Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_21CoE-66-2013.pdf
PDF · 73.68 KB
Case nature
Subarea
21CoE/66/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Františkom Radzom, so sídlom Exekútorského úradu ul. S. č. XXXX/XX, XXX XX C. P., vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, pobočka Dolný Kubín, Alexeja Slobody č. 1878, Dolný Kubín, proti povinnému: ČEKOSPOL, s.r.o., naposledy so sídlom Kliňanská cesta 560, 029 01 Námestovo, IČO: 36 015 008, vymazaný z obchodného registra dňa 20.06.2012, o vymoženie 18 055,40 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 2Er/709/2008-31 zo dňa 26.02.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 57 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 103, 107 ods. 1, 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) dôvodiac, že dňom 20.06.2012 došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 5CbR 96/2011-65 zo dňa 06.02.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť (povinný) zrušená bez likvidácie v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, teda povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Napadnutým rozhodnutím okresný súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 295,84 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd v zmysle § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 30.04.2008. Súd priznal odmenu za úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané, či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie v časti trov exekúcie zrušil a nepriznal náhradu trov exekúcie. V odvolaní oprávnený namietal, že súd trovy exekúcie nemal priznať. Oprávnený nevidí dôvod, aby mu súd uložil nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, nakoľko nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený nemohol ani pri náležiteJ opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 29.11.2006 a k výmazu povinného došlo až rozhodnutím zo dňa 06.02.2012. Súdny exekútor mal čas, aby za uvedené obdobie vymohol pohľadávku oprávneného. Súd pri rozhodovaní o zaviazaní oprávneného k náhrade trov exekúcie by mal brať do úvahy jednak princíp zavinenia pri zastavení exekúcie a zároveň princíp voľného uváženia súdu (vyhodnotenie špecifík
daného konania). Tento postup vyplýva logicky priamo z dikcie ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže, avšak nemusí zaviazať k náhrade trov exekúcie oprávneného, ak ten zastavenie exekúcie zavinil. V uvedenom prípade nedošlo zo strany oprávneného k porušeniu procesných predpisov ani k takému úkonu, ktorý by mal za následok neodôvodnený vznik trov exekúcie a ani k takému úkonu, ktorý by mal za následok zastavenie exekúcie. Oprávnený poukázal na to, že v rámci exekučného konania súdny exekútor vymohol pohľadávku čiastočne a to formou predaja hnuteľných vecí, pričom podľa § 127 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor vyplatí výťažok z predaja po zrážke trov predaja a trov exekúcie oprávnenému. Už pri predaji hnuteľných vecí si mal exekútor stiahnuť trovy aj za znalecké náhrady na základe 3 faktúr znalca (298,89 Eur).
Súdny exekútor navrhol odvolanie oprávneného odmietnuť. Uviedol, že oprávnený vyžadoval, aby exekučné konanie vykonával bez preddavkov a musel pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie počítať s tým, že jedným z možných výsledkov je aj nevymoženie pohľadávky z dôvodu nemajetnosti.
Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa § 374 ods. 4 O.s.p. a predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo na návrh oprávneného, ktorý bol doručený exekútorovi dňa 01.12.2006. Zároveň mal preukázané, že právnym dôvodom výmazu povinného bolo rozhodnutie registrového súdu o zrušení povinného bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, pretože spoločnosť nemala obchodný majetok a následne dňom 20.06.2012 bol povinný vymazaný z obchodného registra.
Okresný súd rozhodnutie uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému odôvodnil aplikáciou § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto odvolací súd námietky oprávneného o nesprávnej aplikácii § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyhodnotil ako bezdôvodné.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa §197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V danom prípade Exekučný poriadok neupravuje explicitne náhradu trov exekúcie pre prípad výmazu právnickej osoby z obchodného registra. K určeniu osoby povinnej znášať trovy exekúcie je potrebné dospieť výkladom.
Najvyšší súdu SR v uznesení zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012 vyslovil: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011.“
Z najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 5M Cdo/15/2011 zo dňa 19.01.2012 alebo 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011) vyplýva, že súdny exekútor nenesie riziko znášania vlastných trov vzniknutých pri výkone exekučnej činnosti, ak sa zistí, že sa jedná o nemajetného povinného, a to bez ohľadu na to, či následne povinný zomrel, resp. ako právnická osoba zanikol. V takýchto prípadoch oprávnený mimoriadne znáša trovy exekúcie. V opačnom prípade by trovy exekúcie znášal exekútor. Pretože žiadne ustanovenie tohto zákona mu neumožňuje odmietnuť výkon exekúcie, exekútor by tak bol sankciovaný za výkon svojho povolania. Súdna prax smeruje k tomu, že je potrebné skúmať skutočný dôvod zániku povinného, ktorý predchádzal jeho výmazu z obchodného registra. Ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, resp. konkurz na povinného je zrušený pre nedostatok majetku, alebo došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), skutočným dôvodom zastavenia exekúcie by malo byť ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Napriek tomu, že exekúcia začala dôvodne, povinný bol nemajetný, a preto musí oprávnený výnimočne znášať náhradu trov exekúcie namiesto povinného, a nič na tom nemení ani fakt, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie mala za následok až zánik povinného.
Ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku rozšírilo možnosť uloženia náhrady trov exekúcie oprávnenému aj na okolnosť vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Aj zo zavedenia tohto ustanovenia možno usudzovať na vôľu zákonodarcu, aby bola úhrada trov exekúcie pri nemajetnosti povinného uložená vždy oprávnenému.
V predmetnej veci okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený. V predmetnej veci okresný správne rozhodol o náhrade trov exekúcie, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Ohľadom povinnosti odpočítať trovy exekúcie z výťažku predaja hnuteľných vecí, odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený nenamietal, že by trovy exekúcie boli už raz z výťažku súdnym exekútorom zrazené, preto aj keď postup súdneho exekútora nebol správny, má nárok na náhradu trov exekúcie a v prípade, že ich skôr nezrazil, súd o ich priznaní správne rozhodol.
Keďže odvolací súd potvrdil výrok o trovách exekúcie, rozhodol o nárokoch na náhradu trov exekúcie v tomto exekučnom konaní v celom rozsahu, s tým, že zohľadnil aj nároky na náhradu trov konania v súvislosti s týmto odvolacím konaním nasledovne: Oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.