Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Nt-4-2013.pdf
PDF · 73.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Nt/4/2013
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Kňazúrovej a prísediacich L. a D. o návrhu odsúdeného D. na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9T/50/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.08.2013 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného D., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom H., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, na p o v o l e n i e o b n o v y k o n a n i a vo veci Okresného súdu Dolný Kubín, vedeného pod sp. zn. 9T/50/2011 zo dňa 28.07.2011 pre pokračovací obzvlášť závažný zločin „ Lúpež“ podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona a iné, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/89/2011 zo dňa 25.10.2011, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/20/201 zo dňa 28.07.2011 právoplatného dňa 25.10.2011 bol odsúdený D., nar. XX.XX.XXXX uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b)Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a) a § 122 ods. 10 Trestného zákona a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov nepodmienečne so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/89/2011 zo dňa 25.10.2011 bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté.
Dňa 28.03.2013 bol súdu doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci. Odsúdený vo svojom návrhu uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky 28.11.2012 nálezom sp. zn. PL. ÚS 106/2011-85 rozhodol, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších zmien a doplnkov za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov č. 428/2012 zo dňa 21.12.2012. Dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené ustanovenie stráca účinnosť (čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Odsúdený poukázal, že je zrejmé, že v jeho trestnej veci súd pri ukladaní trestu použil asperačnú zásadu uvedenú v § 41 ods. 1 Trestného zákona, aj s jej nesúladnou časťou s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čo malo za následok uloženie neprimerane vysokého trestu. Trest, ktorý mu bol uložený za použitia zásad nemajúcich oporu v Ústave SR je možné označiť za neprimeraný a ukladaný v zrejmom nepomere k závažnosti činu a k pomerom páchateľa a tiež za taký, ktorý je v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na svojom návrhu a uviedol, že návrh podal vzhľadom na to, že v čase, keď rozhodoval prvostupňový súd, platila asperačná zásada, uložený trest považuje za neprimerane prísny.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov, obnova konania, v ktorej sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 publikovaný v Zbierke zákonov č. 428/2012 Z. z. vyplýva, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd po dôkladnom preskúmaní predmetného návrhu, spisového materiálu, vykonaných listinných dôkazov, vypočutím odsúdeného na verejnom zasadnutí má za to, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nie je dôvodný.
S poukazom na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2 Trestného zákona a ide o situáciu, ktorá je predpokladaná aj v ustanovení § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Z daného teda vyplýva, že strata účinnosti vyššie citovaného ustanovenia sa považuje za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Súd skúmal, či nové skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predložené odsúdeným sú takého charakteru, že by odôvodnili zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti súdom vydaného rozhodnutia, pričom súd zistil, že odsúdený bol uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a) a § 122 ods. 10 Trestného zákona a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov nepodmienečne so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn.1To/89/2011 zo dňa 25.10.2011 bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté.
Základná trestná sadzba u obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona je 10 až 15 rokov. Pri zvýšenej - asperačnej zásade v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona - ktoré ustanovenie sa v modifikovanej podobe používa aj po náleze Ústavného súdu SR a bolo by použité aj v tejto trestnej veci, je potom základná hranica takto zvýšenej trestnej sadzby v rozpätí 10 až 17 rokov, 9 mesiacov, 10 dní. Pôvodne uložený trest v trvaní 14 rokov nepodmienečne so zaradením odsúdeného do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia je podľa názoru súdu primeraný, zákonný, ktorý nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu ani k pomerom páchateľa, pretože páchanie trestnej činnosti odsúdeným trvalo dlhodobo, v rozpätí rokov 2007-2010, pričom išlo o obdobie takmer 34 mesiacov a z časového hľadiska malo stúpajúcu frekvenciu a od ďalšieho pokračovania v páchaní tejto trestnej činnosti odsúdený upustil nedobrovoľne, pretože bol zadržaný. V jeho konaní nemožno vidieť len jednorazový exces v správaní, prípadný skrat, ale dlhodobú protiprávnu činnosť, ktorá bola pripravovaná, vopred premyslená a páchaná za použitia zbrane, verejne a spôsobením značnej škody.
V súhrne vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vyšla najavo nová skutočnosť citovaná v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 publikovaná v Zbierke zákonov č. 428/2012 z 21.12.2012, súdu skôr neznáma, avšak s poukazom na vyššie zistené okolnosti nejde o takú novú skutočnosť, ktorá by viedla k zmene výroku o treste pôvodne uloženú, nakoľko trest, ktorý bol uložený v trvaní 14 rokov nepodmienečne
so zaradením do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia súd považuje za zákonný, primeraný (neprevyšujúci zákonom stanovenú trestnú sadzbu), rešpektujúci základné zásady ukladania trestov, plniaci všetky predpoklady na dosiahnutie účelu trestu za rešpektovania zásad individuálnej aj generálnej prevencie. Na margo uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že vyslovenie nesúladu Ústavným súdom Slovenskej republiky v ustanovení § 41 ods. 2 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších zmien a doplnkov za bodkočiarkou s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky samo o sebe neznamená, že dôjde aj k zníženiu trestov, ktoré boli odsúdeným v pôvodnom konaní právoplatne uložené. Vo veciach, v ktorých bol podaný návrh na obnovu konania opierajúci sa o citovaný nález Ústavného súdu SR, súd skúma splnenie zákonných podmienok obnovy konania uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, t.j. či vzhľadom na nález ústavného súdu (ktorý je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou) by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Len v prípade splnenia uvedených zákonných podmienok súd povolí obnovu konania. V prejednávanom prípade však k naplneniu zákonných podmienok nedošlo, preto súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.