Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-39-2013.pdf
PDF · 122.17 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/39/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Jakub Machaj MADEX, s miestom podnikania Vojtaššákova 556, 027 44 Tvrdošín, IČO: 45 329 109, právne zastúpený advokátom: Mgr. Gabriel Vons, advokát, so sídlom ul. Q. XXX, XXX XX K., proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, IČO: 00 156 426, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 4071/2012 zo dňa 21.12.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 4071/2012 zo dňa 21.12.2012
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 345,94 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 4071/2012 zo dňa 21.12.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Lučenec č.k. 056/2012-002/St zo dňa 09.10.2012, ktorým bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi o uložení opatrení a úhrnnej pokute vo výške 500 Eur podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. V žalobe poukazoval na to, že prvostupňové a aj druhostupňové rozhodnutie sú v rozpore so zákonom. Uviedol, že pre rovnaký skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti rozhodnutia (predaj nebaleného a neoznačeného mäsa v súlade s právnymi predpismi dňa 28.08.2012 v obci Q.) bolo vedené aj iné správne konanie a to na správnom orgáne pod č. 055/2012-002/ St, pričom o odvolaní rozhodoval v danej veci žalovaný pod č.k. 4072/2012. Dochádza teda k situácii, kedy za totožný skutok je sankcionovaný žalobca duplicitne, čo je v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že kontrolu, či už veterinárnu alebo úradnú vykonal správny orgán, pričom výsledkom kontroly boli zistenia, že sa dopustil porušenia viacerých právnych predpisov. Tieto však porušil jedným skutkom a to tým, že predával mäso nebalené a neoznačené v súlade s právnymi predpismi. Išlo o jeden a ten istý predaj jedného a toho istého mäsa.
Namietal uplatnenie tzv. absorpčnej zásady a podmienky jej uplatnenia v jeho konkrétnom prípade. Žalovaný mal postupovať podľa ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorý jednoznačne upravuje zásady ukladania sankcií správnymi orgánmi a to tak, že sa páchateľovi priestupku uloží sankcia podľa ustanovenia za najprísnejšie postihnuteľných spáchaný priestupok. Za tohto stavu mu mala byť uložená sankcia za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt bez súčasnej aplikácie absorpčnej zásady,
ktorej použitie žalovaný protiprávne vyvodil z predpisu trestného práva. Ďalej namietal, že uplatnenie kumulačnej zásady nevyplýva zo žiadneho predpisu a preto nemôže byť aplikované na žiadny prípad. Taktiež poukázal na to, že na základe analógie nie je možné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu tak, ako uvádza žalovaný, ale práve zásady pre ukladanie priestupkov. Poukázal na to, že ide o správne konanie a uplatnenie zásad správneho trestania má prednosť pred uplatnením trestného zákona a preto nemôžu byť na daný prípad aplikované ustanovenia Trestného zákona o priťažujúcich okolnostiach a o úhrnnom treste. Taktiež namietol aj skutočnosť, že výrok rozhodnutia nespĺňa zákonné náležitosti s poukazom aj na ust. § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní. Poukázal na to, že protiprávny stav sa zistil len v deň kontroly s tým, že išlo o jednorazové porušenie predpisov dňa 28.08.2012. Ďalej namietal, že správny orgán postupoval v rozpore s § 3 ods. 5 zákona o správnom konaní, keď rozhodnutie odôvodnil tým, že kontrolou Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Lučenec zo dňa 13.11.2012 bolo preukázané ďalšie porušenie predpisov z jeho strany. Namietol, že k tomuto porušeniu došlo až po vydaní rozhodnutia a v čase po dni 28.08.2012. Skutočnosť, že k porušeniu predpisov došlo v novembri 2012 nijakým spôsobom nepreukazuje, že k nemu dochádzalo i v čase pred 28.08.2012, teda v čase relevantnom pre postih podľa rozhodnutia. Uviedol, že uložená pokuta je neprimerane vysoká s ohľadom na porušenie povinnosti, na jej závažnosť, trvanie, následky, minulosť a na skutočnosť, že ide o prvé porušenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Taktiež si uplatnil náhradu trov konania.
