Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/94/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobkyne :

1. Ing. I. I., nar. X.XX.XXXX, bytom G., S. č. XXXX/XXX, št. občianka SR, právne zastúpenej : JUDr. Juraj Procházka, advokát, Lakšárska Nová Ves č. 403 proti žalovaným : 1. G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X. č. XXX, št. občan SR, 2. O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X. č. 251, štátna občianka SR, právne zastúpení : Mgr. Ľubomír Karika, advokát, Myjava, M.R.Štefánika č. 638/56 a žalovanej 3. : MUDr. I. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. Y. č. XX, št. občianka SR, zastúpenej Ing. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., I. Y. č. XX o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a jeho trpenie, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve napojenia na inžinierske siete (el. energie) na parc.č. XXXX v rozsahu podľa geometrického plánu č. XX/XXXX z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.396,78 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade.

Súd žalovanej v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX domáhala toho, aby súd určil, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva z jej práva prechodu ( použitie cesty ) peši i vozidlom z verejného priestranstva parc.č. XXXX/X cez pozemok žalovanej v 3. rade parc.č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. K. a cez pozemky žalovaných v 1. a 2. rade, parc.č. XXXX a XXXX/X, zapísané na LV č. XXX k.ú. K., na pozemok žalobkyne parc.č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXX k.ú. K. v rozsahu podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, overeného Správou katastra Senica pod č. XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX, ako aj právo čerpať vodu zo studne na parc.č. XXXX a právo napojenia na inžinierske siete ( el. energie ) na parc.č. XXXX v rozsahu podľa geometrického plánu č. XX/XXXX. Žalovaní, ako aj každý ďalší vlastník pozemkov parc.č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X sú povinní strpieť vykonávanie tohto práva žalobkyňou, ako aj každým ďalším vlastníkom pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. K. .

Neskôr na pojednávaní dňa X.X.XXXX vzala žalobkyňa žalobu späť v časti, kde žiadala aby súd určil, že vydržaním nadobudla aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo napojenia sa na inžinierske siete, špecifikované vyššie.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. reg. „C“ KN č. XXXX/X- záhrady vo výmere 2407 m2, zapísaného na LV č. XXX pre obec a k.ú. K.. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc.reg. „C“ KN č. XXXX- záhrady o výmere 1103 m2 a parc.č. XXXX/X - záhrady vo výmere 993 m2, zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú K.. Žalovaná v 3. rade je výlučnou vlastníčkou pozemku parc.č reg.“C“ KN XXXX/X- orná pôda vo výmere 20746 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Prietrž.

Pozemok parc.č. XXXX bol pôvodne zapísaný v PK vl.č. XXX a pozemky parc.č. XXXX/X a XXXX/X boli pôvodne zapísané v PK vl.č. XXX k.ú. K. na právnych predchodcov žalobkyne S. I. v 1- ici a žalovaných v 1 .a 2. rade Š. E. v 1- ici.

V roku 1982 došlo podľa notárskej zápisnice N XXX/XX zo dňa X.X.XXXX vyhotovenej štátnym notárstvom v Senici, notárom JUDr. Igorom Túblom k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a k rozdeleniu pôvodných pozemkov ako parc.č. XXXX,XXXX/X a XXXX/X podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXXX-XX tak, že právni nástupcovia Š. E., M. K. a jej brat Z. E. prevzali rovnodielne novovytvorené parc.č. XXXX, XXXX/X M. XXXX/X a právni nástupcovia S. I., I. I. a jej sestra L. I., každá v 1- ici prevzali novovytvorenú parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X v celosti prevzal ich strýko F. I.. Notárska zápisnica bola registrovaná pod č. R I XXX/XX dňa XX.X.XXXX, čím nadobudla právoplatnosť.

Predmetná notárska zápisnica však neobsahovala výslovnú dohodu o úprave prístupu na pozemok parc.č. XXXX/X, hoci tento ako jediný z novovytvorených pozemkov nemal samostatný prístup z verejného priestranstva. Obmedzila sa len na konštatovanie, že do držby a užívania rozdelených nehnuteľností vstúpili účastníci už pred napísaním a podpísaním tejto zmluvy ( bod III. Notárskej zápisnice ). Na pozemok parc.č. XXXX/X pred i po zápise rozdeľovacej zmluvy do KN využívala matka, vtedy maloletej žalobkyne I. I. rod. Z., prístup výlučne cez parc.č. XXXX alebo cez parc.č. XXXX, XXXX/ X a XXXX/X. Spoločne so svojim druhom započala v roku 1982 stavať na parc.č. XXXX/X záhradnú chatku, ako vodný zdroj využívala studňu na parc.č. XXXX.

Neskôr sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou parc.č. XXXX/X tak, že odkúpila príslušný podiel od svojej sestry. S ohľadom na výhrady nových vlastníkov parc.č. XXXX začala využívať na prístup na svoj pozemok parc.č. XXXX/X výlučne prístup cez parc.č. XXXX,XXXX/X a XXXX/X v rozsahu tak, ako je graficky vyjadrené v geometrickom pláne č. XX/XXXX. Po celú dobu držby parc.č. XXXX/X, teda najmenej od roku 1982 žalobkyňa a pred ňou jej právni predchodcovia toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonávali so súhlasom vlastníkov parc.č. XXXX,XXXX/X a XXXX/X. Niekedy v roku 2009 resp. 2010 sa začali prejavovať určité problémy s výkonom zaužívaného práva prechodu. Žalobkyňa sa pokúšala vec riešiť avšak k mimosúdnej dohode nikdy neprišlo.

Podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd vydal vo veci predbežné opatrenie, na základe ktorého by uložil žalovaným, aby umožnili žalobkyni nerušený prechod ( použitie cesty ) peši i vozidlom z verejného priestranstva parc.č. XXXX/X cez pozemok parc.č. XXXX/X a XXXX a XXXX/X na pozemok žalobkyne XXXX/X až do právoplatného skončenia veci samej.

Okresný súd Senica uznesením č.k. XXC XX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX, tento návrh o nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

V priebehu konania si žalobkyňa podala aj návrh na pripustenie zmeny petitu a to podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX, kde navrhla aby súd určil, že žalobkyňa nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak ako bolo špecifikované v pôvodnej žalobe ( okrem napojenia sa na inžinierske siete )

vydržaním a pre prípad, že sa žalobkyni nepodarí preukázať vydržanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu navrhla, aby súd toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu v jej prospech zriadil. Navyše v tomto návrhu žalobkyňa neuviedla ani zákonné ustanovenie, podľa ktorého navrhuje, aby súd právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadil a ani tento návrh vôbec nijako neodôvodnila.

