Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/32/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tučkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

J.

zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa otca: J., zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom Žilina, ul. V. Spynyola č. 8343/1A, a matky: L. zastúpená JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom Žilina, ul. Predmestská č. 8537/2B, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu

rozhodol:

Súd u r č u j e výživné otca na maloletého J. vo výške 75 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu do právoplatnosti výroku o rozvode.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 6.2.2012 do 17.2.2014 vo výške 900 eur je otec p o v i n n ý poukázať k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 06.02.2012 bol na tunajší súd podaný návrh matky, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca platením výživného vo výške 150 EUR mesačne, splatné vždy do 15. dňa vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.02.2012. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že manželstvo s otcom nebolo od začiatku harmonické, nakoľko matka túžila po dieťati a otec nie, pretože mal už tri deti z predchádzajúceho manželstva. Keď matka otehotnela otec s ňou prestal komunikovať a zdržiaval sa viac mimo domácnosť. K týmto nedorozumeniam sa pridali aj nezhody finančného charakteru. Otec sa zdržiaval v domácnosti len veľmi málo, domov chodieval až vo večerných hodinách a maloletému sa vôbec nevenuje, všetka starostlivosť o maloletého ostala na matke. Nakoľko bola situácia neúnosná, podala matka návrh na rozvod.

Otec podala dňa 08.03.2012 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd zveril maloleté do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal platením výživného vo výške 100 EUR mesačne, splatné vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.03.2012. Uviedol, že dňa 20.01.2012 podala matka

návrh na rozvod. Dňa 29.02.2012 sa matka spolu s maloletým odsťahovali zo spoločnej domácnosti na jemu neznáme miesto. Otcovi povedal, že idú na výlet a na víkend sa vrátia. Otec bol s maloletým v telefonickom kontakte v dňoch 01.03.2012 a 02.03.2012, ale od toho dňa už o ňom nič nevie. Uvedenú skutočnosť nahlásil na polícii, ktorá po nich vyhlásila pátranie. Ani polícii sa nepodarilo s matkou spojiť. Nikto z príbuzných ani priateľov nevedeli, kde sa matka nachádza. Maloletý tak bol vytrhnutý z prostredia, ktoré dôverne poznal. Otec má podozrenie, že matka môže byť ovplyvňovaná treťou osobou, má k dispozícii značné finančné prostriedky. Otec má dôvodnú obavu o zdravie a psychický vývoj maloletého. Matka je psychicky nevyrovnaná.