Žalovaný správny orgán podal k žalobe písomné vyjadrenie, pričom sa stotožnil, so zisteným skutkovým a právnym stavom veci, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol o žalobe rozsudkom bez nariadenia pojednávania pri aplikácii ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p.. Žalobca písomným podaním zo dňa 23.04.2013 vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania písomným podaním zo dňa 24.04.2013.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:
Prvostupňovým rozhodnutím Regionálna veterinárna a potravinová správa Lučenec č. 056/2012-002/St zo dňa 09.10.2012 rozhodla podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 23 ods. 1, § 23 ods. 5 zákona o potravinách č. 152/1995 Z.z. tak, že:
1. Žalobca porušil povinnosť ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, oznámiť podľa osobitného predpisu príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín /§ 21 ods. 1 písm. d)/ každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie podľa § 6 ods. 1 zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a to tým, že ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku na základe živnostenského oprávnenia a rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v Bratislave začal vykonávať činnosť na stupni distribúcie potravín a túto skutočnosť na účely registrácie neoznámil na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Lučenec. Nevykonanie si tejto povinnosti správny orgán zistil dňa 28.08.2012 v čase od 8,00 hod. do 10,50 hod. úradnou kontrolou potravín v obci Q. námestie počas vykonávania ambulantného predaja z chladiarenského vozidla Mercedes Benz, evidenčné číslo vozidla TS 115 AV, ako aj podľa aktuálneho zoznamu registrovaných prevádzkarní a registra došlej pošty. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. l) zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
2. Ďalej porušil povinnosť dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. a to tým, že dňa 28.08.2012 v čase od 8,00 hod. do 10,50 hod. v obci Q. počas ambulantného predaja z chladiarenského vozidla Mercedes Benz, evidenčné číslo vozidla TS 115 AV umiestňoval na trh v prepravkách voľne ložené chladené hydinové mäso - diely bez označenia
podľa čl. 5 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 543/2008 zo 16. júna 2008, ktorým sa zavádzajú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/200 o obchodných normách pre hydinové mäso (Ú.v. EÚ, L 157, 17.06.2008) - ďalej len „nariadenie Komisie (ES) č. 543/2008“. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona č. 152/1995 Z.z..
3. Ďalej porušil povinnosť dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. a to tým, že dňa 28.08.2012 v čase od 8,00 hod. do 10,50 hod. v obci Q. počas ambulantného predaja z chladiarenského vozidla Mercedes Benz, evidenčné číslo vozidla TS 115 AV umiestňoval na trh v prepravkách voľne ložené, nebalené bravčové mäso, hovädzie mäso, bez označenia podľa článku 14 Smernice 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. V. ES L 109, 6.5.2000, s. 29) - ďalej len „Smernica č. 2000/13/ES“. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona č. 152/1995 Z.z..
Za to mu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách uložila vo výške 500 Eur. Vo výroku II. nariadila podľa § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách opatrenie oznámiť na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Lučenec činnosť ambulantného predaja v pôsobnosti okresov Lučenec a Poltár za účelom registrácie s termínom do 30.10.2012 a taktiež zakázala predaj nebaleného chladeného hydinového mäsa, nebaleného chladeného bravčového mäsa, nebaleného chladeného hovädzieho mäsa ambulantným predajom v regióne Lučenec. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový orgán na to, že bola počas ambulantného predaja žalobcu v obci Q. dňa 28.08.2012 v čase od 08,00 hod. do 10,50 hod. vykonaná kontrola ambulantného predaja z chladiarenského vozidla Mercedes Benz, evidenčné číslo vozidla TS 115 AV u prevádzkovateľa potravinárskeho podniku - žalobcu, zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z.. Na základe tejto kontroly bolo zistené, že žalobca vykonával činnosť predaja bez ohlásenia na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Lučenci - nepredložené potvrdenie o registrácii. Kontrolou zistené skutočnosti boli preverené v aktuálnom registri prevádzkarní na RVPS Lučenec, ako aj v autorizovanom zošite „Došlá pošta“. Žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť za účelom registrácie prevádzkarne. Uvádzal na trh nebalené hydinové diely bez označenia podľa čl. 5 ods. 5 Nariadenia Komisie (ES) č. 543/2008. Uvádzal na trh voľne uložené nebalené bravčové mäso, hovädzie mäso bez označenia údajov podľa čl. 14 Smernice č. 2000/13/ES. Ďalej porušil podmienky ambulantného predaja uvedené vo výroku a v odôvodnení rozhodnutia ÚVZ SR č.k. OHVBPKV/1825/2012/Jo zo dňa 09.03.2012, pričom v predmetnom rozhodnutí v odôvodnení je odsúhlasený sortiment výrobkov: balené chladené hydinové, balené chladené bravčové, balené chladené hovädzie mäso a balené chladené mäsové výrobky, ako aj povinnosť dopredu oznámiť miesto a čas predaja miestne príslušným orgánom úradnej kontroly