalo. Napriek tomu pozemky využívali od výstavby domu a nasťahovania prvých nájomníkov výlučne obyvatelia domu č. XXXX, sušili na ňom prádlo, čistili koberce na stojanoch, ktoré tam boli v minulosti postavené k tomuto účelu obyvateľom domu, nájomníci bytov si vybudovali na pozemku garáže. Vyhodnotiac tieto svedkami preukázané skutočnosti, že pôvodný vlastník domu - stavebné družstvo, nebol pri prevode bytov jeho vlastníkom, podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. vzniklo k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov bytov podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona v práve užívania. Keďže odporkyňa toto právo popiera, právne postavenie navrhovateľky je neisté, bolo ohrozené, a preto je daný naliehavý právny záujem na určení jeho existencie. O trovách rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 7 O.s.p.).
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zmenu a zamietnutie návrhu. Uplatnila dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Súdu prvého stupňa vyčítala nesprávny záver o ustálení pojmu priľahlého pozemku podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Citovala ust. § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomu domu, a pritom nie sú stavebnou súčasťou (ďalej len príslušenstvo), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len priľahlý pozemok). Vyslovila názor, že tu zákonodarca jednoznačne uviedol, že priľahlý pozemok je len taký pozemok, ktorý patrí k obytnému domu, je určený na spoločné užívanie a slúži výlučne tomu domu. Prvostupňovému súdu vyčítala, že tento priľahlý pozemok bližšie nedefinuje, prečo ho takto kvalifikuje a zrejme vychádza z toho predpokladu, že keď parcela KNC XXXX/X hraničí so susednou parcelou XXXX je priľahlým pozemkom, hoci v skutočnosti ide o susedný pozemok. Túto úvahu považoval za nesprávnu. Priľahlý pozemok nemusí hraničiť s priľahlým domom, ale v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. musí byť určený na spoločné užívanie, musí slúžiť výlučne tomu domu, pričom nie je stavebnou súčasťou tohto domu, ale musí sa nachádzať na pozemku patriacom k tomuto obytnému domu. Súdu prvého stupňa ďalej vyčítala, že sa nezaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu navrhovateľky. Opätovne zdôraznila, že pod pojmom priľahlý pozemok v rámci zákonnej dikcie sa rozumie pozemok patriaci k bytovému domu, na ktorom je oplotená záhrada, nádvorie a ktorý je právne a fakticky priradený k bytovému domu. Pre takýto záver by musel mať súd vyriešený základný predpoklad, a to projekt realizácie bytového domu XXXX na parcele XXXX a riešenie záujmového územia na základe územného plánu, na ktorom sa bytový dom nachádza a v rámci tohto územného rozhodnutia musel byť priľahlý pozemok zakomponovaný,
čo však v danom prípade preukázané nebolo. Takýto pozemok by musel mať dohodnutý právny titul na vybudovanie vnútorných komunikácií, záhradiek, trávnatých plôch, detských ihrísk a plôch. Teda len investor mohol zabezpečiť právny režim priľahlého pozemku na dané plochy. Poukázal na závery odvolacieho súdu vyslovené v uznesení pod sp.zn. 17Co/353/2010, podľa ktorých pod pojmom priľahlý pozemok tak, ako je vymedzený v § 2 ods. 6 je významné zistenie, či sa jedná o pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a pod., či sa má jednať o pozemok, ktorý susedí so zastavanou plochou pod domom, ale nie je to jediné kritérium a či predmetný pozemok slúži na prístup do bytového domu aj keď to nie je jediné kritérium. Navrhol preto pre prípad potvrdenia rozsudku pripustiť dovolanie ohľadne kritérií pre posúdenie vzniku a rozsahu vecného bremena na priľahlom pozemku a posúdenia zákonných kritérií existencie priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.
Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Odporkyňa vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).
Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V prejednávanej veci vyplýva z odôvodnenia navrhovateľky, že súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne právne závery jednak v otázke naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na žiadanom určení a taktiež v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.
V tejto súvislosti vyplynulo už zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu v danej veci (uznesenie č.k. 17Co/353/2010-120 zo dňa 25. mája 2011) konštatovanie odvolacieho súdu o tom, že v danom prípade navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tak, ako je predpokladaný v ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p., pretože z obsahu spisu je zrejmé, že bez žiadaného určenia sa jej právne postavenie stáva neistým.
