Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8CoE-66-2013.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/66/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. H., zastúpeného opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza - OSV, dieťa matky: Z. H., bytom D. 8, R., otca: G. H., bytom U. XXXX/XX, U. - T. U., zastúpeného H.. H. A., so sídlom V. Y. XXXX/XA, M., o výkon rozhodnutia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.: 5Em/1/2013-47, zo dňa 21. mája 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie matky o d m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd uložil matke maloletého dieťaťa, Z. H., pokutu vo výške 200,- Eur, ktorú je povinná zaplatiť na účet tamojšieho súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na návrh otca maloletého dieťaťa okresný súd začal konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. V návrhu podanom prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15.11.2012 otec maloletého uviedol, že matka nerešpektuje súdne rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 21P/32/2012-144 zo dňa 10.05.2012, potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6CoP/64/2012-175 zo dňa 28.06.2012, ktorým súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 10:00 hod. do 16:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky maloletého a po ukončení styku dieťaťa v tomto mieste matke odovzdá, pričom matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie pripraviť. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2012. Podľa vyjadrenia otca maloletého dieťaťa, matka otcovi neumožňuje stýkať sa s maloletým v rozsahu tak, ako je to upravené uznesením súdu o predbežnom opatrení, argumentujúc zlým zdravotným stavom maloletého, dovolenkami, ktoré matka trávi s maloletým mimo miesta bydliska a pod. Z celkového počtu 12 návštev (do dňa podania návrhu), v ktorých podľa rozhodnutia súdu bol otec oprávnený stretnúť sa s maloletým, sa uskutočnilo 9 návštev a v 3 prípadoch matka otcovi neumožnila stretnúť sa s maloletým, odvolávajúc sa na uvedené dôvody. Súd prvého stupňa na základe návrhu otca vyzval pred nariadením výkonu rozhodnutia matku, aby sa dobrovoľne podrobila súdnemu rozhodnutiu o úprave styku otca s mal. dieťaťom. Súd vo výzve súčasne upozornil matku na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutiach. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca doručenom súdu dňa 5.2.2013 a doplnenom dňa 20.2.2013 uvádza, že v návrhu sú skreslené a nepravdivé údaje. Do konca októbra 2011 sa otec maloletého vyhýbal akémukoľvek kontaktu s matkou maloletého a maloletým, o syna sa vôbec nezaujímal a do spoločnej domácnosti chodil len v neskorých večerných hodinách, prípadne vôbec. Otec maloletého až po podaní návrhu na rozvod manželstva matkou začal prejavovať záujem o maloletého, kupoval si ho rôznymi darčekmi, prekvapeniami, výletmi. Uvádza tiež, že otec maloletého využíva akékoľvek prostriedky a spôsoby, ako matku maloletého psychicky zdeptať a zničiť, ako napríklad trestné oznámenie za zločin sexuálne násilie, sledovanie, ovplyvňovanie syna, pričom si otec maloletého neuvedomuje, že jeho konanie má veľmi negatívny vplyv na psychický vývoj maloletého. Maloletý je totiž zo správania svojho otca zmätený, odmieta sa s ním stretávať a má zo svojho otca strach. Otec maloletého matku a syna
neustále sleduje, vynucuje si stretávanie so synom aj mimo určených hodín styku, vyvoláva konfliktné situácie, kde vzbudzuje strach a obavu u maloletého aj matky. Dňa 24.11.2012 mimo určených hodín styku otca s maloletým matka vycestovala s maloletým G. na rodinnú návštevu do Žiliny, pričom sa s maloletým zastavila v obchodnom centre v Žiline, kde jej otec maloletého poslal sms správu, v ktorej uviedol, že vie, kde sa matka s maloletým zdržuje. Matka maloletého na to zobrala syna a z obavy, že ju otec maloletého opakovane sleduje, chcela odísť z obchodného domu. Cestou hore schodmi však otec matku i maloletého napadol a vyvolal scénu, pri ktorej bol maloletý G. veľmi vystrašený, nakoľko otec sa syna snažil matke zobrať. Maloletý začal kričať, kŕčovite sa držal zábradlia a matky, plakal, udieral svojho otca rukami a kričal na matku, aby volala políciu. Maloletý bol z tejto situácie veľmi rozrušený a traumatizovaný ešte niekoľko dní. Od tohto incidentu sa maloletý odmieta stretnúť s otcom. Pokiaľ sa matka snaží maloletého na styk pripraviť, maloletý sa schováva sa a odmieta obliecť, pričom si vyžaduje ubezpečenie, že nemusí ísť s otcom. Matka maloletého si uvedomuje, že pre zdravý rast a vývoj dieťaťa je potrebné, aby maloletý udržiaval kontakt s oboma rodičmi, pokiaľ je to v najlepšom záujme dieťaťa. V dôsledku správania otca voči maloletému G., ako aj voči matke maloletého, dospela matka maloletého k záveru, že nie je v záujme maloletého nútiť ho k styku s otcom, keď maloletý styk odmieta. Tým, že by ho matka nútila k styku s otcom, maloletý by stratil pocit istoty a bezpečia a mohol by nadobudnúť presvedčenie, že sa ho matka chce zbaviť, prípadne, že ho nemá rada. Matka v závere udáva, že sa nedopustila konania, ktorým by mala záujem nerešpektovať súdne rozhodnutie. Pokiaľ sa styk v súčasnosti nerealizuje, je to z uvedených dôvodov, keď maloletý odmieta stretávať sa s otcom. Okresný súd v zmysle ustanovenia § 272 ods. 5 O.s.p. požiadal o súčinnosť kolízneho opatrovníka
