Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-143-2013.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/143/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu Prvá uhoľná spoločnosť, spol. s r.o., Veľký rad 5, 945 01 Komárno, IČO: 31 448 453, právne zastúpeného AK H.I.F., spol. s r.o., so sídlom Na vŕšku 2, 811 01 Bratislava, proti žalovanému INVESTEX GROUP, s.r.o., Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 034 665, v konaní o zaplatenie 8.468,99 Eur s prísl., (pôvodne 20.643,17 Eur s prísl.) o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/5/2012-156 zo dňa 14. februára 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/5/2012-156 zo dňa 14.februára 2013 p o t v r d z u j e.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zaviazal okresný súd žalovaného k úhrade sumy 8.468,99 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 4.102,17 Eur od 29.08.2009 do 11.03.2010, zo sumy 2.174,18 Eur od 12.03.2010 do 14.04.2010, zo sumy 1.348,36 Eur od 15.04.2010 do 19.01.2012, zo sumy 3.969,84 Eur od 29.12.2009 do 19.01.2012, zo sumy 4.102,17 Eur od 29.01.2010 do 19.01.2012, zo sumy 4.102,17 Eur od 01.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.705,18 Eur od 29.03.2010 do zaplatenia a zo sumy 661,64 Eur od 10.04.2010 do zaplatenia. Ohľadom trov konania okresný súd vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa svojím žalobným návrhom domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia sumy 20.643,17 Eur s príslušným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 29.08.2009 do zaplatenia. Skôr, ako súd vo veci vydal platobný rozkaz, žalobca písomným podaním zo dňa 11.01.2012 zobral späť žalobu v sume 2.753,81 Eur a písomným podaním zo dňa 23.01.2012 v sume 9.420,37 Eur. Na základe uvedeného potom súd vydal dňa 07.03.2012 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.468,99 Eur s úrokom z omeškania 0,2% za každý deň z omeškania z jednotlivých platieb. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu dohodnutej úhrady za nájom železničných nákladných vozňov v zmysle písomnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že medzi žalobcom a žalovaným prišlo k osobným rokovaniam, počas ktorých zmluvné strany uzavreli ústnu dohode o zmene výšky nájomného za nákladné železničné vozne. Žalovaný nepoprel existenciu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, poukázal však na obsahovo-gramatický výklad čl. X. bod 10.1 pričom uviedol, že v článku a v bode nie je uvedené, že zmluvu možno doplniť alebo zmeniť kedykoľvek na základe písomnej dohody „len“ resp. „výlučne“, znamená to teda, že bolo možné urobiť zmenu v pôvodnej dohode aj iným spôsobom ako písomným. Zároveň tvrdil, že na osobných rokovaniach s konateľom žalobcu prišlo k zmene dohody o
výške nájomného. Ohľadom požadovanej výšky úrokov žalovaný v odpore namietol, že úroky vo výške 0,2 % denne sa rovnajú ročnému úroku z omeškania vo výške 73% ročne a uvedená percentuálna miera je príliš vysoká na to, aby mohla byť uplatňovaná v poctivom obchodnom styku. Žalobca následne podaním, doručeným okresnému súdu dňa 10.10.2012 navrhol, aby súd vo vykonanom dokazovaní vydal alternatívny petit buď tak, že zaviaže žalovaného na úhradu úrokov z omeškania vo výške 0,2 % denne za každý deň omeškania, alebo vo výške 9% ročne z neuhradenej sumy. Okresný súd uznesením č. k. 6Cb/5/2012-119 zo dňa 07.11.2012 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobný návrh alternatívne znie na zaviazanie žalovaného na úhradu žalovanej sumy spolu s príslušenstvom, určeným buď vo výške 0,2 % denne za každý deň omeškania, alebo vo výške 9% ročne.
