Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-191-2011.pdf
PDF · 102.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/191/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa H. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. Č.. XXX, právne zast. JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, Advokátska kancelária Fraňa Kráľa č. 2080, proti odporcovi A. X., nar. XX.X.XXXX, na neznámom mieste, v konaní zast. Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Regionálny odbor Martin, Bottova č. 23, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 31.10.2011 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti proti odporcovi A. X., nar. XX.X.XXXX, na neznámom mieste, ktorý je v konaní zastúpený zo zákona Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Regionálny odbor Martin.
Navrhovateľ tvrdil, že je vlastníkom podielov nehnuteľností, ktoré sú vedené na LV č. XXXX kat. úz. K. ako parcela EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 169742 m2 pod B24 v podiele 3/194, pod B56 v podiele 3/776, pod B39 v podiele 2/2037 a pod B73 v podiele 1/4074.
Svoje vlastnícke právo navrhovateľ odvodzuje od odporcu A. X., ktorý bol podľa tvrdenia navrhovateľa ujom jeho nebohého otca H. X.. Teda A.P. X., ktorý bol narodený v roku XXXX, niekedy okolo roku XXXX sa vysťahoval do G. a v roku XXXX opätovne navštívil Y. G. K.Š. aj so svojim bratom, pričom v tom období roku XXXX s tým, že vedel, že opätovne odíde a bude trvalo žiť v G., daroval predmetné nehnuteľnosti H. X., teda otcovi navrhovateľa. Odvtedy sa viacej na Slovensko a do K. nevrátil a ani im nie je známe, kedy zomrel a kde sa do svojej smrti zdržiaval. H. X. predmetné nehnuteľnosti od roku XXXX užíval takým spôsobom, že časť oral a sadil na zoranú časť poľnohospodárske plodiny a časť užíval ako les, ktorý príležitostne rúbal. Po roku XXXX H. X. predmetné nehnuteľnosti ústnou darovacou zmluvou daroval svojmu synovi, teda navrhovateľovi, ktorý od roku XXXX predmetné nehnuteľnosti užíva pokojne a nerušene a v užívaní je dobromyseľný, na ktoré skutočnosti navrhol, aby boli vypočutí ako svedkovia H. Š. J. X., H. X., R. X., H. E. G. A. Š.X..
Navrhovateľ žiadal rozhodnúť o svojom vlastníckom práve na základe §-u 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, keď nepretržite po dobu 10- tich rokov, tak ako vyžadoval Občiansky zákonník účinný v roku XXXX, predmetné nehnuteľnosti pokojne a nerušene užíval otec navrhovateľa H. X. a následne po roku XXXX, kedy ústne daroval tieto nehnuteľnosti navrhovateľovi, ich naďalej užíva navrhovateľ.
Zástupcu Slovenského pozemkového fondu, ktorý zo zákona zastupuje neznámeho vlastníka, t. j. odporcu A. X., uvádzal, že žiada návrh zamietnuť, pretože skutkový stav vo všeobecnosti nie je zrejmý a jasný. V súdenom prípade zrejme bude potrebné vyčkať na výpovede svedkov ako aj ďalšie dokazovanie, pretože v súdenom prípade, pokiaľ sa navrhovateľ domáha podielu ako spoluvlastník
