Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_12C-108-2013.pdf
PDF · 97.41 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/108/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: RECLAIM, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 2/A, IČO: 46 076 760, zast. Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, proti odporcom: 1. E. Q., nar. X.XX. XXXX, bytom F. S., U. XXX/XX a 2. E. E., nar. 27.2. XXXX, bytom F. S., H. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 5.283,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 12.12.2012 si uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie istiny 5.283,71 eur s úrokom z omeškania 11,49 % ročne od 21.6. 2012 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o mimoriadnom úvere č. 2673330 3 02 a stavebnom úvere č. 2673330 3 02 zo dňa 20.2. 2006 (ďalej len „úverová zmluva“), poskytol právny predchodca navrhovateľa - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej len „PSS“), ako veriteľ odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi v zmysle čl. I. bod 1. úverovej zmluvy medziúver vo výške 250.000 Sk. V zmysle čl. II. Úverovej zmluvy sa odporca v 1. rade zaviazal do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 1.250 Sk, platiť poplatky a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.353 Sk so splatnosťou splátok prvého každý mesiac a s povinnosťou ich uhradenia veriteľovi do 15. dňa v mesiaci. Odporca v 2. rade prevzal svojím podpisom na seba povinnosť ručením uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí odporca v 1. rade. Dňa 9.10. 2007 zaslala PSS odporcom poslednú výzvu na úhradu omeškaných splátok pred odstúpením od zmluvy do 30.10. 2007. Pretože odporca v 1. rade svoj peňažný záväzok v uvedenej lehote neuhradil, v súlade s čl. VI. A VII. Úverovej zmluvy PPS odstúpila listom zo dňa 7.10. 2008 od úverovej zmluvy a zároveň požiadala o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7 - dňovej lehote od doručenia odstúpenia od zmluvy. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo zaslané odporcovi v 2. rade na vedomie s upozornením, že ak odporca v 1. rade celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, PSS pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou. V zmysle čl. VII. bod 5 úverovej zmluvy, nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. V zmysle čl. VII bod 10 sa v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí pri medziúvere úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu a preto dňom účinnosti od odstúpenia od úverovej zmluvy začal právny predchodca navrhovateľa odporcovi účtovať úrok z omeškania vo výške 11,49 % ročne. Na základe dvoch zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 1.6. 2009 a 18.5. 2011
bola pohľadávka veriteľa z PSS postúpená na spoločnosť Majetkový Holding so sídlom v Bratislave a následne z tejto spoločnosti na navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcom predstavovala ku dňu 31.5. 2009 sumu vo výške 6.079,04 eur, pozostávajúcu z istiny 5.963,89 eur a sankčných poplatkov 115,15 eur. Následne v období od 6.8. 2009 do 7.8. 2012 odporcovia zaplatili spolu sumu 2.750 eur. Pretože zmluva o úvere patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, v súlade s § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, boli uvedené platby započítané na príslušenstvo pohľadávky.
Obaja odporcovia i vedľajší účastník na strane odporcov, ktorý vstúpil do konania písomným podaním zo dňa 22.1. 2013, vzniesli námietku premlčania nároku v spore navrhovateľom uplatnenú.
Obaja odporcovia písomne súdu 30.5. 2013 resp. 6.6. 2013 súdu oznámili, že so vstupom vedľajšieho účastníka na ich strane do konania súhlasia. Z týchto dôvodov sa už súd ďalej nezaoberal výhradami navrhovateľa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania bez predchádzajúceho súhlasu odporcov (podanie z 13.5. 2013).
Odporca v 1. rade nepoprel, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere. Je pravda, že aj po odstúpení od zmluvy právnemu predchodcovi navrhovateľa, resp. navrhovateľovi platil na základe zmluvy nejaké peniaze. Koľko mu zaplatil, špecifikovať nevedel.