V danej veci sa navrhovateľka domáha aplikácie ustanovenia § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. s odkazom na jeho odsek 1, podľa ktorého s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a priľahlom pozemku. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
V súvislosti s poskytnutím ochrany navrhovateľke ako jednej z vlastníčok bytu v bytovom dome, ktorý bol v zmysle citovaného zákona prevedený do vlastníctva dovtedajších nájomcov, je nevyhnutné ustálenie pojmu priľahlý pozemok (§ 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z.).
Odvolací súd vo vyššie citovanom uznesení, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa uviedol, že pod pojmom priľahlý pozemok pre účely zákona č. 182/1993 Z.z. podľa vymedzenia v § 2 odseku 6 je významné zistenie, či sa jedná o pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a pod. Má sa pritom jednať o pozemok, ktorý susedí so zastavanou plochou pod domom, ale nie je to jediným kritériom. Rovnako predmetný pozemok často môže slúžiť na prístup do bytového domu, avšak rovnako sa nemôže jednať o jediné kritérium. Taktiež nie je možné priľahlý pozemok posudzovať analogicky podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde zákonodarca upravil výslovne otázku zriaďovania vecných bremien za účelom prístupu vlastníka k stavbe, ale v prípade zákona č. 182/1993 Z.z. zákonodarca hodlal upraviť vzťah aj k pozemkom, ktoré sa postupom času od vzniku domu v dôsledku spôsobu užívania domu a jeho okolia, pôvodne nájomcami, neskôr vlastníkmi jednotlivých bytov, môžu považovať za priľahlé.
Podľa názoru odporkyne, prezentovaného aj v odvolaní proti napadnutému rozsudku, za priľahlý pozemok možno považovať len taký pozemok, ktorý patrí k obytnému domu, je určený na spoločné užívanie a slúži výlučne tomu domu. Vyslovuje názor, že pod pojmom priľahlý pozemok v rámci zákonnej dikcie sa rozumie pozemok patriaci bytovému domu, na ktorom je oplotená záhrada, oplotené nádvorie a ktorý ako taký je právne a fakticky priradený k bytovému domu. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa sa v podstate stotožňuje s kritériami pre priľahlý pozemok, tak, ako boli ustálené odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení 17Co/353/2010 zo dňa 25.05.2011 a následne aj aplikované súdom prvého stupňa v súvislosti s vydaním napadnutého rozsudku. Tá skutočnosť, či tieto predpoklady boli aj v danom prípade naplnené, je otázkou dokazovania a hodnotenia dôkazov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zisťoval, ako bolo v územnom pláne v čase výstavby domu č. XXXX riešené priestorové usporiadanie a funkčné užívanie pozemkov parciel parcelné čísla XXXX/X a XXXX/XX kat. úz. U. P. a aký bol v územnom pláne zámer.
Zo správy Štátneho archívu v T. zistil, že územný plán mesta nie je k dispozícii a nie je možné archivármi otázku o zámeroch a možnostiach využitia pozemku kvalifikovane zodpovedať. Súdu prvého stupňa predložil však rozhodnutia a listiny, týkajúce sa výstavby a užívania domu č. XXXX. Vyplýva z nich, že stavba bola povolená Mestským národným výborom - komisia pre výstavbu v H. zo dňa 9. júna 1966, a to podľa predloženého projektu pozostávajúceho z rozpočtovo-technickej dokumentácie. Rozhodnutím Stavebného úradu, Mestského národného výboru v H. zo dňa 1. augusta 1968 bolo vydané povolenie k užívaniu 6 bytových jednotiek pre D. v H., za podmienok, že prevádzkovanie 6 bytových jednotiek je podmienené prevedením funkčných skúšok inštalácií a zariadení s vyhovujúcim výsledkom a užívateľ je povinný prevádzať pravidelné kontroly hromozvodného zariadenia.
Mestský úrad H. súdu prvého stupňa ďalej oznámil, že v danej veci stavebné povolenie bolo vydané v súlade so zákonom č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí, pritom sa predpokladá, že uvedená stavba bola v súlade s priestorovým a funkčným využívaním pozemkov č. XXXX/X a XXXX/XX kat. úz. U. P. a vtedy platnými normami, vydanými pred účinnosťou stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Mesto má pritom k dispozícii údaje len z územného plánu spracovaného v roku 1979 a schváleného v roku 1982 v súlade so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb.