Okresný súd Senica tento návrh uznesením č.k. XX U. XX/XXXX- XX zo dňa X.X.XXXX zamietol s odôvodnením, že dokazovanie pri určovaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním je úplne iné ako pri žalobách, kde sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriaďuje. Navyše pri určovacích žalobách musí žalobca preukazovať aj naliehavý právny záujem na tomto určení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom zástupcu žalovanej v 3. rade Ing. K. V., výpisom z LV č.XXXX, č.XXX a č. XXX pre obec a k.ú.K., geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a č. XXX-XXXX-XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, výpisom z PK vložky č. XXX K., opisom notárskej zápisnice J. XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa X.X.XXXX spolu s pokračujúcou notárskou zápisnicou NZ XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, listami žalobkyne zo dňa XX.X.XXXX, zo dňa XX.X.XXXX, listom JUDr. Juraja Procházku zo dňa 28.3.2011 spolu s doručenkou od G. K. a zo dňa XX.X.XXXX spolu s podacím lístkom adresovaným MUDr. I. V., listom Mgr.. Ľubomíra Kariku zo dňa 10.6.2011 spolu s GP zo dňa 3.4.2011 - variantou č. 2, písomným vyjadrením žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 16.8.2012 k návrhu žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia, ohliadkou zo dňa 26.11.2012, výsluchom svedkov M. E., Z. K.Í., M. K., S.M. E., I. I., I. G., Ing. X.L.M. G., písomným záverečným vyjadrením žalovaných v 1.a 2. rade zo dňa 29.4.2013 a zistil tento skutkový stav veci:

Pôvodne boli pozemky, (z ktorých predmetom sporu sú len parc.č. XXXX, parc. XXXX/X a XXXX/X - ďalej len sporné nehnuteľnosti) evidované v PK vložke č. XXX pre k.ú. K. ako parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 3586 m 2, 3100/6 - záhrada vo výmere 306 m 2, XXXX/X - záhrada - Deberníku vo výmere 428 m 2, XXXX/X - záhrada vo výmere 1084 m 2, parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 306 m 2 a parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 306 m 2 a v PK vložke č. XXX pre k.ú. K. M.ko parc.č. XXXX - dom č. 168 a hospodárska budova vo výmere 1195 m 2 .Tieto nehnuteľnosti vlastnili Š. E. v 1- ici a S. I. v 1- ici.

Po nebohom S. I. (starom otcovi žalobkyne) prevzali jeho podiel 1- ice vtedy mal. I. I. , nar. XXXX (žalobkyňa) a jej sestra mal. L. I. , nar. XXXX, každá v podiele 1/6- iny a to právom nebohého K. I., ich otca, ktorý ho predumrel. F. I. (strýko žalobkyne) zdedil v podiel 1/6- iny to všetci na základe dedičského rozhodnutia OS Senica D XXXX/XXXX.

Po nebohom Š. E.Č. v roku XXXX, prevzali jeho podiel 1- ice jeho deti M. K. a Z. E., každý v podiele 1- iny.

Podľa GP XXX-XXXX-XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX sa z nehnuteľností vedených v LV č. XXX pre obec a k.ú. K. a to z doterajších parciel ako parc.č. 3099 vo výmere 1195 m - zast. plocha, parc.č. 3100/2 vo výmere 2430 m2 - záhrada a parc.č. XXXX/X vo výmere 3586 m2 - sad vytvorili novovytvorené parcely ako parc.č. XXXX vo výmere 1103 m2 - zast. plocha, parc.č. XXXX/X vo výmere 993 m2 - záhrada, parc.č. XXXX/X vo výmere 1508 m2 - záhrada, XXXX/X vo výmere 2407 m2 - záhrada a parc.č. XXXX/ X vo výmere 1200 m2 - záhrada.

Na základe notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa X.X.XXXX a jej pokračovania N XXX/ XX zo dňa XX.X.XXXX prišlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nehnuteľností a to parc.č. XXXX - zast. plocha vo výmere 1195 m2, parc.č. XXXX/X - sad vo výmere 3586 m2 a parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 2430 m2 tak, že podľa GP č. XXX-XXXX-XXXX-XX prevzala novovytvorenú parc.č. XXXX- zast. plocha - vo výmere 1103 m2, parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 993 m2, parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 1508 m2, všetko v k.ú. K. prevzala v podiele každý 1- ice M. K. rod. E. a Z. E.. Parc.č. XXXX/X -záhrada vo výmere 2407 m2 prevzali rovnodielne v podiel každá 1- ice, vtedy mal. I. I. a L. I. a parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 1200 m2 prevzal v celosti F. I.. Tento

pristúpil k tejto zmluve pokračujúcou notárskou zápisnicou č. N XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Podľa bodu III tejto notárskej zápisnice, citujem: „Do držby a užívania v súlade s týmto rozdelením vstúpili účastníci pred napísaním a podpísaním tejto zmluvy.“

V roku 1994 sa stala vlastníčkou nehnuteľností a to parc.č. XXXX- zast.plocha - vo výmere 1103 m2 , parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 993 m2 , parc.č. XXXX/X - záhrada vo výmere 1508 m2 v podiele 1- ice už iba M. K., ktorá ich v roku 2005 predala svojmu synovi a neveste G. K. a Dane Pítkovej ( žalovaným v 1. a 2. rade ) a to kúpnou zmluvou V - XXXX/XX.

Žalobkyňa I. I., nar. XXXX sa stala výlučnou vlastníčkou parc.č.XXXX/X -záhrada vo výmere 2407 m2 až v roku 2008, kedy si odkúpila podiel 1- ice od svojej sestry Zlatice a to kúpnou zmluvou V - XXX/ XX zo dňa XX.X.XXXX.

Žalovaná v 3. rade MUDr. I. V. sa stala výlučnou vlastníčkou parc.č. XXXX/X vo výmere 20746 m2 - orná pôda na základe kúpnej zmluvy V - XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, kedy si tento pozemok odkúpila od K. a E..

Žalobkyňa okrem iného vypovedala, že geometrický plán č. XX/XXXX si dala vyhotoviť až ona po tom, čo sa stala výlučnou vlastníčkou parc.č XXXX/X v roku 2008. Geodet zakreslil v tomto pláne prístupovú cestu tak, ako ju užívala ona a jej právni predchodcovia najmenej od konca roku 1982, pričom v konečnom dôsledku je to vidno aj na tvare miesta. Bezprostredne po zrušení podielového spoluvlastníctva notárskou zápisnicou z roku 1982 chodili jej právni predchodcovia cez sporné pozemky žalovaných inou steskou, až keď začala budovať jej matka so svojím druhom chatku, začali im robiť žalovaní v 1. a 2. rade, resp. ich právni predchodcovia problémy. Urobili si tam plot a oni museli voliť prístup tak, ako je zakreslený v danom geometrickom pláne. Ďalej uviedla, že sa domnieva, že užívala prístupovú cestu k svojej parcele na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak ako je zakreslené v GP č. XX/XXXX z toho dôvodu, pretože sa tak dohodli ich právni predchodcovia, len bohužiaľ v notárskej zápisnici z roku 1982 nie je o tom zjavná zmienka. Vtedy urobila chybu jej matka, ktorá ich ako maloleté pri tomto právnom úkone zastupovala ako zákonná zástupkyňa. Tiež potvrdila, že prvý raz oslovila žalovaných v 1. a 2. rade až v apríli roku 2011 v tom zmysle že má záujem o zriadenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Tiež potvrdila, že od roku 1983 nikdy nevošla na svoj pozemok autom. Pokiaľ ide o čerpanie vody zo studne, ktorá je na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade, k tomuto uviedla, že vodu čerpá a táto sa aj čerpala nepretržite. Nevedela uviesť, kedy sa urobili potrebné úpravy k jej čerpaniu, pravdepodobne krátko predtým, než jej matka s druhom začali stavať spomínanú chatku.