Odporkyňa v 2. rade sa v celom rozsahu na pojednávaní pred súdom stotožnila s výpoveďou odporcu v 1. rade, svojho synovca. Uviedla, že do zmluvného vzťahu navrhovateľa a odporcu v 1. rade vstúpila ako ručiteľ.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to Všeobecnými podmienkami PSS pre zmluvy o stavebnom sporení, Zmluvou o postúpení pohľadávok 152/2009 uzavretou medzi PSS ako postupcom a Majetkovým Holdingom, a.s. ako postupníkom dňa 1.6. 2009 s prílohou č. 1A, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Majetkovým Holdingom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 18.5. 2011 s prílohou (č. l. 22), výpisom z Obchodného registra na navrhovateľa, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.2. 2006, Odstúpením od zmluvy adresovaným PPS odporcovi v 1. rade dňa 8.10. 2008 s doručenkou, Oznámením o odstúpení od zmluvy adresovaným PSS odporcovi v 2. rade s doručenkou, poslednou výzvou na úhradu adresovanou PSS odporcovi v 1. rade, Oznámeniami o postúpení pohľadávky (č. l. 32 - 35), písomným podaním navrhovateľa z 13.5. 2013, písomným podaním vedľajšieho účastníka na strane odporcov z 12.6. 2013, výpisom z účtu odporcu v 1. rade (č. l. 62 - 91), na základe čoho mal zistený tento skutkový stav veci:
Na základe zmluvy o mimoriadnom úvere č. 2673330 3 02 a stavebnom úvere č. 2673330 3 02 zo dňa 20.2. 2006, poskytol právny predchodca navrhovateľa - PSS, ako veriteľ odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi v zmysle čl. I. bod 1. úverovej zmluvy medziúver vo výške 250.000 Sk. V zmysle čl. II. Úverovej zmluvy sa odporca v 1. rade zaviazal do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 1.250 Sk, platiť poplatky a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.353 Sk so splatnosťou splátok prvého každý mesiac a s povinnosťou ich uhradenia veriteľovi do 15. dňa v mesiaci.
Odporkyňa v 2. rade prevzala svojím podpisom na seba povinnosť ručením uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí odporca v 1. rade.
Ako vyplýva z podaní navrhovateľa i odporcu v 1. rade v konaní, odporca si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, keď riadne a včas nesplácal svoj dlh navrhovateľovi.
Dňa 9.10. 2007 zaslala PSS odporcom poslednú výzvu na úhradu omeškaných splátok pred odstúpením od zmluvy do 30.10. 2007. Pretože odporca v 1. rade svoj peňažný záväzok v uvedenej lehote neuhradil, v súlade s čl. VI. A VII. Úverovej zmluvy, PPS odstúpila listom zo dňa 7.10. 2008 od úverovej zmluvy a zároveň požiadala o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7 - dňovej lehote od doručenia odstúpenia od zmluvy. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo zaslané odporcovi v 2. rade na vedomie s upozornením, že ak odporca v 1. rade celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, PSS pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou.
Odporca v 1. rade prevzal od PSS Odstúpenie od úverovej zmluvy dňa 23.10. 2008 a odporkyňa v 2. rade Oznámenie o odstúpení od zmluvy takisto dňa 23.10. 2008.
K 7.10. 2008 podľa právneho predchodcu navrhovateľa dlhoval odporca v 1. rade právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 205.843,10 Sk (6.832,74 eur).
Podľa čl. VII. bod 5 úverovej zmluvy, odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.
V čl. VII bod 10 sa účastníci v úverovej zmluve dohodli, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí pri medziúvere úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu, z dôvodu ktorého dňom účinnosti od odstúpenia od úverovej zmluvy začal právny predchodca navrhovateľa odporcovi v 1. rade účtovať úrok z omeškania vo výške 11,49 % ročne.
Na základe dvoch zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 1.6. 2009 a 18.5. 2011 bola pohľadávka veriteľa z PSS postúpená na spoločnosť Majetkový Holding so sídlom v Bratislave a následne z tejto spoločnosti na navrhovateľa.
Pohľadávka navrhovateľa voči odporcom podľa navrhovateľa predstavovala ku dňu 31.5. 2009 sumu vo výške 6.079,04 eur, pozostávajúcu z istiny 5.963,89 eur a sankčných poplatkov 115,15 eur.
