Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_33Ek-38-2023.pdf
PDF · 181.4 KB
Case nature
Subarea
33Ek/38/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46 996 265, o vymoženie 480 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom S.. N. J., so sídlom exekútorského úradu K. XX, XXXXX D., ktorý ju vedie, pod sp. zn. XXX E. XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom S.. N. J. pod sp. zn. XXX E. XX/XX v celom rozsahu z a m i e t a.
Súd oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov voči povinnému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal od povinného vymoženia 480 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX U. XX.XX.XXXX, vydaný Daňovým úradom D., ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.09.2021 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Súd dňa XX.XX.XXXX vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora S.. N. J., I. I.A. E. Ú. K. XX, XXXXX D.. X. Upovedomenie o začatí exekúcie si bolo povinnému doručené prostredníctvom elektronickej schránky dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie, následne súdny exekútor tento návrh zaslal oprávnenému na vyjadrenie, nakoľko sa však oprávnený k návrhu nevyjadril, predložil dňa 25.02.2023 návrh na zastavenie súdu. 3. Povinný v predmetnom návrhu žiadal zastaviť exekúciu v celom rozsahu. Povinný odôvodnil svoj návrh tým, že považuje uvedené začatie exekúcie za nezákonné a to z viacerých dôvodov uvedených v tomto návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, povinný namieta postup výkonu exekúcie v rozpore s ohýbaním práva s postupom podľa Zákona č. 233/1995 Z.z , ktorý je neprípustný na výkon exekúcie, ak sa má vykonať daňová exekúcia a to na základe lex specialis Zákona 563/2009 Z.z. daňový poriadok podľa § 88 a nasl. ktorý , nie je možné obísť a tým aj obchádzať vykonať exekúciu proti spoločností: KAMARU, s. r. o. so sídlom: Šamorínska 10, Bratislava - Podunajské Biskupice 821 06, IČO: 46 996 265 zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Oddiel: Sro , Vložka číslo: 88066/B, , DIČ: 2023723757, kde daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane a nie exekútorský úrad. Ďalej uviedol, že: „Okrem návrhu na zastavenie exekúcie vykonávanej Exekútorským úradom Bratislava, JUDr. Peter Kuna - súdny exekútor, obídením zákona č. 563/2009 Z.z. daňový poriadok, nemá právo Exekútorský úrad Bratislava S.. N. J. - I. E., nárok na odmenu a trovy exekúcie a ani nie je oprávnený na základe Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) od spoločností: KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46996265, v rozpore s lex specialis Zákona 563/2009 Z.z (daňový poriadok) nad rámec ustanovený § 149 daňového poriadku, ak sa jedná o exekúciu na základe rozhodnutia platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov vydaných Daňovým úradom Bratislava a teda nie je možne (údajnú) daňovú pohľadávku zaťažovať a navyšovať exekúciu u daňového subjektu - spoločností: KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46996265, obchádzaním zákona na trovy exekúcie a náhrad paušálnych výdavkov cez Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s Vyhláškou MS SR č. 68/2017 Z. z. a takúto odmenu a trovy exekúcie uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie označenej pod č. 430 EX 17/23 -10 zo dňa 13.01.2023; spoločnosť KAMARU, s. r. o., namieta v celom rozsahu. Doručením dňa 31.01.2023 spoločností: KAMARU, s. r. o., so sídlom: Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: IČO: 46996265, „Upovedomenie o začatí exekúcie označenej pod č. 430 EX 17/23 -10 zo dňa 13.01.2023, od Exekútorského úradu Bratislava, JUDr. Peter Kuna
- súdny exekútor, Miletičova 20, 821 08 Bratislava 2, v ktorom exekútorský úrad označuje začatie exekúcie na základe: 1. vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie č. 101667330/2021 zo dňa 07.09.2021 vydaného Daňový úrad Bratislava, ktorým sa ukladá povinnému KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46996265 (ďaľej len „povinný“), zaplatiť pohľadávku 480,- EUR a oprávnenému Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005, (ďaľej len „oprávnený“), 2. návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. 430EX 17/23 zo dňa 04.01.2023 na vymoženie - pohľadávky 480,- EUR, 3. poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica na vykonanie exekúcie č. 6123202930 zo dňa 11.01.2023; týmto povinný v lehote 15 dní od doručenia „Upovedomenie o začatí exekúcie označenej pod č. 430 EX 17/23 -10 zo dňa 13.01.2023, podáva návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 61k ods. 1 písm. d) ) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďaľej len „EP“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu; a to v zákonnej lehote podľa §61k ods. 2 EP Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia ( dňa 31.01.2023) o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. Odôvodnenie a všetky skutočností pre dôvodné zastavenie exekúcie vo veci.Skutkový a právny stav veci: Povinný podal dňa 30.06.2015 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaniteľné obdobie roku 2014 (od 01.01.2014 do 31.12.2014) na predpísané tlačivo finančnej správy s prílohami. Povinný za zdaniteľné obdobie roku 2014 dosiahol daňovú stratu v sume - 199,80 Eur. Nakoľko v uvedenom tlačive “daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby na daň z príjmu“, nebolo možné inak sa brániť k zvadenému ustanoveniu daňovej licencie podľa § 46b zákona na dani z príjmu právnických osôb a povinný tak musel uviesť v tlačive na riadku 810 až 900, a riadku 950 - 1000, minimálnu daň 480,- Eur. Bez vypísania uvedených riadkov v uvedenej sume nebolo technický možné vypísať uvedené daňové priznanie, nakoľko uvedené tlačivo vykazovalo chyby a tak by povinný nedokázal vytlačiť uvedené daňové priznanie na dani z príjmu a povinný by tak ani nebol schopný vykonať podanie daňového priznania správcovi dane na dani z príjmu za rok 2014. Ak by daňový subjekt nepodal daňové priznanie by mu hrozila pokuta od správcu dane, ako aj vyrubenie dane podľa pomôcok čomu chcel povinný predísť. Z uvedeného dôvodu k podanému daňovému priznaniu na daní z príjmu za zdaniteľné obdobie roku 2014, povinný pripojil prílohu k daňovému priznaniu označenú: „Vec: V. Časť - miesto na osobitné záznamy daňovníka Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bolo vydané - editované tlačivo Ministerstvom Financií SR, ktoré upravuje povinné riadky pre jeho vyplnenie. V riadku č. 810 až 840 a 900 je odvolávka na ustanovenie § 46b zákona. Máme zato že prijatím tohto ustanovenia § 46b Daňová licencia právnickej osoby a schválením NR SR do právneho predpisu č. 595/2003 došlo prijatím predmetného ustanovenia k porušeniu ústavných princípov, ktorí odstraňuje demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd v Ústave SR - Zákona č. 460/1992 Zb. Z tohto dôvodu uvedenie sumy v daňovom priznaní ( ako aj jeho úhradu - zaplatenie) považujeme vo vyššie uvedených riadkoch za protiústavné, nakoľko predmetné ustanovenie § 46b zákon č. 595/2003 Z. z - Daňovník - jeho štatutárny zástupca sa stavia na odpor v súlade s ČI. 32 Ústavy SR v spojitosti s porušením viacerých článkov Ústavy SR a to najmä.: ČI. 1 ods.l a ods.2; ČI. 2 ods.2; ČI. 20 ods. 1; Č1.35 ods.l; ČI. 55 ods.2 ; V rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach Hl.l - ČI. 14, ČI.17 a Dodatkového protokolu Čl.l a Protokolu č. 12 - ČI. 1; V rozpore s dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953 ČSFR pristúpila k tomuto Dohovoru 21. februára 1991, rovnako ako aj k ďalším dodatkovým protokolom (209/1992 Zb. OZNÁMENIE Federálneho ministerstva zahraničných vecí Zmena: 102/1999 Z. z.)