Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Cb-68-2013.pdf
PDF · 75.73 KB
No categories available
24Cb/68/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľov: 1. D1 Outlet (2) spol. s r.o., so sídlom Roľnícka 116, 831 07 Bratislava, IČO 36 810 801, 2. Senec Infrastructure s.r.o., so sídlom Roľnícka 116, 831 07 Bratislava, IČO: 36 809 632, proti odporcovi: PPA CONTROLL, a.s., so sídlom Vajnorská 137, 830 00 Bratislava, IČO: 17 055 164, o určenie neexistencie záložného práva, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 2.7.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.7.2013, sa navrhovatelia domáhajú určenia, že záložné práva zriadené záložnými zmluvami zo dňa 21.1.2013 k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pre katastrálne územie W., vklad ktorých bol povolený pod č. V-316/13 dňa 29.1.2013 a pod č. V-315/13 dňa 19.2.2013, ako aj záložné právo zriadené záložnou zmluvou zo dňa 21.1.2013 k súboru hnuteľných vecí, registrovanou v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 21.1. 2013 pod sp. zn. NCRzp: 790/2013, neexistujú. Návrh vo veci samej navrhovatelia odôvodnili tým, že zmluva o úvere zo dňa 21.1.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu neurčitosti, z čoho vyplýva, že neexistuje pohľadávka, ktorú by bolo možné zabezpečiť záložným právom, Záložné právo zriadené záložnými zmluvami teda nevzniklo a neexistuje. Zmluva o úvere je podľa navrhovateľov neurčitá a nejasná vo vymedzení jej predmetu, lebo podľa článku 1.2 je predmetom zmluvy záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky spôsobom dohodnutým v bode 4.1 a zaplatiť veriteľovi úroky vo výške dohodnutej v bode 4.2. V bode 4.1. sa však ustanovuje výška úroku z úveru a bod 4.2 v zmluve vôbec nie je. Podľa navrhovateľov bod 1.2 zmluvy o úvere jednoznačne nedefinuje obsah záväzkov zmluvných strán. Neurčitosť zmluvy o úvere nie je možné odstrániť ani pomocou výkladu, nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chceli účastníci prejaviť, a teda je daná neplatnosť tohto právneho úkonu. V tej súvislosti navrhovatelia poukázali na § 35 ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 32 Odo 870/2003, 4 Cdo 56/2009, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 957/2000, 21 Cdo 1366/2005, 3 Cdon 1338/96 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 91/1998.
Súčasne navrhovatelia žiadali, aby súd predbežným opatrením uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa výkonu vyššie uvedených záložných práv zriadených zmluvami zo dňa 21.1.2013, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neexistencie záložného práva. K tomuto návrhu po poukázaní na § 102 O. s. p. uviedli, že existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je daná predovšetkým tým, že im boli doručené oznámenia o začatí výkonu záložného práva, pričom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty je bez určenia neexistencie záložného práva odporca oprávnený záložné právo zo záložných zmlúv vykonať, čím môže nastať nezvrátiteľný právny stav. Ak by došlo k vykonaniu záložného práva, navrhovatelia by sa mohli domáhať jedine náhrady škody, takýto spôsob
nápravy je však pre navrhovateľov nedostatočný. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v ohrození vlastníckeho práva navrhovateľov, nakoľko bez nariadenia predbežného opatrenia by navrhovateľom vznikla ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná. Ujma navrhovateľom hrozí v objektívne krátkom časovom úseku, nakoľko listami zo dňa 24.5.2013 došlo k oznámeniu začatia výkonu záložného práva. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, pričom ide o stav, ktorý vzhľadom na okolnosti neznesie odklad, teda možno objektívne zdôvodniť existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Spolu s návrhom predložili navrhovatelia listinné dôkazy - zmluvu o úvere zo dňa 21.1. 2013 medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom v 2. rade ako dlžníkom, tri záložné zmluvy zo dňa 21.1.2013 medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom v 1. rade, resp. navrhovateľom v 2. rade, ako záložcami, informatívnym úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 21.1.2013 a oznámeniami odporcu o odstúpení od zmluvy o úvere a o začatí výkonu záložného práva zo dňa 24.5.2013.
O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 až 77 O. s. p.
