Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Nt-10-2013.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5Nt/10/2013
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Viktora Baraníka a Márie Lukačkovej, v trestnej veci odsúdeného Š. N. o návrhu na povolenie obnovy konania, právoplatne skončenej veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/7/2008, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.07.2013 takto
rozhodol:
I.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku súd
povoľuje obnovu konania
vo výroku o treste v trestnej veci odsúdeného Š. N., narodeného XX.XX.XXXX vo O., trvale bytom I. O. I. Ž. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, ktorá skončila právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/7/2008 zo dňa 13.05.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7o/32/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.06.2008.
II.
Podľa § 400 odsek 1 Trestného poriadku súd z r u š u j e vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/7/2008 zo dňa 13.05.2008, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o treste svoj podklad a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
III.
Podľa § 398 odsek 3 Trestného poriadku, súd p r e r u š u j e výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného Š. N., narodeného XX.XX.XXXX vo O., trvale bytom I. O. I. Ž. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, právoplatne uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 3T/7/2008.
odôvodnenie:
Odsúdený Š. N. podal na Okresný súd Nitra návrh na povolenie obnovy konania vo veci právoplatne skončenej Okresným súdom Nitra sp. zn. 3T/7/2008 zo dňa 13.05.2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7To/32/2008. Vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS SR 106/2011a zároveň požiadal súd o ustanovenie obhajcu z dôvodu povinnej obhajoby.
Na základe takto podaného návrhu súd ustanovil odsúdenému obhajcu opatrením sp. zn. 3T/7/2008 zo dňa 30.04.2013 a bol nariadený termín verejného zasadnutia. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na svojom písomnom návrhu na povolenie obnovy konania v celom rozsahu.
Obhajca odsúdeného sa stotožnil s návrhom svojho klienta a keďže bol odsúdenému v pôvodnom konaní uložený trest v rozmedzí asperačnej zásady, bola podľa neho táto skutočnosť dôvodom na povolenie obnovy konania. Odsúdenému bol uložený trest vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov, pričom bol bezúhonným a dovtedy netrestaným človekom. Pri ukladaní trestu v pôvodnom konaní bolo použité protiústavné zákonné ustanovenie v časti § 41 odsek 2 Trestného zákona, na základe čoho bol odsúdenému uložený trest vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov. Súd jednoznačne v odôvodnení rozsudku sp. zn. 3T/7/2008 zo dňa 13.05.2008 konštatoval, že u odsúdeného O. bol dôvod na to, aby mu bol uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby, čo v tomto prípade bolo deväť rokov a osem mesiacov. V prípade, že by súd neukladal trest s použitím asperačnej zásady, dolná hranica trestnej sadzby by bola vo výmere 5 rokov a teda by mu súd ukladal treste nižší, ako trest, ktorý mu bol uložený. Obhajca mal teda za to, že tu existuje zákonný dôvod na povolenie obnovy konania, pretože v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sú tu nové skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odsúdeného O. N..
Okresný prokurátor poukázal na to, že uložený trest zodpovedá účelu trestu tak, ako ho definuje § 34 Trestného zákona a to vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli skutky spáchané (krátke časové obdobie medzi skutkami), osoby voči ktorým boli skutky namierené a následky a trest vo výmere deväť rokov a osem mesiacov so zaradením do minimálneho stupňa stráženie za opodstatnený a odôvodnený. Preto navrhol zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/7/2008 zo dňa 13.05.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7To/32/2010 zo dňa 25.06.2008, právoplatným 25.06.2008, bol odsúdený uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a v bode 2/ zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona a za použitia asperačnej zásady podľa § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd do výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci a to jedného kuchynského noža s drevenou rúčkou s dĺžkou čepele 12 cm. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Nitre vyplynulo, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste postupoval správne, keď odsúdenému uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov a osem mesiacov za použitia asperačnej (zostrujúcej) zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Podľa článku 125 Ústavy Slovenskej republiky
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. (2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. (3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. (4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom. (5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté. (6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
Podľa § 41b/ ods. 1 zákona číslo 38/1993 Z. z. v znení neskorších prepisov o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 106/2011-85 z 28.11.2012, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov dňa 21.12.2012 v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polo- vicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd mal za preukázané, že v čase rozhodovania Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 1T/7/2008 a aj v čase konania Krajského súdu v Nitre o odvolaní odsúdeného, nebol známy nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 106/2011 - 85 z 28.11.2012, a preto pri ukladaní trestu bola použitá aperačná zásada.
Z trestného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/7/2008 bolo zistené, že odsúdený bol väzobne stíhaný od 21.05.2007, pred spáchaním predmetných skutkov v tomto konaní viedol riadny život, nebol priestupkovo prejednávaný. Zo záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie vyplynulo, že odsúdený trpí psychosomatickou závislosťou od alkoholu. Odsúdený sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, z uloženého trestu ku dňu rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený vykonal 6 (šesť) rokov 2 (dva) mesiace a 4 (štyri) dni.
Trestná sadzba trestných činov, za ktoré bol uznaný za vinného je:
- za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona päť až 12 rokov,
- za zločin vydierania podľa § 189 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona štyri roky až 10 rokov.
V konaní o povolenie obnovy konania sa súd obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukazovať novými dôkazmi. Za takýto dôkaz možno považovať aj nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. PL ÚS 106/2011, na ktorý poukazoval odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, t.j. ide o novú skutočnosť, pre súd, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní, skôr neznámu v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku, a preto odôvodňuje konanie o návrhu na povolenie obnovy konania (naplnenie prvej podmienky k povoleniu obnovy konania. Na povolenie obnovy konania je však tiež potrebné zistiť, či v dôsledku straty účinnosti § 41 odsek 2 Trestného zákona, prvá veta, časť za bodkočiarkou, bol pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu (druhá podmienka k povoleniu obnovy konania). V prípade, že sú splnené obe podmienky pre povolenie obnovy konania, súd návrhu na povolenie obnovy konania musí vyhovieť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom aj na trestné sadzby pri trestných činoch, za ktoré bol Š. N. odsúdený, uložený trest na hornej hranici trestnej sadzby z nich najprísnejšej, za použitia asperačnej zásady, vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov, bol neprimerane prísny a bol v zrejmom nepomere k pomerom páchateľa, ktorý nebol dovtedy súdne trestaný, viedol pred spáchaním skutkov riadny život a takáto výmera trestu bola neprimeranou formou represie za spáchané trestné činy, aj napriek tomu, že išlo o dva zločiny.
Vzhľadom na všetky tieto dôkazy, na nález Ústavného súdu SR ako i okolnosti, že odsúdený sa pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti ako aj počas výkonu trestu nedopustil žiadnej inej trestnej činnosti, povolil súd obnovu konania vo výroku o treste a zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/7/2008 zo dňa 13.05.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7To/32/2010 zo dňa 25.06.2008 a zároveň prerušil výkon trestu odňatia slobody, právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.
Poučenie:
Proti uznesenie je prípustná sťažnosť vo výroku I. a II. tohto uznesenia do troch dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustná sťažnosť.