Prvostupňový súd vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov a zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva č. 09/2008/N-Falls o nájme dopravného prostriedku zo dňa 27.03.2008 na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému za odplatu na výhradné používanie päť kusov železničných štvornápravových nákladných vozňov radu Falls. Výška nájomného bola dohodnutá v čl. VI. Bod 6.1 Zmluvy vo výške 670,- Sk na kalendárny deň bez DPH za každý vozeň. Sporná ostala otázka, či medzi zmluvnými stranami došlo po uzavretí zmluvy ku zmene dohody ohľadom výšky nájomného za používanie predmetu nájmu. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania vec posúdil podľa ustanovenia §272 Obchodného zákonníka a žalobe v zmysle alternatívneho petitu v plnom rozsahu vyhovel. V odôvodnení poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania nespochybňoval výšku nájomného za nákladný vozeň, počet vozňov a počet dní kedy nimi disponoval, čím de facto nespochybnil pôvodnú výšku žalovanej sumy. Tú spochybnil tým, že dohoda o výške nájmu bola stranami zmenená na základe osobného ústneho dojednania medzi štatutárnymi zástupcami sporových spoločností. Súd mal za to, že pokiaľ by aj takáto ústna dohoda medzi konateľmi spoločnosti bola a táto nebola premietnutá do písomnej formy formou dodatku k pôvodnej Zmluve o nájme dopravného prostriedku, je právne irelevantná vo vzťahu k pôvodnému dojednaniu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Z tohto dôvodu nepripustil ani konfrontáciu konateľov spoločnosti. O úrokoch z omeškania prvostupňový súd rozhodol podľa §369 Obchodného zákonníka v spojitosti s §517 Občianskeho zákonníka tak, že vyhovel tej alternatíve petitu žaloby, podľa ktorej žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžných súm.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene podľa § 205 ods. 2 písm. a, c, d) O. s. p. a § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil tak, že návrh žalobcu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania. V odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu v celom rozsahu nesúhlasí, pretože tým, že súd nepripustil konfrontáciu konateľov spoločnosti, nevyužil všetky dostupné dôkazné prostriedky, v rámci prvostupňového konania, a teda bol podľa názoru žalovaného porušený §205 ods. 2 písm. a), čím došlo k vade konania v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f), keď sa účastníkovi konania, teda žalovanému, postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Mal za to, že postupom prvostupňového súdu tiež došlo k porušeniu § 205 ods. 2 písm. c) a teda súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy konfrontáciu konateľov spoločnosti, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a teda porušením § 205 ods. 2 písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
K odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý sa stotožnil s vyjadrením okresného súdu v rozsudku, kde ohľadom navrhovanej konfrontácie konateľov prvostupňový súd výslovne v odôvodnení uviedol, že prípadná ústna dohoda je právne irelevantná vo vzťahu k pôvodnému dojednaniu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku a navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle §211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O. s. p. V zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 31.07.2013.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.03.2008 Zmluvu č. 09/2008/N-Falls o nájme dopravného prostriedku. Prenajímateľ na jej základe prenechal nájomcovi k výhradnému používaniu päť kusov železničných štvornápravových nákladných vozňov radu Falls. Nájomné bolo stanovené dohodou strán vo výške 670,- Sk na deň (22,24 Eur) za každý prenajatý vozeň a kalendárny deň. Podľa bodu 6.8 zmluvy prenajímateľ má právo účtovať nájomcovi úrok z omeškania z čiastky nezaplatenej po dátume splatnosti vo výške 0,2% za každý deň omeškania. V bode 10.1 sa strany dohodli, že zmluvu možno doplniť alebo zmeniť kedykoľvek na základe písomnej dohody zmluvných strán, vyjadrenej vo forme číslovaného dodatku s vyznačením dátumu nadobudnutia jeho účinnosti a musia byť opatrené podpismi oprávnených zástupcov obidvoch zmluvných strán. Súd ďalej zistil, že žalobca ako prenajímateľ vystavil žalovanému faktúry za dobu užívania predmetu nájmu. Žalovaný sa bránil v konaní tým, že v priebehu roku 2009 a 2010 došlo k ústnym rokovaniam medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne medzi konateľmi oboch spoločností, počas ktorého bolo dohodnuté zníženie ceny denného nájmu vozňov na 19 Eur na deň/vozeň a bolo dohodnuté skrátenie trvania nájmu do 31.2.2009. V takomto zmysle žalovaný aj vypracoval dodatok k zmluve, ktorý však nebol žalobcom podpísaný. Žalovaný sa ďalej bránil tým, že aj následne v roku 2010 prebiehali rokovania, pričom strany dospeli k tomu, že sa nebude spätne meniť nájomné za uplynulý rok 2009 a preto žalovaný doplatí nájmy za rok 2009 vo výške 9.420,37 Eur, za čo ale ako kompenzáciu nebude platiť nájomné za mesiace roku 2010, počas ktorých bude užívať predmet nájmu. Žalovaný zároveň poukázal na výšku dojednaných úrokov z omeškania a uviedol, že v prípade ak ho súd zaviaže na platenie úrokov z omeškania, tak žiada, aby súd vyslovil že bod 6.8 Zmluvy č. 09/2008/N-Falls o nájme dopravného prostriedku je absolútne neplatný a odporcu zaviazal na platenie úroku z omeškania v zákonnej výške. Na druhú námietku odporcu zareagoval žalobca tým, že podal návrh na to, aby súd pripustil alternatívne určenie petitu v zmysle ktorého súd rozhodne o výške úrokov z omeškania buď tak, že ich určí vo výške dohodnutej v zmluve 0,2% denne za každý deň omeškania, alebo ich určí v zákonnej výške 9% ročne. Súd zmenu návrhu s alternatívnym petitom pripustil a v jeho zmysle rozhodol o výške úrokov z omeškania vo výške 9% ročne.
