Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/50/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci navrhovateľa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: Duslo, a.s., IČO: 35 826 487, so sídlom Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa, zastúpený AK: agner & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska č. 10, IČO: 36 722 758, za účasti vedľajšieho účastníka na stane odporcu: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, o zapl. 69.707,23 Eur, t a k t o

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 04.09.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 69.707,23 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere s odporcom na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy v období od r.1973 do r. 1991 - v prevádzke na výroku viskózového hodvábu v divízii viskózového vlákna, pričom v období od r. 1984 do r. 1991 bol po priznaní choroby z povolania preradený v rámci spoločnosti na inú prevádzku. Od r. 1991 pre zhoršený zdravotný stav pracoval ako šofér. Od 01.02.1984 do 24.11.1992 bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu zdravotného postihnutia - chronickej intoxikácie sírouhlíkom. V špecifickom období bol navrhovateľ zamestnaný a práce vykonával v chemických závodoch Juraja Dimitrova a všetky záväzky zamestnávateľa vyplývajúce z pracovného pomeru neskôr po privatizácii podniku prešli na právneho nástupcu spoločnosť Istrochem a.s.. Počas výkonu pracovnej činnosti pre odporcu ako zvláknovač v prevádzke na výrobu umelých vlákien v období rokov 1973 - 1991 bol vystavený pôsobeniu toxického plynu - sírouhlíka. V posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovanom Fakultnou nemocnicou akad. L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prvotne ohodnotené na 300 bodov. V roku 2012 pre progresiu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v psychickej zložke bolo jeho poškodenie zdravia dobodované posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia o 400 bodov na súčasných 700 bodov. Slovenská poisťovňa vyplatila navrhovateľovi z titulu poistného plnenia len základnú sumu za 700 bodov. Pre progresiu ochorenia, ktorá objektívne na základe lekárskych nálezov nastala od r. 1983, v súčasnosti požiadal o vydanie preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby so sprievodcom. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou v byte. Disponuje stredoškolským vzdelaním v odbore automechanik. Pred objavením sa príznakov chronickej otravy sírouhlíkom viedol aktívny spoločenský, rodinný, kultúrny a športový život. Plne využíval svoj pracovný potenciál a netrpel žiadnymi psychickými či neurologickými ochoreniami, ani alergiami. Doteraz vykonané kontrolné zdravotné vyšetrenia nesporne dokazujú, že jeho zdravotný stav sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby naďalej zhoršuje a to napriek medikamentóznej liečbe a dôslednému dodržiavaniu liečebného režimu. Sťaženie spoločenského uplatnenia treba vidieť tiež v obmedzení účasti na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote. Choroba z povolania u neho vyvolala rad psychiatrických a neurologických diagnóz, čo v reálnom živote znamená, že nedokáže prežívať pocity radosti, lásky, empatie, priateľstva. Veľmi závažným dôsledkom je aj sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu voľby povolania, alebo možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Neurologickým vyšetrením bola zistená polyneuropatia senzitívnej motoriky a dolných končatín toxického pôvodu, ktorý je dôsledkom dlhodobej expozície v toxickom prostredí. Ochorenie sa prejavuje úpornými bolesťami dolných končatín so sprievodným opuchom, kŕčmi na vonkajšej stene stehien a v lýtkach oboch dolných končatín, stratou jemnej motoriky, pálením, mravenčením v dolných končatinách. Z tohto dôvodu bol mnohokrát hospitalizovaný na KPLaT. Progresiou choroby sa u neho vyskytuje únavový syndróm a celková oslabenosť. Choroba z povolania spôsobila poruchu životne dôležitého orgánu - srdca a priamo tak vyvoláva následky aktuálne ohrozujúce život. Taktiež trpí chronickou obličkovou chorobou 2. Stupňa K/DOQI. Psychologickým a psychiatrickým vyšetrením v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania boli zistené organické zmeny osobnosti na toxickom podklade. Má 64 rokov a pred ochorením viedol riadny rodinný život, vychoval dve dcéry a má vnúčatá. Bol rodinne založený, rád športoval, venoval sa profesionálne zápaseniu, hrával s priateľmi futbal, venoval sa záľubám, rád rybárčil, zaujímal sa o dianie v okolí, rád chodil na zábavné podujatia do spoločnosti, trávil čas s priateľmi zo svojho okolia i práce, staral sa o chovné zvieratá, bol schopný bez problémov vykonávať akékoľvek udržiavacie práce, vypomáhal na stavbách, s prehľadom zvládal všetky bežné životné situácie, mal rád prechádzky s manželkou. V súčasnosti vo výlučnej príčinnej súvislosti ChzP predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, nedokáže vykonať potrebné domáce práce, je sociálne izolovaný, je odkázaný na pomoc manželky, stratil priateľov, je výbušný a neustále nervózny, nešportuje, trpí sexuálnou dysfunkciou, trpí nespavosťou, stratil možnosť ďalšieho sebavzdelávania, dráždi ho prítomnosť iných ľudí, a má rôzne zdravotné problémy. Chorobou vyvolaný zásah do všetkých oblastí života je tak veľký, že bez zvýšenia odškodnenia by došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv danou SR a Listinou základných práv a slobôd uvedenou ústavným zákonom č. 23/91 Zb.. Suma 30,-Sk, teda 0,99 Eur za bod nezodpovedá kvalitatívne dnešným ekonomickým a sociálnym štandardom a preto nemôže byť pri prepočte bez úpravy použitá. Na základe vyššie uvedeného a skutočností, že v danom prípade sa v jeho osobe jedná o muža, ktorý v dôsledku choroby z povolania vo svojich 35 rokoch ochorel nevyliečiteľne chorobou z povolania, v spojitosti s pridruženými zdravotnými komplikáciami a diagnózami stratil možnosť plnohodnotne vykonávať nielen pracovné činnosti, ale i činnosti v čase mimopracovnom. Po odpracovaní takmer 20 rokov v podmienkach zdraviu škodlivých sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a preto je na mieste zvýšenie základného bodového hodnotenia v zmysle vyhlášky č. na 100 násobok.