Žalovaný v 1. rade okrem iného vypovedal, že so žalobou nesúhlasí. On spolu s manželkou, teda žalovanou v 2. rade kúpili pozemky ako parc.č. XXXX a XXXX/X v roku 2005. Predtým tieto pozemky vlastnila jeho matka M. K. rod. E.. Spomína si , že ešte jeho matka navrhovala právnym predchodcom žalobkyne, že im umožní prechod krajom pozemku zvrchu, vlastne v susedstve s parc.č. XXXX/X. Je to tzv. alternatíva č. 3, ktorú zaslali prostredníctvom ich právneho zástupcu do spisu. Bolo to ešte v čase, než bola parc.č. XXXX/X predaná p. V.. O tomto všetko priateľ matky žalobkyne p. E. dobre vie. Vtedy sa k tomu nijakým spôsobom nevyjadrili a preto to už v roku 2005, kedy to s manželkou kupovali vôbec neriešil, on je už prakticky tretí majiteľ od tej doby. Od roku 2005 on videl žalobkyňu ísť cez jeho pozemok asi 3- 4 krát, pričom vždy išla pešo. Nechcel byť taký pes, že by si svoj pozemok celý oplotil a pretože išla pešo, nechal to tak, keby išla autom, tak by zakročil. O tom, že svojho času stavala matka žalobkyne na parc.č. XXXX/X chatku a že cez pozemok, ktorý vlastní momentálne on chodili, uviedol, že o tomto vedel, že tade chodia, avšak nevedel ako to mali právne doriešené, nakoľko bol vtedy ešte malý. Pokiaľ ide o čerpanie vody žalobkyňou zo studne, ktorá je na ich pozemku, k tomuto uviedol, že z rozprávania otca ( svedka Z. K. )vie, že svojho času požiadal p. E. jeho otca, či môže čerpať vodu zo studne na čas, než si postaví chatku, s čím jeho otec súhlasil, ale myslel to tak, že si tento natiahne hadice a tak bude vodu čerpať. P. E. si však dovolil zakopať do zeme trubky a ťahať ich pozemkom k svojmu pozemku resp. k pozemku matky žalobkyne. Toto bolo bez výslovného súhlasu jeho rodičov a je to tak doteraz. V čase, kedy matka žalobkyne stavala chatku, vodu si brávala v kýbloch od susedov K.. Potom jeho otec dovolil, aby si na dorábku dali hadicu zvrchu a podľa potreby si vodu zobrali. Doposiaľ

ani on, ani jeho otec neurobili žiadne opatrenia, aby im v čerpaní vody zabránili, avšak trval na tom, že ju začali toto formou čerpať bez ich súhlasu.

Žalovaná v 2. rade vypovedala v podstate zhodne ako žalovaný v 1. rade, jej manžel. Okrem iného uviedla, že pozemky parc.č. XXXX a XXXX/X kúpili v roku 2005. Chodia tam hlavne v lete, ale viac tieto pozemky stále užívajú jej svokrovci ( svedkovia Z. a M. K. ). Je tam postavený dom z tehál. Títo tam tiež nechodia každý víkend, ale rozhodne častejšie. Ona mala vedomosť, že žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia chodili cez tieto pozemky, ale ona to nevie dosť dobre posúdiť ako často, iba z rozprávania svokrovcov vedela, že to bolo zriedkakedy. Tá ich chalupa tam bola poloopustená a už sa šírili po dedine reči, že to chcú predať. Intenzita týchto ich chodení bola v poslednej dobe veľmi nízka Nikdy však nebola reč o tom, žeby tam mali nejaké právo zodpovedajúce vecnému bremenu a ani s týmto nesúhlasí, aby bolo zriadené. Má vedomosť o tom, že matka žalobkyne mala prístupovú cestu z druhej strany, ktorú si údajne predala, nevie či to je ale pravda Aj teraz tam je viacej možností, kadiaľ prístupovú cestu zriadiť, ale rozhodne nesúhlasí s tou variantou ako navrhuje žalobkyňa v žalobe. Tiež mala vedomosť o tom, že žalobkyňa čerpá vodu zo studne, ktorá je na ich pozemku ale podrobnosti uviesť nevedela.

Žalovaná v 3. rade okrem iného uviedla, že parc.č. XXXX/X kúpila v roku 2008 od E. a K. s tým, že vôbec netušila, že by tam niekto mal mať právo prechodu cez tento pozemok. Asi pred polrokom ju kontaktovala žalobkyňa, že má problém dostať sa k svojmu pozemku a že sčasti musí chodiť aj cez jej pozemok, že by sa potrebovala o tomto porozprávať a dohodnúť, na čo ju žalovaná v 3. rade odkázala na svojho manžela Ing. K. V., ktorý to všetko vtedy vybavoval.

Zástupca žalovanej v 3. rade a zároveň jej manžel Ing. K. V. okrem iného vypovedal, že pozemok a to parc.č XXXX/X kupovali cez realitnú spoločnosť, pričom sa 2x stretol s realitným agentom a 3x s predávajúcim a ani raz nebola zmienka o tom, že by niekto mal právo prechodu cez tento pozemok, ani žeby niekto týmto pozemkom prechádzal, čiže kupovali ho v dobrej viere, že nie je ničím zaťažený, ani na LV neboli uvedené žiadne ťarchy. Jedná sa o dosť veľký pozemok, pričom v časti, ktorá susedí s K., je slivkový sad. Po kúpe si nechali pozemok vytýčiť geometrickým plánom, pričom p. K. starší mu až po kúpe povedal, že on by ten slivkový sad chcel. Napokon sa ale dohodli tak, že p. K. dovolil, aby si úrodu z tohto sadu zbieral a sad aj obhospodaroval, avšak skutočnosť napokon bola taká, že p. K. starší si slivky nezbieral, ani sad neobhospodaroval. Necíti preto žiadnu právnu ani morálnu povinnosť žalovanej v 3. rade voči žalobkyni. Napriek tomu, je ochotný si so žalobkyňou sadnúť a porozprávať sa o tomto.

