Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2664-2008.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/2664/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, proti povinnej: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX Q., o vymoženie 427,53 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súd návrh oprávnenej o zmenu súdneho exekútora JUDr. Márie Krasňanovej, Exekútorský úrad Považská Bystrica, so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica zo dňa 29.5.2012 doručenom Okresnému súdu Skalica dňa 08.06.2012 a o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava z a m i e t a .
IV. Súd súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej, Exekútorský úrad Považská Bystrica, so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica č. 5205 013602 zo dňa 20.01.2005 bola súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová, Exekútorský úrad Považská Bystrica poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade notárky JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom Gajova 13, Bratislava č.k. N 889/2004, NZ 60146/2004 zo dňa 23.07.2004 (ďalej len „Notárska zápisnica“), ktorou bola povinná zaviazaná na splnenie záväzku vo výške 548,03 eur, pozostávajúci z úveru a poplatku vo výške 427,53 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 427,53 Eur od 06.03.2004 do zaplatenia, z trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Predmetnou notárskou zápisnicou sa osvedčilo vyhlásenie splnomocnenej osoby - Mgr. Bruna Žlnaya, nar. 03.05.1978, bytom Fándlyho 4509/3, 921 01 Piešťany na základe substitučnej plnej moci, zastupujúc Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, Advokátska kancelária, Za kasárňou 1, 831 01 Bratislava, konajúcom na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice - o uznaní právneho záväzku za povinnú a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Splnomocnená osoba Mgr. Tomáš Kušnír konala na základe splnomocnenia spísaného v zmluve o úvere č. 2340405 zo dňa 18.12.2003 uzavretej medzi oprávnenou ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom. Na základe splnomocnenia v uvedenej zmluve o úvere splnomocnil povinný ako dlžník zo zmluvy o úvere Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene splnomocniteľa uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. V splnomocnení sa dlžník zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.
Súd v tomto štádiu exekučného konania zistil, že existuje prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že sa exekúcia vedie na základe nespôsobilého exekučného titulu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou súhlasila.
Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 2340405 zo dňa 18.12.2002 (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorú povinná riadne a včas neplnila. V predmetnej zmluve povinná pre prípad neplnenia si zmluvných podmienok (a to najmä nesplatenia úveru a jeho príslušenstva) splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra (ďalej len „Splnomocnenec“), aby v jej mene a právnymi účinkami pre ňu v prípade neuhradeného záväzku alebo jeho časti, z titulu predmetnej zmluvy o úvere uzatvorila a podpísala v prospech oprávnenej notársku zápisnicu ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozsah plnomocenstva bol vymedzený na spísanie notárskej zápisnice a na uznanie záväzku z úveru, ktoré bude potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila pohľadávka oprávnenej vyplývajúca zo zmluvy o úvere.
Platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd môže takisto v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( II.ÚS 498/2010).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný titul platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bolo najmä oprávnenie Splnomocnenca zastúpiť povinnú pri spísaní notárskej zápisnice.
Tunajší súd dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinnou Splnomocnencovi priamo v Zmluve o úvere je neplatné, a to z nasledovných dôvodov:
Toto splnomocnenie na uznanie dlhu bolo povinnou udelené Splnomocnencovi ešte v čase, keď ich dlh z omeškania neexistoval, t.j. povinná sa vopred vzdala svojho práva na uznanie či neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemala vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie bolo neurčité a všeobecné. Povinnej bolo totiž odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti v budúcnosti nastanú. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné, pretože nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho Splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal Splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či Splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva. Naopak, splnomocnenie je koncipované tak, že vytvára veľmi široký priestor pre konanie a právne úkony Splnomocnenca.
Prílišná všeobecnosť a nejasnosť predmetného splnomocnenia je daná i príliš širokým rozsahom a neurčitým vymedzením oprávnenia Splnomocnenca na všetky právne úkony, ktoré bude potrebné vykonať za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka oprávneného vyplývajúca zo Zmluvy o úvere. Všeobecné a neobmedzené zastúpenie osobou by mohlo byť v zmysle zákona akceptovateľné v takýchto prípadoch len v prípade zastúpenia advokátom v zmysle § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, čo však v žiadnom prípade nemožno aplikovať na daný prípad, a to najmä z dôvodu rozporu záujmov, t.j. zjavnej skutočnosti, že Splnomocnenec nemal v zmysle Zmluvy o úvere konať v záujme povinnej, skôr naopak, jej zastúpením sa malo zabezpečiť silnejšie postavenie oprávnenej ako veriteľa a okamžitá vymožiteľnosť jej pohľadávky bez toho, aby sa o tom povinná čo i len dozvedela. Tunajší súd je toho názoru, že pri inštitúte takej právnej sily ako je notárska zápisnica v
zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je nutné bezpodmienečne zaistiť taký právny stav, pri ktorom je nepochybné, že s uznaním dlhu povinná/dlžník naozaj súhlasila a bola si vedomá všetkých právnych následkov s tým spojených.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi zjavne nerešpektuje zákonnú podmienku uvedenú v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, je zrejmé, že v tomto prípade Splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy povinnej, ktorá ho na uznanie dlhu splnomocnila, ale oprávnenej. Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice je totiž jednoznačne zabezpečujúcim inštitútom pre oprávnenú, pričom jej postavenie ako veriteľa je jeho spísaním zjavne posilnené na úkor povinnej - dlžníka, ktorá týmto právnym úkonom stráca možnosť dovolať sa svojich práv na súde, naopak, veriteľ môže ihneď pristúpiť k uplatneniu svojich práv prostredníctvom exekúcie, aj keby nebola v skutočnosti opodstatnená.
