Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5Co-17-2013.pdf
PDF · 74.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/17/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Košická č. 56, Bratislava, zastúpeného: HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Štefanovičova č. 12, Bratislava, proti odporcovi: R. X., bytom R. č. XXXX/X, D. nad T., zastúpeného JUDr. Petrom Belovičom, advokátom so sídlom Hollého č. 1854/9, Šaľa, za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 422 64 154, so sídlom Petrovská č. 10, Skalica, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 3.061,06,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/422/2012 - 71 zo dňa 20. januára 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .
Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 436,24 eur a zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 257,78 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 24.9.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. 0362534405, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur pri úrokovej sadzbe 11,80% ročne, konečná splatnosť úveru bola dňa 20.8.2007. Odporca svoj záväzok zo zmluvy o úvere neplnil a úver nesplatil do dňa konečnej lehoty splatnosti do 20.8.2007. Súd dospel k záveru, že uvedená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na ustanovenia § 52 OZ, v zmysle ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa v danom prípade konal ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu nepodnikateľa, ktorý si bral úver ako " spotrebný bezúčelový." Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimerané zmluvné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku, uvádzanú v zmluvných podmienkach o uplatnení ObZ vo vzťahu k premlčacej dobe, ktorá je podľa ObZ vyššia (4 ročná) ako pre občiansko-právne vzťahy (3 ročná). Preto súd považoval za správne pri spotrebiteľskej zmluve aplikovať na premlčanie predpisy OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a na vznesenú námietku premlčania vznesenú odporcom ako aj vedľajším účastníkom aplikovať ustanovenie § 100 a nasl. OZ. Premlčacia doba na uplatnenie dlhu začala plynúť od vtedy, ako sa mohlo právo uplatniť na súde po prvý raz. Posledná splátka dlhu mala byť uhradená dňa 20.08.2007, dňom 21.08.2007 bolo možné uplatniť dlh na súde žalobou. Dňom 21.08.2007 začala pre navrhovateľa plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 21.07.2010. Žaloba bola podaná na súde dňa 06.07.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Odporca a vedľajší účastník
vystupujúci na jeho strane sa premlčania dovolali. Súd premlčaný dlh nemohol priznať a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže došlo k zániku dlhu vznesenou námietkou premlčania, nebolo možné priznať ani úrok z premlčanej pohľadávky. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 121,17 eur /úkon + 7,63 eur režijný paušál/2012; 7,81 eur režijný paušál/2013, cestovné autom v sume 53,71eur, náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 30.1.2013 za 4 začaté polhodiny po 13,01eur /polhodina spolu 52,04 eur + 20% DPH v sume 72,71 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/,b/,c/, § 16 ods. 3, § 15 písm. a/, § 17, § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania v celkovej výške 436,24 eur. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vznikli trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia po 121,17 eur/úkon (príprava a prevzatie veci v roku 2012, písomné vyjadrenie k žalobe dňa 29.1.2013) + 1x 7,63 eur paušál za úkon vykonaný roku 2012, 1x 7,81eur paušál za úkon vykonaný v roku 2013, spolu 257,78 eur podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, b/, § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti III. výroku rozsudku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd zrušil III. výrok rozsudku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Má za to, že súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania bez právneho zdôvodnenia, t.j. v rozsudku súd neuviedol žiadne ustanovenie zákona na základe ktorého tieto trovy priznáva. Ak by tak urobil podľa § 142 ods. 1 O.s.p., namieta, že u vedľajšieho účastníka neboli splnené zákonné podmienky uvedené v tomto ustanovení. V tomto prípade nejde o trovy účelne vynaložené na bránenie práva, keďže žalovaný bol v konaní zastúpený vlastným právnym zástupcom, a teda nemohol mať záujem na tom, aby do konania na jeho podporu vstúpil vedľajší účastník. Je toho názoru, že účasť vedľajšieho účastníka je v tomto konaní absolútne nadbytočná, neúčelná a vymykajúca sa zmyslu a podstate inštitútu ochrany spotrebiteľa a zmyslu a podstaty ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. Výsledkom toho nie je ochrana práv účastníka konania - spotrebiteľa, ale iba neúčelné, zbytočné a nehospodárne navýšenie trov konania a vlastné finančné záujmy vedľajšieho účastníka. Poukazuje na to, že žalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, pričom priznanie náhrady trov aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má, resp. mal by, ochraňovať práva toho istého subjektu - žalovaného, v podstate znamená duplicitu priznaných trov právneho zastúpenia za bránenie práva toho istého subjektu. Ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/232/2011 a uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 17Co/71/2012. Aj keď je vedľajší účastník účastníkom konania, je dôležité mať na zreteli, že ide o bránenie práva žalovaného, nie práva vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník a odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Povinnosť nahradiť trovy konania sa teda spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 3.061,06,- eur s príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom tento návrh zamietol. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že odporca mal vo veci plný úspech. Preto v zmysle ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 257,78 eur. Náhrada trov mu bola priznaná z dôvodu plného úspechu vo veci, keď účelne a úspešne bránil v tomto konaní práva odporcu, na strane ktorého do konania vstúpil. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne
vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil a dňa 29.01.2013 doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu týchto trov nepriznal. Nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu ani žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.