Svedok Z. E. okrem iného vypovedal, že v čase, kedy ešte nehnuteľnosti neboli rozdelené t.j. pred rokom 1982 všetci chodili hore dole, voda zo studne sa nikdy nečerpala, nakoľko pumpa bola pokazená. Takto si to žalobkyňa resp. P. E. dovolil a i bez jeho súhlasu vošiel bagrom na pozemok, ktorý v tom čase aj on vlastnil a urobil si úpravy na čerpanie vody z danej studne. Pokiaľ ide o sporné nehnuteľnosti, tieto kedysi vlastnili jeho rodičia, pričom po smrti matky, ktorá zomrela 11 rokov po tatovi, sa on vzdal svojho dedičského podielu v prospech sestry M. K. rod. E.. V tej dobe, ako už uviedol, boli tieto nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a chodila sa hore dole, kto ako chcel. Uviedol, že I. jazdili vozom a na kravách, buď tou cestou vlastne cez dvor terajších K. alebo sa jazdilo aj vrchom, kde bola stodola. Po nahliadnutí do GP č. XX/XXXX svedok uviedol, že I. jazdili k zadnej časti pozemku jednak cez parc.č. XXXX cez dvor , pričom tadiaľto sa moc nejazdilo, lebo tam bola úzka cesta. Viacej sa jazdilo zvrchu tak, ako je to zakreslené v danom GP. Pod pozemkom, na ktorom je momentálne postavená chata I., sa nachádzala stodola, ku ktorej sa jazdilo vozom a kravami. Svedok trval na tom, že pokiaľ tam I. aj chodili, chodili cez ich bez ich súhlasu, nikdy neboli dohodnutí na tom, po akej konkrétnej ceste sa budú dostávať k svojmu pozemku. Prakticky už ich predkovia od roku 1977 užívali sporné nehnuteľnosti tak, že jeho predkovia prednú časť a predkovia žalobkyne zadnú časť. V roku 1982 si tieto nehnuteľnosti konkrétne rozdelil a ani po tomto rozdelení v roku 1982 sa konkrétne nedohodli, kadiaľ budú I. na svoj pozemok chodiť, chodili stále kadiaľ chceli bez ich súhlasu. Dokonca svedok sa raz snažil im v prechode zabrániť tým, že tam zoral dve brázdy, čo mu aj p. E. vytýkal. Ešte keď žil K. I., otec žalobkyne, tento spomínal, že on cez ich pozemok chodiť nebude, že si spraví terase smerom dolu k L. a bude chodiť tadiaľ. Nakoniec si však túto L. predali. Následne F. I. tiež predal svoj pozemok v zadnej časti S.S.. V roku 1982, kedy prišlo k rozdeleniu nehnuteľností ešte neboli urobené úpravy zo strany I. na čerpanie

vody zo studne. Svedok tiež potvrdil, že svojho času v dome, ktorý je na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade žili dva rody E. aj I.. Jeho predkovia sa z tohto domu odťahovali v roku 1951 a predkovia I. následne v roku 1963. Otec žalobkyne K. I. zomrel v roku 1977. Pokiaľ ide o čerpanie vody z danej studne v tomto období, pre vodu na pitie si chodili hore do járku, voda zo studne sa používala len na hospodárske účely. Ohľadom čerpania vody po roku 1951, kedy sa svedok odsťahoval, sa k čerpaniu vodu vyjadriť nevedel. Žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia chodili podľa vyjadrenia svedka na svoj pozemok tak 3-4 x do roka.

Svedkyňa M. E.Á., manželka svedka Z. E. okrem iného vypovedala, že sa vydala v roku 1975, pričom do sporných nehnuteľností chodili pravidelne až do roku 1993, pretože v tejto dobe ešte žila matka jej muža M. E., táto bývala nižšie. Dom, ktorý momentálne vlastnia K., je vyššie. Občas, keď boli na návšteve u svokry a I. tam prišli, títo si nechali auto hore pod horou pri ceste a potom išli na svoj pozemok pešo, krížom cez ich sad. Oni si to nepriali, I. sa ich nikdy neopýtali, či môžu tadiaľ chodiť resp. kadiaľ môžu chodiť, jednoducho si len chodili kadiaľ sa im chcelo. V čase, kedy tieto pozemky vlastnil ešte jej manžel Z. E., začali si tam stavať chatku. Tiež sa ich nepýtali, nežiadali od nich k tomuto súhlas. Po nahliadnutí do GP č. XX/XXXX svedkyňa potvrdila, že predkovia žalobkyne chodili k svojmu pozemku práve tadiaľ ako je v ňom zakreslené a keď stavali chatku, stavebný materiál vozili cez pozemok parc.č. XXXX t.j. dvor terajších K.. Momentálne sa už cez dvor prejsť nedá, lebo je to oplotené aj tam je brána. Za obdobie od roku 1975 až do 1993 tam podľa vyjadrenia svedkyne chodili predkovia žalobkyne tak 2 x do roka.

Svedok Z. K., otec žalovaného v 1. rade okrem iného vypovedal, že kedysi boli sporné nehnuteľnosti v spoluvlastníctve E.Č. a I.. Tieto rodiny spoločne žili v tom starom dome, ktorý je postavený na parc.č. XXXX, ktorí momentálne vlastnia žalovaní v 1. a 2. rade. E. sa z tohto domu odsťahovali v roku 1951, kúpili si dom nižšie na Deberníku a I. sa z domu odsťahovali v roku 1963. K. I., otec žalobkyne bol v tom čase ešte slobodný a mal len 17 rokov, ale bol to veľký záhradkár a v zadnej časti týchto nehnuteľností so nasadil pekné stromy. Už od toho roku 1963 sa začal so svokrom svedka Š. E. dohadovať, kto čo bude užívať, aby si potom úrodu mohli zobrať , každý zo svojho. Napokon sa dohodli na tom, že K. I., keďže si tam už nasadli stromy bude užívať zadnú časť a Š. E. prednú časť. Uviedol, že sa mali dohadovať aj na tom, ako to bude s cestou, pričom K. hovorieval, že si možno spraví prístup do svahu, smerom k L., kde vlastnili taký úzky pás 5-6 metrov, k čomu napokon neprišlo, neprišlo teda ani ku konkrétnej dohode ohľadom prechodu. Svedok poukázal na skutočnosť, že K. I. nikdy sporné nehnuteľnosti nevlastnil, tieto vlastnil jeho otec S. I., ktorý na tieto pozemky od roku 1963, kedy sa odsťahovali nechodil vôbec. Pokiaľ ide o žalobkyňu resp. jej matku, tieto tam začali chodiť až v dobe, kedy začali stavať chatku. Túto postavili bez stavebného povolenia a aj bez ich súhlasu, pričom stavebný materiál si tam vozili cez ich pozemky a tiež bez ich súhlasu, vždy v čase kedy tam neboli. V roku 1982 prišlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva vlastne na popud F. I., strýka žalobkyne, ( tento už tiež zomrel ), ktorý chcel svoj podiel odpredať S.. Pri tomto zrušení nebolo dohodnuté právo prechodu. Mal to byť záujem najmä I., ktorý ho však v tej dobe zrejme neprejavili.