Splnomocnenec dlžníka má naopak chrániť záujem dlžníka/povinného v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka/povinného notársku zápisnicu s uznaním dlhu a vyhlasovať, že súhlasí s exekúciou na uspokojenie pohľadávky veriteľa/oprávnenej.
Tunajší súd žiadnym spôsobom nespochybňuje možnosť dať sa pri spísaní notárskej zápisnice zastúpiť v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka a vyvolať tak, aj konaním splnomocnenej osoby, účinky zamýšľané v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd má však za to, že plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi túto osobu neoprávňovalo na spísanie Notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná. Okrem toho je splnomocnenie tejto osoby na vykonanie takéhoto úkonu v ostrom rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko splnomocnená osoba zjavne nekonala v záujme povinnej, skôr naopak.
Zákonnou úpravou zastúpenia zákonodarca jednoznačne sledoval právnu ochranu zastúpených osôb, ktoré sa dajú zastúpiť nimi zvoleným zástupcom. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu (v tomto prípade povinný) vedeli.
Tento právny názor potvrdzuje aj skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná nemala žiadnu možnosť výberu zástupcu/splnomocnenca, pretože zo zmluvy o úvere je zrejmé, že pri jej vyhotovení bola použitá predtlač vyhotovená oprávnenou, v ktorej už bola osoba Splnomocnenca určená bez akejkoľvek možnosti zmeny. Pri jedinej možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli povinnej vôbec hovoriť.
Pri spísaní exekučného titulu, t.j. predmetnej Notárskej zápisnice, nebola povinná prítomná, naopak, o spísaní Notárskej zápisnice nemusela byť ani upovedomená, tobôž o jej obsahu či konkrétne o výške uznaného dlhu. Vychádzajúc z vyššie preukázanej neplatnosti plnej moci udelenej Splnomocnencovi možno konštatovať, že Notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne podmienky exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou a teda neobsahuje záväzok povinnej a už vôbec nie jej vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou. V prípade, že je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná Notárska zápisnica, tak ani táto nemôže byť platná, a teda neexistuje spôsobilý exekučný titul. Súd má za to, že táto Notárska zápisnica ako exekučný titul je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Odmietnutie takéhoto exekučného titulu, resp. zastavenie exekúcie vykonávanej na podklade notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná za účasti neoprávnenej osoby nie je zásahom do vlastníckeho práva oprávneného a ani nie je nijakým spôsobom upreté jeho právo na majetok, resp. právo na ochranu majetku zakotvené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (III. ÚS 329/2010). Zastavením exekúcie nie je znemožnené plnenie v prospech oprávnenej, ktorý ma ešte stále dostatok zákonných možností na uplatnenie svojich práv vyplývajúcich zo Zmluvy
o úvere. Exekučný súd totiž týmto uznesením žiadnym spôsobom nepreskúmava samotnú Zmluvu o úvere, nároky z ktorej môžu byť predmetom samostatného súdneho konania. Platnosť Zmluvy o úvere nie je týmto uznesením nijakým spôsobom dotknutá a jej posúdenie nie je ani pre rozhodovanie tunajšieho súdu relevantné, posudzovaná bola len platnosť Notárskej zápisnice, ktorou bol uznaný záväzok povinného zo Zmluvy o úvere. Uvedené zjavne nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných právnych procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle Zmluvy o úvere a v prípade úspechu v konaní aj práva súdom priznanú pohľadávku exekučne vymáhať (III. ÚS 329/2010).
Exekučný titul, ktorým bola v tomto prípade Notárska zápisnica, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Podľa názoru tunajšieho súdu plnomocenstvo obsiahnuté priamo v úverovej zmluve vo forme a obsahu, v akej bolo obsiahnuté v prípade zmluvného vzťahu oprávneného a povinného, je jednoznačne neplatné a zakladá tak dôvod na zastavenie exekúcie, či už v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) alebo § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie, jej začatia a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu na návrh či bez návrhu zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť. Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť, a napriek tomu sa začalo exekučné konanie. Túto skutočnosť môže exekučný súd zistiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Táto skutočnosť vyplýva aj z povinnosti súdu vyplývajúcej už z citovaného § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súd povinnosť počas celého exekučného konania skúmať zákonnosť exekúcie a v prípade, že zistí dôvod jej neprípustnosti, musí ju ex offo zastaviť. Exekučný súd má teda právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania.
Tunajší súd totiž dospel k záveru, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným. V súlade s vyššie uvedeným, a to najmä z dôvodu absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. jej nespôsobilosti a nepoužiteľnosti ako exekučného titulu v exekučnom konaní, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení v celom rozsahu, zamietol návrh oprávneného o zmenu súdneho exekútora. S ohľadom na zastavenie exekúcie sa zmena súdneho exekútora javí ako neúčelná. Zmena osoby súdneho exekútora v danom štádiu exekučného konania bola v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Súd sa dôsledne zaoberal aj dispozičným právom oprávneného na zmenu osoby súdneho exekútora, napriek tomu však zmenu nepripustil, keďže súd konštatoval dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, teda že exekúciu nemožno ďalej vykonávať.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia a návrh oprávneného na zmenu súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej za súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava zo dňa 29.05.2012 doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.06.2012, z a m i e t o l .
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej nepriznal, nakoľko tá súdu výslovne oznámila, že si trovy exekučného konania neuplatňuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).