“ Dôkaz: - Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby od 01.01.2014 do 31.12.2014, KAMARU, s.r.o., doručené správcovi dane dňa 30.06.2015 Príloha k daňovému priznaniu Vec: : V. Časť - miesto na osobitné záznamy daňovníka. Správca dane Daňový úrad Bratislava bol tak povinný sa s uvedeným daňovým priznaním zaoberať ako celok teda aj s V. časťou daňového priznania na osobitné záznamy daňovníka, ktorá bola prílohou daňového priznania, nakoľko obsah textu sa nezmestil do kolónky editovaného tlačiva
- V časť daňového priznania a pod uvedenou kolónkou editovaného tlačiva je uvedené: „Ak nepostačuje miesto na osobitné záznamy , uvádzajú sa v osobitnej prílohe , ktorá je súčasťou daňového priznania.“, povinný tak k základu dane 480,- Eur k ustanoveniu § 46b Daňová licencia právnickej osoby sa postavil na odpor v súlade s ČI. 32 Ústavy SR. Tým je a bol daný podnet povinného k daňovému priznaniu na zaplatenie dane v sume 480,00 Eur pre začatie daňového konania podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „DP“). Správca dane bol tak povinný konať v zásade správy daní podľa § 3 ods. 1 DP - dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov povinného v postavení daňového subjektu a podľa § 3 ods. 2 DP správca dane bol povinný konať s povinným v úzkej súčinností, poskytnúť povinnému poučenia o procesných právach a povinnostiach (v spojení s podaním daňového priznania s u vedenou námietkou povinného v V. častí daňového priznania na dani z príjmov za zdaniteľné obdobie roku 2014), kde Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane tak zrejme nekonal ani bez prieťahov vo veci na správne určenie dane, ani v úzkej súčinností s povinným a tým správca dane konal v rozpore so základnými právami povinného podľa Čl. 48 ods. 2 ústavy SR: Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Správca dane taktiež nerozhodol v spojení s podaním odporu povinného podľa čl. 32 ústavy SR k uvedenej dani z príjmov právnickej osoby v súlade s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR bez prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy v spojení so začatím daňovým konaní, z podnetu návrhu povinného podľa § 58 ods. 1 písm a) DP v spojení s ods. 2 DP v spojení s § 63 DP a to v spojení s § 65 DP a tým správca dane porušil §3 ods.1 DP, nakoľko správca dane nekonal podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, nechránil práva a právom chránené záujmy daňových subjektov (povinného), ods. ak správca dane od 01.07.2015 zostal nečinný a nekonal podľa § 3 ods. 2 vety druhej DP a podľa ť.l ústavy SR na správne určenie dane bez prieťahov a tým, že správca dane svojvoľne neviedol daňové konanie pre správne určenie dane tak nemohla a nevznikla povinnosť povinného na úhradu dane v sume 480,- Eur na dani z príjmov právnických osôb za zdaniteľné obdobie roku 2014. Ak by správca dane vo veci podnetu povinného konal a vydal by vo veci zákonné rozhodnutie bez prieťahov (vo veci správca dane nevydal žiadne zákonné rozhodnutie z podnetu DS/povinného) potom zostáva v platností rozhodnutie z podaného daňového priznania daňového subjektu (povinného) podľa § 68 ods.4 písm. b) DP Daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania, teda rozhodnutie (daňové priznanie), ktorým sa má zato ( podľa povinného, že nie je povinný takúto daň platiť! Z uvedeného, ak nevzniklo iné rozhodnutie správcu dane, k dani z právnických osôb za zdaniteľné obdobie roku 2014, ktoré by viedlo k vyrubovaciemu konaniu správcom dane, neexistuje ani exekučný titul na vymáhanie neexistujúceho nedoplatku na dani z príjmu právnických osôb v sume 480,- Eur. Povinný musí aj zdôrazniť, že ak správca dane nevydal rozhodnutie o vyrubení dane, tak obišiel základné práva povinného na súdnu ochranu, ktorá je garantovaná čl. 46 ods. 2 ústavy SR. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Je logické, že sám povinný nemohol podať žalobu na príslušný správny súd v súlade s čl. 46 ods. 2 v spojení so zákonom 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok proti vlastnému podanému daňovému priznaniu s odporom ( čl. 32 ústavy SR) na úhradu dane podľa § 46b Zákona o dani z príjmu, pokiaľ vo veci správca dane z podnetu povinného v daňovom priznaní a jeho príloh podanom 30.06.2015, nerozhodol správca dane o vyrubení dane rozhodnutím podľa § 63 DP, ktorým je možno: Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, Nakoľko takéto rozhodnutie správcu dane neexistuje (z daňového (vyrubovacieho) konania), tak potom neexistuje ani daňová povinnosť povinného v sume 480,- Eur a neexistuje tak ani exekučný titul na postup správcu dane podľa daňového priadku ( § 88 a nasl.), nakoľko povinnému daňový nedoplatok v sume 480,- Eur na dani z príjmu právnických osôb za zdaniteľné obdobie 2014 nevznikol a už vôbec nie obchádzaním zákona podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku kde správca dane je povinný postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kde chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane tak zjavne obchádzal zásady správy daní, kde údajný nedoplatok na daní, bez rozhodnutia vo veci a s postúpením údajného nedoplatku na oprávneného, ktorý sa vymáha na základe exekučného poriadku v rozpore so skutkovým právnym stavom veci; s domáhaním sa výkonu exekúcie nepríslušným zákonom Exekučným poriadkom Zákona č. 233/1995 Z.z , k vymáhaniu (údajného) daňového nedoplatku povinného, je v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, s konaním prislušného exekučného súdu - s vydaním poverenia pre exekútorský úrad so začatím exekúcie v rozpore s osobitným predpisom Daňového poriadku - Zákona č. 563/2009 z.z. a tým aj konaním v rozpore s Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, kde je dôvodné zastavenie začatej exekúcie proti povinnému: KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46996265. Z daňového poriadku Zákona č. 563/2009 Z.z, ako osobitný procesný poriadok pre správu daní jednoznačne vyplýva, že v štvrtej hlave zákona je upravený osobitne spôsob daňového exekučného konania, ktoré v právnom štáte v zásade právnej istoty garantovanej č.1 ods. 1 Ústavy SR nemožno obísť ani obchádzať, kde daňové nedoplatky podľa § 88 ods. 1 DP ...správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím... podľa § 88 ods. 2 DP Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu.51a) (§ 26 zákona 231/1999 Z.z o štátnej pomoci / čo nie je predmetom veci). Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu.52). Povinný zdôrazňuje, že vo veci samej sa jedná o údajnú daňovú povinnosť povinného ( z údajného daňového nedoplatku v sume 480,- Eur, o spornej na dani z príjmu právnických osôb ) na ktoré je oprávnený na výkon exekúcie, len správca dane (v uvedenom prípade Daňový úrad Bratislava), ktorý je opravený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu, teda nie vykonávať vo veci exekučné konanie exekútorským úradom na základe nepríslušného exekučného poriadku. Vo veci samej sa nejdená o daň vyrubenú správcom dane, ktorá by bola vyrubená v rámci daní vyrubenej obcou a ktorej by zákon umožnil aj postup podľa exekučného poriadku, ale vo veci samej sa jedná o daň z príjmu právnických osôb, spravovanú orgánom finančnej verejnej (štátnej) správy - správcom dane (daňový úrad), ktorý musí konať v zásade správy daní § 3 ods. 1 DP a sám vykonávať exekučné konanie k daňovým subjektom na základe Zákona č. 563/2009 Z.z. (daňového poriadku), teda aj k povinnému, ak pri správe daní u povinného vznikol daňový nedoplatok (čo povinný poprel a popiera a postavil sa pred príslušným orgánom (Daňový úrad Bratislava) na odpor, k úhrade dane v sume : 480 Eur - čo je základným právom a právom chráneným záujmom z dohovoru o ľudských právach garantované aj Ústavou SR, s právom na odpor podľa čl. 32 Ústavy SR, namietaným konkrétnym subjektom (povinným), o čom sa musí vždy rozhodnúť na to príslušným orgánom na rozhodnutie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V opačnom prípade nie je zachované právo na súdnu ochranu toho, kto sa postavil na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v Ústave SR, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov, sú znemožnené. Povinný tak bol zbavený možností ochraňovať svoje základné práva a slobody s právom vlastniť majetok na základe vyššieho právneho predpisu z medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv, prenesených aj do Ústavy SR k prijatému nižšiemu právnemu predpisu na úhradu dane z príjmu bez vzniku príjmu povinného, čo je v rozpore s právom vlastniť majetok (Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a nakladať s ním v medziach zákona. Ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisoch rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily (teda ústava má prednosť pred zákonom v zásade: Lex superior derogat legi inferiori. - Právo vlastniť majetok garantovaný ochranou ľudských práv prenesený do čl. 20 Ústavy SR musí mať vyššiu právnu silu, ako článok 59 ods.2 Ústavy SR a najmä vtedy ak sa orgánom verejnej správy obchádza, Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, ak prijatý zákon pri správe daní zasahuje nad mieru ochrany ľudských práv s právom vlastniť majetok, kde Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, teda aj finančné prostriedky (majetok) právnickej osoby, ktoré nepochádzajú z príjmov podnikania právnickej osoby. Totiž platiť podľa zákona o dani z príjmu právnických osôb; daň z príjmu, bez príjmu, odporuje všetkým logickým a právnym úvahám s porušovaním majetkových práv právnickej osoby vlastniť majetok garantovaný čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, aby povinný platil daň z príjmu bez príjmu a to len preto, že je právnickou osobou podnikateľom, ktorý v danom čase daného roka nemal žiadne príjmy a zato by mal platiť daň štátu, čo sa javí až absurdné a bizarne s nechránením práva na podnikanie a s právom vlastniť majetok a platiť tak minimálnu daň z príjmu, kde u povinného príjem nenastal a preto uvedené povinný považoval a považuje v rámci ochrany vkladov spoločníkov za dôvodné sa postaviť na odpor k uvedenému ustanoveniu § 46b Zákona o daní z príjmu na zaplatenie dane, podľa tohto ustanovenia zákona. Právnická osoba nemôže bez príjmu, bez zisku byť povinná platiť daň štátu z príjmu, ktorý nevznikol povinnému a to už vôbec nie platiť daň z príjmu z majetkových práv, vkladov spoločníkov vložených do imania spoločností právnickej osoby za účelom podnikania a nie aby podnikateľ - právnická osoba vykonávala vyživovacie povinností štátu cez daň z príjmu bez príjmu právnickej osoby, čo nemá obdobu s demokratickým a právnym štátom so základnými právami a ochranou podnikania a s právom vlastniť majetok na základe ústavných a osobitných predpisov platných v SR, ktoré sú zjavne protirečivé aj v základných právach právnickej osoby a zákonných princípoch medzi sebou a to ja v gramatickom a logickom význame zákona o dani z príjmu právnických osôb. Podľa daňového poriadku § 2 písm. a) DP Na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Správca dane týmže sa nezaoberal daňovým priznaním (povinného) a tým čo bolo uvedené v prílohe povinným k daňovému priznaniu, tak sa nezaoberal ani správnym zistením dane (!) a týmže nerozhodol vo veci rozhodnutím a nezačal ani exekučné konanie vo veci (podľa § 88 DP proti povinnému) ; tým zjavne správca dane (daňový úrad) ani nezabezpečoval zabezpečenie úhrady dane od povinného v sume 480,00 Eur. Podstatou však vo veci samej je, že Exekučný poriadok Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti pripúšťa za exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. g) platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom, avšak podľa lex špecialis Zákona č. 563 /2009 Z,z, daňového poriadku podľa ktorého sa má vykonávať daňová exekúcia pri vymáhaní daňových nedoplatkov a iných peňažných plnení uložené rozhodnutím, jasne a zrozumiteľne pripúšťa len podľa § 88 ods. 2 DP tretej vety postup podľa exekučného poriadku Zákona č. 233/1995 Z.z len, ak je správcom dane obec !!! V danom prípade, ako už je uvedené vyššie sa nejdená o daň vyrubenú platobným výmerom, výkazom nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom, vedenú správcom dane, ktorou by bola obec, ale správcom dane u povinného je Daňový úrad Bratislava. Teda použitie exekučného poriadku vo veci exekúcie k povinnému je v rozpore s lex specialis daňového poriadku, s obchádzaním zákona správcom dane