Navrhovateľ uviedol, že u odporcu pracoval v r. 1973 - 1991. Zo začiatku pracoval vo výrobe viskózového hodvábu asi do r. 1983, kedy mu bola zistená choroba z povolania a následne bol preradený na iné pracovisko, avšak iba 20 m od pôvodného, kde však taktiež pracovali s chemikáliami. V čase, keď začal pracovať u odporcu mal asi 25 rokov. Bol ženatý, v tom čase mal dve dcéry. Aktívne v tom čase športoval, hrával futbal, bol zápasníkom. Zápaseniu sa venoval aj súťažne. Venoval sa aj svojmu synovi, ktorý sa tiež venoval športu, hral vrcholový futbal. Dcéra začala v 5tich rokoch gymnastiku, denne sa jej venoval. Bola viac krát majsterka sveta, aj Európy. Začali ho bolieť ruky, nohy, ramená. Málo spával kvôli bolestiam a z tohto dôvodu išiel k lekárovi, keď v r. 1983 mu zistili chorobu z povolania. Táto choroba z povolania sa u neho prejavila najmä na psychike, ktorá mu dosť narušila život. Prejavovalo sa to skôr doma. Za každú maličkosť vybuchol. Tieto problémy sú teraz ešte horšie. U odporcu pracoval do r. 1991, kedy sám odišiel. Mal 3 deti a chcel, aby sa mali dobre. Kúpil Áviu a začal s ňou jazdiť a podnikať. Dokiaľ nenastúpil na starobný dôchodok, za celý čas, odkedy odišiel od odporcu, vykonával podnikateľskú činnosť v súvislosti s rozvozom. V spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou. Problémy, ktoré má v súčasnosti sú tie, že málo spáva, chodí neskoro spať, nevie zaspať, má bolesti na nohách, prehadzuje sa. Niekedy o 6 hod. alebo o 5 hod. ráno pozerá ešte televízor. Nechodí skoro vôbec medzi ľudí a má psa, ktorému sa venuje. Nemá rád ani rodinné návštevy. Pár rokov spáva už sám, teda má problémy aj intímneho charakteru. So zápasením skončil, keď mal 21 r. a futbalu sa venoval asi do 35 - 37 rokov iba ako zábave. S futbalom skončil z dôvodu, že mal bolesti. V minulosti manželke pomáhal, mal veľa priateľov a teraz už pomáha menej a aj priateľov má menej. Tiež chodieval na hokej, venoval sa športu a v 90 tich rokoch chodieval na ryby. Dennú tlač číta pomenej a tiež menej sleduje televíziu z dôvodu, že je nervózny. Má problémy aj s pamäťou. Teraz chodí s bicyklom, ale keď prejde kilometer, má ruky a prsty úplne stŕpnuté. K lekárovi ide s ním manželka a vybavuje aj úradné veci. V čase, keď pracoval u odporcu vedel, že nemá požívať alkohol a bol poučený. Trestne stíhaný z výtržníctva pod vplyvom alkoholu bol niekoľko krát, ale bolo to mimo pracovného času, kvôli nebohému otcovi. Ďalej uviedol, že po priznaní starobného dôchodku podnikal v autodoprave a v súčasnosti už nepodniká. Bol zamestnaný vo vlastnej firme. K príjmom uviedol, že firma už 3 roky nefunguje, predtým už mal veľmi málo roboty, lebo mali odlišné názory s kolegom. Asi pred 5 rokmi mu kolega povedal, že stačí, ak príde raz za mesiac a on to bude celé riadiť. Bolo to z toho dôvodu, že bol nervózny a všetko mu vadilo. Zo spoločnosti chcel vystúpiť, ale mali leasingy a preto tam zostal. Je známe, že autodoprava nefunguje, ide veľa peňazí aj mimo, takže to neboli čisté príjmy. Keď rozdelili ročne 200.000-300.000,- Sk, pracujúci človek to zarobí tak isto a nemusí byť 24 hodín na telefóne. Je na tom stále horšie a horšie psychicky. Od roku 1983 psychiatra, psychológa, neurológa nenavštevoval. Chodil len na vyšetrenia k obvodnému lekárovi alebo súkromnému lekárovi. V súčasnosti navštevuje psychiatra, chodí na Kramáre na KPLaT asi 2-3 roky. Na KPLaT nechodieval pretože, po tom ako mu zobrali invalidný dôchodok musel zarobiť peniaze, bol mladý. Bol mu priznaný polovičný invalidný dôchodok v roku 1983.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že ak k otázke pasívnej legitimácie poukazuje odporca na rozhodnutia Českého Najvyššieho súdu, toto odmieta aj vzhľadom na to, že boli prijaté v nedávnom období, teda keď odklon právnych kultúr dosahuje vzhľadom na plynutie času a prijímanie odlišných noriem doposiaľ najväčšiu úroveň. Poukázal na ust. z.č. , ktorý v znení platnom ku dňu 10.10.1995 kedy došlo k zápisu privatizácie podniku ISTROCHEM, š.p. stanovuje cit.:“ S vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych“, že odporca sa na základe tohto ustanovenia stal univerzálnym právnym nástupcom podniku ISTROCHEM, š.p.. Rovnaký záver je potrebné vyvodiť aj zo zápisu obsiahnutého v obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel: Pš, vložka č. : 94/B, ktorý od 10.10.1995 v časti ďalšie právne skutočnosti uvádza: „Rozhodnutím Ministra hospodárstva SR č. 163 zo dňa 20.09.1995 bol zrušený bez likvidácie štátny podnik ISTROCHEM Bratislava. Všetok majetok zrušeného štátneho podniku so všetkými právami a záväzkami i neznámymi, okrem práv podľa z.č. prechádza na Fond národného majetku SR, ktorý ho dňa 01.11.1995 vloží do akciovej spoločnosti ISTROCHEM, a.s. Bratislava....“ Uvedený právny názor konštatoval vo svojom rozsudku NS SR v konaní pod sp. zn. . Odporca je právnym nástupcom jeho skoršieho zamestnávateľa, nastúpil do všetkých práv a povinností, ktoré súviseli s privatizovaným majetkom a to či už boli tieto práva a povinnosti v čase prevodu majetku známe, alebo neznáme. Odporca je pasívne legitimovaný. Ďalej uviedol, že v týchto sporoch bolo napriek argumentácii odporcu znaleckým dokazovaním preukázané, že následky, ktoré u neho vyvolala choroba z povolania nemožno hodnotiť ako bežné a obvyklé, ale z dôvodu nastolenia spravodlivosti je potrebné pristúpiť vzhľadom na ich osobitosť k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Za primárne v danej veci považuje symptómy a prejavy diagnostikované psychiatrom, psychológom a neurológom. Symptómy a prejavy inej povahy sú významné z dôvodu komplexnosti prejavov choroby z povolania