Pokiaľ ide o oplotenie pozemkov, najskôr si oplotil svoj pozemok p. E., pretože tam mal chatku a potom si oplotili oni časť svojho pozemku cca tri roky po rozdelení, tak ako je to doteraz. Pokiaľ ide o to, ako často tam žalobkyňa resp.jej predkovia chodili, tak to bolo asi 4-5 krát do roka a v posledných troch rokoch 2 až 3 krát do roka. Svedok ešte poukázal na skutočnosť, že v čase, kedy ešte boli oni vlastníkmi parc.č. XXXX/X navrhli p. E., aby si tadiaľ spravil prístupovú cestu, že im to podpíšu, ale tento nič neurobil. Následne túto parcelu odpredali V.. Tiež trval na tom, že pokiaľ vlastnili parc.č. XXXX a XXXX/X nikdy medzi ním a žalobkyňou resp. jej právnymi predchodcami neprišlo k dohode, kadiaľ bude táto prechádzať k svojmu pozemku. Naopak, keď ešte chodili po ich dvore, napuky tam dal bránu a zasadil stromy. Neskôr, keď začali chodiť vrchom cez švagrove ( Z. E. ) tento tam potom zoral, pretože tiež nesúhlasil, aby tam chodili. Pokiaľ ide o čerpanie vody zo studne, z tejto sa voda nikdy nečerpala, on mal vlastný zdroj vody, ktorý si prekopal. Svojho času sa ho p. E. pýtal, ako to bude zo studňou, na čo mu povedal, aby sa spýtal jeho ženy, ktorá bola v tom čase vlastníčkou pozemku. Tejto sa však nikdy neopýtal a bez súhlasil vtedajších vlastníkov si urobil úpravy vedúce k čerpaniu vody z tejto studne.

Svedkyňa M. K.Á., matka žalovaného v 1. rade vypovedala v podstate zhodne ako svedok Z. K., jej manžel. Okrem iného vypovedala, že sporné nehnuteľnosti svojho času vlastnili v spoluvlastníctve ich

predkovia I. M. E..V roku 1981, po smrti jej otca Š. E. tieto zdedili v príslušnom podiele ona a jej brat Z. E.Č.. Po smrti jej matky v roku 1994 jej tieto nehnuteľnosti jej brat Z. E. odstúpil a napokon v roku 2005 tieto ona odstúpila synovi G. K. a jeho manželke O. t.j. žalovaným v 1. a 2. rade. K zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva vedela uviesť len toľko, že ešte v čase, kedy jej otec už nežil, pričom neprišlo vtedy k dohode o práve prechodu. Nemala ani vedomosť, že by jej otec Š. E.Č. uzatvoril s niekým zo strany I. nejakú dohodu o práve prechodu ich pozemkom. Uviedla, že I. ( matka žalobkyne a jej druh ) tam začali častejšie chodiť, keď stavali tú chatku, vtedy jazdili cez ich dvor, pričom to robili bez ich súhlasu. Potom, keď chatku dostavali, tak si I. svoj pozemok oplotili a potom si časť svojho pozemku oplotila aj ona, pretože jej aj jej bratovi Z. E., ktorý pozemky v tom čase tiež ešte vlastnil, prekážalo, že im jazdia dvorom. Následne začali I. chodiť vrchom, ale ani to sa im nepáčilo, lebo tak znehodnocovali ich pozemky. Navrhli im svojho času, že im odpredajú časť pozemku úplne hore, k čomu však neprišlo. Bolo to ešte predtým, než túto parcelu odpredali V.. Tiež uviedla, že má vedomosť, že I. čerpajú vodu z ich studne, avšak uviedla, že si to urobili bez ich súhlasu.

Svedkyňa Viera Beňovská, teta žalobkyne okrem iného vypovedala, že svojho času chodila na pozemok žalobkyne často. Bolo to v rozmedzí rokov 1981- 1986, skoro vždy so sebou brávala okrem svojej dcéry aj žalobkyňu a to až do doby, než táto začal študovať VŠ v zahraničí, čo bolo v roku 1986. Najskôr sa dostával k pozemku žalobkyne autom cez dvor K., ktorí si tam neskôr postavili bránu a plot a potom zozadu a to autom až k bráne, ktorá je na hranici pozemku žalobkyne.

Svedok S. E., druh matky žalobkyne okrem iného vypovedal, že momentálne vlastní parc.č. XXXX/X žalobkyňa. Kedysi to patrilo aj jej sestre, ktoré to zdedili po svojom starom otcovi právom ich nebohého otca K. I.. Jeho družka I. I., matka žalobkyne a on o to nemali záujem, pretože tam boli stále problémy s prístupom a preto si to napokon žalobkyňa prepísala na seba a momentálne má záujme vyriešiť prístupovú cestu. Svedok potvrdil, že k rozdeleniu sporných nehnuteľností v roku 1982 prišlo hlavne na popud F. I.. Ohľadom prístupovej cesty sa konkrétne on spolu s družkou I. I. st., rozprával s toho času už nebohým Š. E. v tom zmysle ako to bude s prístupom k ich zadnej časti pozemku, na čo i tento povedal, že odjakživa sa tam jazdilo cez ich dvor a tak tomu aj bude. Oni sa s týmto prísľubom vtedy uspokojili a potom už preto neriešili prístup priamo v notárskej zápisnici. Asi v roku 1982 začali stavať chatku, pričom jazdili tam aj s nákladnými vozidlami cez dvor K. t.j. cez parc.č. XXXX. Asi tak za dva tri roky po zahájení stavby sa objavila pred domom K. brána a K. mu jasne povedali, že si neželajú, aby tadiaľ jazdil. Keď sa ich svedok opýtal, kadiaľ má teda jazdiť, na tomu Z. K. ( svedok ) povedal ,aby si jazdil kadiaľ chce, ale nie dvorom. Následne si potom svedok E. tam hore troška upravil terén a začal jazdiť vrchom, tak ako je to nakreslené v GP č. XX/XXXX. Ešte v čase, kedy jazdili dvorom, stále im vtedajší vlastníci robili prieky, dávali im do cesty rôzne prekážky, drevo a podobne, čo svedok vždy odložil a cez dvor prešiel. Následne, aj keď potom jazdil vrchom, začali robiť im robiť K. problémy cca od roku 2000 resp. 2005 naďalej, napr. že mu to pri bráne zorali, nahádzali haluze a podobne. S p. I. žije od roku 1975. Od roku 1975 do 1982 tam nechodili často, cca len 2-3 x do roka. Potom od roku 1982, keďˇ začali realizovať stavbu tam chodili dosť často, pričom sa stavalo cca 2 roky. Od realizácie stavby až do doby, než sa stala výlučnou vlastníčkou žalobkyňa, tam chodili tak raz za mesiac a od tej doby doposiaľ len 2-3 x do roka , zväčša len pokosiť. Takto tam chodili aj autom a to až k bráne, ktorá je na hranici pozemku žalobkyne, už v tom čase teda jazdil cez sad K.. Takto tu s nimi chodili obe dievčence, teda aj žalobkyňa, táto len do doby než začala študovať VŠ. Vodu zo studne K. nevyužívali. Počas stavby bral svedok vodu od H. alebo si vodu vozil fekálom do nádrže. Keď išiel s fekálom, toto auto išlo vrchom, cez pozemok, ktorý momentálne vlastní už žalovaná v 3. rade. Až po dokončení stavby oslovil Z. K. a Z. E., či by mohol vodu čerpať z ich studne, na čo mu títo povedali, že pokiaľ dá všetko do poriadku, tak nie je problém.