V období od 6.8. 2009 do 7.8. 2012 odporcovia zaplatili spolu sumu 2.750 eur. Uvedené platby, navrhovateľ, vychádzajúc z toho, že zmluva o úvere patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, v súlade s § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, započítal podľa jeho vyjadrenia na príslušenstvo pohľadávky.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom tvrdil, že pokiaľ ide o ustanovenia o premlčaní, nejde o ustanovenia, ktoré majú ochraňovať spotrebiteľa a preto nie je možné na tieto ustanovenia aplikovať ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Premlčanie treba posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na ust. § 407 Obchodného zákonníka aj v súvislosti s tým, že odporca v 1. rade priebežne uhrádzal svoj záväzok (naposledy v auguste 2012) a preto majú za to, že od tohto obdobia začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Opakovane tvrdil, že v danom prípade ide o tzv. absolútny obchodný vzťah podľa § 261 Obchodného zákonníka, že ustanovenia o premlčaní nie sú normami práva na ochranu spotrebiteľa, pričom viaceré súdy judikovali, že bezdôvodné obohatenie v obdobnom prípade, ako je tento, treba posudzovať podľa obchodného zákonníka. K svojim tvrdeniam založil do spisu viacero rozhodnutí rôznych súdov.
Právny zástupca odporcov a vedľajšieho účastníka na strane odporcov v priebehu celého konania trval na tom, že v predmetnej veci treba na zmluvný právny vzťah aplikovať v celom rozsahu ust. §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a takisto všetky normy spotrebiteľského práva, ak je to na prospech spotrebiteľa. Poukázala tiež na to, že predmetná úverová zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca navrhovateľa vopred pripravený a dopisoval do nej už len konkrétne údaje, týkajúce sa dlžníka a ručiteľky, pričom odporcovia nemohli obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť. Nárok navrhovateľa v konaní uplatnený považoval za premlčaný v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 OZ.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom .
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona, právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou, považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k OZ lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia OZ, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti OZ. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 OZ, je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 veta druhá OZ, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení OZ ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa OZ, použijú sa primerane ustanovenia OZ. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a učinná norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia OZ (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec, v zmysle § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní).
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V predmetnej veci vzniesli odporcovia a vedľajší účastník na strane odporcov prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Navrhovateľ si v spore uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade, ktorá ku dňu podania návrhu na súd mala predstavovať sumu 5.283,71 eur. V konaní bolo preukázané, že odporca v 1. rade dlh riadne nesplácal, z dôvodu ktorého ho navrhovateľ vyzval na zaplatenie celého dlhu aj s príslušenstvom. Tak ako súd uviedol vyššie, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa OZ, ktorá je trojročná (všeobecná premlčacia doba). I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení OZ, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu, i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení OZ, tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva, je nevyhnutné.
Odstúpenie od predmetnej úverovej zmluvy sa stalo účinným dňom 23.10. 2008, kedy sa o odstúpení obaja odporcovia dozvedeli. Vyššie uvedeným dňom sa úverová zmluva od začiatku zrušila (§ 48 OZ). Navrhovateľovi uplynula dvojročná (§ 107 ods. 1 OZ) ale i trojročná premlčacia doba (§101 OZ) na uplatnenie práva na súde pred podaním návrhu na súd (12.12. 2012). Návrh vo veci samej podal teda navrhovateľ na súd po uplynutí dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 OZ, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa OZ v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa OZ pripustil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011).
Podľa právneho názoru súdu, nárok navrhovateľa v konaní uplatnený je v celom rozsahu premlčaný, keďže si tento navrhovateľ podal na súd s odstupom viac ako 4 rokov po svojom účinnom odstúpení od zmluvy. Námietka premlčania vznesená odporcami a vedľajším účastníkom na strane odporcov bola teda dôvodná a z tohto dôvodu bolo potrebné návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Navrhovateľ však v konaní do vyhlásenia rozsudku nepredložil ani dôkaz o tom, akú sumu v skutočnosti odporcovi v 1. rade jeho právny predchodca poskytol a akú časť z poskytnutých prostriedkov odporcovia navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatili a na čo boli tieto platby použité (istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky ap.). Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo alebo povinnosť odporcu vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Nebolo povinnosťou súdu tvrdenia navrhovateľa vyvodzovať z predložených neúplných listinných dôkazov. Okrem toho iba k žalobe s dostatočnými tvrdeniami sa môže odporca kvalifikovane vyjadriť a súd o takejto konať. Tvrdenia o základe a výške nároku by preto mali byť súčasťou žaloby, prípadne vysvetlené na súdnom pojednávaní, ktoré súd aj nariadil, na ktoré sa navrhovateľ síce dostavil, avšak tvrdenia uvedené v návrhu nepreukázal dôkazmi a preto neuniesol dôkazné bremeno. Preto i z týchto dôvodov bolo potrebné návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
O náhrade trov konania účastníkov rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.