Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/88/2022

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu : RB leasing, s.r.o. sídlo: Medkova 1723/6, Pražské Předměstí, 500 02 Hradec Králové, Česká republika IČ: 49284231 právne zastúpený Advokátska kancelária: Staník LEGAL s.r.o., sídlo: Šancová 11A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 81105, Slovenská republika, IČO: 53 586 379 proti žalovaným: 1/ A. B. C., D., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. F. XXXX/XX, XXX XX G., 2/ H. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. F. XXXX/XX, XXX XX G., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ m a j ú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2022 žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ na nehnuteľnostiach podľa návrhu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skutkovo odôvodnil tak, že na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného Krajským soudem v Hradci Králové (ďalej len „súd pôvodu“), č. k.: -14 zo dňa 26.03.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského soudu v Hradci Králové, č. k.: – 154 zo dňa 07.04.2020 a Rozsudkom Vrchního soudu v Praze, č. k.: – 207 zo dňa 22.06.2021, v Českej republike - členskom štáte (ďalej len „krajina pôvodu“) je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť

- zmenkovú sumu vo výške 1.212.925,-Kč () spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.212.925,-Kč () odo dňa 25.02.2016 do zaplatenia,

- zmenkovú odmenu vo výške 4.043,-Kč (163,43-€),

- súdny poplatok vo výške 60.849,-Kč (2.459,60-€),

- náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 144.684,88-Kč (5.848,45-€), (ďalej len „Pohľadávka žalobcu“). Súd pôvodu v súlade s ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti vyššie uvedených titulov v krajine pôvodu, vydal na návrh žalobcu dňa 15.09.2021 osvedčenie podľa čl. 53 Nariadenia pre všetky tri uvedené rozhodnutia (ďalej len „Osvedčenie“). Z titulu vydaného osvedčenia žalobca navrhol vykonať exekúciu na majetok žalovaného 1 v Slovenskej republike. Na základe uvedeného návrhu bolo dňa 03.12.2021 Okresným súdom Banská Bystrica v konaní, sp. zn.: udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi H. H. E., č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Poverenie“). Na jeho základe súdny exekútor H. H. E. vedie voči žalovanému 1 exekúciu pod č. k.: 351 EX 1001/21, a to z titulu všetkých troch rozhodnutí uvedených v bode 1.1 tohto podania (ďalej len „Exekučné konanie“). Dňa 01.08.2022 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 25.07.2022 v konaní, sp. zn.: o oddlžení dlžníka splátkovým kalendárom (ďalej len „Uznesenie o začatí Konania o oddlžení“), na základe ktorého okrem iného:

- bola žalovanému 1 poskytnutá ochrana pred veriteľmi v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“),

- bol ustanovený správca: E. I. E., so sídlom kancelárie H. J. XX, XXX XX Žilina, značka správcu: S 647, IČO: 10 955 500,

- súd začal hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní. (ďalej spolu len „Konanie o oddlžení“) Dňa 22.08.2022 bolo v Obchodnom vestníku uverejnené oznámenie Správcu o zostavení splátkového kalendára v zmysle ust. a nasl. (ďalej len „Oznámenie“). Kópiu návrhu na určenie splátkového kalendára (ďalej len „Návrh na určenie SK“) zaslal Správca žalobcovi v reakcii na jeho požiadavku dňa 30.08.2022. V zmysle Návrhu na určenie SK, žalovaný 1 eviduje nasledovné pohľadávky:

- pohľadávka fyzickej osoby H. H. K. vo výške 8.000,-€, ktorá vznikla z titulu pôžičky dňa 12.02.2020 a ktorá bola splatná dňa 31.01.2021 (ďalej len „Pohľadávka Šulo“);