v spojení; s oprávneným, k povinnému. Z uvedeného dôvodu je dôvodné zastavenie začatej exekúcie v uvedenej veci proti povinnému: KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46996265,, vykonávanej na základe nesprávneho právneho predpisu Zákona č. 233/1995 Z. z, v rozpore so zásadou lex specialis , kde pri exekučnom konaní, nie vykonávanej obcou, je len správca dane ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ktorý je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Správca dane Daňový úrad Bratislava, namiesto vykonania daňového konania z podnetu podaného daňového priznania 30.06.2015 povinným, správca dane zostal nečinný a konal v rozpore s § 3 ods. 2 DP druhej vety , ak nevydal vo veci rozhodnutie o určení dane, vyrubení dane podľa § 68, inak ako ju uviedol v prílohe povinný v V. Časť daňového priznania - miesto na osobitné záznamy daňovníka a správca dane daňový úrad nevydal Rozhodnutie v zákonnej lehote podľa § 65 ods. 1 DP - Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Správca dane, daňový úrad tak obišiel zákon, ako aj práva a právom chránené záujmy povinného podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ak vo veci daňový úrad nevydal rozhodnutie podľa § 63 DP v spojení s § 68 ods. 5 alebo ods. 6 DP o vyrubení dane, inak ako bolo uvedené daňovým priznaním povinného s prílohou k V. častí daňového priznania, ktoré správca dane nevydal ani v zákonnej lehote podľa § 65 ods. 1 DP a ani bez prieťahov v súlade so zásadou správy daná § 3 ods. 2 DP druhej vety. Správca dane sa snažil obísť svoju nečinnosť konanie v rozpore s § 3 ods. 2 DP a v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy SR a to vydaním „Oznámenia o postúpení nedoplatku pod č. 10252522/2021 zo dňa 09.12.2021 (doručenej dňa 31.12.2021), kde bolo uvedené: „Daňový úrad Bratislava Vám v zmysle ustanovenia § 86 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznamuje, že Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2021, ktorá nadobudla účinnosť dňa 19.1 1.2021 boli na Slovenskú konsolidačnú, a.s., so sídlom Cintorínska ul. č. 21, 814 99 Bratislava. IČO: 35776005, postúpené dočasne nevymožiteľné daňové nedoplatky podľa ustanovenia § 86 ods. I písm. a) vyššie citovaného zákona daňového dlžníka. Tu však treba zdôrazniť povinným, že taký nedoplatok povinného neexistuje, ak nedošlo k zmene vyrubenej dane daňovým priznaním § 68 ods. 4 písm. b) DP, nebolo vo veci správcom dane vydané rozhodnutie podľa § 68 ods. 5 alebo ods. 6 DP na rozdiel dane. Taktiež treba aj zdôrazniť, že vo veci a to ani v oznámení o postúpení nedoplatku nie je uvedené, žeby správca dane vydal výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 DP (na údajný nedoplatok) , kde by bola daná možnosť proti takejto výzve povinným na podanie námietok k údajnému nedoplatku a podľa uvedeného ustanovenia, takéto právo vyplýva ; teda tým neexistuje žiadny nedoplatok, ktorý by bol zákonne postúpený na oprávneného. Teda v danom prípade neexistuje ani žiadny exekučný titul na vymáhanie plnenia v sume 480 Eur. Taktiež treba dodať, že ak by aj prípadne existoval nedoplatok na daní z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2014 podaním daňoévho priznania ( 30.06.2015), tak podľa § 69 ods. 1 DP Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie... Teda po 31.12.2020 !!! To znamená , že správca dane postupoval na oprávneného neexistujúcu pohľadávku, ktorá ani po 31.12.2020 by neexistovala na jej uplatnenie proti povinnému, teda v danom prípade sa jedná zjavne o obchádzanie zákona aj cez postúpenie neexistujúceho nároku na akokoľvek sumu za zdaňovacie obdobie 2014 na dani z príjmu právnických osôb; proti povinnému. Dôkaz: „Oznámenia o postúpení nedoplatku pod č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.12.2021. Preto povinný považoval za nadbytočnú administratívnu záťaž sa uvedenému oznámeniu o postúpení pohľadávky venovať nakoľko je vecou oprávneného aby bol bdelým, čo a akú pohľadávku prevzal na seba či už ide aj o neexistujúcu nevymáhateľnú pohľadávku proti povinnému. Povinnému bez rozhodnutia správcu dane podľa § 68 ods. 5 alebo ods. 6 v spojení s § 63 DP , bez výzvy na daňové nedoplatky podľa § 80 DP , bez vykonania daňovej exekúcie správcom dane podľa § 88 a nasl. DP , kde by muselo vzniknúť akékoľvek rozhodnutie správcu dane proti ktorému sú dané v súlade s právom a právom chránenými záujmami daňových subjektov (§ 3 ods. 1 DP) uvedené v daňovom poriadku proti rozhodnutiam správcu dane s právom sa odvolať podľa § 72 DP proti akémukoľvek rozhodnutiu vydanému podľa § 63 DP alebo aj či už vo forme námietok proti výzve (§ 80 ods. 1 DP). Správca dane Daňového úradu D. tak poprel všetky možné práva povinného aj na súdnu ochranu príslušným súdom a to príslušným správnym súdom, čo ani exekučný súd podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. nemôže v hierarchií príslušností súdov rozhodovať za iný oprávnený
- a to správny súd podľa Zákona č. 162/2015 Z.z. o zákonností postupu správcu dane , na exekučnom súde a tým sú porušené práva povinného na zákonnú súdnu ochranu , zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 ods. 2 Ústavy SR kde príslušným vo veci by bol zákonným súdom jedine príslušný správny súd podľa Zákona 162/2015 Z.z. a nie na posudzovanie veci pri správe daní vykonávanej Daňovým úradom D. preskúmavať konanie daňového úradu k povinnému, nezákonným nepríslušným (exekučným) súdom a tým sú porušené aj základné právo povinného podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR - Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Takýmto obchádzaním zákona daňového úradu Bratislava a oprávneného, sú porušené základné práva povinného, podľa Čl. 46 ods. 1 o ods. 2 a Čl. 48 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR. Totiž keby správca dane konal v súlade s § 3 ods. 1 DP, tak bol minimálne povinný doručiť povinnému výzvu podľa § 80 DP za údajne nezaplatenia dane a to najneskôr do zákonnej prekluzívnej lehoty podľa § 69 ods. 1 DP alebo začať daňovú kontrolu alebo daňové konanie v ktorom by sa zistil rozdiel dane a tým by plynula nová lehota na rozhodnutie podľa § 69 ods. 2 vety prvej DP. V danom prípade tak správca dane nekonal!!! Po 31.12.2020 došlo k zániku práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, ako aj nároku na jeho vymáhanie. Podľa § 64 ods. 2 písm c) DP Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň, teda v danom prípade aj akékoľvek rozhodnutie vydané správcom dane na vyrubenie dane k dani z príjmu právnických osôb za rok 2014, by bolo nulitným rozhodnutím k povinnému a bol by dôvod na zastavenie daňovej exekúcie podľa § 96 ods. 1 písm. g) DP Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať. Odvolateľ ( povinný) si dovolí aj podotknúť, že pri nečinností správcu dane Daňového úradu Bratislava vo veci konať, tak napr. podľa Ústavného súdu SR: III.