Navrhovateľka predložila v konaní kópiu pozemnoknižnej mapy, ktorá bola vyhotovená v roku 1951. Je z nej zrejmé, že pozemnoknižná parcela XXX/N., z ktorej boli vytvorené sporné parcele a na ktorých bol postavený dom č. XXXX, sa nachádza vedľa cesty - parcela XXX/XX a je pokračovaním parciel zastavaných už vtedy domovými nehnuteľnosťami. Podľa kópie katastrálnej mapy z roku 2012 naďalej sú sporné pozemky, zakreslené ako umiestnené medzi cestou a ohraničené susednými pozemkami, na ktorých sú postavené ďalšie domové nehnuteľnosti. Z konfigurácie terénu uvedenej na týchto snímkoch, ako aj na výkaze plôch ku geometrickému plánu zo dňa 7. júna 1966 je zrejmé, že účelové určenie plochy, nachádzajúcej sa okolo domu č. XXXX bolo ako okolie domu postaveného na tejto parcele, rovnako ako tomu bolo na všetkých ďalších pozemkoch nachádzajúcich sa z oboch strán ulice - cesty, vedenej ako parcela XXX/XX.
Pokiaľ nepochybne nebol vyhotovený územný plán, tak možno vyvodiť aj z týchto predložených mapových podkladov, že pozemok, nachádzajúci sa v bezprostrednom okolí bytového domu č. XXXX, tak, ako je vymedzený cestou a susediacimi pozemkami, bol určený výlučne na užívanie užívateľom, resp. vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome. Nie je zrejmé ani z polohy pozemku, žiadnych listinných dôkazov ani z výsluchu svedkov, že by kedykoľvek v minulosti bol užívaný tento priestor iným spôsobom, prípadne, že by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť odlišné účelové využitie, a to najmä pre verejnosť, t.j. subjekty odlišné od užívateľov bytov v predmetnom bytovom dome alebo pôvodným vlastníkom tohto pozemku.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spôsob využitia bol determinovaný zvyklosťami, prevládajúcimi v tom-ktorom období. Pôvodne, t.j. bezprostredne po výstavbe domu, bol, podľa výpovedí svedkov, tento priestor využívaný na prášenie kobercov, sušenie bielizne a hry detí. Neskôr si užívatelia, resp. vlastníci bytov vytvorili miesta pre posedenie, prípadne pestovanie okrasných rastlín.
Pokiaľ ide o stanovenie definície priľahlého pozemku, tak dá sa stotožniť so stanoviskom odvolateľky, že ide o pozemok, ktorý je právne a fakticky priradený k bytovému domu.
V prejednávanej veci vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že predmetný pozemok je fakticky priradený k bytovému domu, s ktorým susedí a ktorého obyvatelia ho po celú dobu od výstavby domu užívali. Za právne priradenie je možno považovať tú skutočnosť, že táto plocha bola vždy vedená ako parcela zakreslená v súvislosti s výstavbou a neskôr užívaním predmetného domu. Na jej charaktere nemôže nič meniť tá skutočnosť, že nebola vo vlastníctve toho, kto byty odpredával, pretože práve aj na tieto skutočnosti pamätá zákon č. 182/1993.
Vykonaným dokazovaním zistený spôsob užívania predmetnej plochy zodpovedá všeobecným poznatkom o tom, akým spôsobom sa vytváralo a užívalo okolie bytových domov, ktoré sa líšilo najmä konfiguráciou terénu a umiestnením jednotlivých stavieb. Je nepochybné, že v malých obciach a mestách, prípadne na ich okraji boli uvedené plochy veľkorysejšie, ako tomu bolo v centrách miest.
Odvolací súd tak preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy, ktoré podľa návrhov účastníkov vykonal na spôsob a rozsah užívania sporných nehnuteľností, v súlade s ust. § 132 O.s.p., v dôsledku čoho vyvodil správny názor o tom, že uvedené pozemky je možno považovať za priľahlý pozemok k bytovému domu č. XXXX, kde sa nachádza aj byt vo vlastníctve navrhovateľky.
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. preto nepovažoval odvolací súd za daný.
Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aj správne aplikoval ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do Katastra nehnuteľností, a to v spojení s odsekom 1 citovaného zákonného ustanovenia, podľa ktorého s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku.
Odvolací súd preto konštatuje, že nie je daný ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil. Nezistil dôvod na vyslovenie prípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku. Podľa záveru odvolania odporkyne za otázku zásadného významu považuje kritériá pre posúdenie vzniku a rozsahu vecného bremena na priľahlom pozemku a posúdenia zákonných kritérií existencie priľahlého pozemku. Z odvolania je však zrejmé - tak, ako bolo už vyššie uvedené, že v otázke kritérií sa stotožňuje odvolateľka aj s názorom odvolacieho i prvostupňového
súdu, pričom pre rozhodnutie bola významná okolnosť, či tieto kritériá boli aj preukázané, čo je otázkou skutkovou.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .