Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-422-2013.pdf
PDF · 82.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/422/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast.: Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, H. H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 70,39 € s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka zo dňa 10. 06. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/55/2013-95 zo dňa 20. 05. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 29, 29 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom na strane odporkyne, ktorý podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Ro/280/2012-22 zo dňa 27. 07. 2012.
V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol: „Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 07. 2012 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 70,39 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,57 Eur, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 57,18 Eur od 31. 05. 2011 do zaplatenia, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, titulom zmluvy o úvere.
Vo veci bol dňa 27. 07. 2012 vydaný platobný rozkaz č. k. 9RO/280/2012-22, ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,39 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,57 Eur, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 57,18 Eur od 31. 05. 2011 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 58,15 Eur, všetko v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol doručený navrhovateľovi dňa 13. 08. 2012, odporkyni dňa 17. 09. 2012 a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne dňa 17. 12. 2012.
Vedľajší účastník na strane odporkyne podal dňa 27. 12. 2012 odpor, ktorý odôvodnil tým, že v súdenej veci i o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, preto podľa § 172 ods. 9 O.s.p. nemal byť platobný rozkaz vydaný, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd skúma ex offo.
Súd výzvou zo dňa 14. 01. 2013 žiadal odporkyňu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či s odporom vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na jeho strane, súhlasí. Výzva bola odporkyni doručená s platobným rozkazom dňa 06. 02. 2013. Odporkyňa sa doposiaľ nevyjadrila, či s podaným odporom vedľajšieho účastníka súhlasí.
Podľa § 172 ods. 1, veta druhá O.s.p., v platobnom rozkaze súd uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Podľa § 174 ods. 3 písm. c) O. s. p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou.
V predmetnom konaní oznámením doručeným súdu dňa 21. 09. 2012 vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne. Ide o občianske združenie, ktoré má chrániť práva spotrebiteľov (ktorým je v tomto konaní odporkyňa). Legitimáciu na jeho vstup do konania dáva samotný zákon (§93 ods. 2 OSP), keď stačí, že predmetom jeho činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v tomto prípade ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania môže vstúpiť z vlastnej iniciatívy a k vzniku tohto vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu.
Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať hlavnému účastníkovi konania môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. Do konania nemôže vstúpiť proti vôli hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník podporovať a hlavný účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť je potom taký úkon právne neúčinný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 188/2012 z 05.02.2013).
Vedľajší účastník podal proti platobnému rozkazu odpor. Súd doručil hlavnému účastníkovi - odporkyni výzvu, aby sa vyjadrila, či s podaným odporom súhlasí. Odporkyňa sa doposiaľ k výzve súdu nevyjadrila. Keďže hlavný účastník (odporkyňa), ktorého vedľajší účastník podporuje, nevyjadrila svoj súhlas s podaným odporom (čo sa považuje za neudelenie súhlasu), odpor vedľajšieho účastníka je právne neúčinný. Na základe uvedeného potom súd odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako podaný neoprávnenou osobou“.
Proti uzneseniu odvolanie podal vedľajší účastník, ktorý uviedol, že trvá na podanom odpore, navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím sa ex lege zruší aj vydaný platobný rozkaz. Vedľajší účastník zastáva názor, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak pri rozhodovaní sa opieral o závery uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 z 05. 02. 2013, že hlavný účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas. Je presvedčený, že citovaný názor neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných a rezignovaných spotrebiteľov, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí sa na súdoch SR stále rieši vydávaním platobných rozkazov v rozpore s ust. § 172 ods. 9 OSP. V takých veciach je jedinou účelnou, hospodárnou a efektívnou pomocou spotrebiteľovi predovšetkým vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka do konania a preto je potrebné vykladať zákon tak, že združenie tak môže urobiť kedykoľvek do právoplatnosti skončenia veci a podanie odporu môže vedľajší účastník uskutočniť v zákonnej lehote, to znamená v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu.
Vedľajší účastník zdôrazňuje, že iba tak sa môžu „naplniť vysoké ciele politiky EÚ“ a z nej vyplývajúci všeobecný záujem pri ochrane spotrebiteľov aj v SR. Vedľajší účastník tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Cofidis C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenia článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady 93/13/EHS.
Vedľajší účastník chce naplniť cieľ Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa a paradoxne súd mu v tom zabráni tým, že „posvätí“ nezákonný platobný rozkaz odmietnutím odporu vedľajšieho účastníka a zaviaže spotrebiteľa na plnenie premlčaného dlhu, alebo plnenie z neprijateľných, teda absolútne neplatných zmluvných podmienok.