ÚS282/08, alebo I.ÚS 225/08 v zmysle ktorého „za pasivitu je nutné považovať aj tú skutočnosť, keď napriek tomu, že správnemu orgánu nehrozí žiadna prekážka vo veci nekoná a nerozhoduje“. Nerozhodnutie daňovým úradom, inak ako uviedol povinný v daňovom priznaní v V. častí daňového priznania z námietok povinného v daňovom priznaní s nerozhodnutím v zákonných lehotách na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, je nezákonné v rozpore s Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj v rozpore s § 3 ods. 2 druhej vety daňového poriadku a z takejto pasivity Daňového úradu Bratislava, nemôže vzniknúť žiadny zákonný exekučný titul proti povinnému a už vôbec nie na vymáhanie po zákonnej lehote 5 rokov od konca roku z podaného daňového priznania ( § 69 ods. 1 DP) !Taktiež odvolateľom treba aj dodať, že v našom práve sa uplatňuje stará zásada „Ius ex iniuria non orfitur" (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu (nerozhodnúť o podanom daňovému priznaní v častí V priznania na daní z príjmu, daňovým úradom), nemožno zakladať iné práva alebo bez rozhodnutia určiť daňové povinností, povinného.Podľa povinného, nakoľko nebolo o uvedenej daní rozhodnuté riadnym rozhodnutím správcom dane a to inak, ako ju podal povinný svojím podaním daňového priznania dňa 30.06.2015 s prílohou k daňovému priznaniu a nedošlo k rozhodnutiu o vyrubení dane správcom dane rozdielne od podania daňového priznania povinným, ani po uplynutí piatich rokov od konca roka v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, tak v danom prípade je daný aj dôvod; zániku práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane po 31.12.2020 po zániku práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane na dani z príjmu právnických osôb za zdaniteľné obdobie roku 2014 podaného 30.06.2015 podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku. A tým sú a boli daňovým úradom porušené základné práva povinného, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Povinný zdôrazňuje, že daňový úrad nielenže nekonal bez prieťahov, ale aj sa nezaoberal podaným daňovým priznaním a jeho obsahom, ktoré vedu k správnemu určeniu dane na daní z príjmov právnických osôb, za zdaniteľné obdobie roku 2014. Z nedodržaním zákonných lehôt bez prieťahov daňovým úradom, tak nemôže zákonne obstáť ani nato nadväzujúce úkony na vykonanie exekúcie proti povinnému a je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie proti povinnému, nakoľko exekúcia proti povinnému nemôže byť vykonávaná z úkonov orgánu verejnej správy, ktoré vznikajú z neodôvodnených prieťahov v konaní orgánu verejnej (štátnej) správy v rozpore so zásadou primeranosti (lehôt a času) a to ešte k tomu aj v rozpore s § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku a v rozpore s § 69 ods. 1 DP. Oprávnený doručil povinnému 24.05.2022 Výzvu na úhradu , Oznámenie o postúpení pohľadávok číslo 132167/2022 zo dňa 05.05.2022. ktorého súčasťou bola príloha - doložka vykonateľností : 07.09.2021 od Daňového úradu Bratislava pod č. 101667330/2021 zo dňa 07.09.2021 (nikdy nedoručované povinnému, správcom dane). Daňový úrad Bratislava tak zjavne svojvoľne vydal pod č. 101667330/2021 zo dňa 07.09.2021 doložku vykonateľností 07.09.2021 v členení daňových nedoplatkov podľa § 89 od. 2 DP písm. b) Daňové priznanie zo dňa 30.06.2015 za zdaňovacie obdobie rok 2014 na dani Daň z príjmov právnických osôb so sídlom v tuzem. Dátum pôvodnej splatností dane 30.06.2015. Výška daňového nedoplatku 480,00 EUR, ktorú Daňový úrad zostavil ku dňu 07.09.2021 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov u daňového dlžníka KAMARU, s. r. o., DIČ 2023723757, IČO 46996265, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - m. č. Podunajské Biskupice , v rozpore so zákonnou lehotou § 69 ods. 1 DP a v rozpore s podaným daňovým priznaním a jeho prílohy poddaných povinným.Povinný zdôrazňuje, ako už uviedol aj vyššie, že po zániku práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo na uplatnenie nároku po do 30.12.2020, z podaného daňového priznania 30.06.2015 podľa § 69 ods. 1 DP Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.Z uvedeného dôvodu nemožno daňovým úradom k údajnej daňovej povinností povinného na 480,- Eur splatnej 30.06.2015 po 31.12.2020 (po zániku práva uplatniť nárok na sumu po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie), vykonať doložku vykonateľností k 07.09.2021,po prekluzívnej lehote § 69 ods. 1 DP. Dôkaz:
- Doložka vykonateľností: 07.09.2021 vydaná Daňovým úradom Bratislava pod č. 101667330/2021 zo dňa 07.09.2021, doručená spoločností KAMARU, s. r. o., dňa 24.05.2022 ako príloha k Výzve na úhradu , Oznámenie o postúpení pohľadávok číslo 132167/2022 zo dňa 05.05.2022. oprávneným. Z uvedeného nie je tak možné uplatniť nárok na sumu 480,- Eur správcom dane Daňovým úradom Bratislava od povinného v rozpore s osobitným predpisom daňového poriadku po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť (povinným) podať daňové priznanie ( 30.06.2015), kde podľa § 3 ods. 1 DP pri dodržaní všeobecných platných právnych predpisov (daňového poriadku), ak správca dane zostavil z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov po prekluzívnej lehote v § 69 ods. 1 DP, tak uvedený výkaz s nadobudnutím vykonateľností 07.09.2021; je po zániku práva na uplatnenie si nároku z dane v sume 480,- Eur u (od) povinného za zdaniteľné obdobie roku 2014 na dani z príjmu právnických osôb. Uplatniť si daň po zákonnej prekluzívnej lehote so zánikom práva na vyrubenie a uplatňovanie daní od daňového subjektu (povinného), je v rozpore s 3 ods. 2 Daňového poriadku druhej vety v rozpore s § 69 ods.1 Daňového poriadku a v rozpore s Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, s konaním Daňového úradu Bratislava v rozpore s § 3 ods. 1 DP a v rozpore s Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v rozpore s Čl. 2 ods. 2 a Čl. 59 ods. 2 Ústavy SR! Bez zákonného účinného exekučného titulu nezískaný v zákonom stanovenej (prekluzívnej) lehote Daňovým úradom Bratislava sa jedná o ničotný nulitný úkon, z ktorého nemožno viesť exekúciu proti majetku povinného, bez právneho zákonného titulu. Vedenie exekúcie proti povinnému a nezastavením exekúcie proti povinnému, bez zákonného získaného exekučného titulu oprávneným z odvolávkou sa na vykonanie exekúcie proti povinnému - na exekučný titul - na doložku vykonateľností z 07.09.2021, kedy daňový úrad Bratislava zostavil z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov u daňového subjektu (povinného) a to až po zákonnej