- Pohľadávka žalobcu. V zmysle Správcovského spisu a Návrhu na určenie SK žalovaný pred Správcom priznal vlastníctvo k nehnuteľnému majetku. Nehnuteľnosti Čadca sa nachádzajú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1 a žalovanej 2. V zmysle konštatovania Správcu v Návrhu na určenie splátkového kalendára, ako aj v zmysle tvrdení žalovaného 1 majú Nehnuteľnosti Čadca hodnotu 80.000,-€ a Nehnuteľnosti Lazany hodnotu 10.000,-€. V Návrhu Správca konštatuje, že Pohľadávka žalobcu je pohľadávkou zo zmenky, ktorá je vylúčená z uspokojenia podľa ust. . V nadväznosti na to Správca ďalej v bode 2. svojho Návrhu konštatuje, že jedinou pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená splátkovým kalendárom v Konaní o oddlžení je Pohľadávka K.. Dňa 03.08.2022 bolo žalobcovi Súdnym exekútorom doručené upovedomenie o odklade exekúcie z titulu poskytnutej ochrany pred veriteľmi žalovanému 1. Žalovaný 1 sa svojim konaním odo dňa vystavenia zmenky snaží rôznymi spôsobmi zabrániť uspokojeniu Pohľadávky žalobcu z jeho majetku. Žalovaný už počas prebiehajúceho konania v krajine pôvodu z titulu vystavenej zmenky nechal zaťažiť Nehnuteľnosti G. záložným právom. Ide o ukracujúci úkon voči žalobcovi, nakoľko v dôsledku tohto úkonu žalovaný prakticky vylúčil Pohľadávku žalobcu z uspokojenia sa v dôsledku speňaženia tohto nehnuteľného majetku v možnom exekučnom konaní. Prednostný záložný veriteľ má v zmysle doterajších rozhodnutí v Exekučnom konaní také postavenie, že bez jeho súhlasu nie je možné zriadiť exekučné záložné právo. Aj v prípade, že by bolo exekučné záložné právo zriadené, Nehnuteľnosti G. možno previesť iba zaťažené záložným prednostného veriteľa, pričom taký ich predaj je prakticky nemožný. Po začatí Exekučného konania sa začal žalovaný 1 v tomto Exekučnom konaní riadne brániť prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie. Žalovaný 1 namietal predovšetkým zriadenie exekučného záložného práva na Nehnuteľnostiach G. bez súhlasu prednostného záložného veriteľa – teda oprávneného zo záložného práva, ktorému nechal zriadiť žalovaný 1 v čase existencie Pohľadávky žalobcu a v čase, kedy už bola Pohľadávka žalobcu žalobcovi neprávoplatne priznaná a prebiehalo odvolacie konanie. Žalovaný 1 okrem vyššie uvedeného už v priebehu Exekučného konania inicioval Konanie o oddlžení, ktorého výsledkom má byť určenie splátkového kalendára v zmysle ustanovení . V zmysle Uznesenie o začatí Konania o oddlžení bolo v dôsledku začatia Konania o oddlžení Exekučné konanie odložené. V dôsledku určenia splátkového kalendára by sa stala každá pohľadávka voči žalovanému 1, ktorá pochádza zo zmenky a ktorá nie je súčasne zabezpečená záložným právom nevymáhateľná pričom samotné Exekučné konanie by bolo zastavené. Stav by bol teda taký, že žalovaný 1 by sa pohodlne zbavil Pohľadávky žalobcu, ktorá je jedinou významnou pohľadávkou žalovaného 1. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že žalovaný 1 sa viacerými spôsobmi snaží vyhnúť plneniu svojich povinností. S ohľadom na štruktúru jeho majetku, ktorý prevyšuje jeho dlhy, ako aj štruktúru jeho dlhov a príjmov bola iniciácia Konania o oddlžení špekulatívna. Účelom zákonodarcu zrejme nebolo ustanoveniami o oddlžení chrániť také osoby, ako je žalovaný 1. Žalobca je v krátkom čase po podaní tohto návrhu pripravený podať žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu – záložnej zmluvy, ktorou bolo zriadené Záložné právo VÚB, nakoľko tento úkon bol uzatvorený v prospech blízkej osoby žalovaného 1 a navyše v čase, kedy už bola Pohľadávka žalobcu žalobcovi neprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Žalobca je zároveň v krátkom čase po podaní tohto návrhu pripravený uskutočniť úkony vedúce k trestnému konaniu, v ktorom by malo byť prešetrené, či konaním žalovaného 1 nedošlo k trestnému činu poškodzovaniu veriteľa. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že exekúcia na majetok žalovaného z titulu judikovanej Pohľadávky žalobcu je ohrozená z dôvodu, že: žalovaný sa snaží vylúčiť žalobcu z uspokojenia Pohľadávky žalobcu a to špekulatívnym zaťažovaním jediného svojho majetku, z ktorého speňaženia sa má žalovaný 1 možnosť uspokojiť v dôsledku čoho sa žalobca v doterajšom Exekučnom konaní nemohol domôcť zabezpečenia tohto majetku exekučným záložným právom; - žalovaný sa snaží vylúčiť žalobcu z uspokojenia Pohľadávky žalobcu a to špekulatívnym pokusom o dosiahnutie súdneho rozhodnutia o určení splátkového kalendára (oddlženia) v dôsledku čoho by prebiehajúca exekúcia bola zastavená a Pohľadávka žalobcu ďalej nevymáhateľná. Žalobca pre vyššie uvedené považuje za dôvodné, aby súd svojim rozhodnutím rozhodol o zabezpečovacom opatrení v prospech žalobcu a to zriadením záložného práva na Nehnuteľnosti G. a Nehnuteľnosti L.. V dôsledku takého rozhodnutia: a) sa Pohľadávka žalobcu nestane nevymáhateľnou minimálne v rozsahu v ktorom bude krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva – Nehnuteľnosti G. a Nehnuteľnosti L.; b) v prípade ak sa Pohľadávka žalobcu čo aj čiastočne nestane nevymáhateľnou v dôsledku zabezpečovacieho opatrenia, žalobca je oprávnený ďalej viesť exekúciu voči žalovanému v Exekučnom konaní, pričom v zmysle ust. § 61 q ods. 2 Exekučného poriadku bude môcť viesť Exekučné konanie na Nehnuteľnosť Byt G. aj bez súhlasu záložného veriteľa. Navrhovaným zabezpečovacím opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaných, nevznikne im žiadna ujma. Súčasný právny vzťah k Nehnuteľnostiam sa totiž nemení. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia by museli žalovaní len strpieť ďalšiu ťarchu na ich majetku, ktorá je v celom rozsahu legitimizovaná v dôsledku právoplatných a na území Slovenskej republiky vykonateľných rozhodnutí o priznaní Pohľadávky žalobcu v prospech žalobcu.

