Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/66/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Františkom Radzom, so sídlom Exekútorského úradu ul. S. č. XXXX/XX, XXX XX C. P., vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, pobočka Dolný Kubín, Alexeja Slobody č. 1878, Dolný Kubín, proti povinnému: ČEKOSPOL, s.r.o., naposledy so sídlom Kliňanská cesta 560, 029 01 Námestovo, IČO: 36 015 008, vymazaný z obchodného registra dňa 20.06.2012, o vymoženie 18 055,40 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -31 zo dňa 26.02.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zastavil exekúciu podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s , 107 ods. 1, 107 ods. 4 (ďalej len „“) dôvodiac, že dňom 20.06.2012 došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. -65 zo dňa 06.02.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť (povinný) zrušená bez likvidácie v zmysle , teda povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Napadnutým rozhodnutím okresný súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 295,84 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd v zmysle , a , Exekučného poriadku a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 30.04.2008. Súd priznal odmenu za úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané, či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie v časti trov exekúcie zrušil a nepriznal náhradu trov exekúcie. V odvolaní oprávnený namietal, že súd trovy exekúcie nemal priznať. Oprávnený nevidí dôvod, aby mu súd uložil nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, nakoľko nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený nemohol ani pri náležiteJ opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 29.11.2006 a k výmazu povinného došlo až rozhodnutím zo dňa 06.02.2012. Súdny exekútor mal čas, aby za uvedené obdobie vymohol pohľadávku oprávneného. Súd pri rozhodovaní o zaviazaní oprávneného k náhrade trov exekúcie by mal brať do úvahy jednak princíp zavinenia pri zastavení exekúcie a zároveň princíp voľného uváženia súdu (vyhodnotenie špecifík

daného konania). Tento postup vyplýva logicky priamo z dikcie ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže, avšak nemusí zaviazať k náhrade trov exekúcie oprávneného, ak ten zastavenie exekúcie zavinil. V uvedenom prípade nedošlo zo strany oprávneného k porušeniu procesných predpisov ani k takému úkonu, ktorý by mal za následok neodôvodnený vznik trov exekúcie a ani k takému úkonu, ktorý by mal za následok zastavenie exekúcie. Oprávnený poukázal na to, že v rámci exekučného konania súdny exekútor vymohol pohľadávku čiastočne a to formou predaja hnuteľných vecí, pričom podľa § 127 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor vyplatí výťažok z predaja po zrážke trov predaja a trov exekúcie oprávnenému. Už pri predaji hnuteľných vecí si mal exekútor stiahnuť trovy aj za znalecké náhrady na základe 3 faktúr znalca (298,89 Eur).

Súdny exekútor navrhol odvolanie oprávneného odmietnuť. Uviedol, že oprávnený vyžadoval, aby exekučné konanie vykonával bez preddavkov a musel pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie počítať s tým, že jedným z možných výsledkov je aj nevymoženie pohľadávky z dôvodu nemajetnosti.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa a predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust.

Krajský súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo na návrh oprávneného, ktorý bol doručený exekútorovi dňa 01.12.2006. Zároveň mal preukázané, že právnym dôvodom výmazu povinného bolo rozhodnutie registrového súdu o zrušení povinného bez likvidácie podľa , pretože spoločnosť nemala obchodný majetok a následne dňom 20.06.2012 bol povinný vymazaný z obchodného registra.

Okresný súd rozhodnutie uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému odôvodnil aplikáciou § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto odvolací súd námietky oprávneného o nesprávnej aplikácii § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyhodnotil ako bezdôvodné.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa §197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V danom prípade neupravuje explicitne náhradu trov exekúcie pre prípad výmazu právnickej osoby z obchodného registra. K určeniu osoby povinnej znášať trovy exekúcie je potrebné dospieť výkladom.

Najvyšší súdu SR v uznesení zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. vyslovil: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. .“

Z najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. zo dňa 19.01.2012 alebo zo dňa 24.11.2011) vyplýva, že súdny exekútor nenesie riziko znášania vlastných trov vzniknutých pri výkone exekučnej činnosti, ak sa zistí, že sa jedná o nemajetného povinného, a to bez ohľadu na to, či následne povinný zomrel, resp. ako právnická osoba zanikol. V takýchto prípadoch oprávnený mimoriadne znáša trovy exekúcie. V opačnom prípade by trovy exekúcie znášal exekútor. Pretože žiadne ustanovenie tohto zákona mu neumožňuje odmietnuť výkon exekúcie, exekútor by tak bol sankciovaný za výkon svojho povolania. Súdna prax smeruje k tomu, že je potrebné skúmať skutočný dôvod zániku povinného, ktorý predchádzal jeho výmazu z obchodného registra. Ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, resp. konkurz na povinného je zrušený pre nedostatok majetku, alebo došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok ( ), skutočným dôvodom zastavenia exekúcie by malo byť ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Napriek tomu, že exekúcia začala dôvodne, povinný bol nemajetný, a preto musí oprávnený výnimočne znášať náhradu trov exekúcie namiesto povinného, a nič na tom nemení ani fakt, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie mala za následok až zánik povinného.

Ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku rozšírilo možnosť uloženia náhrady trov exekúcie oprávnenému aj na okolnosť vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Aj zo zavedenia tohto ustanovenia možno usudzovať na vôľu zákonodarcu, aby bola úhrada trov exekúcie pri nemajetnosti povinného uložená vždy oprávnenému.

V predmetnej veci okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený. V predmetnej veci okresný správne rozhodol o náhrade trov exekúcie, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Ohľadom povinnosti odpočítať trovy exekúcie z výťažku predaja hnuteľných vecí, odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený nenamietal, že by trovy exekúcie boli už raz z výťažku súdnym exekútorom zrazené, preto aj keď postup súdneho exekútora nebol správny, má nárok na náhradu trov exekúcie a v prípade, že ich skôr nezrazil, súd o ich priznaní správne rozhodol.

Keďže odvolací súd potvrdil výrok o trovách exekúcie, rozhodol o nárokoch na náhradu trov exekúcie v tomto exekučnom konaní v celom rozsahu, s tým, že zohľadnil aj nároky na náhradu trov konania v súvislosti s týmto odvolacím konaním nasledovne: Oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal ( v spojení s ), ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.