prekluzívnej lehote so zánikom práva na uplatnenie dane podľa § 69 ods. 1 DP správcom dane, tak takéto zostavenie evidencie nedoplatkov na daň z príjmu právnických osôb od 30.06.2015 daňovým úradom, je v rozpore s § 3 ods. 2 druhej vety DP s nekonaním správcu dane bez prieťahov teda s konaním v rozpore so základnými právami garantovanými v Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore so zákonnou prekluzívnou lehotou podľa § 69 ods. 1 DP na uplatňovanie dane v sume 480,- Eur proti povinnému po zákonnej prekluzívnej lehote a to ešte k tomu aj bez žiadneho zákonného rozhodnutia .Začať exekúciu po zániku práva na uplatnenie dane na dani z príjmu právnických osôb za zdaniteľné obdobie roku 20214 správcom dane Daňovým úradom Bratislava, ako aj oprávneným z postúpenej pohľadávky, proti povinnému zo zostaveného (údajného) nedoplatku z doložky vykonateľností správcom dane Daňový úrad Bratislava po 6 rokoch, od podaného daňového priznania 30.06.2015, kde povinný aj samotnú daň v daňovom priznaní namietal a s touto skutočnosťou sa ani daňový úrad zákonne nevysporiadal; je treba považovať za nezákonné konanie proti povinnému, proti zákonnej lehote § 69 ods. 1 daňového poriadku na jej uplatnenie exekúciou, proti povinnému. Zostavenie daňovým úradom Bratislava ku dňu 07.09.2021 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov u daňového subjektu (údajného dlžníka) KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46996265, ; nesie znaky nenulitného ničotného administratívneho aktu - rozhodnutia, proti ktorému sa povinným nedá a nedalo odvolať, kde však povinný zdôrazňuje že uvedená doložka vykonateľností č. 101667330/2021 zo dňa 07.09.2021, per analógiám podľa § 64 ods. 2 písm. c) DP Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň, a vydanie doložky vykonateľností z daňového priznania z 30.06.2015 z údajov evidencie daní výkazu daňových nedoplatkov, vydaná Daňovým úradom Bratislava, je v rozpore s Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, proti majetku povinného garantovaný v Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR , kde: Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.Nedodržaním zákonných lehôt, správcom dane Daňovým úradom Bratislava, s neodôvodnenými prieťahmi s konaním daňového úradu po zániku práva s uplatňovaním si dane 480,- Eur od (povinného) daňového subjektu; po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie ( 30.06.2015), je zjavne nezákonné a nemôže zákonne obstáť, ako titul oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý je získaný po zákonnej prekluzívnej lehote na uplatňovanie si dane proti povinnému a takýto úkon správcu dane získaný po zákonnej lehote, sa nedá považovať za zákonný exekučný titul, ako je uvádzané v upovedomení o začatí exekúcie: „Podľa ustanovenia § 61 a nasl. zákona NR SR č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a na základe 1. vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie č. 101667330/2021 zo dňa 07.09.2021 vydaného Daňový úrad Bratislava, ktorým sa ukladá povinnému KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46996265, zaplatiť pohľadávku 480,- EUR a oprávnenému Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005, 2. návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. 430EX 17/23 zo dňa 04.01.2023 na vymoženie - pohľadávky 480,- EUR 3. poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica na vykonanie exekúcie č. 6123202930 zo dňa 11.01.2023, Vás u p o v e d o m u j e m , že dňa 11.01.2023 začala exekúcia v prospech oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005 a v neprospech povinného KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46996265 na vymoženie pohľadávky vo výške 480,- EUR a jej príslušenstva vo výške 0,- EUR Trovy exekúcie pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia tohto upovedomenia sú 93,60 EUR (odmena súdneho exekútora 48,- EUR + 9,60 EUR DPH, náhrada hotových výdavkov 30,- EUR + 6,- EUR DPH) Vyzývam povinného, aby do 15 dní od doručenia tohto upovedomenia, splnil pohľadávku oprávneného a jej príslušenstvo, ako aj trovy exekúcie vo výške 573,60 EUR na účet súdneho exekútora číslo SK79 0200 0000 0032 1638 8351 ktorý je vedený v banke Všeobecná úverová banka, a.s. variabilný symbol 172023, inak vydám exekučný príkaz na vykonanie exekúcie a príkaz na úhradu trov exekúcie a vykonám exekúciu. Zároveň Vás upozorňujem, že v prípade nesplnenia dlhu môžem vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v § 63 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. - na peňažné plnenie. Zároveň Vás upozorňujem, že ak pohľadávku, jej príslušenstvo, ako aj trovy exekúcie neuhradíte do 15 dní od doručenia tohto upovedomenia, budú predbežné trovy exekúcie vo výške 187,20 EUR (odmena súdneho exekútora 96,- EUR + 19,20 EUR DPH, náhrada hotových výdavkov 60,- EUR + 12,- EUR DPH) a môžu byť aj vyššie..Povinný považuje začatie exekučného konania s upovedomením o začatí exekúcie č. 430EX 17/23 proti povinnému za nezákonné - z nezákonne získaného exekučného titulu, získaného po zákonnej prekluzívnej lehote na uplatnenie dane (správcom dane) z nečinností správcu dane Daňového úradu Bratislava postúpenej (zaniknutej a neexistujúcej daňovej pohľadávke) na oprávneného proti povinnému a preto tu existuje dôvod na zastavenie exekúcie vo veci samej proti povinnému, z nezákonného zostavenia nedoplatkov ku dňu 07.09.2021 Daňovým úradom Bratislava z údajov evidencie daní a výkazov nedoplatkov vykonaných po zákonnej prekluzívnej lehote § 69 ods. 1 po 30.12.2020, na uplatňovanie si uvedenej dane k povinnému, ako aj samotný uvádzaný nedoplatok dane je v rozpore s daňovým priznaním povinného, respektíve s prílohou k daňovému priznaniu podaného 30.06.2015, povinným. Z uvedeného dôvodu sa jedná o ďalší dôvod na zastavenie exekúcie vo veci samej proti povinnému KAMARU, s. r. o.. Taktiež povinný považuje postup exekútorského úradu pri vyčíslovaní v upovedomení exekúcie vopred so špekulatívnym zvyšovaním nevyhnutných výdavkov pri niektorých spôsoboch vykonávania exekúcie na peňažné plnenie predbežne odhadované vo výške 187,20 EUR (odmena súdneho exekútora 96,- EUR + 19,20 EUR DPH, náhrada hotových výdavkov 60,- EUR + 12,- EUR DPH) a môžu byť aj vyššie...za nezákonné v snahe zastrašovať povinného, že predbežná suma bude vymáhaná od povinného namiesto 573,60 Eur ktoré môžu byť aj vyššie, kde zjavne exekútorský úrad sa vopred než vo veci rozhodne súd s oprávnením sa povinného podať návrh na zákonne zastavenie exekúcie, exekútorský úrad chce neprimeraným naznačeným spôsobom obohatiť na majetku povinného v rozpore so zásadou hospodárností konania, čo je tiež zákonne neprípustné. Povinný zdôrazňuje, že v prvom rade tu