- chronickej intoxikácie sírouhlíkom, ktorá postihuje nervy všetkých vnútorných orgánov a rovnako tak i cievny systém. Všetky tieto okolnosti je nutné zhodnotiť pri určení výšky spravodlivej satisfakcie. Choroba spôsobuje predčasné zostarnutie a opotrebovanie jeho vnútorných orgánov, čo sekundárne vyvoláva ďalšie ochorenia označené popisom diagnóz. Vylučuje akékoľvek výhrady k jeho aktívnemu prístupu dodržiavaniu medikamentóznej liečby a podrobovaniu sa dispenzarizačným vyšetreniam, keď je povinnosťou nemocnice pacienta vedeného v dispenzarizácii predvolať na kontrolné vyšetrenie. Chronická intoxikácia CS2 je neliečiteľná a ordinované medikamenty sú len liečbou symptomickou. Trestné stíhanie v čase pred chorobou z povolania nemá žiadny vzťah k tomuto konaniu a tvrdenia odporcu v tomto smere považuje za snahu zdiskreditovať ho a očierniť. Lekárske nálezy jednoznačne potvrdzujú, že nielenže nie je schopný výkonu žiadnej práce, ale zároveň znamenajú aj jeho úplnú diskvalifikáciu na trhu práce. Má úplne znemožnenú prácu v zamestnaní, na ktoré má kvalifikáciu a prax, pričom zároveň objektívne nemôže získať novú kvalifikáciu, či iným spôsobom sa prispôsobiť podmienkam trhu práce. I keď je pravdou, že bol evidovaný ako zamestnanec vo firme JOAL Trans s. r. o., bol súčasne aj spoločníkom a konateľom, avšak majetkovú účasť v spoločnosti je potrebné hodnotiť len ako nakladanie s kapitálom a nie ako výkon pracovnej činnosti. Vznesenú námietku premlčania považuje za irelevantnú, pričom poukázal na to, že predmetom konania nie je právo na náhradu škody, ale spravodlivé finančné zadosťučinenie - mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č. Spravodlivé finančné zadosťučinenie je založené výhradne na konštitutívnom rozhodnutí súdu na základe poznatkov z vykonaného dokazovania preukazujúceho výnimočnosť a osobitný zreteľ prípadu. Rozhodnutie NS SR je v priamom rozpore s iným právnym názorom NS SR. Zvýšenie sumy je otázkou právnou o ktorej môže v zmysle citovaného ustanovenia rozhodnúť len súd. Rozhodnutie súdu podľa ust. vyhl. č. je konštitutívnym aktom aplikácie práva, pričom konštitutívne akty sú skutočnosti s ktorými sa spája vznik, zmena alebo zánik subjektívnych práv a povinností a zásadne pôsobia od okamihu vydania aktu teda ex nunc. Z uvedeného dôvodu v čase pred rozhodnutím súdu o podanom návrhu nemôže dôjsť ani k premlčaniu takéhoto práva. Nemôže do právoplatného pozitívneho rozhodnutia súdu o jeho žalobe pristúpiť k výkonu práva na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu stanovenú v ods. 1 a 2 vyhl. č. 32/1965 už len preto, že nepozná výšku nároku patriaceho k obsahu tohto práva. K rozsudku KS v Trnave pod sp. zn. uviedol, že tento neposúdil vznik premlčania správne, opomenul, že podstata premlčania spočíva v dvoch štádiách jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená doba a po b/ bez toho, že by oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak mal urobiť a mohol. Navrhovateľ nemohol pred podaním žaloby vyzvať odporcu na dobrovoľné splnenie povinnosti zodpovedajúcej jeho právu na primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2 vyhl., pretože toto právo nemal. Výšku nároku môže stanoviť len súd a to spolu s konštituovaním práva samotného.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu a to z dôvodu, že navrhovateľ bol zamestnancom Chemických závodov Juraja Dimitrova, Národný podnik a to v období od 4.3.1974 do 25.8.1991. Po nežnej revolúcii po 17.11.1989 sa Chemické závody, Juraja Dimitrova, Národný podnik, zmenili na štátny podnik a v r. 1991 zmenili svoje obchodné meno na ISTROCHEM, štátny podnik, ktorý bol v r. 1995 zrušený bez likvidácie, vymazaný z OR, pričom jeho majetok prešiel so všetkými právami a záväzkami na Fond národ. majetku SR, ktorý následne majetok zrušeného štátneho podniku vložil do Obchodných spoločností ISTROCHEM, a.s.. V čase privatizácie ISTROCHEM, štátny podnik, bol platne účinný o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, pričom v zmysle predmetného zákona “ práva a povinnosti v podniku z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancom, pracujúcim v podniku alebo v jeho organizačnej zložke, ktorých sa privatizácia týka, prechádza na nadobúdateľa.“ Vyplýva z toho, že k prechodu práv a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov podniku, ktorých sa privatizácia týka, dochádzalo len u tých zamestnancov, ktorý v čase privatizácie, čiže v r. 1995 pracovali v danom podniku. Vzhľadom na to, že pracovný pomer navrhovateľa skončil 25.8.1991, nemohlo prísť k prechodu práv a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na nadobúdateľa, teda nemohla prejsť na odporcu, ani povinnosť k náhrade škody, spôsobenej chorobou z povolania. Dňa 1.1.2006 sa spoločnosť ISTROCHEM, a.s. zlúčila so spoločnosťou Duslo, a.s., ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Poukázal na rozhodnutia NS ČR zo dňa 19.05.2004, sp. zn. , uverejnený pod č. 52 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek (ročník 2005), rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 08.12.2008, rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 13.11.2002. Ak by súd nedospel k záveru, že odporca nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní, k samotnej žalobe uviedol, že je nesporné, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania, nemajú však k dispozícii dôkaz o presnom dátume priznania choroby z povolania, ktorý navrhovateľ do dnešného dňa nepredložil. V súvislosti s pracovným zaradením navrhovateľa poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ pracoval u odporcu od 4.3.1974 a nie 1973 ako tvrdí navrhovateľ a do 31.1.1983 