V ďalšom vedľajší účastník poukazoval na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
Navrhovateľ navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 OSP) a k podanému odvolaniu dodáva.
Znenie ust. § 93 ods. 4 OSP upravuje práva a povinnosti vedľajšieho účastníka v konaní, ktoré sú také isté ako práva a povinnosti hlavného účastníka. Vedľajší účastník však koná iba sám za seba. Nemôže preto robiť také procesné úkony, ktoré znamenajú dispozíciu konaním, alebo predmetom konania.
„Vysoké ciele politiky EÚ“ sa realizujú aj tak, že právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, svoju činnosť zameriava najmä na ochranu spotrebiteľa a táto činnosť má byť samozrejme v rozumnom rozsahu honorovaná.
Nemožno ale akceptovať ak v takýchto prípadoch z činnosti vedľajšieho účastníka sa do cieľa záujmu zviditeľňuje zisk trov konania.
Ak právnická osoba s predmetom činnosti ochrany spotrebiteľa vstupuje do konania, má tak urobiť prinajmenšom po kontakte so spotrebiteľom, ktorý sa ocitol v úlohe účastníka konania a úkony, ktoré v konaní robí, musia mať podporu hlavného účastníka konania. Európska únia a ani zákonodarca nemali rozhodne v úmysle navŕšiť prácu súdov a žiadať od nich, aby suplovali prácu vedľajšieho účastníka. Súd by nemal overovať či názory a ciele hlavného účastníka korešpondujú s obsahom podaní vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník v zmysle záverov a stanovísk Európskej únie má byť nápomocný súdu pri ochrane práv spotrebiteľa a ochraňovať spotrebiteľa aktívnou činnosťou.
Ak hlavný účastník neprejaví súhlas s úkonom vedľajšieho účastníka, nemožno bez ďalšieho k úkonu vedľajšieho účastníka prihliadať. Aktívna účasť vedľajšieho účastníka vyžaduje aby bol oboznámený so zámermi a stanoviskami hlavného účastníka.
Vedľajší účastník mal konzultovať podanie odporu s hlavným účastníkom a odpor mohol podať s potvrdeným súhlasom účastníka. V prípade, že účastník nesúhlasí s podaním odporu môže síce vedľajší účastník podať odpor proti platobnému rozkazu, ale musí vysvetliť svoje stanovisko, aby súd mohol situáciu posúdiť (§ 93 ods. 4 OSP).
Kontradiktórnosť občianskeho súdneho procesu je limitom konania aj pre vedľajšieho účastníka. Súd má na pamäti „vysoké ciele politiky EÚ“, ale to nie je dôvod, aby osobné záujmy vedľajšieho účastníka zmenili pravidlá kontradiktórneho procesu na pravidlá procesu inkvizičného (vyhľadávacieho), kde súd z vlastnej iniciatívy zisťuje či to čo navrhuje vedľajší účastník chce v skutočnosti aj hlavný účastník.
K ďalšej časti odvolania. Odvolací súd v konkrétnej situácii nevie priamo reagovať na tvrdenie vedľajšieho účastníka že: „Súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady 93/13/EHS“.
Odvolací súd vie, že existuje množstvo procesných pravidiel, ktoré by sa v určitej časti konania dali označiť ako pravidlá, ktoré bránia naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Príkladmo ako na prvé procesné pravidlo možno poukázať na povinnosť súdu v občianskom súdnom konaní prejednať a rozhodovať spory ... (§ 2 OSP). Dôsledne, podľa tvrdenia vedľajšieho účastníka, by v skutočnosti toto procesné pravidlo súd rešpektovať nemal. Nemal by teda prejednávať spory, v ktorých ide o neprijateľné zmluvné podmienky.
Odvolací súd tiež nevidí dôvody, pre ktoré by nemal akceptovať stanovisko vyjadrené v uznesení NS SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 z 05. 02. 2013 ako nesprávne, prípadne nezákonné.
Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech. Odvolaním, ktoré nebolo úspešné, spôsobil vedľajší účastník, že v odvolacom konaní musel navrhovateľ vynaložiť trovy. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP, s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP je vedľajší účastník povinný nahradiť navrhovateľovi aj trovy odvolacieho konania a to právneho zastúpenia. Ide o jeden úkon právnej služby v sume 19,92 € s DPH a režijným paušálom k právnemu úkonu v sume 9,37 €. Na odvolacích trovách preto vedľajší účastník zaplatí navrhovateľovi celkove sumuj 29,29 €.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.