Svoj návrh matka doplnila podaním, ktoré bolo na tunajší súd doručené dňa 08.06.2015. Uviedla, že na pojednávaní dňa 20.4.2015 uviedla, že otec maloletého od ich núteného odchodu zo spoločnej domácnosti, t.j. 29.2.2012 neprispieval na výživu maloletého dieťaťa, okrem sumy 50 eur v mesiaci apríl a 50 eur v mesiaci máj. Od mesiaca jún do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispieval na výživu a výchovu maloletého len sumou 40 eur, čo uvádza na objasnenie zástupkyne otca, ktorá túto skutočnosť v jej výpovedi na pojednávaní pravdepodobne prehliadla. Zároveň uvádza, že otec maloletého poberal rodinné prídavky až do mája 2012 vrátane, ktorú sumu maloletému doteraz nepoukázal, hoci mu oprávnene prináleží. Okrem toho nijakým spôsobom neprispieval na jeho výživu, výchovu, nezaujímal sa o žiadne aktivity týkajúce sa maloletého dieťaťa, nehovoriac o sviatkoch, narodeninách a meninách maloletého, kde synovi neposlal žiadne darčeky za celé obdobie od ich odchodu doteraz. Aj to je dôkazom jeho „úprimného a láskavého“ vzťahu a záujmu o maloletého. Mohol využiť akýkoľvek spôsob, ako by maloletému poslal darček, alebo iné veci, a mal zároveň o tom dôkaz. On však len zavádza orgány a inštitúcie svojimi tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde a majú byť dôkazom jeho úžasného vzťahu k synovi. Jeho tvrdenie, že mal so synom úžasný vzťah a staral sa oňho je len formálne a neúprimné. Ak by tomu tak bolo, nemusel by maloletý vďaka konaniu svojho otca podstupovať za celé obdobie od núteného odchodu ponižujúce vyšetrenia spojené s vymysleným P. a inými ponižujúcimi prejavmi „lásky“ zo strany svojho otca, ktoré viedli k tomu, že maloletý svojho otca odmieta, bojí sa ho, dodnes si tieto konania otca pamätá a v dôsledku správania a zážitkov so svojim otcom je maloletý J. v súčasnosti ambulantným klientom krízového centra. V tejto súvislosti uvádza, že z podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi bolo zahájené trestné stíhanie, pre zločin sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť J. na maloletom J.. Otec maloletého zavádzajúco uvádza, že mu po odchode zostali len dlhy a 300 eur. Otec maloletého má k dispozícii kompletný hnuteľný a nehnuteľný majetok, pretože doteraz nepodal návrh na vyporiadanie, a tento užíva spolu s cudzou ženou, ktorú si nasťahoval spolu s jej, v tom čase dvojročnou dcérou, do ich bytu už dva mesiace po ich nútenom odchode. Tvrdenie, ktoré uvádza zástupkyňa otca maloletého, kde mala podľa nej, ako aj podľa vyjadrenia otca maloletého odcudziť z účtu otca maloletého sumu z účtu otca maloletého, je opakovane zavádzajúce a irelevantné pre toto konanie pre určenie výšky výživného do času rozvodu. Suma bola vedená na matkinom podnikateľskom účte a vyplýva výlučne z jej podnikateľskej činnosti. Zo svojich úspor vedených na osobnom účte bola nútená po odchode zabezpečiť bývanie pre seba a maloletého, ako aj základné potreby pre maloletého, ako aj ňu, domácnosť a iné nevyhnutné veci, nakoľko všetky spoločné, ako aj časť osobných vecí zostala v spoločnom byte a otec maloletého, ako uviedla, dodnes nepredložil návrh na vyporiadanie. Uvedená suma, na ktorú naráža otec, a ktorú mala „odcudziť zo svojho podnikateľského účtu neslúžila na úhradu výživného, ako uvádza zástupkyňa otca maloletého. Otec maloletého má vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, ktorú je povinný si plniť v súlade so zákonom, kde dieťa má právo na tretinu jeho príjmu. Ďalej otec maloletého uviedol, že mu musela asistovať celá rodina, vrátane matkinej matky, pretože mu mala odcudziť finančné prostriedky. Zostáva na zváženie, aká silná musí byť nevraživosť a nenávisť otca maloletého voči matke, keď neváha využiť a zneužiť osoby, ktoré s nimi nežili a nijako nedokážu objektívne vyjadriť situáciu, ktorá bola počas manželstva. Aj tieto tvrdenia sú irelevantné pre posúdenie výšky výživného, avšak znovu poukazujú na morálku a skutočné záujmy otca maloletého, kde práve záujmy maloletého sú kladené na posledné miesto. Finančná situácia otca maloletého nie je ani zďaleka taká zúfalá, ako uvádza otec maloletého. Po odchode mu zostal všetok hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok. Počas obdobia od odchodu do rozsudku o rozvode manželstva predal bez matkinho vedomia spoločné auto, na ktoré poukázala sumu 7 500 eur, zaobstaral si nové vozidlo v cene približne 20 000 eur a minulý rok si zaobstaral kúpu pozemku v lukratívnej štvrti v Q. ktorý je vedený na C.. Okrem toho sa stal majoritným konateľom spoločnosti T. ktorú v súčasnosti vlastní s matkinou matkou. Svoj obchodný podiel bola nútená prepísať na neho, nakoľko si toto podmienil vyplatením firemného vozidla vo výške 1000 eur, ktoré potrebovala a stále potrebuje pre každodenný život. Jedná sa o vozidlo staré 9 rokov. Dňa 01.11.2014 na Okresnom súde