pracoval ako spriadač textilného hodvábu, pričom od 1.2.1983 bol zo zdravotných dôvodov preradený v rámci organizačnej štruktúry právneho predchodcu odporcu na pracovnú pozíciu v netoxickom prostredí. T.j. navrhovateľ od 1.2.1983 do r. 1991 nebol vystavený pôsobeniu žiadnej toxickej látky. Uplatnený nárok na odškodnenie SSU odôvodňuje navrhovateľ predovšetkým výpočtom symptómov, ktorou je postihnutý, avšak má za to, že zdravotné znaky choroby z povolania vrátane možnej progresivity a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti boli v plnej miere zohľadnené v lekárskych posudkoch kliniky pracovného lekárstva a toxikológie pri stanovení základného počtu bodov z mysle ustanovenia vyhlášky č. 32 z r. 1995 Zb. Danú skutočnosť už niekoľko krát v obdobných prípadoch potvrdila aj Klinika pracovného lekárstva vo svojich vyjadreniach. Preto má za to, že uvádzané chorobné príznaky nemôžu byť následne podkladom pre rozhodovanie o prípadnom zvýšení náhrady za SSU s ohľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti navrhovateľa uplatniť sa v rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom živote, či možnosti zapojenia sa do pracovného procesu, ďalšieho sebavzdelávania tak ako sa navrhovateľ mylne domnieva. Má za to, že tu je na mieste aplikácia stanovenia vyhlášky č. 32 z r. 1965 Zb. a nie aplikácia ustanovenia predmetnej vyhlášky. U navrhovateľa nejde vzhľadom na ním popísané obmedzenie v živote, o prípad hodný osobitného zreteľa. Choroba z povolania nemá žiadny špecifický dopad na navrhovateľa, následne na jeho život, ktorý by sa svojou výnimočnosťou odlišoval od iných, touto chorobou z povolania postihnutých ako je chronická intoxikácia sírouhlíkom. Vzniesol aj námietku premlčania, a to v časti uplatneného nároku odškodnenia za SSU na základe posudku Kliniky prac. lekárstva z roku podľa tvrdenia navrhovateľa 1983. Má za to, že nárok na náhradu za SSU sa premlčuje v 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehote, resp. nárok domôcť sa ho na súde a to odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Toho času nie je premlčaný len nárok, týkajúci sa odškodnenia za SSU, na základe lekárskeho posudku z r. 2011, kedy bol navrhovateľ naposledy dobodovaný o ďalších 400b. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ trpí aj ochoreniami, ktoré súvis s chorobou z povolania nemajú, avšak jeho zdravotný stav ovplyvňujú a obmedzujú ho v živote a to chronická obličková choroba druhého stupňa, primára hypotireóza, koxatróza, degeneratívne zmeny na chrbtici syndróm karpálneho tunela. Disponuje nepriaznivou rodinnou anamnézou nakoľko jeho otec zomrel v 64 roku života na ochorenie srdca. Bolo preukázané, že pokiaľ ide o chorobu z povolania u navrhovateľa, tá sa svojimi príznakmi a následkami nijak neodlišuje od štandardných príznakov a následkov choroby z povolania. Navrhovateľ sa nikdy nesťažoval na problémy s eriktilnou disfunkciou, ak by ňou aj trpel treba zobrať do úvahy vek navrhovateľa. Dané ochorenie nebolo nikdy diagnostikované a teda nemôže byť vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Navrhovateľ KPLaT dlhé roky nenavštevoval, rovnako ako nenavštevoval psychológa, psychiatra hoci podľa tvrdenia navrhovateľa trpí psychickými ťažkosťami. Listinným dôkazom (rozsudkom KS v Bratislave zo dňa 9.6.1977) bolo preukázané, že navrhovateľ bol agresívny aj pred priznaním choroby z povolania, nakoľko bol niekoľko krát súdne trestaný pre trestný čin výtržníctva, ktorých sa dopustil pod vplyvom alkoholu, hoci bol zamestnávateľom poučený o tom, že vzhľadom na charakter ním vykonávanej práce nemôže požívať alkohol. Nie je pravdou, že by bol sociálne izolovaný a stratil kontakt s rodinou, nakoľko podľa výpovede jeho manželky chodí k nim na návštevy švagriná, deti, manželkini súrodenci a švagor. Bolo preukázané, že pokiaľ ide o bežné veci ako hygiena, jedenie, pohyb je navrhovateľ schopný sám o seba sa postarať. Pokiaľ ide o stratu možnosti sa sebavzdelávať vplyvom choroby z povolania, sám navrhovateľ uviedol, že nemal záujem si zvyšovať svoje vzdelanie, nakoľko nemal čas z dôvodu starostlivosti o deti a navyše u navrhovateľa o strate možnosti sa sebavzdelávať nemožno hovoriť, nakoľko ako zodpovedný zástupca pre vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu spoločnosti JOAL Trans s. r. o. musel v zmysle zložiť pred odbornou komisiou skúšku na preukázanie odbornej spôsobilosti, ktorá pozostáva z preukázania vedomostí o predpisoch v cestnej doprave, bezpečnostných predpisoch a pod. Pracovná schopnosť nebola vplyvom choroby z povolania obmedzená, nakoľko po skončení pracovného pomeru u odporcu začal podnikať v doprave a do dnešného dňa podniká jednak ako fyzická osoba podnikateľ a jednak ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom listinnými dôkazmi predložených vedľajším účastníkom bolo preukázané, že z danej podnikateľskej činnosti má a mal navrhovateľ pravidelné príjmy. Navyše ako štatutárny orgán uvedenej spoločnosti určite poberal odmenu za výkon funkcie konateľa a ďalším príjmom boli a aj sú príjmy z jeho podnikateľskej činnosti fyzickej osoby podnikateľa pod obchodným menom O. C. - O., s miestom podnikania D.R. XXXX/XX, D.. Na základe vyššie uvedeného nemožno hovoriť o prípade hodného osobitného zreteľa v zmysle vyhl. Navyše skutočnosť, že sťaženie spoločenského uplatnenia vplyvom navrhovateľovej choroby z povolania bolo posudkom KLPaT ohodnotené značne pod hornou hranicou sadzby bodového ohodnotenia (700 bodov z maximálnej hodnoty 1000 bodov) nenaznačuje to, že ide o mimoriadny rozsah postihnutia navrhovateľa chorobou z povolania tak, ako to sám tvrdí vo svojej žaloby zo dňa 4.9.2012.

Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal žalobu zamietnuť. Nespochybňuje skutočnosť, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania ani to, že v jej dôsledku mohlo dôjsť k obmedzeniu dovtedajšieho spoločenského, kultúrneho a rodinného života. Na čo je však potrebné poukázať, je skutočnosť, že z dikcie samotného ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32 z r. 1965 jednoznačne vyplýva požiadavka primeranosti odškodnenia za SSU vo vzťahu k nepriaznivým dôsledkom pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, pre plnenie jeho spoločenských úloh, ako aj ich predpokladanému vývoju. V žalobe sa uvádza, že v súčasnosti je poškodenie navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie SSU ohodnotené na 700b, čo svedčí o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote žalobcu. Zároveň upozorňuje na skutočnosť, že prejavy choroby z povolania u navrhovateľa dosahujú v bodovej škále najvyššie hodnoty, t.j. 1000b v zmysle platnej právnej úpravy. Navrhovateľova choroba z povolania bola zistená v r. 1983, pričom k ďalšiemu dobodovaniu došlo až v r. 2012. Samotný fakt, že navrhovateľova choroba bola ohodnotená celkom na 700b nasvedčuje tomu, že nemôžeme hovoriť o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z povolania, nakoľko pri takom vážnom rozsahu choroby z povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote navrhovateľa ako uvádza, mohlo a z odbornej praxe vie, že mal posudzujúci lekár pristúpiť k dobodovaniu SSU v zmysle stanovenej sadzby pri danej choroby z povolania na max. hodnotu 1000b, resp. využiť ustanovenie §6 ods. 2 vyhlášky č. 32 z r. 1965. Keďže preukazujúci lekár nepristúpil k žiadnej so spomínaných alternatív, nepovažoval zdravotný stav navrhovateľa za tak závažný, ako to v žalobe uvádza samotný navrhovateľ. Tvrdenie navrhovateľa, v zmysle ktorého bola podaná žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, resp. predpokladaná invalidita u navrhovateľa bola vyvolaná výlučne v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, považuje za zmätočné. Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje § 70 zákona č. 461 z r. 2003 o soc. poistení. V zmysle predmetného ustanovenia poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľ je v súčasnosti poberateľom starobného dôchodku a okrem iného Soc. poisťovňa do dnešného dňa neeviduje žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. V žalobe sa uvádza, že zdravotný stav navrhovateľa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby sa naďalej zhoršuje napriek dôslednému dodržaniu liečebného režimu. Vyššie uvedené tvrdenia navrhovateľa možno spochybniť, nakoľko navrhovateľom neboli predložené dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že menovaný sa podrobil každoročným pravidelným kontrolám na klinike prac. lekárstva a toxikológie. Zároveň k návrhu navrhovateľa vzniesol námietku premlčania v časti uplatneného nároku, na základe posudku o odškodnení SSU z r. 1983. Má za to, že subjektívna 2 ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začína plynúť dňom vydania posudku o odškodnení bolesti a SSU, kedy možno zdravotný stav hodnotiť ako trvalý, navrhovateľ preto mohol svoje právo, na uplatnenie náhrady t. j. mimoriadneho zvýšenia SSU uplatniť v zmysle vyhlášky č. 32 z r. 1965 vykonať 1. krát v r. 1983, pričom subjektívna premlčacia lehota v zmysle , uplynula rokom 1985. Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil žalobou doručenou prvostupňovému súdu až 6.9.2012, teda uplynutím premlčacej lehoty. Na základe uvedených skutočností je toho názoru, že v osobe navrhovateľa sa nejedná o prípad osobitného zreteľa tak ako to má na mysli ustanovenie vyhlášky č. 32 z r. 1965. Odškodnenie za SSU plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu, avšak nemožno ho ponímať ako prostriedok pre úplné hmotné zabezpečenie poškodeného, ako sa samotný navrhovateľ mylne domnieva svojím tvrdením, že odškodnenie nezodpovedá kvalitatívne dnešným ekonomickým a sociálnym štandardom. V konaní bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o tom, že v čase podania žaloby evidovala žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, resp. že predpokladaná invalidita navrhovateľa nastala výlučne v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Od 01.06.2008 bol poberateľom predčasného dôchodku, pričom už samotná táto skutočnosť vylučuje možnosť poberania invalidného dôchodku. V konaní nebolo rovnako preukázané rozhodnutím príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že navrhovateľ by bol držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby so sprievodcom. Navrhovateľ nepodložil svoje tvrdenia o zhoršení jeho zdravotného stavu a to vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania a to okrem prepúšťacej lekár správy kliniky prac. lekárstva, žiadnymi inými lekárskymi správami od lekárov špecialistov. U navrhovateľa pracovný potenciál obmedzený nebol s výnimkou obmedzenia týkajúceho sa prostredia, kde by bol navrhovateľ vystavený toxickým látkam. Danú skutočnosť podporuje i fakt, že navrhovateľ od r. 1991 vykonával podnikateľskú činnosť až do približne r. 2011, od 25.9.1991 do 30.6.2011 ako samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň od 1.6.2001 do 30.4.2011 ako zamestnanec podnikateľského subjektu. V období od 01.06.2001 do 30.04.2011 bol evidovaný v informačnom systéme vedľajšieho účastníka ako zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom. Disponuje s platným živnostenským oprávnením ( č. živnostenského registra 103-1661), je spoločníkom a konateľom spoločnosti JOAL TRANS s.r.o. so sídlom Seberíniho 8, Bratislava, IČO: 35 724 111. Je dôležitým faktom, že navrhovateľ ostal zárobkovo činným aj po priznaní predčasného starobného dôchodku (v r. 2008), resp. starobného dôchodku (v r. 2010). Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva že v prípade navrhovateľa nemožno hovoriť o existenciálnej ujme a strate schopnosti dosahovať zisk z dôvodu ochorenia na chorobu z povolania - intoxikácie sírouhlíkom, nakoľko po skončení pracovného pomeru u odporcu dosahoval príjmy tak z titulu zamestnanca, z titulu samostatne zárobkovo činnej osoby ako z titulu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzením. Druh podnikateľskej činnosti resp. prípadný dopad aktuálnej ekonomickej situácie na navrhovateľove podnikanie nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ sa dlhé roky venoval zárobkovej činnosti a tým plno využil svoj pracovný potenciál. I keď svedkyňa K. C., dcéra navrhovateľa vypovedala, že firma bola zrušená, z výpisu z obchodného registra jednoznačne vyplýva, že nedošlo k zániku JOAL TRANS s.r.o.. Rovnako bola vyvrátená výpoveď samotného navrhovateľa zo dňa 08.10.2012, ktorý na otázku či podniká odpovedal, že nie, pričom tieto skutočnosti sami osebe vyvolávajú určité pochybnosti o dôveryhodnosti výpovedí svedkov. V súvislosti so sebavzdelávaním poukázal, na to, že sám navrhovateľ potvrdil, že po ukončení odborného učilišťa nemal záujem o sebavzdelávanie. Za rovnako dôležité považuje upriamiť pozornosť na skutočnosť, že navrhovateľ ako zodpovedný zástupca pre vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu musel v zmysle z.č. č. 168/1996 Z.z. preukázať odbornú spôsobilosť zložením skúšky, ktorá pozostáva najmä z preukázania znalosti o predpisoch cestnej doprave a bezpečnostných predpisoch. Z predloženej lekárskej správy vyplýva, že navrhovateľ trpí okrem choroby z povolania aj ďalšími chorobami neprofesionálneho charakteru, ktoré sa podieľajú na zhoršení zdravotného stavu, disponuje s nepriaznivou rodinnou anamnézou, keď otec navrhovateľa vo veku 64 rokov zomrel na ochorenie srdca a navrhovateľ bol dlhoročným aktívnym fajčiarom. Odborné stanovisko prednostu K.. A.. X. D. jednoznačne preukázalo, že nie je možné vylúčiť, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa je ovplyvnený aj tzv. neprofesionálnymi ochoreniami, ktorými navrhovateľ trpí, koxatróza a degeneratívne ochorenie chrbtice sa podieľajú na ťažkostiach s pohybom navrhovateľa, sťaženie zdravotného stavu v zmysle progresie v psychickej zložke sa nevymyká spod rámca bežných príznakov choroby z povolania - intoxikácie sírouhlíkom a erektilná disfunkcia u navrhovateľa jednoznačne diagnostikovaná nebola, resp. v zmysle vyjadrenia A.. D. je potrebné brať do úvahy aj samotný vek navrhovateľa. V zmysle záverov odborného vyjadrenia KPLaT klinický obraz navrhovateľa sa neodlišuje svojimi príznakmi a následkami od štandardného obrazu ochorenia chronickej intoxikácie sírouhlíkom. Po komparácii tvrdení obsiahnutých v žalobe a svedeckých výpovedí je potrebné konštatovať, že navrhovateľ je schopný prežívať pocity lásky a radosti najmä od manželky, nestratil schopnosť dosahovať zisk, o čom svedčí aj jeho aktívna podnikateľská činnosť, netrpí poruchami dýchania, profesionálne zápasenie ukončil už vo veku 21 rokov a teda nemožno tvrdiť, že práve v dôsledku z choroby z povolania sa vzdal tejto športovej aktivity a napriek stále sa zhoršujúcej psychike v záujme podnikateľskej aktivity bol neustále 24 hodín denne zastihnuteľný na telefóne. Má teda zato, že ide o štandardný priebeh ochorenia chronickej intoxikácie sírouhlíkom a samotný fakt, že navrhovateľova choroba z povolania bola zistená v roku 1983, pričom k ďalšiemu dobodovaniu došlo až v roku 2012, t. j. po 29 rokoch, sám o sebe vyvoláva pochybnosti o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, svedkov U. C. a K. C., oboznámením sa s posudkom z 03.1.2012, prepúšťacou správou UN Bratislava, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie o hospitalizácii navrhovateľa od 14.11.2011 do 18.11.2011, vyjadreniami navrhovateľa, odporcu a vedľajšieho účastníka, prehľadom o zamestnávateľoch navrhovateľa, rozsudkom Mestského súdu v Bratislava sp. Zn. zo dňa 09.06.1977, výpisom z obchodného registra Istrochem š.p., odborným posúdením A.. K.. D.T. N. a prednostu KPLT, výpisom zo živnostenského registra ohľadne navrhovateľa, výpisom z obchodného registra spoločnosti JOAL TRANS, s.r.o., rozsudkom KS Trnava č.k. -413 zo dňa 30.04.2012, rozsudkom KS Bratislava č.k. -179 zo dňa 28.02.2007, rozsudkom KS Trnava č.k. -578 zo dňa 26.02.2013, rozhodnutiami Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia o priznanom čiastočnom invalidnom dôchodku, Rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia, daňovými priznaniami za roky 2003, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012 ako aj potvrdeniami o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za predmetné roky, zápisnicami z valného zhromaždenia z 29.6.2007, 15.6.2006, 10.4.2008, 30.4.2009, 30.4.2010, 30.4.2011, 30.4.2012, rozhodnutím SP z 24.7.2012, 17.5.2012, ako aj ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 04.03.1974 uzatvoril so spoločnosťou Chemické závody Juraja Dimitrova pracovnú zmluvu na pozícii spriadača textilného hodvábu. Po 17.11.1989 sa CHZJD zmenili na štátny podnik, v r. 1991 CHZJD zmenili obchodný názov na ISTROCHEM š.p., ktorý bol v roku 1995 zrušený bez likvidácie, vymazaný z obchodného registra, pričom majetok prešiel so všetkými právami a záväzkami na Fond národného majetku SR, ktorý majetok zrušeného podniku vložil do Istrochem a.s.