určitej veľkej parcele, bolo by zrejme účelnejšie a vhodnejšie, ak skutočne jeho právny predchodca nadobudol podiel v tejto parcele, nechať si vyčleniť geometrickým plánom uvedený podiel z tejto pkn. parcele a vysporiadať si do svojho vlastníctva nie spoluvlastnícky podiel, ale vydelenú časť. Právny zástupca Slovenského pozemkového fondu tiež poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR, v ktorom pri určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním zaujal Najvyšší súd SR, že na základe ústnej darovacej zmluvy nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne H. Š., ďalej výsluchom J. X., H. X., R. X., H. E. a na základe takto vykonaného dokazovania výsluchom svedkov zistil, že všetci svedkovia zhodne tvrdili, že A. X. bol ujom H. X. a v čase, keď odchádzal do G., nemal žiadnych súrodencov okrem svojho brata, s ktorým zároveň do G. odišiel. Každý z nich mal určité podiely v poľnohospodárskej a lesnej pôde a tieto podiely A. X. ústnou zmluvou daroval ich otcovi H. X. a druhý brat A. X. zasa svoj podiel daroval inému z príbuzných, teda konkrétne otcovmu bratovi daroval a od tejto doby v podstate na týchto nehnuteľnostiach pracovali a ich užívali. Roľa sa nachádzala na rôznych miestach, ktorú daroval H. X. A. X., bola medzi nimi orná pôda, pasienky aj lesy. Svedkyňa H. Š., ktorá je sestrou navrhovateľa, tvrdila, že navrhovateľ dostal na základe ústnej darovacej zmluvy tieto nehnuteľnosti výlučne sám a to aj napriek tomu, že sú celkom traja súrodenci, túto roľu darovali rodičia iba navrhovateľovi a oni ako ostatní súrodenci nemali voči tomu námietky. J. X., ktorá je tiež sestrou navrhovateľa, potvrdzovala skutočnosti uvádzané tak navrhovateľom ako aj svedkyňou H. Š. a v podstate sa ich tvrdenia zhodovali. H. X., ktorá je matkou navrhovateľa, uvádzala, že v čase, keď odchádzal do G. A. X., ona ešte nebola vydatá za svojho manžela H. X., ale neskôr sa dozvedela a zistila, že A. X. mal v úmysle zostať žiť v G., potom za určitý krátky čas niekoľkých rokov sa vrátil späť na návštevu, resp. nepáčilo sa mu na Slovensku, preto sa rozhodol natrvalo odísť do G. a jej manželovi, kedy v tom čase už bola svedkyňa za H. X. vydatá, daroval mu všetok svoj majetok v roliach, boli to orná pôda, lúky, lesy, všetko, čo vlastnil. V súčasnej dobe už má 91 rokov a preto asi pred 20-timi rokmi sa rozhodli s manželom, že urobia poriadok s majetkom a na základe dohody s deťmi sa rozhodli nechať dom, ktorý užívali, aj s poľnohospodárskou a lesnou pôdou navrhovateľovi vzhľadom na to, že išlo o pomerne veľký majetok a bolo potrebné sa o tento majetok starať. Svedkyňa potvrdila, že najmä lesy boli v spoluvlastníctve s viacerými vlastníkmi, ale A. X. vlastnil veľký podiel v týchto lesoch, neskôr boli zobraté do užívania štátu a v súčasnej dobe, keď boli lesy späť vydané do užívania súkromným vlastníkom, boli odovzdané do užívania späť jej manželovi H. X.. Svedok R. X. je vzdialeným príbuzným navrhovateľa, je jeho švagor a uvádzal, že v čase, keď on ešte v tejto rodine nebol ženatý, teda nemá vedomosť o spôsobe nadobudnutia majetku navrhovateľom, ale potvrdzoval, že majetok svokrovcov, teda navrhovateľa a jeho rodiny užíval navrhovateľ bez akýchkoľvek sporov a rušenia v užívaní inými osobami alebo vlastníkmi.