Podľa § 272 ods. 2 Obch. zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného zaoberal odvolacím dôvodom, ktorým je podľa žalovaného skutočnosť, že prvostupňový súd nepripustil konfrontáciu konateľov spoločnosti, čím nevyužil všetky dostupné dôkazné prostriedky v rámci prvostupňového konania a tým došlo k vade konania, keďže sa účastníkovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Zároveň skúmal, či postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu § 205 ods. 2 písm. c), či prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy (konfrontáciu konateľov spoločnosti), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a teda porušením § 205 ods. 2 písm. d) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že žaloba je dôvodná. Počas dokazovania medzi stranami ostalo nesporné, že strany pôvodne uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený využívať predmet nájmu, v ktorej si dohodli výšku nájomného a v ktorej sa výslovne dohodli, že akékoľvek zmeny alebo dodatky k tejto zmluve je možné vykonať iba písomne. Pokiaľ sa žalovaný domáha konfrontácie konateľov spoločnosti ako dôkazu, ktorým jednoznačne preukáže, že prišlo k zmene zmluvy ústnou formou, odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového súdu, podľa ktorého by prípadná ústna dohoda medzi konateľmi spoločnosti bola právne irelevantná vo vzťahu k pôvodnému dojednaniu zmluvy o nájme, považuje za dostatočné a správne. Konfrontácia konateľov je v danom spore sama o sebe nadbytočná, keďže konateľ žalobcu sa výslovne vyjadril, že k ústnej dohode neprišlo a na tomto stanovisku kontinuálne zotrval počas celého konania. Vzhľadom na znenie zmluvy by zároveň vykonanie takéhoto dôkazu neviedlo k zmene právneho posúdenia skutkového stavu, keďže zmluva zakladajúca záväzok žalovaného bola medzi stranami uzavretá písomne a bolo v nej písomne dohodnuté, že prípadné dodatky alebo zmeny tejto zmluvy je možné vykonávať písomnou formou. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhujú vykonať, nevyhnutné je vykonať tie dôkazy, ktoré majú na rozhodnutie vo veci samej podstatný vplyv. Konfrontácia konateľov, teda účastníkov konania, ktorými sú na oboch stranách právnické osoby, konajúce prostredníctvom konateľov, zameraná na prípadné uzavretie ústnej zmluvy, by nemala na
rozhodnutie vo veci vplyv, keďže je preukázané, že k písomnej zmene zmluvy neprišlo a podľa znenia zmluvy ústnou formou zmluvu nebolo možné meniť. Argumentáciu žalovaného, že k zmluvnému dojednaniu v bode 10.1 treba pristupovať v zmysle obsahovo-gramatického výkladu a teda keďže príslušné ustanovenie neobsahuje formuláciu, že „zmluvu možno meniť „len“ resp. “výlučne“ písomne“, znamená to, že ju možno meniť aj iným spôsobom ako písomným, prvostupňový súd správne vyhodnotil ako účelovú. Odvolací súd poukazuje na celé znenie bodu 10.1 zmluvy, v zmysle ktorého „zmluvu možno doplniť alebo zmeniť kedykoľvek na základe písomnej dohody strán vyjadrenej vo forme číslovaného dodatku s vyznačením dátumu nadobudnutia jeho účinnosti a musia byť opatrené podpismi oprávnených zástupcov obidvoch zmluvných strán“. Pri tomto znení zmluvy je zrejmé, že strany dohodli výlučne písomnú zmenu zmluvy, keďže ústnu dohodu nie je možné vyjadriť vo forme číslovaného dodatku s vyznačením dátumu nadobudnutia jeho účinnosti, ani opatriť podpismi oprávnených strán. Zároveň nie je toto ustanovenie možné vykladať len ako jednu z alternatív, akou je možné meniť zmluvu, ale ako konkretizáciu spôsobu zmeny písomnej zmluvy.
Súd má zároveň za to, že prvostupňový súd zistil dostatočne skutkový stav, keďže zistil, že došlo k uzavretiu zmluvy, došlo k odovzdaniu predmetu nájmu, žalovaný predmet nájmu užíval, v priebehu prvého roka riadne nájom platil a potom sa jednostranne snažil dosiahnuť zmenu zmluvy ohľadom výšky nájomného za predmet nájmu. Zároveň prvostupňový súd správne zistil, že zo strany žalobcu nedošlo k akceptácií návrhu žalovaného na zmenu zmluvy v rozsahu dojednania o výške nájmu a preto správne žalovaného zaviazal, aby splnil svoju povinnosť uhradiť nájomné v zmluvne dohodnutej výške.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 224 ods. 4 O. s. p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Prvostupňový súd vo výroku rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zmysle § 224 O. s. p. preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhoduje.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.