Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Tos-45-2013.pdf
PDF · 69.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/45/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu na neverejnom zasadnutí dňa 14. augusta 2013 prejednal sťažnosť odsúdeného A. B. proti uzneseniu predsedu senátu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5Nt/3/2013-14 zo dňa 21.6.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5Nt/3/2013-14 zo dňa 21.6.2013 bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh ods. A. B. na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 223/02 zo dňa 5. 10. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To 206/11 zo dňa 14. 12. 2011 zamietnutý, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v danom konkrétnom prípade neboli kumulatívne splnené obidve podmienky pre povolenie obnovy konania tak, ako to uvádza ust. § 394 ods. 1 Tr. por. Prvostupňový súd v danom prípade zistil existenciu novej skutočnosti súdu skôr neznámej a to (splnenie prvej podmienky), avšak nezistil splnenie druhej podmienky, t.j. že by nové rozhodnutie mohlo byť pre odsúdeného A. B. priaznivejšie (že by bola použitá pre neho priaznivejšia trestná sadzba, než ktorá bola použitá pri pôvodnom rozhodovaní o treste). V tejto súvislosti senát prvostupňového súdu argumentuje tým, že tak v pôvodnom konaní, ako aj v potenciálne novom konaní (po strate účinnosti asperačnej zásady) by bola použitá rovnaká trestná sadzba, t.j. sadzba 4 roky až 10 rokov a že povolenie obnovy konania v prípade ods. A. B. by tak v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by v pôvodnom konaní bola použitá trestná sadzba menej priaznivá, čo však v danom prípade nebolo. Zdôrazňuje pritom, že nové rozhodnutie z pohľadu primeranosti trestu by v tomto prípade nebolo pre odsúdeného priaznivejšie, pretože v pôvodnom konaní súd pri ukladaní trestu vychádzal z rovnakej trestnej sadzby ako by tomu bolo v prípade straty účinnosti asperačnej zásady, kde súd taktiež poznamenáva, že v pôvodnom konaní bol odsúdenému uložený trest súhrnný, teda aj za iný ním spáchaný trestný čin. S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát prvostupňového súdu dospel k záveru, že pôvodne uložený trest nebol neprimeraný tak, ako uvádza vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania A. B.. S poukazom potom na tieto skutočnosti prvostupňový súd návrh na povolenie obnovy konania v danom prípade zamietol.
Proti tomuto uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený, ktorú neskôr potom písomne doplnil prostredníctvom svojho obhajcu. Možno teda konštatovať, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a bola podaná včas. V písomných dôvodoch odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu uvádza, že podľa jeho názoru boli splnené podmienky na povolenie obnovy konania. V súvislosti so splnením druhej podmienky na povolenie obnovy konania zdôrazňuje, že v danom prípade mu bol
uložený trest odňatia slobody aj v zmysle ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., za súčasnej aplikácie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. Zdôrazňuje pritom, že v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To 206/11 zo dňa 14. 12. 2011 súd vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci podľa § 39 ods. 1 Tr. por. znížil odsúdenému trest odňatia slobody s dodržaním základných zásad pre ukladanie trestov vychádzajúc z vtedy zákonnej dolnej hranice trestnej sadzby s použitím asperačnej zásady, ktorá v zmysle nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/11 zo dňa 28. 11. 2013??? stratila účinnosť. Akcentuje pritom, že ak by v čase rozhodovania súd neprihliadol k asperačnej zásade, bol v prípade dodržania základných zásad pre ukladanie trestov a vzhľadom na mieru participácie odsúdeného na skutku, obžalovanému v tom čase uložil trest miernejší ako mu v danom prípade uložil, kde uložený trest v trvaní 7 rokov nepodmienečne sa javí ako neprimerane prísny a je v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaného činu a pomerom páchateľa.
Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, pričom pri postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z uvedeného citovania zákonného ustanovenia je zrejmé, že esenciálnou zložkou povolenia obnovy konania je splnenie dvoch základných podmienok a to v danom prípade skutočnosť, či vyšla najavo nová skutočnosť alebo dôkaz súdu skôr neznámy, ktorý by mohol sám o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste, čo v danom prípade nepochybne splnené bolo a to rozhodnutím ÚS SR, o ktoré opiera odsúdený svoj návrh.
Druhou zložkou, ktorá musí byť súčasne kumulatívne splnená je skutočnosť, že prvostupňový súd musí skúmať aj pôvodne uložený trest a to z pohľadu zrejmého nepomeru závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, k účelu trestu, závažnosti činu. Tak ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového súdu tento konštatuje, že došlo v danom prípade k splneniu síce prvej podmienky, avšak nezistil v danom prípade splnenie druhej podmienky a to zrejmý nepomer trestu k zákonom stanoveným predpokladom. Prvostupňový súd veľmi podrobne a správne, podľa názoru krajského súdu, zhodnotil pôvodne uložený trest odsúdenému z hľadiska jeho primeranosti a túto argumentáciu si i krajský súd v plnom rozsahu osvojuje a konštatuje, že v danom prípade prvostupňový súd postupoval správne, keď nezistil splnenie zákonných predpokladov tejto druhej okolnosti potrebnej na povolenie obnovy konania. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že v pôvodnom konaní sa tak prvostupňový súd ako i neskôr odvolací súd riadne a dôsledne v súlade so zásadami pre ukladanie trestov vysporiadal s individualizáciou trestu v prípade odsúdeného, kde pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa, ako i na možnosti nápravy. Z odôvodnenia týchto rozsudkov je zrejmé, že súdy oboch stupňov sa s týmito požiadavkami v danom konkrétnom prípade veľmi zodpovedne vysporiadali a že v danom prípade prvostupňový súd konajúci o obnove konania nezistil žiadne nedostatky, ktoré by bránili v danom prípade dostatočne individualizácii trestu. Tu súdy v pôvodnom konaní nevychádzali z mechanického postupu pri rozhodovaní o treste. Práve naopak, súdy zhodnotili všetky okolnosti prípadu a vrátane skutočnosti, že v danom prípade bol ukladaný trest súhrnný, čo je tiež podľa názoru krajského súdu veľmi dôležitá okolnosť, teda nebol ukladaný iba za jednu trestnú činnosť, ale bol ukladaný za viac trestných činov. Podľa názoru krajského súdu by návrh na povolenie obnovy konania bolo možné v danom konkrétnom prípade povoliť jedine v tom prípade, ak by trest, ktorý bol obžalovanému uložený, bol neprimerane prísny a bol by odôvodnený v rozpore s účelom trestu. V tomto prípade však krajský súd takéto splnenie podmienky v súlade s rozhodnutím prvostupňového súdu nezistil a trest uložený v pôvodnom konaní považuje i krajský súd za trest vydaný v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré upravujú účel trestu a jeho význam.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.