potravín. Tieto stanovené povinnosti si prevádzkovateľ potravinárskeho podniku nesplnil. Uvedeným konaním účastník konania porušil požiadavky potravinového práva a to konkrétne § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z., § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z., čl. 5 ods. 5 Nariadenia Komisie (ES) č. 543/2008 Z.z., podľa ktorého, ak sa hydinové mäso predáva spotrebiteľsky nebalené, okrem prípadov, keď sa rozrábanie a vykosťovanie vykonáva v mieste predaja, ako je stanovené v čl. 4 ods. 2 písm. d) Nariadenia (ES) č. 853/2004, pokiaľ sa takéto rozrábanie a vykosťovanie vykonáva na žiadosť spotrebiteľa a v jeho prítomnosti, čl. 14 Smernice 2000/13/ES sa uplatňuje na údaje uvedené v odseku 4; v článku 5 ods. 4 sa uvádza „výrobky zahrnuté týmto nariadením v zmysle čl. 3 ods. 1 bode 1 Smernice 2000/13/ES sa predávajú pod názvami, ktoré sú vymenované v čl. 1 tohto nariadenia a pod zodpovedajúcimi pojmami v ostatných jazykoch spoločenstva uvedenými v prílohe I. k tomuto nariadeniu spresnenými v prípade: celých jatočných tiel odkazom na jednu z foriem úprav ustanovených v čl. 3 ods. 1 tohto nariadenia a dielov hydiny odkazom na príslušný druh. Smernica 2000/13/ES je transponovaná do národnej legislatívy - vyhlášky č. 127/2012 Z.z. a v § 14 vyhlášky sú stanovené požiadavky na označovanie nebalenej potraviny. Taktiež poukázal na to, že nakoľko Správny poriadok neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil zásadu tzv. analógiu legis - absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb - prísnejší trest pohlcuje miernejšie a ukladá pokutu za iný správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona č. 152/1995 Z.z.. Pri určení výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách prihliadol na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Poukazoval na to, že si je vedomý svojich pochybení ohľadom umiestňovania na trh tovaru nesprávne označeného, čím mohlo dôjsť k porušovaniu práv spotrebiteľa informovať. Avšak k porušeniu iných práv spotrebiteľa v žiadnom prípade nedošlo. Taktiež namietal, že pre rovnaký skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti rozhodnutia - predaj nebaleného a neoznačeného mäsa v súlade s právnymi predpismi zo dňa 28.08.2012 v obci Q. je vedené aj iné správne konanie na totožnom správnom orgáne a to pod č. 055/2012-002/St. Namietal aj neprimeranosť výšky pokuty, poukázal na to, že je vo vzťahu k nemu diskriminačná.
Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. 4071/2012 zo dňa 21.12.2012 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení poukázal na to, že sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Odvolateľ zistené protiprávne konanie nepoprel. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že v Slovenskej republike chýba procesný predpis, ktorý by upravoval zásady správneho trestania. Podľa Doporučenia Rady Európy (91) z 13. februára 1991 pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogické zásady ukladanie sankcií trestných. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Poukázal v tejto veci aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Nejvyššího správního soudu. Uložením úhrnnej sankcie sa sleduje tiež primeranosť postihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej (sčítacej) zásady by mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute a teda takýto postup je v prospech účastníka konania. V konaní nebolo preukázané úmyselné protiprávne konanie, teda k porušeniu povinnosti došlo k nedbanlivostným konaniam účastníka konania. Pri posudzovaní miery zavinenia odvolací správny orgán vychádzal zo zistenia, že na trh boli umiestňované potraviny neoznačené v slovenskom jazyku a v neregistrovanej prevádzkarni v dôsledku porušenia povinnosti výlučne samotným predávajúcim a jeho zamestnancom. Vo vzťahu k námietke, že za ten istý skutok bol potrestaný dvakrát uviedol, že úradná kontrola zo dňa 28.08.2012, ktorá bola vykonaná RVPS Lučenec, pri ktorom zistila porušenie veterinárnych požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu ustanoveného zákonom o veterinárnej starostlivosti a zároveň ako orgán úradnej kontroly potravín zistila aj porušenie povinnosti určených zákonom o potravinách. Z tohto dôvodu začala aj správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie uvedených právnych predpisov podľa zákona o veterinárnej starostlivosti. V žiadnom prípade žalobcu nesankcionovala za to isté protiprávne konanie duplicitne.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiadala, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20S/29/2013 zistil, že predmetom prieskumu v rámci tohto konania je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 4072/2012 zo dňa 21.12.2012, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietla odvolanie žalobcu Jakuba Machaja MADEX, ul. Vojtaššákova 556, Tvrdošín a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Lučenec č. 055/2012-002/St zo dňa 12.110.2012, ktorým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000 Eur podľa § 50 ods. 1 pís. f) zákona č. 39/2007 Z.z., pre porušenie povinností v zmysle zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, resp. príslušných špecifikovaných nariadení ES.