Slovenský pozemkový fond v zastúpení odporcu podaním z 15.2.2012 sa nestotožnil so spôsobom, akým navrhovateľ charakterizuje dobromyseľné užívanie spoluvlastníckych podielov odporcu. Poukázal na to, že celá nehnuteľnosť, parcela č. XXXX o výmere 169742 m2 je v katastri nehnuteľností zapísaná v nevydelenom stave v prospech veľkého počtu spoluvlastníkov. Pokiaľ navrhovateľ v žalobe tvrdí, že jeho otec užíval príslušné nehnuteľnosti, že ich oral, sial na nich, rúbal les, nie je namieste domáhať sa určenia k spoluvlastníckym podielom odporcu v celej nehnuteľnosti, parcele č. XXXX, ale len k jej príslušnej časti, ktorú reálne užíval. Ak navrhovateľ konštatuje, že užíva len ideálne spoluvlastnícke podiely odporcu a hospodári spoločne s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi uvedenými na LV č. XXXX na nehnuteľnosti parc. č. XXXX, je potrebné túto skutočnosť riadne preukázať. Z doposiaľ predložených dôkazov boli vykonané výsluchy svedkov, ktorí sú všetci rodinnými príslušníkmi navrhovateľa a ktorý podľa názoru Slovenského pozemkového fondu nedostatočne osvedčili dobromyseľné užívanie navrhovateľa k predmetu sporu. Nevedeli určiť, v ktorej lokalite sa užívané nehnuteľnosti nachádzajú, ani aký je spôsob a miera ich užívania navrhovateľom vo vzťahu k ostatným podielovým spoluvlastníkom. Samotný navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom k parcele č. XXXX v spoluvlastníkom podiele č. 31/2328, zapísanej na LV XXXX pod B21 a v spoluvlastníkom podiele 5/4074 zapísanej na LV č. XXXX pod 34. Jeho spoluvlastnícky podiel voči ostatným spoluvlastníkom predstavuje 1,45 % z celej výmery parcele č. XXXX. Čo sa týka spoluvlastníckych podielov odporcu na parcele č. XXXX, ktoré má záujem navrhovateľ určiť do svojho vlastníctva, tieto sú uvedené na LV č. XXXX pod B24 ako 3/194, pod B39 ako 2/2037, pod B56 ako 3/776, pod B73 ako 1/4074 a predstavujú 2,06 % z celej výmery parcele č. XXXX. Z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že pokiaľ navrhovateľ užíva spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXXX, je to nielen jeho vlastný spoluvlastnícky podiel, ale aj spoluvlastnícky podiel odporcu. Slovenský pozemkový fond konštatoval, že daná parcela č. XXXX nie je súčasťou pozemkového spoločenstva v K., jej podieloví spoluvlastníci nie sú registrovaní ako
pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou a Slovenský pozemkový fond preto požaduje, aby navrhovateľ riadne zdokladoval užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorého súčasťou bude aj užívanie spoluvlastníckeho podielu odporcu na parcele č. XXXX vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom ostatných podielových spoluvlastníkov.
Slovenský pozemkový fond ďalej spochybnil právny titul vydržania spoluvlastníckych podielov odporcu, ktorým mal otec navrhovateľa vstúpil do držby a ktorým má byť ústna darovacia zmluva a to jednak v prípade prvého darovania spoluvlastníckych podielov odporcu v prospech otca navrhovateľa v roku XXXX a jednak v prípade následného ústneho darovania medzi samotným otcom navrhovateľa a navrhovateľom v roku XXXX.
Ústna darovacia zmluva podľa tvrdenia Slovenského pozemkového fondu nie je spôsobilým právnym titulom pre založenie oprávnenej a dobromyseľnej držby ako základného predpokladu inštitútu vydržania. Ústna darovacia zmluva ani podľa Uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1951, ani podľa terajšieho Občianskeho zákonníka platného od roku 1964 nemohla zakladať prevod vlastníckeho práva a nemala ani vyvolať dojem u účastníkov zmluvy, že jej uzavretím došlo k reálnemu prevodu vlastníctva. Do roku 1951 bolo potrebné okrem písomnej zmluvy o prevode vykonať jej zápis do pozemkových kníh, pričom v období od 1.4.1964 do 31.12.1991 sa na prevod vlastníckeho práva vyžadovala aj registrácia tejto písomnej zmluvy Štátnym notárstvom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo/49/2010 zo dňa 29.3.2011, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že: „v dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je.“ Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mysliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú môže so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu a v ďalšej časti rozoberá, čo to je právny omyl a vo vzťahu k držbe. Obdobné stanovisko mal zaujať aj Najvyšší súd Českej republiky z 30.8.2007 pod č. 22Cdo/459/2007, v ktorom sa uvádza, že pri posudzovaní ospravedlniteľnosti omylu držiteľa sa vychádza z objektívnych hľadísk, neskúsenosť držiteľa, resp. nižšia úroveň vzdelania, ktorú dosiahol, nie sú významné.
Zákonný zástupca neznámeho vlastníka Slovenský pozemkový fond vo svojom stanovisku rozoberá nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, zaoberá sa omylom a oprávnenou držbou.