existujú práva povinného na návrh na zastavenie exekúcie a rozhodnutie vo veci súdom, že vec mu ani ako zákonnému sudcovi nepatrí a nie je možné vykonať exekúciu z ničotného neexistujúceho zákonného exekučného titulu na vykonanie exekúcie, proti mejetku povinného.Oprávnený z Výzvu na úhradu , Oznámenie o postúpení pohľadávok číslo 132167/2022 zo dňa 05.05.2022, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, kde „ Výzva na úhradu Oznámenie o postúpení pohľadávok“ s odvolávkou sa na Zmluva o postúpení daňových nedoplatkov 2/2021 zo dňa 16.11.2021 zverejnená (pod evidenčné číslo pohľadávky Z2100220 ) v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR, kde oprávnený uviedol, že ak dlžnú sumu (480 eur) v uvedenej lehote neuhradí (najneskôr do 23.05.2022) v prospech účtu SK a.s. vedeného v Štátnej pokladnici číslo IBAN SK78 8180 0000 0070 0034 1819, BIC/SWIFT: SPSRSKBA s uvedením variabilného symbolu platby VS: 9092108595 a špecifického symbolu: 4, taktiež aj prostredníctvom mobilného internet bankingu načítaním platobného QR kódu PAY by square SK, a.s. nadobudla uplatnenú pohľadávku na základe vyššie uvedenej zmluvy o postúpení nedoplatkov uzavretej s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky ( ďalej len „FR SR“), ktorou FR SR postúpilo SK, a.s. daňové/colné nedoplatky. Úhradou dlžnej sumy zanikne vyššie uvedený záväzok voči príslušnému daňovému úradu. Ak ste dlžnú sumu už uhradili, považujte túto výzvu na úhradu za bezpredmetnú.“ A uvedené požadoval (oprávnený) od spoločností KAMARU, s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava-Podunajské Biskupice, IČO: 46996265 (povinný).Oprávnený, tak uvedenou výzvou číslo 132167/2022 zo dňa 05.05.2022, konal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi SR, ak v rozpore už s vyššie uvedeným, oprávnený supluje nezákonné konanie Daňového úradu Bratislava a podal návrh na vykonanie exekúcie neexistujúceho ( a ak by tak aj zaniknutého) exekučného titulu z údajnej daňovej pohľadávky na dani z príjmov z právnickej osoby v sume 480,- Eur za zdaniteľné obdobie na dani z príjmu právnických osôb 2014 a to v rozpore s daňovým poriadkom, ak podal oprávnený (z postúpenej pohľadávky) na údajný daňový nedoplatok povinného; návrh na exekúciu cestou exekučného poriadku Zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov , čo pri správe daní daňové nedoplatky nemôže byť vykonaná exekúcia cestou exekučného poriadku, ak sa nejedná o daň vykonávanú správcom dane, ktorou by bola obec. Jediný zákonný postup na vymáhanie daňových nedoplatkov, je daný výkonom daňovej exekúcie a to daňovým poriadkom Zákona č. 563/2009 Z.z., ktorý môže vykonať len správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu a to v súlade s osobitným predpisom o správe daní, daňový poriadok Zákona č. 563/2009 Z.z..Dôkaz: - Výzva na úhradu- Oznámenie o postúpení pohľadávok č.132167/2022 zo dňa 05.05.2022, doručená 24.05.2022. Povinný podotýka , že len z ustanovenia § 86 daňového poriadku vyplýva, že Daňový úrad alebo colný úrad dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom, daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii, na základe podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom môže postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom.Z uvedeného ustanovenia už je naznačené, že viac menej musí ísť zväčša pri postúpení pohľadávok, ak sa jedná o daňové nedoplatky vedené daňovými úradmi a colných úradov, ktoré budú po zániku práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo na ich uplatnenie po zániku práva s postupom na ich uplatnenie daňovou exekúciou upravené, prekluzívnymi lehotami v § 69 DP po zániku práva na ich uplatnenie = „ nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie“; teda zjavne neexekvovateľné daňové pohľadávky daňových úradov a colných úradov.Ak správca dane Daňový úrad D.a bol nečinný, nekonal v súlade so zákonom k povinnému, to neznamená, že ak správca dane zmeškal prekluzívne lehoty na vykonanie daňovej exekúcie, že tu existuje obchádzaním daňového poriadku na vykonanie daňovej exekúcie správcom dane so špekulatívnou možnosťou vykonania exekúcie inak a to tak, že daňový úrad alebo Finančné riaditeľstvo SR, postúpením daňovej pohľadávky ( ktorá ani nie je daňovou pohľadávkou vo veci samej), s ohýbaním práva a v rozpore s prekluzívnymi zákonnými lehotami v daňovom poriadku, bude vykonávať so špekuláciami vymáhanie údajných (neexitujúcich) daňových nedoplatkov a to tak, že vykoná návrh na vykonanie exekúcie postupca (oprávnený) proti povinnému, čo je v rozpore s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR na právnu istotu, že daňový subjektom sa tak odníme právo na súdnu ochranu pred príslušným správnym súdom (zákonným sudcom podľa čl.48 ods.1 ústavy SR) , kde každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom (162/2015 Z.z) domáhať ochrany na správnom súde v súlade s čl. 46 ods. 2 ústavy SR. Konaním správcu dane (daňového úradu) vo veci samej s postúpením údajnej a podľa povinného nezákonnej - neúčinnej daňovej pohľadávky postúpenej na oprávneného a oprávnený vec podal bez zákonného rozhodnutia vo veci na daň z príjmu právnických osôb za rok 2014 na exekučný súd podľa exekučného poriadku, tým bolo a je odňaté právo daňového subjektu na súdnu ochranu, pred príslušným správnym súdom, kde príslušnosť ustanovuje Zákon 162/2015 Z.z..V danom prípade povinný má zato, že vo veci samej došlo nielen s vyššie opísaným nezákonným konaniam správcu dane Daňového úradu Bratislava k povinnému, ale zjavne sa jedná o špekulatívne konanie kde, ak si správca dane netrúfne vykonať zákonným spôsobom daňovú exekúciu proti povinnému z nezákonne a nevyrubenej dane inak ako je vyrubenou daňou daň podľa podaného daňového priznania povinným, tak zjavne ide o špekulatívne konanie s postúpením nerozhodnutej zákonným spôsobom daňovej pohľadávky (480,- Eur) na oprávneného a oprávnený zjavne pokus omyl podá návrh na vykonanie exekúcie proti uvedenému povinnému bez riadneho zákonného rozhodnutia Daňového úradu o správnom určení dane z príjmu právnických osôb za zdaniteľné obdobie 2014, obídením zákona - Daňového poriadku a to cestou na vykonanie exekúcie cez nepríslušné ustanovenia Exekučného poriadku, čo je v rozpore s právnou istotou povinného na právny štát garantovaný v Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR na príslušnosť zákonného súdu (sudcu) na preskúmanie administratívneho konania postupu orgánu verejnej správy (správcu dane) v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, rozhodnutí orgánu verejnej správy správnym aktom ne/ vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej takéto rozhodnutie a lebo opatrenie priamo dotýka. Nakoľko vo veci