Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Z.. M. O., M. dvor XXX, S., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-129/2011 zo dňa 07.11.2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR č.: SLV-OLVS-129/2011 zo dňa 07.11.2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. KM 614/SI-2011 zo dňa 05.09.2011 z r u š u j e podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, kancelárie ministra vnútra, komunikačného odboru č. KM 614/SI-2011 zo dňa 05.09.2011, ktorým sa nevyhovelo žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií „všetkých zmlúv uzatvorených so spoločnosťou ORGA - Trade, a.s., Račianska 188, 830 04 Bratislava, IČO: 31 402 038, týkajúcich sa modernizácie technických prostriedkov slúžiacich na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (tzv. odpočúvací systém) a akýchkoľvek dodatkov alebo dohôd meniacich alebo zrušujúcich zmluvy uvedené v predchádzajúcom texte, prípadne jednostranný právny úkon, na základe ktorého bola takáto zmluva zrušená“.

Podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie zo dňa 05.09.2011 nemohlo spôsobovať žiadne právne účinky, keďže v tejto veci bolo už právoplatne rozhodnuté tzv. fiktívnym rozhodnutím. Predmetná žiadosť o sprístupnenie informácie bola žalovanému totiž doručená dňa 08.06.2011 a v zákonnej lehote 8 pracovných dní žalovaný požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení.

Zároveň žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, keď v žalobe napadnutom rozhodnutí (prvostupňovom i druhostupňovom) žalovaný konštatuje, že v zmysle nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, je oblasť používania informačno-technických prostriedkov oblasťou, v ktorej vznikajú utajované skutočnosti. Podľa uvedeného nariadenia vlády a o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nariadením

Ministerstva vnútra SR č. 16/2008 vydaný zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti žalovaného, ktorý v prílohe pod poradovým číslom 37 ustanovuje, že utajovanou skutočnosťou v pôsobnosti žalovaného je obstarávanie fototechnických, optických a iných technických prostriedkov a zariadení alebo ich súborov uvedených v číselníku interných čísiel komoditnej skupiny č. 10- spravodajská technika, ktoré budú používané utajovaným spôsobom (ďalej len „špeciálne technické prostriedky“) pre útvary vykonávajúce operatívno-pátraciu činnosť a útvary zabezpečujúce použitie informačno- technických prostriedkov. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vzhľadom k vyššie uvedenému tvorí požadovaná informácia utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona. K takýmto právnym záverom žalovaného žalobca uviedol, že nie je možné odmietnuť sprístupniť celý dokument, ale je potrebné sprístupniť žalobcom požadované informácie o samotnej existencii požadovaných zmlúv, dohôd a dodatkov a dátumoch ich uzatvorenia, o cene plnenia podľa týchto zmlúv a dodatkov, ako aj podmienkach a výške sankcií, ktoré hrozia za porušenie alebo nesplnenie zmlúv, dohôd alebo dodatkov. Tieto informácie nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu a netýkajú sa oblastí podľa nariadenia vlády č. a nie sú obsahom zoznamu utajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR pod položkou č. 37, a preto sprístupnenie týchto informácií nemalo byť obmedzené. Žalobca dodal, že zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti žalovaného pod položkou č. 37 sa týka obstarávania prostriedkov a nie samotných všeobecných informácií vyplývajúcich z predmetných zmlúv, dohôd, dodatkov obsahujúcich údaje o dátumoch ich uzatvorenia, o cene plnenia podľa týchto zmlúv, dohôd a dodatkov, ako aj podmienkach a výške sankcií, ktoré hrozia za porušenie alebo nesplnenie zmlúv, dohôd alebo dodatkov. V prípade, ak by požadované dokumenty obsahovali informácie, ktoré tvoria predmet utajovaných skutočností podľa osobitného zákona, musia byť tieto dokumenty sprístupnené tak, že z nich budú vylúčené iba tie časti, ktorých sa dôvod obmedzenia týka a nie je možné odmietnuť sprístupniť celý dokument s odôvodnením, že celá zmluva tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona. Podľa žalobcu dohody a dodatky netvoria utajovanú skutočnosť ako celok a nevzťahuje sa na ne obmedzenie ich sprístupnenia podľa ZSI. Výklad ZSI žalovaného je v rozpore s jeho účelom, pričom žalobca pripomenul, že v danej veci ide o používanie verejných prostriedkov.

Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.05.2012, zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žalobu žiadal zamietnuť. K žalobným dôvodom uviedol, že dňa 09.06.2011 bola na komunikačný odbor kancelárie ministra vnútra SR doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie vyššie uvedených informácií. Dňa 23.06.2011 povinná osoba vydala rozhodnutie č. KM 614/SI-2011, ktorým nevyhovela žalobcovej žiadosti, keďže požadované informácie tvoria utajovanú skutočnosť podľa , pretože podľa nariadenia vlády SR č. je oblasť používania informačno-technických prostriedkov oblasťou, v ktorej vznikajú utajované skutočnosti. Žalobca podal dňa 29.09.2011 proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, ktorý odôvodnil tým, že rozhodnutie bolo vydané po lehote ustanovenej v ZSI. O rozklade rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLV-OLVS-111/2011tak, že rozhodnutie vydané v prvom stupni ako fiktívne zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na prejednanie a rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán v lehote podľa správneho poriadku vydal dňa 05.09.2011 nové rozhodnutie č. KM 614/SI-2011, ktorým žalobcovi nevyhovel z dôvodu, že predmetom žiadosti sú informácie, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť podľa ZSI s poukazom na , nariadenia vlády SR č. a bod 37 prílohy nariadenia žalovaného č. 16/2008, ktorým bol vydaný zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti žalovaného. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný v žalobe napadnutým rozhodnutím.