U.odala návrh na úpravu styku otca s maloletým, ako aj na zvýšenie výživného. Otec maloletého sa vyjadril, okrem iného, že matka dieťa zneužíva, týra a poriadne sa o neho nestará. Zároveň uviedol, že platí výživné na tri deti z prechádzajúceho manželstva, ako aj prispieva na maloleté dieťa, dcéru ženy, ktorá s ním žije v ich nevysporiadanom byte. Ako uvádza vo vyjadrení, túto povinnosť prispievať na cudzie dieťa má zo zákona, a zároveň prispieva zo srdca. Je zarážajúce, že v tomto prípade sa otec maloletého obhajuje svojou zákonnou povinnosťou voči cudziemu dieťaťu, hoci toto dieťa má svojho otca, ktorý má tiež voči nemu vyživovaciu povinnosť. Kde je morálka otca, keď mu na vlastnom dieťati nezáleží, a navyše ešte obviňuje matku, že od neho žiada výživné, na ktoré má ich syn nárok. Ďalej uvádza, že otec maloletého má uzavretých niekoľko poistiek, či už úrazových, životných, alebo sporení v kapitálových fondoch. Počas manželstva tvrdil, že podobné poistenie a sporenie uzavrel aj pre syna, čo sa však nestalo. Synovi bola matka nútená zabezpečiť sporenie a poistenie sama. Čo sa týka úpravy výživného na čas po rozvode, navrhovala sumu 150 eur, čo považuje za primeranú sumu pre maloleté dieťa vo veku takmer 8 rokov. Avšak po reakcii otca, kedy súhlasil len so sumou 50 eur a postupne túto sumu zvýšil až na 75 eur, dospela matka k záveru, že otec maloletého si syna cení na túto sumu a nie je ochotný zabezpečiť mu adekvátny životný štandard, taký, ako má on sám. Táto výška zodpovedá a je odrazom jeho vzťahu k synovi, jeho starostlivosti, lásky a záujmu. Zároveň chcela, aby manželstvo bolo po dlhej dobe už rozvedené, čomu by prípadné namietnutie výšky výživného pravdepodobne zabránilo. Na základe uvedených skutočností trvá na svojom návrhu a žiada, aby súd určil otcovi maloletého výživné vo výške 150 eur mesačne spolu s povinnosťou doplatiť maloletému rodinné prídavky, ktoré neoprávnene poberal.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX boli prítomní matka, otec a zástupcovia rodičov. Kolízny opatrovník sa na pojednávaní nezúčastnil, termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd pojednával v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov ( ďalej len „O.s.p.“ ).

Súd vykonal dokazovanie:

- výsluchom matky, otca a ich zástupcov,

- výpisom z Obchodného registra SR o spoločnosti JuraS-Trade, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, ul. Tulská č. 5308/57, IČO: 44 640 561

- výpisom zo Živnostenského registra o podnikateľskej činnosti otca,

- potvrdením Daňového úradu Žilina o podaní daňového priznania otcom za roky 2012, 2013,

- rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX,. právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, v časti výživného vykonateľným dňa 12.02.2014,

- potvrdením spoločnosti T., so sídlom Banská Bystrica, ul. Tulská č. 5308/57, IČO: 44 640 561 o vyplácaní odmeny otcovi z výkonu funkcie konateľa spoločnosti

- potvrdením spoločnosti T.., so sídlom Banská Bystrica, ul. Tulská č. 5308/57, IČO: 44 640 561 o zárobku otca,

- daňovým priznaním matky za roky 2012, 2013,2014,

- vyčíslením výdavkov matkou,

- potvrdením Y. o navštevovaní maloletým a uhradených platbách,

- potvrdením S. o platbách na maloletého,

- potvrdeniami spoločnosti mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 10, o uskutočnení prevodu výživného na účet matky,

a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX., v časti výživného vykonateľným dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletý sa zveril do osobnej starostlivosti matky, otec bola zaviazaný platiť výživné vo výške 75 EUR mesačne a bol upravený styk otca s maloletým.