3. Okresný súd Uznesením č.k. -80 zo dňa 21.11.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. -102 zo dňa 25.11.2022 zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky a to zmenkovej sumy vo výške 1.212.925,-Kč (), spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.212.925,-Kč () odo dňa 25.02.2016 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 4.043,-Kč (163,43-€), súdnym poplatkom vo výške 60.849,-Kč (2.459,60-€) a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 144.684,88-Kč (5.848,45-€) v prospech žalobcu, ako záložného veriteľa na špecifikovaných nehnuteľnostiach.

4. Voči predmetnému uzneseniu podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie.

5. Krajský súd v Žiline Uznesením č.k. -235 zo dňa 31.05.2023 v I. výroku pripustil späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti a v II. výroku uznesenie okresného súdu vo zvyšnej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa ,, , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 cit. zákona, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ cit. zákona, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

10. Podľa je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 343 ods. 1 cit. zákona, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 343 ods. 2 cit. zákona, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra

13. Podľa § 343 ods. 3 cit. zákona, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa § 344 cit. zákona, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.

16. Podľa veta prvá , záloh môže byť vec, právo iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.

17. Podľa , záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.

18. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

19. Podľa , za nevymáhateľnú voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom.

20. Podľa , oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky – zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie a tým nie je dotknuté.

21. Podľa , o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

22. Podľa , oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

23. Podľa , na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

24. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (alebo už bola judikovaná) s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom zabezpečovacích opatrení je potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán.

Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje pri konaní vo veci samej. Pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - obava ohrozenia exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetkyokolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia má mimoriadny charakter, to znamená, že vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Existencia peňažnej pohľadávky je jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Existencia tejto obavy musí byť tiež navrhovateľom relevantným spôsobom osvedčená. V súlade s ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery.

25. Súd sa, v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu, oboznámil s relevantným skutkovým a právnym stavom, ktorým je stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( bod 10 tohto rozhodnutia). Zásadnou skutočnosťou je uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -210 zo dňa 05.01.2023, ktorým vo výroku II. došlo k oddlženiu dlžníka (žalovaného v rade 1/) tak, že tento bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú splátkovým kalendárom určeným dlžníkom uspokojené, vrátane dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Do takto vymedzenej kategórie/množiny pohľadávok – vylúčených z uspokojenia – pritom spadá (viď citované ustanovenie o pohľadávkach zo zmenky) aj pohľadávka, ku zabezpečeniu ktorej smeruje predostretý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zámerom zákonodarcu, vedúcim k vylúčeniu takýchto nárokov (zo zmenky) z uspokojenia je najmä snaha o to, aby v prípadoch, ak nie je dostatok majetku na úplné uspokojenie všetkých nárokov, boli uspokojené prioritne kauzálne nároky, nie nároky, ktoré sú právnym poriadkom konštruované ako čisto právne. Právnym dôsledkom vylúčenia pohľadávky z uspokojenia je potom jej nevymáhateľnosť (súd „zbavuje“ dlhu), z čoho vyplýva, že nie je osvedčená základná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byt' zabezpečená prostredníctvom záložného práva. Inými slovami, je kvalifikovane spochybnený záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vzhľadom k vyššie uvedenému rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným 1/ a 2/. Súd žalovaným 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že boli v celom rozsahu úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).