Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3Er/22/2013

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, IČO: 30 807 484 proti povinnému E. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., M. S. XXX/XXX o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 349,18 Eur poistného a prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, ExÚ so sídlom Zvolen, Borovianska cesta 2564/17, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, č. k. -23 zo dňa 30. 04. 2021 ako nedôvodnú zamieta.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 * 047525 zo dňa 15. 01. 2013 bol súdny exekútor Mgr. Pavel Mika poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 349,18 Eur poistného s príslušenstvom.

2. Súdny exekútor Mgr. Pavel Mika doručil súdu návrh na priznanie trov exekúcie vo výške 95,77 Eur z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz ku dňu 01. 08. 2016 a exekúcia bola ex lege zastavená. Súdny exekútor Mgr. Pavol Mika bol odvolaný ku dňu 30. 11. 2020, pričom jeho nástupcom v zmysle Exekučného poriadku sa stal JUDr. Jozef Ďurica.

3. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 22. 07. 2016, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 01. 08. 2016.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017.

6. Uznesením Okresného súdu Brezno, č. k. -23 zo dňa 30. 04. 2021, bol oprávnený zaviazaný podľa § 196 a nasl. Exekučného poriadku nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,84 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

7. Oprávnený podal v zákonnej lehote proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č. k. -23 zo dňa 30. 04. 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti uviedol, že považuje nárok súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie za premlčaný a napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Oprávnený má za to, že nárok súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie je premlčaný, keďže si súdny exekútor si neuplatnil zákonným spôsobom nárok na priznanie trov exekúcie v premlčacej lehote ustanovenej príslušným právnym predpisom. Uvádza, že pokiaľ bola exekúcia zastavená ex lege dňom vyhlásenie konkurzu a trovy exekúcie sú majetkovým právom súdneho exekútora, mal si ich ten uplatniť v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Poukazuje pritom na ustanovenie (ďalej len „“) a na rozhodnutie KS BB sp. zn. .

8. S prihliadnutím na uvedené oprávnený navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vo veci opätovne rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná.

9. Súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril ku sťažnosti oprávneného proti napadnutému rozhodnutiu.

10. Súdny exekútor v stanovisku ku sťažnosti uviedol, že sťažnosť oprávneného proti napadnutému rozhodnutiu považuje za nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Uviedol, že nárok na náhradu trov v prípade vyhlásenia konkurzu, priznáva súdnemu exekútorovi priamo zákonné ustanovenie, a teda o nároku na náhradu trov exekúcie nerozhoduje súd. Súd rozhodne len o ich výške. Konštatuje, že tvrdenie oprávneného, keď uvádza, že nárok súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie považuje za premlčaný, je nutné vyhodnotiť ako nesprávny a nemajúci oporu v zákonnej úprave. Oprávnený síce správne konštatuje, že exekúcia bola zastavená ex lege vyhlásením konkurzu na majetok povinného a že dňom zastavenia exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného vzniká súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Oprávnený však podľa názoru súdneho exekútora pri podávaní sťažnosti prehliadol skutočnosť, že napadnutým uznesením exekučný súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov exekúcie, ale rozhodoval len o výške trov exekúcie, a to v rámci druhej etapy rozhodovania o trovách, vychádzajúc z účinnej právnej úpravy civilného procesu. A teda tvrdenie, že nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie je premlčaný, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a je v rozpore s princípom právnej istoty.

11. Podľa , upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

12. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

14. Podľa (ďalej len „“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podstatným obsahom sťažnosti oprávneného voči napadnutému rozhodnutie je tvrdenie oprávneného, v zmysle ktorého je nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie premlčaný. Na posúdenie uvedeného tvrdenia je v prvom rade potrebné vymedziť povahu právneho vzťahu medzi účastníkmi exekučného konania a zároveň určiť, či na uvedený právny vzťah možno aplikovať súkromnoprávny inštitút premlčania.

16. Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má súdny exekútor postavenie verejného činiteľa, pričom výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu (sp. zn. ). Medzi účastníkmi exekučného konania ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom konania ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci (sp. zn. ). Súdny exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne (sp. zn. ). Na základe uvedeného možno konštatovať, že základný vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným v rámci exekučného konania je vzťahom verejnoprávnym. Súdny exekútor (verejný činiteľ) vykonáva exekúciu (výkon verejnej moci) na základe ustanovení Exekučného poriadku, za subsidiárneho aplikovania ustanovení .

17. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby tie v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti (rozhodnutie KS BB sp. zn. ). Občianskoprávne vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnosti účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne (sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že inštitút premlčania pôsobí na subjekty súkromnoprávnych vzťahov, ktoré sú upravené normami súkromného práva, riadia sa princípom rovnosti účastníkov konania a vznikajú autonómnym prejavom vôle.

18. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že inštitút premlčania, ktorý je upravený normami súkromného práva a ktorý možno aplikovať primárne na súkromnoprávne vzťahy, nemožno aplikovať na nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie, ktorý v uvedenom prípade vzniká priamo zo zákona (nevzniká autonómnym prejavom vôle účastníkov konania), v rámci verejnoprávneho vzťahu, ktorý sa neriadi princípom rovnosti účastníkov konania. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia sa vykonáva na základe a v medziach Exekučného poriadku, za použitia ustanovení , ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný poriadok ani v žiadnom svojom ustanovení neupravujú tzv. „premlčanie trov exekúcie“, pričom Exekučný poriadok umožňuje subsidiárne aplikovať jedine ustanovenia , nie . Nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie sa teda nepremlčuje.

19. S prihliadnutím na uvedené súd sťažnosť oprávneného podľa Exekučného poriadku, ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.