Krajský súd v Žiline vzhliadol dôvodnú námietku žalobcu, a to najmä námietku, že žalobca za predaj jedného a toho istého mäsa (nebaleného a neoznačeného v súlade s právnymi predpismi) zisteného na základe jednej kontroly, tým istým správnym orgánom nemôže byť potrestaný dvoma samostatnými pokutami.
Krajský súd v Žiline mal preukázané, že správny orgán - prvostupňový správny orgán Regionálna veterinárna a potravinová správa v Lučenci vykonala dňa 28.08.2012 v čase od 08,00 hod. do 10,50 hod. v obci Q. kontrolu ambulantného predaja u žalobcu z chladiarenského vozidla Mercedes Benz, evidenčné číslo vozidla TS 115 AV, pričom je možné konštatovať, že kontrolou boli preukázané zistené porušenia zákona o potravinách č. 152/1995 Z.z., vrátane príslušných nariadení Rady ES, čo sa týka potravinovej oblasti, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, potvrdené rozhodnutím žalovaného, ktoré konanie je predmetom tohto súdneho prieskumu.
Ďalej z kontrolných zistení tiež vyplynulo aj porušenie zákona, resp. porušenie povinností ustanovených v zákone o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z.z. tak, ako tieto jednotlivé porušenia sú špecifikované v rámci výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 055/2012-002/St zo dňa 12.10.2012, potvrdené žalovaným, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v konaní sp. zn. 20S/29/2013 pred tunajším súdom.
Nesporné teda je, že správny orgán konkrétne Regionálna veterinárna a potravinová správa Lučenec rozhodovala rozhodnutím ( rovnako tiež o odvolaní žalobcu žalovaný správny orgán ), ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu a chránila ( mala kompetenciu ) záujem v oblasti zákona o potravinách č. 152/1995 Z.z., pričom prvostupňové rozhodnutie vydala dňa 09.10.2012. Takisto bolo preukázané, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Lučenec predmetnou kontrolou a konaním chránila aj záujem daný zákonom o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z.z. a príslušných nariadení ES vzťahujúcich sa k predmetu veci a vo vzťahu k tomuto zákonu rozhodla iným rozhodnutím pod č. 055/2012-002/St zo dňa 12.10.2012 a následne na to druhostupňovým rozhodnutím č. 4072/2012 zo dňa 21.12.2012.
Bolo preukázané, že predmetom tohto prieskumu v rámci rozhodnutí pod č. 056/2012-002/St zo dňa 09.10.2012 a druhostupňového správneho rozhodnutia č. 4071/2012 zo dňa 21.12.2012 bol postih za tzv. viaceré správne delikty, keď pod bodom 1 výroku prvostupňového rozhodnutia bol žalobca trestaný za porušenie § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z., ktoré je možné zhrnúť ako porušenie tzv. oznamovacej ( informačnej ) povinnosti a podľa správnych orgánov sa dopustil, resp. naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. l) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Ďalej v bode 2 a 3 výroku rozhodnutia bol žalobca sankcionovaný za porušenie povinnosti dodržiavať požiadavky upravené zákonom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách a príslušných nariadení ES, pričom mal porušiť ust. § 28 ods. 2 písm. f) zákona č. 152/1995 Z.z..
Súd poukazuje na to, že správny orgán, resp. správne orgány tak, ako rozvíjajú svoju úvahu pokiaľ sa týka správneho trestania v odôvodnení rozhodnutí, v zásade tieto úvahy o správnom trestaní vychádzajú zo správnych zásad, avšak pokiaľ správne orgány trestali žalobcu aj za porušenie ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti a tiež príslušných nariadení ES, ktoré sa týkajú veterinárnej starostlivosti iným rozhodnutím, tak ako je vyššie špecifikované, tak ich postup nebol správny. Podľa názoru senátu krajského súdu mali tieto vydať v predmetnej veci jedno rozhodnutie (za porušenie zákona o potravinách a aj za porušenie zákona o veterinárnej starostlivosti), uplatniť z hľadiska analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejší. Vznik jednočinného súbehu nie je vylúčený v trestnom práve, t.j. nie je vylúčený ani súbeh správnych deliktov.
Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré s a poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenými právnymi princípmi.