V súdenom prípade však je potrebné zaujať jednak stanovisko k námietke Slovenského pozemkového fondu, že navrhovateľ by mal v podstate sa domáhať určenia vlastníckeho práva vydelenej časti nehnuteľnosti a to takým spôsobom, že si dá vyhotoviť geometrický plán a vyčlení podiel, ktorý mal nadobudnúť navrhovateľ od svojho otca H. X. a tento od svojho uja A. X.. Súd sa nestotožňuje s takýmto názorom zástupcu Slovenského pozemkového fondu, pretože v tomto konaní sa navrhovateľ domáha určenia, že je vlastníkom podielov, ktoré pôvodne boli zapísané v pozemkovej knihe a patrili vlastníkovi A. X., narodenému v roku XXXX, ktorý odišiel a žil až do svojej smrti v G.. Teda v súlade so stanoviskom R54/73 judikatúry k ustanoveniu §-u 126 Občianskeho zákonníka, niet dôvodu nepripustiť žalobu aj len jedného zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ak podáva žalobu zapieraciu (negatórnu), ktorou sa domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom určitej nehnuteľnosti alebo ak sa domáha iba určenia svojho spoluvlastníctva na nehnuteľnosti. Teda v tomto prípade ide o žalobu, ktorou sa domáha navrhovateľ určenia svojho spoluvlastníctva na nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 169742 m2 v podieloch, tak ako uplatňoval v žalobnom návrhu a neskôr po úprave rozsudočného návrhu, teda po späťvzatí žalobného návrhu čo do časti podielov, ktoré sú vedené pod B39 v podieloch 2/2037 a pod B73 v podiele 1/4074, sa domáha určenia spoluvlastníckeho práva v podieloch pod B24 v podiele 3/194 a pod B56 v podiele 3/776.
K ďalšiemu právnemu problému, ktorý uvádza zástupca žalovaného Slovenský pozemkový fond, ktorý sa týka otázky nadobudnutia vlastníckeho práva ústnou darovacou zmluvou po roku XXXX, pretože zo žalobného návrhu vyplýva, že k ústnej darovacej zmluve malo dôjsť pred rokom XXXX, teda za účinnosti Uhorského obyčajového práva, kedy sa vyžadovala 32-ročná vydržacia lehota, treba vychádzať z toho, že od roku 1941 do roku 1951 vydržaním mohol nadobudnúť H. X. predmetné nehnuteľnosti v 10- ročnej premlčacej lehote a s vydržaním mohol pokračovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinného po 1.4.1964. Zákonné ustanovenia upravujúce vydržanie ako osobitný originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov uvádzajú, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, ktorý v tomto prípade bolo vlastnícke právo, teda aj ideálny spoluvlastnícky podiel. Držba musí byť oprávnená, pričom oprávnenosť držby upravuje osobitne Občiansky zákonník, ktorý hovorí, že držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný, musí byť dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí a že je držiteľom oprávneným, čo v súdenom prípade nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, pretože či už to boli svedkovia z rodinných príslušníkov, ale zo strany zástupca odporcu neboli produkované také dôkazy, ktoré by poukázali na nedobromyseľnosť navrhovateľa, prípadne jeho právneho predchodcu. Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, čo u nehnuteľností je podľa Stredného občianskeho zákonníka 10-ročná lehota. Do plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa a ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci a v takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba. V tomto prípade však nedošlo k prerušeniu vydržacej doby, došlo len k zmene právnej úpravy, keď od roku 1951 novým Občianskym zákonníkom č. 141 z roku 1950 Zb. z., keď vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to aj po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohol vec vydržať, avšak táto skutočnosť nebola preukázaná, pretože právny predchodca navrhovateľa predmetnú nehnuteľnosť začal užívať za účinnosti Uhorského práva, kedy vlastne do účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. z. nesplnil potrebnú dobu na vydržanie, avšak niet sporu o tom, že bol dobromyseľným držiteľom. Po účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 č. 141/1950, pokračoval v držbe nehnuteľností a splnil zákonom požadovanú 10- ročnú vydržaciu lehotu v roku XXXX, kedy vlastne sa stal na základe dobromyseľnej oprávnenej držby vlastníkom na základe vydržania. Nehnuteľnosti naďalej užíval až do roku XXXX, teda aj po splnení vydržacej doby nehnuteľnosť naďalej užíval a pokiaľ previedol tieto nehnuteľnosti alebo predmetnú nehnuteľnosť ústnou darovacou zmluvou, i keď v období roku XXXX, bol na prevod vlastníckeho práva potrebný prevod zmluvný, nič nebráni tomu, aby na základe výpovedí svedkov, ktorí ako rodinní príslušníci a deti Juraja Kozu potvrdili takýto spôsob nadobudnutia nehnuteľností navrhovateľom, tieto nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosť predmetom tohto konania, vydržacia doba bola započítaná v prospech navrhovateľa.