Vo vzťahu k dôvodom zamietnutia žalobcovej žiadosti žalovaný uviedol, že podľa je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem SR treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením, a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda SR svojim nariadením. Podľa cit. zákona informáciou je obsah písomností, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu, alebo iného záznamu, obsah ústneho vyjadrenia, alebo obsah elektronického, elektromagnetického, elektrického alebo iného fyzikálneho transportného média. Nariadenie žalovaného

č. 16/2008 v súlade s a nariadenia vlády SR č. ustanovilo oblasti utajovaných skutočností v pôsobnosti žalovaného. V bode 37 zoznam uvádza, že utajovanou skutočnosťou je obstarávanie najmä elektronických, rádiotechnických, fototechnických, optických, mechanických a iných technických prostriedkov a zariadení alebo ich súborov - spravodajská technika, ktoré budú používané utajovaným spôsobom pre útvary vykonávajúce po operatívno-pátraciu činnosť a útvary zabezpečujúce použitie informačno-technických prostriedkov. Podľa žalovaného z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom požadované informácie tak, ako ich vymedzil vo svojej žiadosti doručenej povinnej osobe dňa 09.06.2011, majú charakter utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu. Pojem obstarávanie predmetných technických prostriedkov treba vykladať extenzívne a v širších súvislostiach, keďže obstarávanie predmetných technických zariadení sa zabezpečuje najmä formou zmlúv, a teda konkrétne aj zmluvami, ktorých znenie žalobca požadoval. Nie je možné súhlasiť so žalobcom, že zmluva nemôže tvoriť utajovanú skutočnosť ako celok. Žiadateľom požadované zmluvy, dohody a dodatky tak, ako sú uvedené v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií, tvoria utajovanú skutočnosť ako celok, a preto sa na ne vzťahujú obmedzenia ich sprístupnenia podľa ZSI. Preto podľa názoru žalovaného v danom prípade bolo postupované v súlade so zákonom.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia žalovaného je potrebné zrušiť podľa

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20.09.2011 bola žalovanému doručená žiadosť o sprístupnenie informácií, v ktorej žalobca žiadal sprístupnenie:

- všetkých zmlúv uzatvorených so spoločnosťou ORGA - Trade, a.s., Račianska 188, 830 04 Bratislava týkajúce sa modernizácie technických prostriedkov slúžiacich na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (tzv. odpočúvací systém),

- akékoľvek dodatky alebo dohody meniace alebo zrušujúce zmluvy uvedené v predchádzajúcom bode, prípadne jednostranný právny úkon, na základe ktorého bola takáto zmluva zrušená.

Dňa 05.09.2011 žalovaný, kancelária ministra vnútra, komunikačný odbor, vydal rozhodnutie č. KM 614/SI-2011, ktorým žiadosti o sprístupnenie informácií žalobcovi nevyhovel z dôvodu, že obsah požadovaných informácií tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného predpisu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný v žalobe napadnutým rozhodnutím. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný obdobne ako vyjadrenie k žalobe.

Podľa článku 26 ods. 1 SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

Podľa každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

Podľa na účely tohto zákona je

utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len "neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

Pokiaľ ide o prvú námietku uplatnenú v žalobe o tom, že nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia je spôsobená aj tým, že ani prvostupňové rozhodnutie zo dňa 05.09.2011 nemohlo spôsobovať žiadne právne účinky, keďže v tejto veci bolo už právoplatne rozhodnuté tzv. fiktívnym rozhodnutím, súd sa stotožnil s príslušnou časťou vyjadrenia žalovaného. Poukazuje popritom na právny názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 18.07.2012. Pokiaľ by sa rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa napriek už vzniknutému fiktívnemu rozhodnutiu dodatočne rozhodlo meritórne ohľadne žiadosti o poskytnutie informácie, považovalo za nezákonné z dôvodu jeho nadbytočnosti, takýmto výkladom by sa poprel zmysel a účel ZSI. Fikcia rozhodnutia vlastne predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba na súde. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR ak je rozhodnutie o poskytnutí, čiastočnom poskytnutí alebo aj o neposkytnutí informácie vydané hoci aj dodatočne, teda po uplynutí lehôt stanovených na vybavenie žiadosti, resp. na rozhodnutie o odvolaní v § 17, resp. § 19 ZSI, zaniká možnosť uplatnenia fiktívneho rozhodnutia. Iba takýto prístup umožní splniť zákonnú požiadavku na právo na informáciu v čo najkratšej lehote, nakoľko účelom ZSI je včasné podanie informácie, nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Ak teda rozhodnutie o žiadosti o informácie bolo vydané, „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným. V prípade, ak by sa akceptoval názor žalobcu, rozhodnutie by sa zrušilo iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa informácie a formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie.

Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1,3 cit. zák.). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 cit. zák.). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.).

Niet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných práv a slobôd a došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne - filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samú esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných.

Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( ). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie , podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach až tohto zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (rozsudky vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) uviedol, že podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov.

Jedným zo zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám tvoriacim utajovanú skutočnosť podľa osobitného predpisu, avšak aj v prípade, ak je celý dokument označený určitým stupňom utajenia, nie každá informácia (napr. každá veta, každý číselný údaj) obsiahnutá v takomto dokumente je utajovanou skutočnosťou. Pri vybavovaní žiadosti o informáciu podľa zákona o slobode informácií je potrebné nesprístupniť tie informácie, ktoré sú utajovanými skutočnosťami (napr. začierniť ich) a ostatné informácie, ktoré nie je potrebné chrániť v záujme Slovenskej republiky, je potrebné sprístupniť. Označenie celého dokumentu určitým stupňom utajenia neruší povinnosť vyplývajúcu z § 12 zákona o slobode informácií poskytnúť informácie, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami (napr. informácie, ktorých sprístupnenie neohrozí záujmy Slovenskej republiky) a ktoré nie sú chránené ani inými predpismi. Skutočnosť, že aj z dokumentu označeného určitým stupňom utajenia sa musia sprístupniť informácie, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami, vyplýva aj z vyššie spomínanej povinnosti ústavne súladného výkladu zákona o ochrane utajovaných skutočností a nadväzujúcich predpisov. Pri rozhodovaní o sprístupnení informácií obsiahnutých v takomto dokumente treba rešpektovať ústavnú požiadavku zakotvenú v SR, aby obmedzenie práva na prístup k informáciám bolo vždy naozaj „nevyhnutné“ na ochranu určitého chráneného záujmu (v tomto prípade napr. na ochranu bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku). Znamená to, že prístup by mal byť obmedzený iba k tým informáciám, ktoré je naozaj potrebné chrániť v záujme štátu (k utajovaným skutočnostiam) a že z dokumentu označeného za utajovaný by mali byť sprístupnené informácie, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami.

Rozhodnutie o nesprístupnení informácií z dôvodu ochrany utajovaných skutočností musí obsahovať odôvodnenie, prečo je splnená formálna podmienka utajenia - t.j. zaradenie predmetných informácií pod konkrétnu položku oblastí utajovaných skutočností (ale aj pod konkrétnu formuláciu, resp. slovné spojenie tejto položky), ako aj materiálna podmienka - t.j. prečo naozaj existuje potreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky. Pri zdôvodňovaní potreby chrániť požadovanú informáciu v záujme Slovenskej republiky tiež nemožno iba doslovne a mechanicky zopakovať všeobecnú charakteristiku utajovanej skutočnosti určitého stupňa utajenia (prevzatú z o ochrane utajovaných skutočností). Odôvodnením potreby utajovať informáciu nemôže byť iba jednoduché konštatovanie, že sprístupnením informácie by prišlo k ujme na záujmoch Slovenskej republiky. Povinná osoba musí v rozhodnutí podrobnejšie odôvodniť, prečo by k takej ujme malo dôjsť.

Žalobcom požadované informácie o samotnej existencii požadovaných zmlúv, dohôd, dodatkov a dátumoch ich uzatvorenia, o cene plnenia podľa predmetných zmlúv, dohôd a dodatkov, ako aj o podmienkach a výške sankcií hroziacich za ich zrušenie či nesplnenie, nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností podľa o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov a rovnako sa netýkajú oblastí podľa nariadenia vlády č. , ktorými sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, ani nie sú obsahom zoznamu utajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR pod položkou č. 37. Tieto dokumenty musia byť sprístupnené tak, že z nich majú byť vylúčené iba tie časti, ktorých sa dôvod obmedzenia týka. Predmetom zákonnej ochrany sú totiž iba skutočnosti, ktoré majú v zákone ustanovené vlastnosti utajovaných skutočností, nie celé materiály, ktoré obsahujú utajované skutočnosti. Ak napríklad písomnosť obsahuje utajovanú skutočnosť, štátny orgán s právomocou ju chrániť môže utajovanú skutočnosť začierniť alebo inak urobiť verejnosti neprístupnou, ale nemôže odmietnuť uverejnenie všetkého ostatného, čo sa uvádza v písomnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nemalo byť žalovaným obmedzené sprístupnenie informácií požadovaných žalobcom, pričom je potrebné zdôrazniť, že ide o sprístupnenie informácie týkajúcej sa používania verejných prostriedkov. Žalovaný mal žalobcovi sprístupniť ním požadované dokumenty tak, že z nich mal vylúčiť iba tie časti, ktorých sa dôvod obmedzenia týka.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného č.: SLV-OLVS-129/2011 zo dňa 07.11.2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č.: KM 614/SI-2011 zo dňa 05.09.2011 ako nezákonné podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatený súdny poplatok v sume 66,- eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.