Matka je samostatne zárobkovo činná osoba. Za rok 2012 podala matka daňové priznanie s údajmi: príjmy vo výške 23.506,00 EUR, výdavky vo výške 19.096,90 EUR a základ dane vo výške 4.409,10 EUR. Za rok 2013 podala daňové priznanie s údajmi: príjmy vo výške 17.557,50 EUR, výdavky vo výške 13.261,90 EUR a základ dane vo výške 4.295,60 EUR. Za rok 2014 podala daňové priznanie s údajmi: príjmy vo výške 16.574,43 EUR, výdavky vo výške 12.430,83 EUR a základ dane vo výške 4.143,60 EUR. Matka vyčíslila výdavky na maloleté dieťa za obdobie do 01.01.2012 do 29.02.2012 na sumu 474 EUR mesačne, za obdobie od 01.03.2012 do 30.06.2012 na sumu 141 EUR mesačne, za obdobie od 01.07.2012 do 31.08.2012 na sumu 135 EUR mesačne. Od 01.09.2012 vyčíslila matka výdavky na sumu 139 EUR mesačne a od 01.09.2013 na sumu 205-235 EUR mesačne. Maloletý navštevuje Gymnastický klub Elán Prievidza, kde sa za mesiac uhrádza suma vo výške 16 EUR.

Otec je aj v minulosti bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti T. IČO: 44 640 561. Za rok 2012 podal otec daňové priznanie s údajmi: príjmy vo výške 28.541,98 EUR, výdavky vo výške 24.704,92 EUR, základ dane vo výške 3.837,06 EUR a daň vo výške 36,54 EUR a za rok 2013 s údajmi príjmy vo výške 19.885,46 EUR, výdavky vo výške 17.223,03 EUR, základ dane vo výške 2.662,43 EUR a daň vo výške 48,62 EUR. Otec na maloletého uhrádzal výživné striedavo vo výškach 40-50 EUR mesačne. Spoločnosť T. IČO: 44 640 561 ku dňu 08.04.2015 za posledných 12 mesiacov nevyplatila otcovi odmenu za výkon funkcie konateľa ani nepoberal podiel na zisku. V uvedenej spoločnosti otec dosahoval čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie od 04/2014 do 03/2015 vo výške 315,86 EUR.

Maloletý navštevuje S. kde poplatky za obdobie od 09/2013 do 02/2014 boli spolu vo výške 167,08 EUR.

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „ Zákon o rodine “ ), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom., v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len "kolízny opatrovník").

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu., rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Podľa § 130 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol a určil výživné otca od 06.02.2012 do právoplatnosti rozvodového rozsudku, t.j. do XX.XX.XXX. mesačne vo výške 75 EUR. Otec ako aj matka sú podnikatelia, pričom ich príjem vychádzajúc zo základu dane je porovnateľný. V priebehu pojednávania rodičia uvádzali skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce najmä pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rodičia sa v rámci rozvodového konania dohodli na výživnom na čas po rozvode vo výške 75 EUR, pričom súd pri posudzovaní dohodnutej výšky výživného vychádzaj v zásade z rovnakých majetkových a zárobkových pomerov rodičov, a preto súd určil rovnaké výživné od podania návrhu do právoplatnosti rozvodového rozsudku ako na čas po rozvode manželstva. Takto určené výživné považoval súd za dostatočné s ohľadom na vek, záujmy a zdravotný stav maloletej ako aj možnosti, schopnosti a zárobkové pomery otca.

Súd priznal zameškané výživné od dátumu 06.02.2012, teda od dátumu podania návrhu do právoplatnosti rozvodového rozsudku 17.02.2014. Pri určení nedoplatku na výživnom za obdobie od 06.02.2012 do 17.02.2014 súd vychádzal zo skutočnosti, že otec v tomto období výživné platil striedavo vo výške 40-50 EUR a určil nedoplatok vo výške 900 EUR (24 mesiacov x 75 EUR = 1.800 EUR - 900 EUR = 900 EUR). Súd uhradené výživné ustálil na sume 900 EUR, ktorú sumu nenamietala ani jedna zo strán, pričom vychádzal aj z predložených potvrdení o bankových prevodoch. Súd umožnil otcovi nedoplatok na výživnom uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, teda určil dlhšiu lehotu na úhradu, a to najmä z dôvodu, že otec si výživné plnil v priebehu konania.

Súd konanie v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti na čas od 06.02.2012 do 17.02.2014 zastavil, nakoľko skutočnosť, že maloleté dieťa bolo rozvodovým rozsudkom zverené

do starostlivosti matky považoval za nedostatok podmienky konania a takéto rozhodnutie by bolo bezpredmetné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.