Svedkyňa I. I., st. matka žalobkyne okrem iného vypovedala, že za K. I. sa vydala v roku 1967 a často chodievali do sporných nehnuteľností a to až do roku 1975, než tento zomrel. Zdržiavali sa najmä dole v dome E., vtedy to ešte nebolo rozdelené do zadne časti pozemku, kde chodili brať úrodu sa dostávali cez dvor K.. Tak tomu bolo potom aj po smrti jej manžela, kedy tam chodievala s druhom S. E. a deťmi. Svojho času im navrhol p. Š. E., či by si to nejako nerozdelil s tým, že vtedy sa ho spýtali, že potom ako to bude s prístupovou cestou, na čo im mal Š. E. povedať, že vždy sa jazdilo cez dvor a tak tomu aj bude. Pri tejto dohode bola prítomná ona, svedok S. E. a Š. E. s manželkou, ktorí obaja už zomreli. Na základe tejto dohody už potom prístup neriešila v notárskej zápisnici , pretože boli veľmi dobrá rodina

a K. dôverovala. Na postavenie chatky mala stavebné povolenie na záhradnú chatku, pričom vodu zo studne, ktorá je na pozemku K. čerpali cca od roku 1985 resp. 1986, kedy si tam urobili prípojku.

Svedkyňa Ing. L. G., sestra žalobkyne okrem iného vypovedala, že do roku 2008 vlastnila parcelu so záhradnou chatkou, ktorú zdedila po svojej starej mame resp. strom otcovi. K veci vedela uviesť len toľko, že v čase kedy jej matka začal stavať chatku, tam chodievali často, prakticky každý týždeň a aj po tom tam chodili asi roku 1990. Asi dva roky po zahájení stavby chodili k pozemku autom cez dvor K.. Títo im neustále dávali do cesty rôzne prekážky napr. balvany a podobne, až im napokon povedali, aby cez dvor nejazdili. Pričom od roku 1984 využívali hornú cestu. Trvala na tom, že bola prítomná pri tom keď p. E. so starými K. mali povoliť jej matke a jej druhovi, aby využívali hornú cestu. Napokon svedkyňa uviedla, že pred vlastnou výpoveďou na súde sa oboznámia s výpoveďami jednotlivých svedkov a to z materiálov, ktoré mala k s dispozícii žalobkyňa, jej sestra.

Súd vykonal obhliadku na tvare miesta, pričom zistil, že v tom čase sa tam nachádzali kolíky, ktoré zodpovedali právu prechodu a prejazdu tak, ako je zaznačené v GP, ktorý doložila do spisu žalobkyňa. Toto bolo najschodnejšie riešenie z hľadiska prístupu žalobkyne na svoj pozemok, je tam aj vstupná brána na pozemok žalobkyne. Tento prechod, ktorý bol vykolíkovaný prechádza cez sad žalovaných v 1. a 2. rade, boli tam ovocné stromy. Jednalo sa o staré stromy, podľa vyjadrenia žalovanej v 2. rade, stále rodiace. Tento vykolíkovaný prechod sa nachádza nad plotom, ktorým majú sčasti oplotený svoj pozemok žalovaní v 1. a 2. rade pozemok žalobkyne je oplotený . Druhou možnou alternatívou prístupu na pozemok žalobkyne je alternatíva zvrchu, bol by tu možný aj prejazd autom k zadnej časti pozemku žalobkyne, kedy by sa jednalo už len prechod cez pozemok žalovanej v 3. rade a žiadnym spôsobom by sa nezasahovalo do práv a oprávnených záujmov žalovaných v 1. a 2. rade. Zástupca žalovanej v 3. rade pri ohliadke uviedol, že žalovaná v 3. rade je ochotná odpredať žalobkyni príslušnú časť svojho pozemku tak, aby žalobkyňa mala zabezpečený prechod k svojmu pozemku, ale s tým, že žalobkyňa musí kúpiť aj zvyšnú časť pozemku od tejto cesty až po pozemky K. tak, aby žalovaná v 3. rade nemala rozdelený svoj pozemok, pretože by to nebolo účelné.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa v znení účinnom k 22.3.1993 (ďalej len ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju mal nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam , ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ()

Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca .

Podľa , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1, sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa o ods.1 , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

( vydržaním ) ustanovenie § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa , v platnom znení , pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami toho zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba v časti v ktorej na nej žalobkyňa zotrvala nebola podaná dôvodne, nakoľko táto nesplnila predpoklady vydržania.

Vecné bremeno znamená, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo nevykonať alebo naopak niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť dvojakého druhu, a to :

1. Spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti ( pôsobia in rem - voči všetkým ). To znamená, že každý vlastník tejto nehnuteľnosti je oprávneným z vecného bremena pri akejkoľvek zmene vlastníctva .

2. patriace určitej osobe ( pôsobia in personam - voči presne určenému subjektu ). Toto právo patrí každej fyzickej resp. právnickej osobe bez toho, že by táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Toto právo zaniká smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby, napríklad : strpieť.

V danom prípade sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala toho, aby súd určil, že každému vlastníkovi parc.č. XXXX/X ( ktorú momentálne vlastní ona ) patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ktorého obsah je špecifikovaný vyššie ) nadobudnuté vydržaním, ktoré pôsobí in rem.

Z jednotlivých dôkazov špecifikovaných vyššie je nesporné, že žalobkyňa sa stala podielovou spoluvlastníčkou parc. č. XXXX/X v roku 1977, teda v čase, kedy bola ešte maloletá spolu so o svojou sestrou, ktorá bola tiež maloletá a to každá v podiele 1- ice na to na základe dedičstva po nebohom S. I., ich starom otcovi a zároveň v čase, kedy spoluvlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti mali aj ďalšie osoby. Výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti sa stala až v roku 2008, kedy si odkúpila podiel svojej sestry. Predtým bol podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti ich starý otec S. I., ktorého ako jediného je možné považovať za ich právneho predchodcu.

Oprávneným ( t.j. tým, kto má právo zodpovedajúce vecnému bremenu ) môže byť jednak vlastník nehnuteľnosti, pre ktorú sa vecné bremeno zriaďuje, na ktorú je viazané a tiež odvodene od nej aj jej užívateľ - nájomca alebo aj určitá iná osoba ( ak ide o vecné bremeno osobné). ( pozri Rozsudok NS SR zo dňa 31.3.2009 ) .

Z výpovedí svedkov bolo nesporne preukázané, napokon toto nepoprela ani žalobkyňa, že S. I. ( právny predchodca žalobkyne ), prestal užívať sporné nehnuteľnosti od roku 1963, kedy sa s celou rodinou zo sporných nehnuteľností odsťahoval a tieto už ďalej neužíval. Sporné nehnuteľnosti užíval do roku 1975 otec žalobkyne, ktorého však nemožno považovať za jej právneho predchodcu, pretože tento sporné nehnuteľnosti nikdy nevlastnil. Za právneho predchodcu nemožno považovať ani matku žalobkyne, I. I. st. a už vôbec nie jej druha S. E., pretože títo tiež nikdy sporné nehnuteľnosti nevlastnili.