Podľa § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1, písm. f), O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry inštitút predbežného opatrenia slúži na zabezpečenie dočasnej úpravy pomerov účastníkov v prípadoch, ak si zistené okolnosti navrhovanú úpravu naliehavo vyžadujú, alebo ak je ohrozená budúca vynútiteľnosť práva, ktoré je medzi stranami predmetom sporu. Ide o rozhodnutie dočasnej povahy, ktorým sa rieši stav, ktorý neznesie odklad. Nariadením či nenariadením predbežného opatrenia sa zásadne neprejudikuje meritórne rozhodnutie vo veci samej. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je aspoň osvedčenie oprávnenosti uplatneného nároku, k ochrane ktorého má predbežné opatrenie smerovať, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Podľa judikatúry sa v obchodných veciach tiež vyžaduje, aby predbežné opatrenie bolo nariadené len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do podnikateľskej činnosti.
Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, nemusí byť dodržaný postup stanovený zákonom pre dokazovanie. Pri rozhodovaní súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu.
Súd dospel k záveru, že vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia nie sú v danej veci splnené. Podľa súdu nie je dostatočne splnený ani jeden z vyššie uvedených predpokladov.
Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je aspoň také osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nie sú vážnejšie pochybnosti o jeho existencii. V danom prípade sa navrhovatelia žiadneho nároku na plnenie nedomáhajú. Neexistenciu záložných práv navrhovatelia
vyvodzujú z neplatnosti zmluvy o úvere, na zabezpečenie ktorej zriadili záložné práva. Z dôkazov predložených navrhovateľom však k takémuto záveru nie je možné dospieť.
Súd sa oboznámil s celým znením zmluvy o úvere. Z článkov 1.2 a 4 vyplýva skutočne to, čo tvrdili navrhovatelia. No za článkom 4, nazvanom Úroková sadzba, však bezprostredne nasleduje článok 5, nazvaný Splácanie úveru. V tomto článku sa navrhovateľ v 2. rade ako dlžník zaviazal splatiť istinu úveru do 30.6.2016, a to podľa splátkového kalendára uvedeného v písm. a) až f). Okrem toho sa v tomto článku dlžník zaviazal platiť úroky z úveru mesačne, vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca, pričom úroky za obdobie odo dňa poskytnutia úveru do 28.2.2013 sú splatné dňa 28.2.2013. V bode 5.2 si strany dohodli podmienky predčasného splatenia úveru, v bode 5.3 uviedli, na ktorý účet veriteľa je dlžník povinný splácať úver s príslušenstvom.
Na základe toho má súd predbežne opačný názor než navrhovatelia. Súd nepovažuje zmluvu o úvere za neurčitú, nie je preto osvedčené právo (nárok), k ochrane ktorého má predbežné opatrenie slúžiť. V zmluve o úvere strany zrejme urobili len chybu v číslovaní článkov, avšak povinnosti dlžníka ohľadne splatenia úveru sa súdu javia ako nepochybné.
Navrhovateľ neosvedčil ani splnenie druhého predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým je bezprostredne hroziaca ujma. Navrhovatelia v tomto smere nič konkrétne neuviedli. V návrhu sa nevyjadrili ku skutočnostiam, či úver im bol poskytnutý, v akej výške. Z toho, čo navrhovatelia v žalobe tvrdia, ako aj z predložených dôkazov, zatiaľ vyplýva, že odporca poskytol navrhovateľovi v 2. rade dohodnutý úver vo výške 3,5 mil. eur, ktorý mal slúžiť na splatenie staršieho úveru od záložne CREDITAS, spořitelní družstvo, zabezpečeného v poradí prvým záložným právom (články 1.3 záložných zmlúv). Podľa informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností (LV č. XXXX, XXXX, XXXX) záložné práva záložne CREDITAS boli vymazané, zrejme po uspokojení jeho pohľadávky z úveru od odporcu. Z toho vyplýva, že navrhovateľom žiadna bezprostredná ujma nehrozí, nakoľko prijali od odporcu dohodnutý úver, ktorý nesplácajú dohodnutým spôsobom a stále sú vlastníkmi zálohu. Teda ani prípadným riadnym predajom zálohu im ujma nevznikne. Skutočnosť, že navrhovatelia majú záujem zachovať si vlastníctvo k založeným veciam, pričom prípadná náhrada škody v peniazoch je pre nich nedostatočná, predsa neznamená, že im hrozí ujma. Najmä v obchodných veciach je takýto argument neprijateľný.
Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).