Navrhovateľ bol zo zdravotných dôvodov od 01.02.1983 preradený na inú pracovnú pozíciu.

29.08.1983 bola hlásená choroba z povolania s diagnózou chronická intoxikácia CS2 s tým, že Fakultná nemocnica akad. L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave vypracovala na žiadosť navrhovateľa posudok o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení počtu bodov 300 v súvislosti so zistenou chorobou. Posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 03.01.2012 na žiadosť navrhovateľa na základe zhoršenia zdravotného stavu najmä progresie v psychickej zložke bolo sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa zvýšené o 400 bodov, to znamená na celkový počet 700 bodov.

Rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia pod č. 48 04 06 119 zo dňa 16.07.1984 bol navrhovateľovi od 01.02.1984 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 1095 Kčs a výchovné na 3 deti od 01.05.1984 v sume 1150,- Kčs celkom 2245,- Kčs.

Podľa prehľadu vedľajšieho účastníka o zamestnávateľoch navrhovateľa, navrhovateľ bol od 25.09.1991 do 30.06.2011 samostatne zárobkovo činná osoba a od 01.06.2001 do 30.04.2011 zamestnancom spoločnosti JOAL TRANS s.r.o.

Podľa výpisu zo živnostenského registra č. 103-1661 od 15.01.1996 navrhovateľ podniká ako živnostník pod obchodným menom O. C. O., s miestom podnikania D. - R. K., D. XX s predmetom podnikania ako prenájom motorových vozidiel, neskôr aj osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča s výnimkou taxislužby.

Podľa výpisu z obchodného registra je navrhovateľ konateľom spoločnosti JOAL TRANS s.r.o. od 22.07.1997 a od 19.08.1998 aj spoločníkom.

Na navrhovateľa podiel na zisku spoločnosti JOAL TRANS s.r.o. za rok 2005 pripadal vo výške 460.475,- Sk, za rok 2006 1.167.616,- Sk, za rok 2007 1.044.169,- Sk, za rok 2008 4.291,45 Eur. Za roky 2009, 2010 vykázala spoločnosť stratu a za rok 2011 zisk 19.014,29 Eur.

Navrhovateľ bol od 01.06.2008 poberateľom predčasného starobného dôchodku a v r. 2010 mu bol priznaný starobný dôchodok.

Podľa odborného vyjadrenia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou vyplýva, že u navrhovateľa ide o organické poškodenie centrálneho a periférneho nervstva v dôsledku expozície neurotoxického sírouhlíka s tým, že symptómy a ťažkosti navrhovateľa sú v príčinnej súvislosti s chronickou intoxikáciou sírouhlíka. Vyliečenie chronickej intoxikácie CS2 nie je možné. Cyklické hospitalizácie sú v rámci dispenzarizácie týchto ochorení, sledovania vývoja ochorenia a podľa potreby ad hoc eventuálne odškodňovania choroby. S ohľadom na zdravotný stav vyvolaný chronickou intoxikáciou CS2 v súvislosti s dostupnými medicínskymi postupmi nie je možné dosiahnuť úplné vymiznutie prejavov špecifikovaného ochorenia a navrátenia do normálneho pracovného a spoločenského života. Chronická intoxikácia CS2 spôsobuje, že kombinácia aterosklerózy ciev a polyneuropatie dolných končatín spôsobuje skorú únavu až bolesť pri chôdzi. Komplex odporúčaných liekov na liečbu prejavov chronickej intoxikácie sírouhlíkom môže mať nepriaznivý efekt na „iné“ sprievodné diagnózy ako je zníženie obličkových funkcií. Následky choroby z povolania a jej progresia boli zohľadnené pri stanovení základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa aktuálneho zdravotného stavu a v zmysle aktuálne platnej legislatívy. Zdravotné problémy navrhovateľa (neprofesionálne ochorenia) sa v porovnaní s typickými symptómami chronickej intoxikácie sírouhlíkom podieľajú na zdravotnom stave navrhovateľa len minimálne. Choroby ako chronická obličková choroba 2. Stupňa K/DOQI v.s. pri nefroskleróze, primárna hypotyreóza na podklade autoimunitnej tyreoditídy, koxatróza, pokročilé degeneratívne zmeny na Th chrbtici, syndróm karpálneho tunela bilat. nemajú súvis s chronickou intoxikáciou sírouhlíkom. V rodinnej anamnéze sa uvádza len úmrtie otca 64 r. na ochorenie srdca, ktoré sa môže považovať za určitú „rodinnú záťaž“. Sedem súrodencov trpí len bežnými ochoreniami. Pre podstatné symptómy navrhovateľa (nervové a psychické poškodenie) nie je v rodinnej anamnéze opora. Možno vylúčiť, že kombinácia liekov, ktoré navrhovateľ užíva či už v súvislosti s chorobou z povolania alebo v súvislosti s tzv. všeobecnými problémami navrhovateľa, vyvoláva ako vedľajšie účinky liekov zdravotné ťažkosti navrhovateľa ako napr. poruchy nálad, výbušnosť, poruchy pamäte, poruchy správania, zníženie spontaneity, depresie, poruchy spánku, pozornosti, emočné oscilácie. Navrhovateľova choroba z povolania svojimi príznakmi a následkami sa neodlišuje od štandardných príznakov a následkov choroby z povolania - chronickej intoxikácie otravy sírouhlíkom. Zdravotný stav navrhovateľa je vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Koxatróza a degeneratívne ochorenie chrbtice ako tzv. neprofesionálne ochorenia sa podieľajú na ťažkostiach pohybom navrhovateľa. Sťaženie zdravotného stavu v zmysle progresie v psychickej zložke, sa nevymyká spod rámca bežných príznakov choroby z povolania, konkrétne chronickej intoxikácie sírouhlíkom. Aj keď pri hospitalizáciách v r. 2011 a 2012 navrhovateľ „expresis verbis“ erektilnú dysfunkciu neudával, možno túto poruchu u menovaného predpokladať. Na druhej strane treba brať do úvahy aj vek menovaného.