Výkladovou pomôckou v oblasti správneho trestania je Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) 1 členským štátom o správnych sankciách, ktoré bolo prijaté výborom ministrov zo dňa 13.02.1991 na 452 stretnutí zástupcov ministrov. Odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve a praxi
riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladajú osobám tresty za správanie v rozpore s platným právom, či už pokuty alebo iné sankčné opatrenia, či už peňažné alebo nepeňažné. Tieto tresty sú označované ako správne sankcie.
Podľa zásady č. 3 tohto odporúčania, osoba nemôže byť správne potrestaná dvakrát za ten istý skutok, na základe toho istého zákona (ustanovenia zákona) alebo zákonov chrániacich ten istý spoločenský záujem. Uvedené zakotvuje zásadu ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom), podľa ktorej nik nemôže byť dvakrát potrestaný za ten istý skutok na základe toho istého zákona (ustanovenia). Premietnutie tejto zásady pochádzajúcej z trestného práva do správneho práva nebráni vzniku situácie, pri ktorej jedno protiprávne konanie (prečin) konštituuje dva alebo viacero protiprávnych skutkov v zmysle správneho práva, z ktorých každý môže mať za následok uloženie osobitnej sankcie a tieto môžu spadať do kompetencie rôznych správnych orgánov.
Takisto je potrebné poukázať na to, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože Dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“.
Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť z hľadiska analógie legis, tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda, že prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak potom postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.
Analogické použitie vyššie uvedenej absorpčnej zásady platí i pri jednočinnom súbehu. Ak jedným protiprávnym konaním, či opomenutím je naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov (súbeh), a k ich prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán, tak potom tento správny orgán analogicky uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.
Uvedenou zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie neriadili, hoci žalobca to namietal vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Je zrejmé, že k prejednaniu správnych deliktov na úseku zákona o potravinách a na úseku zákona o veterinárnej starostlivosti je príslušný ten istý správny orgán, v prvom stupni Regionálna veterinárna a potravinová správa Lučenec, v druhom stupni Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky v Bratislave. Správne orgány uplatnili absorpčnú zásadu, ale len vo vzťahu k porušeniam zákona o potravinách č. 152/1995 Z.z. ( porušenie informačnej povinnosti, predaj nebaleného a neoznačeného mäsa ). Správne orgány už nezohľadnili, resp. mali analogicky postupovať, nakoľko v danom prípade je možné konštatovať, že správny orgán sankcionuje žalobcu ,, za predaj jedného a toho istého mäsa“, ktoré bolo nebalené a neoznačené v súlade s právnymi predpismi na základe jednej a tej istej kontroly v dvoch samostatných konaniach, dvoma samostatnými pokutami (samozrejme okrem bodu 1 výroku rozhodnutia č. 056/2012-002/St zo dňa 09.10.2012, v ktorom je žalobca sankcionovaný za porušenie § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z tzv. informačnej povinnosti, resp. spáchania skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. l) zákona č. 152/1995 Z.z.). To znamená v danom prípade bolo preukázané, že jedným protiprávnym konaním pod bodom 2 a 3 rozhodnutia č. 056/2012-002/St zo dňa 09.10.2012 a aj rozhodnutia č. 055/2012-002/St zo dňa 12.10.2012 (bod 1, 2, 3, 4), keď ponúkal na predaj nebalené, neoznačené mäso, mal naplniť skutkové podstaty viacerých správnych deliktov.
V danom prípade súd teda mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., podľa ktorého v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade, ak žalobca spáchal viacero správnych deliktov, správny orgán mal postupovať v zmysle absorpčnej zásady uplatňujúcej sa v trestnom konaní a uložiť žalobcovi jednu pokutu ako sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. O to viac, keď žalobca túto skutočnosť v rámci správneho konania namietal (k predmetnému pozri aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/79/2010 zo dňa 18.01.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 9/2010 zo dňa 16. februára 2011, rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sž/18/2011). K ostatným žalobným námietkam žalobcu už nebolo potrebné sa vyjadriť, vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania prijatom na tunajšom súde dňa 30.04.2013 v celkovej výške 345,94 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia (vrátane prvej porady s klientom) vo výške 130,16 Eur, režijný paušál
- 7,81 Eur;
2/ spísanie návrhu na začatie konania zo dňa 04.03.2013 vo výške 130,16 Eur, režijný paušál - 7,81 Eur.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna šestina výpočtového základu pre 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur.
Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť. V predmetnej veci sa jednalo o preskúmanie rozhodnutia o správnom delikte.
Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 27.02.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 20c vyhlášky vo výške 130,16 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 04.03.2013 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 20c vyhlášky vo výške 130,16 Eur. Spolu vo výške 260,32 Eur.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál za rok 2013 2 x 7,81 Eur; režijný paušál spolu 15,62 Eur.
C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.