Vecné bremená vznikajú na základe viacerých právnych skutočností, medzi ktoré patrí aj vydržanie. považuje vydržanie ( ) za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú

totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva. Pri splnení zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu práva priamo zo zákona. Oprávnený držiteľ nadobúda právo vydržaním okamihom splnenia podmienok vydržania. Podmienky vydržania sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, ak z nich nie je splnená čo len jedna, nedochádza k vydržaniu.

Z ustanovenia o ods.1 veta prvá vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je ( medziiným ) existencia právneho dôvodu, z ktoréto subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu ( v skutočnosti len domnelom ) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že jeho oprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie však musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť „ so zreteľom ku všetkým okolnostiam „ v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva mu opatrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo.

Dobrá vôľa držiteľa, ktorá je podložená jeho vôľou nakladať s vecou ( právom ) ako so svojou, vo všeobecnosti vyjadruje vnútorný ( psychický ) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec alebo právo sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, ktoré ( na rozdiel od toho ) je spôsobilým predmetom dokazovania. Otázka existencie dobrej vôle držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t.j. podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať , nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí. ( pozri uznesenie NS SR zo dňa 14.1.2010 ).

Nestačí len konštatovanie existencie dobrej viery v súvislosti s výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, okrem nerušeného užívania prístupu cez pozemok žalovaných nepreukázala žiadnu konkrétnu okolnosť , od ktorej mala byť táto dobrá viera odvodzovaná. K naplneniu podmienky dobrej viery podľa súčasnej právnej úpravy ( v spojení s ) nestačí , keď je tvrdené „ právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho , že by vlastník v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „ od nepamäti“ napríklad aj inými osobami a pod. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia.

Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov, môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu ( vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez toho, aby im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo ) alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie). Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ( napr. prechádza cez cudzí pozemok ) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľ práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý titul nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo ísť. ( pozri Uznesenie NS SR 4 M C do 13/2008 zo dňa 27.7.2009).

V danej veci žalobkyňa daný titul nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vôbec neoznačila a to ani v žalobe ani v priebehu konania. V žalobe sa obmedzila len na konštatovanie, že pozemok parc.č. XXXX/X pred i po zápise rozdeľovacej zmluvy do katastra nehnuteľností využívala matka vtedy maloletej žalobkyne. Po celú dobu držby parc.č. XXXX/X, teda najmenej od roku 1982 žalobkyňa a pred ňou je právni predchodcovia toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonávali so súhlasom vlastníkov parc.č. XXXX,XXXX/X a XXXX/X.

Pokiaľ ide o právnych predchodcov žalobkyne, k tomuto už sa súd vyjadril vyššie, jediným právnym predchodcom žalobkyne bol S. I., ktorý prestal užívať sporné nehnuteľnosti od roku 1963. Navyše treba v tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že do roku 1983 nemožno hovoriť medzi jednotlivými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností o výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu, tak ako sa ho domáha žalobou žalobkyňa, pretože do zrušenia rozdelenia podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností t.j. do rozdelenia spoluvlastníctva formou Notárskej zápisnice zo dňa X.X.XXXX ( registrovanej bývalým štátnym notárstvom dňa XX.X.XXXX ) užívali resp. mohli užívať sporné nehnuteľnosti jednotliví spoluvlastníci, teda aj žalobkyňa z titulu svojho podielového spoluvlastníctva. O výkone práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu možno hovoriť teda až od 22.3.1983 naďalej (ďalej len rozhodné obdobie ), pričom toto právo čiste teoreticky mohlo vzniknúť 1. raz dňom 22.3.1993.

V tejto súvislosti nutné poukázať na to, že ak došlo k vzniku právneho vzťahu alebo k vzniku nároku z tohto právneho vzťahu pred 1.1.1992, je potrebné posúdiť jeho vznik a nároky z neho vzniknuté podľa právnej úpravy pred 1.1.1992. Ak však tento právny vzťah pretrval i po 1.1.1992, je potrebné posúdiť ďalšiu existenciu tohto vzťahu, i nároky, ktoré z neho vznikli podľa právnej úpravy , ktorá nastala po 1.1.1992. Prechodné ustanovenie je potrebné vyložiť v súlade s SR, ktorá poskytuje ochranu vlastníckemu právu a tým aj právu držby.

Pre vznik práva nie je podstatné, či právo mohlo vzniknúť ako vecné bremeno v danom čase resp. či existovala právna úprava umožňujúca vznik vecných bremien, ale je podstatné, či následne bola taká zákonná úprava, podľa ktorej uplynutím zákonom stanovenej doby výkonu práva mohlo dôjsť k vzniku vecného práva výkonom takéhoto práva ( vydržaním ).

Pri tom právna úprava po 1.1.1992 umožňovala vznik vecných bremien a to aj výkonom práva.

V žalobe žalobkyňa však neodôvodnila žiadnym spôsobom, kedy jej resp. jej právnym predchodcom malo toto právo vzniknúť. Tiež neuviedla a ani neodôvodnila existenciu právneho dôvodu, z ktoréto so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere že je toto právo patrí. Napokon sama v žalobe uviedla, citujem : „ Neskôr po dovŕšení dospelosti navrhovateľka odkúpila od sestry Zlatice jej spoluvlastnícky podiel v parc.č. XXXX/X a stala sa jej výlučnou vlastníčkou ( neuviedla ani kedy a ako ? ). S ohľadom na výhrady nových vlastníkov parc.č. XXXX,XXXX/X a XXXX/X začala využívať na prístup na svoj pozemok parc.č. XXXX/X výlučne prístup cez parc.č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X v rozsahu tak ako je graficky vyjadrené v geometrickom pláne č. XX/XXXX.“

Z vykonaného dokazovania sa možno domnievať, že právnym dôvodom, z ktorého žalobkyňa vyvodzuje vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, je údajná ústna dohoda, ktorú mala uzatvoriť jej matka I. I. st. ( vtedy ako jediná zákonná zástupkyňa žalobkyne ), tesne pred rozdelením sporných nehnuteľností so Š. E. ( toho času už nebohým ), ktorý jej mal prisľúbiť, že aj po rozdelení podielového spoluvlastníctva bude môcť naďalej používať prechod cez dvor K. t.j. cez parc. č.XXXX. Aj keby k tejto dohode prišlo, čo však žalobkyňa nepreukázala, nemala by jej existencia vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože na základe tejto dohody mal byť prisľúbený prechod cez parc.č XXXX cez dvor teda úplne inou cestou ako sa domáhala v žalobe.