Svedkyňa U. C. vo svoje výpovedi uviedla, že s navrhovateľom sa zobrali v roku 1970 a v roku 1974 odišiel pracovať k odporcovi, keď v tom čase mali už syna a dcéru. U zamestnávateľa chodil na zmeny a robil aj nadčasy, aby viac zarábal keď asi po 5-6 rokoch od nástupu do zamestnania sa mu na tele začali objavovať chrasty. Toto sa mu objavovalo aj 15 rokov po tom, čo z Dimitrovky odišiel. V čase, keď začal pracovať u navrhovateľa, všade spolu chodili s deťmi, keď syn chodil na futbal a dcéra na balet a gymnastiku. Keď navrhovateľ v roku 1983 dostal chorobu z povolania, začal chodiť každý rok do nemocnice. Mal psychické problémy a na to ho preradili na iné oddelenie, kde chodil iba na dennú. Keď odišiel od odporcu začal podnikať, pričom mal spoločníka a navrhovateľ toho veľa nenarobil. Do kancelárie chodil každý deň, pričom šoféroval len zo začiatku 2-3 roky, potom sedel v kancelárii a rozhodoval o tom, kto bude šoférovať. Už 3-4 roky sa intímne nestýkajú a navrhovateľ je nervózny, len sedí, rozpráva sám sebe, pričom nervozita sa u neho začala keď začal chodiť do nemocnice a keď mal 50 rokov sa to ešte zhoršilo. Keď prišli na návštevu deti, ani sa s nimi nerozprával, iba ich pozdravil a odišiel z izby. Navrhovateľ trpí nespavosťou a bolia ho nohy a ramená. Odkedy ma navrhovateľ 50 rokov veľmi sa zmenil, teraz už len povie, že už ani nechce žiť. Chodí k obvodnému lekárovi a navštevuje psychológa, resp., psychiatra na Kramároch. Ťažko je s ním hlavne z psychickej stránky, je výbušný a keď prídu sestry a švagor, chvíľu si s nimi posedí a potom ide do izby. Pri vybavovaní po úradoch a lekároch chodia spolu.

Svedkyňa K. C. uviedla, že mala dvoch súrodencov, keď otec s nimi chodieval s tým, že s bratom chodil na futbal, so sestrou na gymnastiku a s ňou chodil na tenis. Spolu chodili do kina a na výlety. Učil sa s nimi a venoval sa im. V čase, keď bola na druhom stupni ZŠ, začala doma vnímať hádky, otec začal byť nervózny, nechcel s nimi chodiť na tréningy. Strašne sa zmenil a začal chodiť ako bez života. V minulosti mal veľa priateľov, potom však obmedzil stretávanie sa s nimi. Vzťah medzi nimi nebol už taký ako predtým, pričom otec je už v takom štádiu, že sa s nikým nestretáva a je sám. Keď k rodičom príde na návštevu otec trávi s nimi 5 minút a potom odíde.

Podľa ust. , ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. , pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. , náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré pracovníkovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazove.

Podľa ust. § 203 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškami výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a určovanie výšky náhrady v jednotlivých prípadoch.

Podľa ust. vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení, účinnom do 31.7.2004, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 3, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 15 Kčs za jeden bod. V celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhlášky, posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Podľa ust. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene iných právnych predpisov, účinného od 1.8.2004 na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa z.č. , v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe, s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych.

Podľa z.č. , v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe, práva a povinnosti podniku z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom pracujúcim v podniku alebo v jeho organizačnej zložke, ktorých sa privatizácia týka, prechádzajú na nadobúdateľa.

K otázke pasívnej legitimácie odporcu súd udáva, že sa stotožňuje s právnym názorom navrhovateľa. Podľa ust. z.č. , ktorý v znení platnom ku dňu 10.10.1995 kedy došlo k zápisu privatizácie podniku ISTROCHEM, š.p. stanovuje cit.:“ S vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych“, že odporca sa na základe tohto ustanovenia stal univerzálnym právnym nástupcom podniku ISTROCHEM, š.p.. Rovnaký záver je potrebné vyvodiť aj zo zápisu obsiahnutého v obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel: Pš, vložka č. : 94/B, ktorý od 10.10.1995 v časti ďalšie právne skutočnosti uvádza: „Rozhodnutím Ministra hospodárstva SR č. 163 zo dňa 20.09.1995 bol zrušený bez likvidácie štátny podnik ISTROCHEM Bratislava. Všetok majetok zrušeného štátneho podniku so všetkými právami a záväzkami i neznámymi, okrem práv podľa z.č. prechádza na Fond národného majetku SR, ktorý ho dňa 01.11.1995 vloží do akciovej spoločnosti ISTROCHEM, a.s. Bratislava....“ Uvedený právny názor konštatoval vo svojom rozsudku NS SR v konaní pod sp. zn. . Odporca je právnym nástupcom skoršieho zamestnávateľa navrhovateľa, nastúpil do všetkých práv a povinností, ktoré súviseli s privatizovaným majetkom a to či už boli tieto práva a povinnosti v čase prevodu majetku známe, alebo neznáme. Preto z uvedeného dôvodu, je súd toho názoru, že odporca v danej veci je pasívne legitimovaný.

Ustanovenie a ustanovuje, ktoré práva sa nepremlčujú. Premlčaniu podliehajú všetky majetkové práva, najmä práva na peňažné plnenie. Nárok uplatnený navrhovateľom možno charakterizovať ako nárok na náhradu škody. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota a to subjektívna v , a objektívna v ods. 2 cit. . Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a pre začiatok jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a to a) kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť - vyčísliť v žalobe. Okamih vedomosti poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym úkonom a za b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Súd v danej veci je toho názoru, že nárok navrhovateľa je nárokom na náhradu škody a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy. Ak obsahom nároku je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právnej účinky. Preto právo navrhovateľa na podanie žaloby podlieha premlčaniu a v danom prípade je rozhodujúcim okamžik, kedy sa po liečení choroby z povolania ustálil zdravotný stav poškodeného a to natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. K argumentácii navrhovateľa o tom, že v danom prípade nejde o nárok na náhradu škody súd ešte udáva, že pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádza z Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého sa vychádza pri nároku v zmysle ust. (v znení poslednej novely č. ), ktorá napokon sama v ust. hovorí o odškodnení.

Tu súd poukazuje na rozhodnutie KS v Trnave č.k. - 320 zo dňa 25.04.2012, ale aj na rozhodnutie KS v Trnave sp. zna. . O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Podľa ust. vyhl. č. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď ako je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený. Za deň kedy sa poškodený dozvie o nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto za ňu zodpovedá, v zmysle je potrebné považovať deň, kedy sú preukázané nepriaznivé trvalé následky pre životné úkony poškodeného a to pre jeho životné a spoločenské uplatnenie, t.j. kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa a kedy je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Poškodenému totiž môže vzniknúť i ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a to z dôvodu neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu (pozri R 9/1986). V ďalšom poukázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. MCdo 37/2000 pod R 68/2003 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. .

Z vyššie uvedeného je teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktorý závisí od vyjadrenia lekára.

V danom prípade Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z roku 1983 (tu súd poukazuje na to, že keďže navrhovateľ nepredložil posudok o odškodnení bolesti sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorým došlo k obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia na 300 bodov, súd vychádzal z Prepúšťacej správy KPLaT v súvislosti s hospitalizáciou navrhovateľa od 14.11.2011 do 18.11.2011, kde je v závere uvedené, že v r. 1983 mu bolo priznaných 300 bodov a čomu nasvedčuje aj dátum hlásenia tejto choroby, t.j. 29.08.1983, tak ako je to uvedené v posudku z r. 2012) došlo k obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia o 300 bodov a za deň ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa súd považuje 31.12.1983, keďže nie je zrejmý presný dátum vyhotovenia posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z r. 1983. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku tak začala plynúť dňom, kedy možno zdravotný stav hodnotiť ako trvalý a navrhovateľ preto mohol svoje právo na uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. vyhl. č. vykonať prvý krát 31.12.1983 a v zmysle ust. tým, že začala plynúť 31.12.1983, uplynula dňom 31.12.1985. Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde podaním došlým 06.09.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty a došlo tak uplatneniu práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia oneskorene, po uplynutí premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu mu súd nemohol priznať za splnenia podmienok vyhl. č. sumu titulom mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúcemu na základe posudku KPLaT z 1983. I v prípade ak by sme pripustili, že posudok bol vypracovaný s iným dátumom, ako vyššie uviedol súd, z prepúšťacej lekárskej správy KPLaT predloženej navrhovateľom je zrejmé, že posudok bol vypracovaný v r. 1983, preto už z vyššie uvedených dôvodov, keď navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde podaním došlým 06.09.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty, došlo tak uplatneniu práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia oneskorene, po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu preto súd zamietol návrh navrhovateľa o priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatňoval na základe posudku KPLaT z r. 1983.

