Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5Er/86/2009

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: J. vedenej u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 861/08, o vymoženie 688,28 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 861/08, na základe poverenia Okresného súdu Piešťany č. 5204 015591 zo dňa 23.04.2009 vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Súdnemu exekútorovi súd p r i z n á v a náhradu trov exekúcie v sume 59,21 eura, ktorú sumu je oprávnený povinný zaplatiť k rukám súdneho exekútora v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany, na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.12.2008, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.11.2008 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, zo dňa 15.01.2008, sp. zn. RK - 1350/07 - EK (ďalej len „exekučný titul“), poverením zo dňa 23.04.2009, číslo 5204 015591, poveril súdneho exekútora JUDr. Mgr. Drahomíra Kriváňa, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, (ďalej len „súdny exekútor“) vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 688,28 eura s príslušenstvom a trov exekúcie.

Predmetná exekúcia je vedená na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 755,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 755,99 eura od 16.12.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,52 eura, trovy predchádzajúceho konania 49,79 eura, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. Z odôvodenia predmetného rozhodcovského vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000015837 zo dňa 18.01.2006 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 796,65 eura, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 33,19 eura, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu k zmluve. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo zmluvy vystavil povinný dňa 11.01.2006 vlastnú blankozmenku. Povinný nedodržal splátkový kalendár, t.j. neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a bol v omeškaní so splácaním pôžičky, a preto oprávnený vyplnil blankozmenku, v rámci ktorej si uplatnil dlžnú istinu pôžičky a zmluvné pokuty podľa zmluvy. Keďže povinný neuhradil do dňa splatnosti zmeny zmenkovú pohľadávku ani len čiastočne, oprávnený sa obrátil so žalobou na rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v bode

17.2.1. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

V zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd po preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000015837 zo dňa 18.01.2006 a Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský vzhľadom na vyššie uvedené aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra SR, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch poskytovania úverov opätovne. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Jednou zo základných čŕt spotrebiteľských zmlúv je tiež, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná úverová zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre väčší počet spotrebiteľov. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa.

Podľa , v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka" ). Podľa s použitím neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Súd na ne prihliada bez toho, aby sa účastník právneho vzťahu tejto neplatnosti dovolal. Podľa a , v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Nakoľko rozhodcovský rozsudok priznal pohľadávku, ktorá vznikla zo spotrebiteľského právneho vzťahu, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa a nasl. , ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle

judikatúry Súdneho dvora EÚ, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom; ak ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (Súdny dvor EÚ vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira).

Ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena q) tejto prílohy je takouto podmienkou aj to, ak spotrebiteľovi nie je poskytnuté právo, alebo mu je bránené v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ zákon o rozhodcovskom konaní“ ), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise; b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo; c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Citované zákonné ustanovenia ukladajú súdu povinnosť skúmať zákonné podmienky, podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, aj podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia zakotvujú osobitnú právomoc súdu, na základe ktorého je exekučný súd oprávnený nazerať na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je teda povinný preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by jeho vykonaniu bránili. V zmysle uvedeného súd preskúmal predpoklady formálnej aj materiálnej právoplatnosti exekučného titulu.

V súvislosti s právomocou súdu preskúmať samotnú rozhodcovskú doložku súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých") v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. ).

Súd teda osobitne preskúmal rozhodcovskú doložku dojednanú v rámci úverových podmienok spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená v bode 17.2.1 s tým, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z určených rozhodcov. V bode 17.1 sa uvádza, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky. Výber jednej z alternatív riešenia sporov z tejto úverovej zmluvy spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený opakovane používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Je súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť. V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby mal spotrebiteľ možnosť požiadať o ochranu všeobecný súd. Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluvných dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa. V zmysle zmluvných dojednaní si síce žalujúca strana môže vybrať medzi príslušným súdom Slovenskej republiky a rozhodcovským súdom, ide však len o výber pro forma, pretože v praxi je žalujúcou stranou dodávateľ, ktorý takmer výlučne uprednostňuje konanie pred súkromným rozhodcovským, a nie pred štátnym súdom. Súd má tak za to, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy a spotrebiteľ nemá možnosť výberu - ak by s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, malo by to pravdepodobne za následok odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. (R 58/1997).

Predmetnú rozhodcovskú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, a preto exekúciu na jeho podklade nemožno vykonávať.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa O.s.p v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora ( a ) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláška MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len „vyhláška“/). Podľa a vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Dňa 23.01.2013 bolo súdu zo strany súdneho exekútora doručené vyčíslenie trov exekúcie spolu s exekučným spisom EX 861/08. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 165,99 eura a tieto pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 55,72 eura a náhrady hotových výdavkov v sume 110,27

eura, ktoré sumy sú zvýšené o daň z pridanej hodnoty. Preskúmaním vyúčtovania trov exekúcie ako aj predloženého exekučného spisu však bolo zistené, že náhradu trov exekúcie je možné priznať v sume 59,21 eura, a to vzhľadom na nižšie uvedené.