Pokiaľ ide o žalovanú v 3. rade, táto nadobudla n vlastníctvo k parc.č. XXXX/X tiež až v roku 2008 a žalobkyni žiadnym spôsobom vo „ výkone práva prechodu „ cez parc.č. XXXX/X nebránila, pretože ani nemala vedomosť, že by niekto takéto „ právo“ mal.

Z tohto možno vyvodiť záver, že toto právo žalobkyňa( ani jej právni predchodcovia- S. I. ) zákonom určenú dobu nerušene a fakticky nevykonávala. Výsluchom samotnej žalobkyne, ako aj jednotlivých svedkov, najmä tých, ktorých navrhla žalobkyňa ( I. I. st., S. E., I. G.) je zrejmé, že žalobkyňa využívala prechod cez pozemky žalovaných k svojej parc.č. XXXX/X v rozhodnom období len od roku 1983 do

roku 1986 a potom až od roku 2008, kedy sa stala výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Nenaplnila tým teda zákonnú podmienku nepretržitej držby 10 rokov.

Ďalej ani nebola počas celého plynutia tejto doby dobromyseľná v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom, pretože mala vedomosť, že vlastníci ostatných parciel mali k tomuto výkonu „výhrady“ , čo sama uviedla v žalobe. Táto skutočnosť bola bez pochybností preukázaná výpoveďami svedkov Z. K., M. K.Í., Z. E., M. E. (t.j. svedkami zo strany žalovaných v 1.a 2.rade), ktorí zhodne potvrdili, že prechádzanie cez svoje pozemky zo strany žalobkyne resp. jej matky s jej druhom len trpeli, ale nikdy nikomu nedali k tomu súhlas, ale aj výpoveďou svedka S. E. ( zo strany žalobkyne ) , ktorý potvrdil, že nemali s matkou žalobkyne o parc.č. XXXX/X záujem,nakoľko tam boli neustále problémy s prechodom k nej.

Napokon vychádzajúc zo záverov rozsudku NS SR sp.zn. MCdo 266/02 zo dňa 21.5.2003, právo prechodu musí zodpovedať podmienkam, za ktorých vzniklo a účelu ktorému slúžilo. V danej veci je nesporné, že parc.č. XXXX/X žalobkyňa užívala v rozhodnom období len sporadicky, pričom ona nikdy nevyužila na prechod cez pozemky žalovaných auto ale žalobou sa domáha práva prechodu peši i vozidlom .

Ustanovenie p upravuje iba obmedzenia alebo zánik vecného bremena. Vzniknuté vecné bremeno preto nemôže oprávnený čo do obsahu meniť alebo rozširovať. Právo z vecného bremena musí zodpovedať podmienkam, za ktorých vznikalo a účelu, ktorému slúžilo.

V danom prípade ( pokiaľ by žalobkyňa splnila predpoklady vydržania tohto práva ) by mohlo ísť len o právo prechodu niekoľkokrát do roka, aby neboli nad primeranú mieru obmedzovaní ďalší vlastníci pozemkov a nevznikala im škoda. Ak by súd pripustil právo prechodu aj vozidlom ,neprípustne by tým rozšíril obsah tohto práva .Prostriedky (prejazd vozidlom ), ktorým sa žalobkyňa domáhala aby jej bolo umožnená realizácia jej práva prechodu by tak boli podstatne odlišné od spôsobu peši ako ona sama prechod využívala.

Na svedeckú výpoveď svedkyne Ing. L. G. súd vôbec neprihliadol, nakoľko táto sa pred súdom doznala, že pred jej výpoveďou na súde sa oboznámila vopred s jednotlivými svedeckými výpoveďami v spise z dokladov, ktoré mala k dispozícii od žalobkyne, svojej sestry.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd z tých istých dôvodov ( nesplnenie predpokladov vydržania - neexistencia 10 ročnej nepretržitej a dobromyseľnej držby a neexistencia právneho dôvodu ) zamietol žalobu aj v časti, kde sa žalobkyňa domáhala práva čerpať vodu zo studne na parc.č. XXXX v rozsahu podľa GP č. XX/XXXX.Vodu zo studne podľa vyjadrenia svedkov I. I. st. a jej druha S. E. začali čerpať v roku 1985 resp.1986, pričom od roku 1986 žalobkyňa študovala na VŠ v zahraničí. Túto studňu začala žalobkyňa ( ako jediná oprávnená osoba ) využívať a aj to len sporadicky až od roku 2008, kedy sa stala výlučnou vlastníčkou parc.č. XXXX/X

Vo zvyšku súd konanie podľa zastavil, nakoľko v ostatnej časti ( práva napojenia sa na inžinierske siete ) vzala žalobkyňa žalobu späť.

O trovách konania súd rozhodol podľa a náhradu trov konania priznal len žalovaným v 1. a . rade, ktorí si ju uplatnili. Žalovanej v 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si ju neuplatnila a zo spisu jej nevyprávajú žiadne trovy konania.

Žalovaní v 1. a 2. rade si uplatnili trovy konania ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume v sume 1.396,78 €. Tieto boli uplatnené v súlade s vyhláškou č. za dvanásť úkonov právnej pomoci (t.j. prevzatie a príprava zastúpenia, konzultácia vo veci samej, písomné podanie - vyjadrenie k návrhu zo dňa 25.7.2012, účasť na pojednávaní dňa 1.8.2012, písomné podanie - vyjadrenie

k predbežnému opatreniu zo dňa 16.8.2012, účasť na pojednávaní dňa 21.11.2012, účasť na obhliadke dňa 26.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 5.3.2013, písomné podanie - záverečné vyjadrenie zo dňa 29.4.2013, účasť na pojednávaní dňa 15.5.2013, účasť pri výsluchu svedka v Y. X. dňa 2.7.2013, účasť na pojednávaní dňa 14.8.2013), t.j. 7 x 58,69 € s 20 % DPH, 5 x 60,07 € s 20 % DPH, 7 x paušál po 7,63 € a 5 x paušál po 7,81 € + 20 % DPH, t.j. spolu 964,37 €.

Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa o cestovných náhradách za pracovnú cestu Myjava - Senica a späť v dňoch 1.8.2012, 21.11.2012, 5.3.2013, 15.5.2013 a 14.8.2013 a to v sume 67,62 € + 20 % DPH a za pracovnú cestu S. - K. a späť dňa 26.11.2012 a to v sume 9,51 € + 20 % DPH, spolu cestovné náhrady 92,55 €.

Právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade súd priznal tiež náhradu za stratu času a to za účasť na pojednávaní dňa 1.8.2012, 21.11.2012, 5.3.2013, 15.5.2013, 14.8.2013 a to za 10 hodín (8 polhodín x 12,71 € a 12 polhodín x 13,01 €) + 20 % DPH a účasť na obhliadke dňa 26.11.2012 a to za 1 hodinu (2 polhodiny x 12,71 €) + 20 % DPH, celkom v sume 339,86 €.

Žalobkyňa aj žalovaný v 1. rade zložili preddavky na svedecké dokazovanie, každý v sume po 150 €, ktoré preddavky neboli spotrebované a ktoré budú týmto účastníkom vrátené osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí ( ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.