Na základe vyššie uvedeného preto súd posudzoval nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na základe posudku z r. 2012.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ bol v čase vzniku jeho choroby z povolania v pracovno-právnom vzťahu u právneho predchodcu odporcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy a to na prevádzke na výrobu viskózového hodvábu. Navrhovateľ počas výkonu pracovnej činnosti pre odporcu bol vystavený pôsobeniu sírouhlíka ako dôsledok práce v prostredí prevádzky na výrobu chemických vlákien. V dôsledku takéhoto plnenia si pracovných povinností, bola u neho zistená a hlásená choroba z povolania ako chronická otrava sírouhlíkom a posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia KPL z roku 1983 mu bolo priznaných 300 bodov.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate už v základnej výmere predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh. Priznanie takéhoto základného odškodnenia samotného teda predpokladá, že doterajšie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku choroby z povolania objektívne obmedzené. Zvýšenie náhrady podľa § 6 ods. 2 vyhlášky predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa § 7 ods.3 vyhlášky potom prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy ani zvýšenie základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky dostatočne nevyjadruje následky, ktoré sú do budúcna v dôsledku poškodenia trvale obmedzené alebo stratené.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 03.01.2012, ktorým bolo navrhovateľovi priznaných ďalších 400 bodov má súd za preukázané, že u navrhovateľa došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu pre progresiu v psychickej zložke. Tak ako je už vyššie uvedené, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Je teda nepochybné, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania, ktorá má progredujúci charakter najmä v psychickej oblasti. Pri hodnotení a posudzovaní nároku navrhovateľa však súd musí brať do úvahy všetky aspekty, ktoré predmetná choroba vyvolala u navrhovateľa pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb a pri plnení jeho spoločenských úloh, ale je potrebné zohľadniť aj aký podiel na uvedených dôsledkoch má sám poškodený ( ). Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa vyhl. č. , a teda, že na strane navrhovateľa by boli dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynuli tie skutočnosti, že navrhovateľ sa dokáže o seba postarať, psychiatra navštevuje posledné 2 roky na KPLaT, s aktívnym športom skončil ešte pred chorobou z povolania, navštevuje sa s rodinou, nenavštevoval Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie, ale ani v mieste bydliska iných odborných lekárov napriek tomu, že pociťoval problémy. Navrhovateľ od r. 1991 kedy ukončil pracovný pomer u právneho predchodcu odporcu vykonával a vykonáva podnikateľskú činnosť či už ako samostatne zárobkovo činná osoba, resp. bol zamestnancom, ale i konateľom a spoločníkom spoločnosti JOAL TRANS s.r.o., ktorým je aj v súčasnosti, hoci od r. 2010 mu bol priznaný starobný dôchodok. Navrhovateľ nepochybne má symptómy, aké sú typické pre chronickú intoxikáciu sírouhlíkom, ale tiež je potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľ má v súčasnosti 64 rokov. A.. K.. X. D. vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ erektilnú dysfunkciu neudával, možno túto poruchu u menovaného predpokladať, na druhej strane treba brať do úvahy aj vek menovaného.

Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ nenavštevoval KPLaT po tom, ako mu bola zistená choroba z povolania v 1983. Z úradnej činnosti súdu je známe, že pri tejto chorobe z povolania možno predpokladať, že častejšie kontroly na KPLaT mohli čiastočne ovplyvniť priebeh niektorých symptómov ochorenia, keď rozsah tohto ovplyvnenia nemožno presne určiť. K tomu, aby súd mohol priznať nárok navrhovateľovi titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe posudku KPLaT z r. 2012 je potrebné, aby boli preukázané pôvodne nepredpokladané následky choroby z povolania, to je také, ktoré tu neboli v čase, keď navrhovateľovi bolo priznané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v r. 1983. Tieto by však mali byť v takom rozsahu, aby išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že i keď navrhovateľ trpí chorobou z povolania a má typické symptómy, ktoré spôsobuje otrava sírouhlíkom, súd u navrhovateľa nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu priznal nárok, ktorý si uplatnil (uplatňoval si až 100 násobok zo základu 400 bodov pri sume 30,- Sk za jeden bod, samozrejme ak vychádzame z posudku KPLaT z r. 2012) titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd vychádzal pri tom z toho, že následky choroby z povolania pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh neboli takými, ako sa navrhovateľ snažil prezentovať. Svedčí o tom, aj tá skutočnosť, že od ukončenia pracovného pomeru u právneho predchodcu odporcu vykonáva podnikateľskú činnosť, čím plne využil svoj pracovný potenciál. Pokiaľ ide o stratu možnosti sa sebavzdelávať vplyvom choroby z povolania, sám navrhovateľ uviedol, že nemal záujem si zvyšovať svoje vzdelanie, nakoľko nemal čas z dôvodu starostlivosti o deti a navyše sa súd stotožňuje aj s argumentáciou odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že navrhovateľ ako zodpovedný zástupca pre vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu spoločnosti JOAL TRANS s. r. o. musel v zmysle zložiť pred odbornou komisiou skúšku na preukázanie odbornej spôsobilosti, ktorá pozostáva z preukázania vedomostí o predpisoch v cestnej doprave, bezpečnostných predpisoch. Tvrdenia navrhovateľa vyvracajú výpovede svedkov, ale aj vykonané dokazovanie (najmä o jeho izolovanosti, nemožnosti sebavzdelávania v súvislosti s chorobou z povolania, ukončenie športových aktivít v súvislosti s chorobou z povolania atď.) a napokon nemožno opomenúť, že za zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktorý súvisí s chorobou z povolania môže tiež jeho vek, ale i to, že sa pravidelne nedostavoval na kontroly na KPLaT, resp. nenavštevoval iných odborných lekárov, hoci mal zdravotné problémy napr. psychického charakteru, keď rozsah tohto ovplyvnenia nie je možné presne určiť. Navrhovateľ navyše trpí aj inými neprofesionálnymi chorobami, ktoré tiež túto chorobu z povolania mohli ovplyvniť. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pokiaľ bola choroba z povolania hlásená v r. 1983 a posudok bol vypracovaný v r. 1983, v prípade dôvodnosti nároku navrhovateľa by súd mohol vychádzať iba v sume 15,- Sk za jeden bod a nie 30,- Sk za jeden bod s ohľadom na platnej a účinnej vyhlášky č. v danej dobe.

Na základe vyššie uvedeného je potom súd toho názoru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Nakoľko navrhovateľ bol oslobodený od povinností zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania ( o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov), a odporca bol v konaní úspešný, súd o povinnosti zaplatiť súdny poplatok nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.