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, aby vykonal šetrenie u matky maloletého dieťaťa a zároveň, aby viedli matku maloletého k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Kolízny opatrovník podal dňa 18.3.2013 správu o prešetrení pomerov v rodine, v ktorej uviedol, že matka bola upozornená, že je povinná rešpektovať predbežné opatrenie vydané Okresným súdom Žilina, ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. S matkou viedli rozhovor, v ktorom matku vyzývali, aby nebránila v styku otca s maloletým. Matka uviedla, že otcovi v styku s dieťaťom nebráni, ale otec maloletého odmietal navrhovanú rodičovskú dohodu a maloletý G. vzhľadom na doterajšie správanie a konanie otca, tohto odmieta a nechce sa sním stretávať, bojí sa ho. Vzhľadom na tieto skutočnosti už v súčasnom období chráni svoje dieťa, nemieni ho vystavovať stresovým situáciám a odmieta umožniť otcovi styk s dieťaťom. Okresný súd ďalej uviedol, že zo spisového materiálu, a tiež z posledného podania otca doručeného súdu prvého stupňa dňa 26.4.2013 jednoznačne vyplýva, že otec dieťaťa sa pravidelne dostavuje na stretnutia so svojím synom, vyvíja aktívne úsilie, aby sa tieto stretnutia uskutočňovali, avšak po jeho príchode do miesta bydliska matky, táto na zvonenie, sms a telefonáty otca maloletého nereaguje a stretnutia maloletého s otcom sa opakovane neuskutočňujú. Podľa jeho vyjadrenia od 20.10.2012 mu nebolo umožnené sa so synom stretnúť v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia ani v jednom prípade, t.j. po dobu 6 mesiacov. Maloletého syna otec odvtedy nevidel, matka neumožňuje otcovi s maloletým G. ani len telefonický kontakt, neposkytuje mu o synovi žiadne informácie, a z tohto dôvodu žiada otec o urýchlené konanie vo veci. Matka maloletého sa vo svojom podaní doručenom súdu dňa 20.02.2013 vyjadrila, že v dôsledku správania otca dospela k záveru, že nie je v záujme maloletého nútiť ho k styku s otcom, keď maloletý styk odmieta. Tým, že by ho nútila k styku s otcom, maloletý by stratil pocit istoty a bezpečia a mohol by nadobudnúť presvedčenie, že sa ho matka chce zbaviť, prípadne, že ho nemá rada, pretože by si nevedel vysvetliť, prečo ho matka núti k styku s otcom, keď vie, že maloletý sa so svojím otcom stretávať nechce. Počas rozhovoru s kolíznym opatrovníkom matka maloletého uviedla, že vzhľadom k tomu, že maloletý svojho otca odmieta, bojí sa ho a nechce sa s ním stretávať, ona v súčasnosti už svojho syna chráni, nemieni ho vystavovať stresovým situáciám a odmieta umožniť otcovi styk s dieťaťom. Výrok súdneho rozhodnutia o úprave styku obsahuje aj vetu - matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie pripraviť. Znamená to, okrem skutočnosti, že dieťa má byť vždy náležite oblečené a má mať so sebou potrebné veci, tiež to, že matka, ktorá zodpovedá za výchovu dieťaťa, je povinná v záujme dieťaťa vplývať na dieťa pozitívne a viesť ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Ona ako matka zodpovedná za výchovu dieťaťa musí vedieť, čo znamená prítomnosť oboch rodičov pre zdravý vývoj dieťaťa a v tomto štádiu vývinu nemožno nechávať iba na posúdenie či náladu dieťaťa, čo ono chce a čo nie. Toto pozitívne vplývanie na dieťa z predložených materiálov, ako aj vyjadrení samotnej matky absentuje a nenapĺňa tak výrok o úprave styku otca s mal. dieťaťom tak, ako je uvedený v citovanom uznesení. Pokiaľ ktorýkoľvek z rodičov nie je s rozhodnutím o úprave styku stotožnený, má možnosť podať na príslušnom súde nový návrh na úpravu styku, patrične odôvodnený novými skutočnosťami. Matka maloletého preto aj požiadala Okresný súd Žilina, aby pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva styk otca s maloletým dieťaťom zakázal, avšak pokiaľ nie je rozhodnuté inak, matka je
povinná uznesenie o predbežnom opatrení vydané Okresným súdom Žilina rešpektovať. Je v záujme zdravého psychického a fyzického vývinu maloletého, aby matka, ktorej je maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti, svojou pasivitou neprehlbovala negatívny vzťah maloletého k otcovi, ale naopak, aby svojím pôsobením prispievala k vytváraniu pozitívnych väzieb medzi nimi. Matka však maloletého syna na stretnutie s otcom pozitívne psychicky nepripravuje, svojím postojom negatívny vzťah dieťaťa ku vzájomným stretnutiam a odmietanie otca toleruje, čím nepriamo dieťa v jeho postojoch utvrdzuje a podporuje. Matka sa aj napriek opakovaným výzvam odmieta podrobiť uzneseniu Okresného súdu Žilina, ktorým súd predbežne upravil styk otca s maloletým dieťaťom, preto súd uložil matke pokutu vo výške 200,- eur.
Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie matka maloletého, a to z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. Matka maloletého uvádza, že sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by bolo dôvodom na súdny výkon rozhodnutia a uloženia pokuty z dôvodu, že dobrovoľne neplní súdne rozhodnutie. Tvrdenia otca maloletého považuje za tendenčné a nepravdivé. O maloletého sa od narodenia starala výlučne sama. Otec maloletého po narodení syna nemal záujem podieľať sa na spoločnej výchove a vývoji maloletého. Počas ich spoločného spolužitia dochádzalo medzi rodičmi maloletého k vážnym konfliktom, často krát sa otec maloletého voči matke maloletého správal hrubo, fyzicky ju napádal a spôsoboval rôzne zranenia. Od konca októbra 2011, kedy sa otec maloletého rozhodol rozviesť s matkou maloletého, vyhýbal sa akémukoľvek kontaktu, o syna sa vôbec nezaujímal. Syn bol zo správania otca zmätený, na jeho útoky reagoval plačom a zvracaním. Nakoľko bola situácia neúnosná, matka maloletého bola nútená aj so synom opustiť spoločnú domácnosť. Matka ďalej uvádza, že dominantné a despotické sklony otca maloletého ohrozujú a znepríjemňujú ich každodenný život, majú z neho strach, a nezdržiavajú sa na miestach, kde je málo ľudí, nakoľko jeho skratové konanie je nevyspytateľné a môže viesť k ohrozeniu ich zdravia a života. Otec maloletého svoj čas so synom nevyužíval na to, aby sa mu plnohodnotne venoval, ale naopak, zneužíval iných ľudí, aby sa venovali maloletému. Syna vždy odovzdával neskoro, narúšal jeho stravovací, ako aj pitný režim. Syn sa vždy po stretnutí sťažoval na bolesť hlavy a únavu, ktorá vyplývala z nedostatku tekutín, alebo neskorého obeda. Je evidentné, že otec maloletého na základe svojich konaní nemá skutočný záujem o maloletého, jeho snahou je len ublížiť maloletému a spôsobiť mu psychickú ujmu. Maloletý sa v súčasnosti nestretáva so svojim otcom, nakoľko to odmieta, pretože bol vystavovaný traumatizujúcim zážitkom, ktoré by mohli negatívne poznačiť jeho ďalší psychický vývoj. Dieťa sa obáva akéhokoľvek kontaktu so svojím otcom. Matka ďalej namieta, že maloletý je vychovávaný k tomu, že je potrebné sa stretávať aj s otcom. Má za to, že sa nedopúšťa konania, ktoré by bolo možné hodnotiť ako nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. Pokiaľ sa v súčasnosti styk nerealizuje, je to z dôvodu odmietania otca zo strany maloletého. I s poukazom na konanie otca maloletého uvedené vyššie, nie je styk otca maloletého s maloletým Alexandrom v záujme maloletého. Aj napriek situáciám, ktoré vyvolával otec maloletého, matka maloletého mu nebránila v stretávaní so synom, hoci to syn odmietal. Matka maloletého má záujem na tom, aby maloletý mal so svojim otcom dobrý vzťah. Opakovane dáva do pozornosti, že nie je z jej strany vytváraná žiadna prekážka vo vzťahu k styku otca s maloletým. Tieto prekážky vytvoril zavinene otec maloletého, ktorý nemôže mať skutočný záujem na stretávaní sa a vytváraní dobrého vzťahu s maloletým. Podávanie jeho návrhov na súd je len formálnym prejavovaním záujmu, a nie faktickým záujmom o jeho výchovu a opateru. Matka žiada, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.
Skôr ako odvolací súd pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťuje, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 204 ods.1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasl. O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods.1 O.s.p.). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia druhá veta, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t.j. po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo matke maloletého riadne doručené dňa 27.05.2013, čo má súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že deň 27.05.2013 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého uznesenia. Lehota na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu začala matke maloletého plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t.j. dňa 28.05.2013 a jej posledný deň pripadol na 11.06.2013 (utorok). Matka maloletého podala svoje odvolanie poštou dňa 12.06.2013, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15 -dňovej odvolacej lehoty.
Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že matka maloletého podala svoje odvolanie proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Prievidza po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a preto krajský súd ako odvolací súd rozhodol o jej odvolaní podľa § 218 ods. 1 písm. a/ tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a nezaoberal sa preto vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ani samotnými dôvodmi odvolania. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.