Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-325-2012.pdf
PDF · 95.44 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/325/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Moravčíková, PhD. a členiek senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci žalobcov: 1. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. E., E. XXX, ČR, štátny občan ČR, 2. G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - X., Y. XXX, štátna občianka SR, 3. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - X., M. A. XXXX, všetky žalobkyne v konaní zastúpené advokátom: JUDr. Ján Ciran, Senica, Hollého 750, proti žalovanému: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. P., X. XXX/XX, štátny občan SR, v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, s.r.o., Niťová 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. 7C/84/2011-113 zo dňa 25. júna 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej mení tak, že žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
V časti náhrady trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že záložná zmluva uzavretá dňa 14.05.2008 medzi žalovaným ako záložcom a Bc. T. I. ako záložným veriteľom je neplatná v časti spoluvlastníckeho podielu 5/70 nehnuteľnosti v obci a katastrálnom území W. P., zapísanej na LV č. XXXX ako rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parc. č. XXXX/X a v časti spoluvlastníckeho podielu 1/9 nehnuteľnosti v obci a katastrálnom území W. P., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 200 m2, parc. č. XXXX/X záhrady vo výmere 259 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2, parc. č. XXXX/X záhrady vo výmere 9 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17 m2. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania vo výške 594,11 Eur. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyne sa domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 14.05.2008 uzavretej medzi žalovaným Q. P. ako záložcom nehnuteľnosti a záložným veriteľom Bc. T. I.. Táto záložná zmluva je podľa žalobkýň absolútne neplatná v časti žalovaných podielov nehnuteľností z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti boli v čase smrti P. P. (manžel a otec žalobkýň) jeho vlastníctvom a patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobkýň, ako vyplýva z rozsudku OS Senica, č.k. 11C/141/2009 zo dňa 12.01.2010. Záložné právo k týmto nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa bolo zriadené na základe zmluvy o pôžičke, ktorú žalobkyne považovali za účelovú a prostredníctvom ktorej sa žalovaný snaží žalobkyne pripraviť o ich majetok. Žalobkyne ako zákonné dedičky v súčasnosti nemôžu dať prejednať sporné podiely ako novoobjavený majetok, keďže tomu bráni záložná zmluva, čím odôvodňovali naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný ako dlžník uzavrel s veriteľkou Bc. T. I. dňa 14.05.2008 zmluvu o pôžičke na sumu 300.000,-
Sk (9.958,176 Eur), splatnosť pôžičky bola určená do 31.12.2009 a bola zabezpečená zriadeným záložného práva k nehnuteľnostiam v tejto zmluve špecifikovaným. Vlastnícke právo žalovaného k spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach získal darovacou zmluvou zo dňa 12.02.2008 a 25.04.2008, pričom na listoch vlastníctva bolo poznamenané, že spoluvlastnícky podiel 1/9 a 5/70 je na základe rozsudku 11C/141/2009-50 predmetom návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku po nebohom P. P.. Rozhodnutím OS Senica, č.k. 11C/141/2009-50 zo dňa 12.01.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom KS Trnava zo dňa 12.04.2011, č.k. 9Co/214/2010-92 bolo určené, že spoluvlastnícky podiel 5/70 a 1/9 zo sporných nehnuteľností patrí do dedičstva po nebohom P. P.. Sporná záložná zmluva bola uzavretá dňa 14.05.2008, pričom vo veci určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, bolo rozhodnuté na súde prvého stupňa dňa 12.01.2010. Žalovaný spolu so záložným veriteľom podali návrh na kataster až 28.01.2010, teda s predpokladom, že tieto nehnuteľnosti nepatria žalovanému. V konaní bolo svedeckými výpoveďami potvrdené, že svedkyňa T. I. požičala žalovanému sumu 300.000,- Sk za podmienky, že s ňou uzavrie záložnú zmluvu. Svedkyňa so žalovaným žije od augusta 2010 v spoločnej domácnosti a doposiaľ jej pôžičku nevrátil. Súd prvého stupňa právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka a ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe bol súdu prvého stupňa preukázaný tým, že len v prípade kladného rozhodnutia môže dôjsť k prejednaniu novoobjaveného majetku po nebohom P. P. a právne postavenie žalobkýň ako zákonných dedičiek je v súčasnosti právne neisté. Doterajšie správanie žalovaného spôsobuje žalobkyniam právne problémy a bez jeho spolupráce nie je možné zjednať nápravu, nehnuteľnosti zostávajú vedené vo vlastníctve mŕtvej osoby a žalobkyne tak boli nútené podať žalobu na súd. