Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Er/734/2008

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922 proti povinnému: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX R. XXX o vymoženie 344,69 € s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Beatrix Vargovou, Exekútorský úrad Nitra, Štefánikova 49, 949 01 Nitra, sp.zn. EX 196/2008 takto

rozhodol:

I. Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Beatrix Vargovej pod sp. zn. EX 196/2008 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia sa z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov nepriznáva.

odôvodnenie:

Poverením č. 5608 010971 zo dňa 03.06.2008 poveril Okresný súd Revúca súdneho exekútora JUDr. Beatrix Vargovú vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému o vymoženie 344,69 € s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu Mgr. Erika Končoka, Koceľova 9, 821 08 Bratislava (ďalej len rozhodcovský súd) pod sp. zn. EK zo dňa 31.08.2007. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa 07.03.2008.

Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade Dohody o uznaní dlhu č. 1413913054 zo dňa 07.07.2006 (ďalej len dohoda o uznaní dlhu), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné ustanovenia (ďalej len Všeobecné podmienky), na základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Súd zistil, že povinný uzatvoril s oprávneným dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej sa povinný zaviazal uhradiť svoj peňažný dlh vo výške 266,61 € (8.032,- Sk) v 12 mesačných splátkach vo výške 27,78 € (837,- Sk). Základným právnym rámcom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok oprávneného, ktorý vznikol na základe zmluvy o prenájme ( v rozhodcovskom rozsudku nie je uvedené číslo ani dátum jej uzatvorenia), ktorú uzatvoril povinný so spoločnosťou Tatra Credit, a.s.(právnym predchodcom oprávneného) ako prenajímateľom.

Podľa čl. 9.1 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou dohody o uznaní dlhu, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody a všetky spory a alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v bode B a C tejto Dohody, z ktorých záväzky dlžník uznal čo do dôvodu a výšky v článku 2 tejto Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky v článku 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 9.2.1 dohody o uznaní dlhu, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody a všetky spory a alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v bode B a C tejto Dohody, z ktorých záväzky dlžník uznal čo do dôvodu a výšky v článku 2 tejto Dohody, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní jedným z nasledujúcich rozhodcov (JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Michal Krnáč, JUDr. Mariana Mochnáčová). V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že žiadny z rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. -15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Podľa v platnom znení (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe dohody o uznaní dlhu, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa , nakoľko ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí i predmetná dohoda o uznaní dlhu spĺňať vyššie uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.

obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd teda môže posúdiť za neprijateľné i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Podľa citovaného za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá.

Predmetná dohoda o uznaní dlhu obsahuje v čl. 9.2.1 Všeobecných podmienok rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory z dohody o uznaní dlhu rozhodne rozhodca alebo príslušný súd SR. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných podmienkach, s ktorými sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom dohody o uznaní dlhu, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ dohody v danom období. Povinný pri podpise dohody o uznaní dlhu nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú dohodu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne.

Rozhodcovská doložka síce umožňuje každej zo zmluvných strán voľbu, či podá žalobu na všeobecný súd SR alebo u rozhodcu, v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský súd, musí sa spotrebiteľ tomuto konanie podrobiť. Súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd a tým povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorá bude rozhodovať spor vzniknutý z dohody o uznaní dlhu videl tunajší súd nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech povinného.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. V súvislosti s ktorou bola rozhodcovská doložka vyhodnotená ako neprijateľná podmienka.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 9.2.1 Všeobecných podmienok je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie dohody o uznaní dlhu zo zákona neplatné.

Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o neprijateľnú podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorá rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohode (zmluve) uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku ( o rozhodcovskom konaní).

Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému na základe dohody o uznaní dlhu a dňa 31.08.2007 vydal rozsudok sp. zn. SR UD-405/07-EK a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia dohody a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej moci.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcie, nie je vykonateľným, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil z úradnej moci v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Na základe vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.