Súdnemu exekútorovi patrí paušálna odmena v sume 39,84 eura za 12 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (12x 3,32 eura) podľa § 14 ods. 1,2 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky (získanie poverenia), 2x písm. b) vyhlášky (doručenie príkazu na začatie exekúcie -prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zrážkami z iných príjmov), písm. c) vyhlášky (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), 2x písm. d) vyhlášky (doručenie exekučného príkazu - exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, exekúcia zrážkami z iných príjmov), 2x písm. e) vyhlášky (doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie - exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, exekúcia zrážkami z iných príjmov) a 4x písm. j) vyhlášky (zisťovanie majetku povinného). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za odpoveď na výzvu súdu a za návrh na zastavenie exekúcie, keď tieto úkony nie sú zahrnuté medzi úkony podľa § 15 vyhlášky, za ktoré by súdnemu exekútorovi bolo možné priznať paušálnu odmenu. Preskúmaním obsahu exekučného spisu súd ďalej zistil, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov za poštovné v sume 9,50 eura, vznik ktorých má súd preukázaný v uvedenom rozsahu z doručeniek, resp. vrátených zásielok nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Vo zvyšnom rozsahu súd náhradu hotových výdavkov za poštovné nepriznal, nakoľko vznik týchto výdavkov nebol preukázaný. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor zvolil v niektorých prípadoch, zrejme z dôvodu hospodárnosti, osobné doručovanie písomností. Z uvedeného dôvodu nie je preto možné priznať náhradu poštovného za doručenie týchto písomností, keďže takýto výdavok (poštovné) súdnemu exekútorovi vôbec nevznikol. V súvislosti s priznaním náhrad za poštovné súd ďalej uvádza, že z niektorých doručeniek nachádzajúcich sa v spise, resp. z poznámok v spise, podľa ktorých sa doručenky nachádzajú v iných exekučných spisoch, vyplýva, že súdny exekútor zvolil doručovanie viacerých písomností, týkajúcich sa rôznych exekučných konaní v jednej zásielke, čo nepochybne možno považovať za účelné, avšak v týchto prípadoch, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu poštovného v jeho plnej výške, pretože tá by presahovala rozsah, v akom bol výdavok (poštovné) vynaložený výlučne v súvislosti s predmetnou exekúciou. Keďže súdny exekútor nešpecifikoval, akým spôsobom si uplatňuje náhradu za toto poštovné v exekučnom konaní EX 861/08 a v akom rozsahu v ostatných konaniach, nie je účelnosť vynaloženia týchto výdavkov preskúmateľná, a preto súdnemu exekútorovi nie je možné náhradu týchto výdavkov priznať. Súdnemu exekútorovi tiež nebola priznaná náhrada administratívnych nákladov (náklady za vedenie a ukončenie spisu, odblokovanie, záverečné práce so spisom) v sume 30,20 eura, a to v zásade z toho dôvodu, že tieto výdavky nesúvisia priamo s vymáhaním pohľadávky oprávneného voči povinnému. Uvedené výdavky síce vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou, a to nielen počas exekúcie samotnej, ale aj po jej skončení, avšak ich vynaloženie je podmienkou zabezpečenia riadneho chodu exekútorského úradu a náhrada za ne je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhlášky). Náklady súvisiace s overením plnomocenstva oprávneného vo výške 3,19 eura, súd nepovažuje za účelne vynaložené, nakoľko ide o výdavok, ktorý by mal ísť na ťarchu samotného oprávneného, a nie súdneho exekútora. V súlade s platným znením ustanovenia § 196 Exekučného poriadku bola odmena ako aj náhrada hotových výdavkov zvýšená o sadzbu dane z pridanej hodnoty, teda o 20%, čo predstavuje sumu 9,87 eura. Celkovo tak súdnemu exekútorovi patrí náhrada trov exekúcie vo výške 59,21 eura.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zaviazal zaplatiť trovy exekučného konania oprávneného, nakoľko má za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade nesôsobilého exekučného titulu.

Záverom súd uvádza, že súdny exekútor postúpil súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené objektívne dôvody, pre ktoré súd z úradnej moci rozhodol o zastavení exekúcie, súd nemajetnosť povinného nepreskúmaval. Keďže ide len o podnet súdneho exekútora, a nie návrh účastníka, súd o podaní súdneho exekútora zo dňa 16.01.2013 nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresnom súde Piešťany. Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.