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný sa prezentuje ako nezamestnaný a bez príjmu, pričom súdu nevysvetlil, na čo použil sumu 200.000,- Sk ako pôžičku od tretej osoby a následne 300.000,- Sk od T. I.. Žalovaný pôžičku doposiaľ nevrátil, pričom jej vrátením by záložná zmluva zanikla. Žalovaný koná v otázkach majetkových v rozpore s dobrými mravmi a snaží sa manipulovať žalobkyne. Keďže žalobkyne boli v konaní úspešné, súd prvého stupňa im priznal náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia ich právneho zástupcu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie žalovaný. Súd prvého stupňa podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Takisto nesprávne vyhodnotil dokazovanie, keďže uzavrel, že žalovaný robí všetko pre to, aby žalobkyne nemohli podať žiadosť o prejednanie sporného majetku v dedičskom konaní. Konanie žalovaného má byť v rozpore s dobrými mravmi a na základe toho súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, keďže ani v jednom zo svojich záverov neuviedol, ako k nemu dospel, rozhodnutie je postavené na domnienkach bez právneho základu a na tom, že podľa názoru súdu žalovaný disponuje finančnými prostriedkami. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluva o pôžičke a záložná zmluva medzi žalovaným a T. I. boli uzavreté a podpísané v čase, keď oficiálnym vlastníkom sporných nehnuteľností bol žalovaný a v tom čase nikto jeho vlastníctvo nespochybňoval. Zmluvy nemohli byť antidatované, keďže podpisy na nich sú osvedčené notárom. Súd prvého stupňa neodôvodnil, v čom vzhliadol konanie odporcu za rozporné s dobrými mravmi, keďže pri podpise zmluvy jeho vlastníctvo spochybňované nebolo. Žalovaný ako záložca a T. I. ako záložný veriteľ boli pri podpise kúpnej a záložnej zmluvy dňa 14.05.2008 dobromyseľní. V prípade, že by rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo odvolacím súdom potvrdené, došlo by k poškodeniu T. I. ako dobromyseľného záložného veriteľa, na základe čoho žiadal, aby odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili žalobkyne v 1. až 3. rade. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistených skutočností a po dôkladnom dokazovaní vec správne posúdil a toto rozhodnutie žiadali potvrdiť. Žalovaný sa snaží protiprávnou cestou nadobudnúť podiely na nehnuteľnostiach tak, aby získal majoritný podiel. Poukázali na to, že matka žalovaného je spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území W. P., ktoré mali byť získané protiprávne na základe osvedčenia. Poukázali na viaceré konania prebiehajúce na odvolacom súde ako aj na súde prvého stupňa, ktoré súvisia s vlastníckymi vzťahmi k nehnuteľnostiam v katastrálnom území W. P.. Konanie T. I. a žalovaného považujú za účelové a tendenčné a jej výpoveď za nepresvedčivú. Žalovaný v čase uzavretia záložnej zmluvy, ktorá mala byť antidatovaná, vlastnil aj ďalšie nehnuteľnosti v katastrálnom území W. P., ktoré však nezaložil, ale založil práve tie, ktoré patrili právnemu predchodcovi žalobkýň. Poukázali na to, že dedičské konanie vo veci sa uskutočnilo, doposiaľ však nie je zapísané na predmetných listoch vlastníctva. Záložca a záložný veriteľ neboli pri podpise záložnej zmluvy dobromyseľní a išlo o účelové konanie ako pri pôžičke, tak pri záložnej zmluve. Žiadali rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2 OSP, posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a vo veci samej je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, avšak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru a tento viedol k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Súd prvého stupňa napriek tomu, že vykonal potrebné dokazovanie a toto v odôvodnení svojho rozhodnutia aj vyhodnotil, žalobe vyhovel v časti, kde nemožno aplikovať zákonné ustanovenia, na ktorých základe súd prvého stupňa rozhodol, tým spôsobom, ako to súd prvého stupňa učinil. S poukazom na takýto stav vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, keďže ide o zmenu právnej úvahy pri aplikácii ustanovenia, ktoré súd prvého stupňa vo svojom rozhodovaní použil (ust. § 80 písm. c) OSP).
Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti záložnej zmluvy medzi účastníkmi záložnej zmluvy Q. P. ako záložcom nehnuteľnosti a záložným veriteľom Bc. T. I., pričom v konaní na strane žalovaného je označený len záložca. Naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodnili žalobkyne tým, že ako zákonné dedičky nemôžu dať prejednať sporné podiely ako novoobjavený majetok, keďže na nich viazne záložné právo tretích osôb.
Podľa ust. § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
V zmysle § 80 OSP návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že záložná zmluva uzavretá dňa 14.05.2008 medzi žalovaným ako záložcom a záložným veriteľom Bc. T. I. je neplatná v časti spoluvlastníckeho podielu 5/70 nehnuteľnosti v Obci a Katastrálnom území W. P., zapísanej na LV č. XXXX ako rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parc. č. XXXX/X a v časti spoluvlastníckeho podielu 1/9 nehnuteľnosti v Obci a Katastrálnom území W. P., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 200 m2, parc. č. XXXX/X záhrady vo výmere 259 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2, parc. č. XXXX/X záhrady vo výmere 9 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17 m2.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že účastníci majú vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby a zároveň na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v spore o určenie neplatnosti zmluvy má zásadne len ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 11/2003).
Určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c) OSP nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania súdu (uznesenie NS SR zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo žalobou, ktorá spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
V prejednávanej veci odvolací súd s poukazom na základné procesno-právne princípy a ustálenú judikatúru NS SR dospel k záveru, že požadované určenie neplatnosti záložnej zmluvy nie je vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany práv žalobkýň. Takýmto výrokom by nedosiahli účel, pre ktorý bola žaloba podávaná, teda účinnosť neplatnosti právneho úkonu voči všetkým jeho účastníkom. Pokiaľ chceli dosiahnuť účinok rozhodnutia vzťahujúci sa na všetkých účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý má byť neplatným, bolo nevyhnutné, aby žalovali všetkých účastníkov zmluvy. Neexistuje naliehavý právny záujem na takom určení neplatnosti zmluvy rozhodnutím súdu, ktorého dôsledkom by bola záväznosť rozsudku len voči jednému účastníkovi zmluvného vzťahu. Rozhodnutie súdu by tak nemohlo nijakým spôsobom dovodiť lepšie postavenie žalobkýň.
Súd prvého stupňa nesprávne návrhu vyhovel (keďže sa vo svojom rozhodnutí s otázkou naliehavého právneho záujmu nevysporiadal vecne a právne správne) a odvolací súd musel takýto výrok korigovať jeho zmenou a návrh vo veci samej zamietnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrh zamietol.
V súvislosti s výrokom upravujúcim náhradu trov konania, ku ktorej súd prvého stupňa zaviazal žalovaného, odvolací súd konštatuje, že v dôsledku vykonanej zmeny rozhodnutia je potrebné opätovne o náhrade trov konania rozhodnúť. Keďže rozhodovanie o náhrade trov konania je súvisiacim výrokom (pričom je dôležitou časťou nárokov v konaní), je potrebné zachovať účastníkom právo na dvojinštančný proces. Súd prvého stupňa sa vysporiada s otázkou možnosti priznania náhrady trov, posúdi, do akej miery výsledok konania predurčuje rozhodnutie o náhrade trov konania a napokon posúdi aj výšku náhrady trov konania, keďže doposiaľ neboli vykonané všetky procesné úkony súvisiace s ustálením výšky trov konania (napriek tomu, že žalovaným boli v konaní pred súdom prvého stupňa riadne uplatnené, neboli doposiaľ vyčíslené a nebol ani vyrubený súdny poplatok za odvolanie, ktorý je súčasťou trov a ich náhrady).
Odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.