Podľa Obyčajového práva i podľa ustanovenia §-u 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. z. platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu, podľa intertemporálneho ustanovenia §-u 562 OZ č. 141/1950 Zb. z. sa od 1.1.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti Obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951, sa v zmysle §-u 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. z. skončila najneskôr uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pravda neuplynula skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. z. držbu a vydržanie až do novelizácie zák. č. 131/1982 Zb. z., t. j. do 1.4.1983 neupravoval. Až uvedená novela Občianskeho zákonníka v ustanoveniach §-u 133a), §-u 135 a) nanovo upravila, resp. novoupravila ochranu držby a vydržania s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr ako 1.4.1984 (§ 856 ods. 3). Podľa tejto právnej úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že vec mu patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Teda v súdenom prípade je možné započítanie vydržania právnym predchodcom navrhovateľa v súlade s vyššie citovanými právnymi úpravami. Niet pochybností o tom, že užívateľ, právny predchodca navrhovateľa H. X. bol dobromyseľný, zástupca odporcu Slovenský pozemkový fond nepreukázal, že by došlo k neoprávnenej držbe, že by došlo k nejakým sporom ohľadne užívania spoluvlastníckeho podielu, ktorý je predmetom tohto konania.
Pokiaľ namietal právny zástupca Slovenského pozemkového fondu totožnosť osôb uvedených ako spoluvlastníci, v priebehu konania navrhovateľ žalobný návrh upravil tak, že vypustil podiely, ktoré neboli riadne preukázané ako podiely, ktoré boli nadobudnuté jeho právnym predchodcom a preto súd nemal pochybnosti o tom, že navrhovateľ sa stal vlastníkom a nadobudol za vyššie uvedených podielov vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom, ktoré podľa upraveného rozsudočného petitu žiadal určiť,
pretože aj keď v roku 1991 bol potrebný zmluvný prevod vlastníckeho práva a registrácia zmluvy, od nadobudnutia vlastníckeho práva ústnou darovacou zmluvou od roku XXXX uplynula ďalšia 10-ročná vydržacia lehota, počas ktorej navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť pokojne a nerušene užíval a teda súd mal preukázané, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným podielom z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parcela EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 169742 m2 a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Navrhovateľ si náhradu trov konania voči Slovenskému pozemkovému fondu neuplatňoval a preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania neprisúdil.
K stanovisku Slovenského pozemkového fondu treba ešte poznamenať, že v súdenom prípade nešlo o ochranu záujmov neznámeho vlastníka, pretože podľa dátumu narodenia je viac než isté, že A. X., narodený v roku XXXX, s najväčšou pravdepodobnosťou nežije a že v evidencii sa nenachádzajú žiadne záznamy o tom, či išlo o osobu, ktorá žila alebo sa zdržiavala na území Slovenskej republiky alebo T. G.. Samotný Slovenský pozemkový fond nemá žiadne identifikačné údaje o tomto neznámom vlastníkovi a takéto údaje sa žiaľ nezachovali v žiadnej evidencii, teda pre vlastníka, ktorý si hodlá vysporiadať vlastnícke vzťahy k takýmto nehnuteľnostiam, je skutočne problematické zistiť údaje, ktoré by mohli presnejšie neznáme účastníka konania identifikovať, najmä ak v príslušných matrikách a evidenciách sa žiadne záznamy nenachádzajú v pozemkovej knihe sa nevykonávali také zápisy, z ktorých by bolo možné bližšie stotožnenie vlastníka alebo spoluvlastníka zapísaného v pozemkovej knihe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho
písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§
201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).