u povinného správca dane Daňový úrad D. nevydal ani jedno jediné rozhodnutie vo veci - pri daní z príjmu právnických osôb za rok 2014, kde by v konečnom daňovom konaní bolo rozhodnuté v zákonnej lehote, že povinný je povinný uhradiť daňovú povinnosť v sume 480,- Eur a povinný by sa mohol proti takémuto rozhodnutiu daňového úradu dožadovať svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, tak konanie s postúpením (nerozhodnutej veci v daňovom konaní o oprávnenom vzniku daňovej pohľadávky) v sume 480,- Eur, zostalo k právam a právom chráneným záujmom povinného podľa § 3 ods. 1 DP zákonným spôsobom správcom dane nevyriešené a zákonne nepotvrdené zákonným rozhodnutím, z ktorého by vznikol oprávnený zákonný exekučný titul na vykonanie daňovej exekúcie v sume 480,- Eur, proti povinnému a to len z nečinnosťou orgánu verejnej správy, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní (z podania daňového priznania a jeho príloh podaných povinným), alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Povinný považuje tento pokus oprávneného na vykonanie exekúcie cestou exekučného poriadku za obchádzanie zákona a nezákonné konanie v rozpore aj s hierarchiou usporiadania zákonov v SR s oprávnením vykonávať exekúciu v daňových veciach, kde zákonodarca jasne definoval v § 88 daňového poriadku, kto je oprávnený vykonávať daňovú exekúciu a takou osobou (zákonnou osobou) nie je oprávnený a vo veci ide zjavne len o snahu obísť daňový poriadok v rozpore s právom a pávom chránenými záujmami daňového subjektu - povinného a oprávneným obísť všeobecné platné právne predpisy pri správe daní a využiť exekučný poriadok s určením exekútorského úradu na vykonanie exekúcie proti povinnému, kde nedochádza preskúmaniu rozhodnutia , správnych aktov orgánu verejnej správy, ktoré by predchádzali k vzniku exekučného titulu a tým sú porušené práva povinného v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na zákonného sudcu č. 48 ods. 1 ústavy SR prislušného vecne a miestne správneho súdu.Z uvedeného dôvodu vo veci samej nie je tak možné vykonať exekúciu proti povinnému exekučným poriadkom, ak nejde o daň vymáhanú obcou cez postúpenie dane obcou, na oprávneného.Zákon oprávneného nelegitimuje ako oprávaného na daňovú exekúciu na daňové nedoplatky vedené daňovým úradom, aj keď ide o postúpenie (údajne daňového nedoplatku) daňovým úradom na oprávneného a tým je aj dôvod na namietanie oprávneného, za aktívne legitimovaného v daňovom exekučnom konaní s obchádzaním osobitného zákona lex specialis Zákona č. 563/2009 Z.z. (daňového poriadku.) Z uvedeného dôvodu tu existuje dôvod na zastavenie exekúcie proti povinnému , exekučným súdom, nakoľko vo veci oprávnený nie je aktívne legitimovaný na daňové exekučné konanie a taktiež ani osobitný exekučný súd a poverený exekútorský úrad exekučným súdom, nie je vo veci príslušným, na vykonanie daňovej exekúcie, proti povinnému. Tu zostáva aj prejudiciálna otázka, či podľa § 49 EP je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. na daňové exekučné konanie (?), ktoré je oprávnený viesť podľa § 88 ods. 2 prvej a druhej vety daňového poriadku: Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu.51a) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu ? Oprávnený má zato, že práve touto otázkou a jej vyriešením, bude sa predchádzať špekuláciám pri konaniach daňových úradov s odstránením ich nečinností a zachovaním práv daňových subjektov na súdnu ochranu vecne a miestne príslušným súdom, ktorým má byť podľa povinného príslušný správny súd, prípadne Najvyšší správny súd SR.Povinný aj pripomína, že zo stabilnej súdne judikatúry vyplýva že aj exekučný súd je povinný vždy skúmať zákonnosť exekučného titulu pre nútený výkon práva vykonávaný exekúciou viď napr .kde Ústavný súd upriamuje svoju pozornosť na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne popisuje zákon, teda Exekučný poriadok, avšak stanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne daný. Je preto potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Ak všeobecný súd hoci aj po viac než 6 rokoch od začatia exekúcie dospeje k presvedčeniu, že exekúciu nie je možné ďalej vykonávať, pretože na základe daného „exekučného titulu“ sa ani nemala začať, potom rozhodne o zastavení exekučného konania. Ústavný súd poukazuje na to, že všeobecný súd je v priebehu celého exekučného konania povinný skúmať splnenie všetkých podmienok potrebných pre jeho regulárne vedenie. Jednou z týchto podmienok je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať.“ (Pozri: Uznesenie Ústavného súdu SR: III. ÚS 384/09 zo dňa 09.12.2009)Taktiež žalobca poukazujem na skutočnosť. že o daňových exekúciách vždy konajú správne súdy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy SR viď napr. kde je uvedené:Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne len charakter procesného rozhodnutia. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku. Teda nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu nakladať so svojím majetkom možno právne kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva, ktorému je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), ale aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty základných práv Európskej únie). Pokiaľ by súdy zotrvali na tom, že daňová exekučná výzva je v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. vylúčená zo súdneho prieskumu, došlo by k stavu, kedy by rozhodnutie vydané správnym orgánom, týkajúce sa základných práv a slobôd, bolo vylúčené z prieskumu v súdnom súdnictve. Bol by tak tolerovaný stav v rozpore s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. (Pozri NS SR sp.zn. 2Sžf/66/2016 zo dňa 25.10.2018) Povinný má zato, že vykonávaním exekúcie podľa exekučného poriadku vznikajú daňovým subjektom aj nezákonné nadbytočné náklady a finančné zaťaženie z neobchodných vzťahov vykonávané z rozhodnutí správneho orgánu, v danom prípade orgánu finančnej správy Daňového úradu Bratislava, ktorý ak by konal v súlade so zákonom § 3 ods. 1 DP a vykonal by exekúciu proti povinnému, tak povinnému by vznikli maximálne exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149 daňového poriadku podľa ods.2 a ods. 3 maximálne 2% z vymáhaného daňového nedoplatku, a podľa ods. 4 by daňovému subjektu, nevznikli žiadne exekučné výdavky !!! Naproti tomu podľa exekučného poriadku by tak mali vzniknúť pri vymáhaní exekúciou tiež pri daňovej pohľadávke (?) výkonom exekučnej činností exekútorského úradu:podľa § 61a ods.1, písm. e) EP, trovy exekúcie pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je výška trov stanovená podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. vo výške 10% zo základu pre jej určenie, podľa § 61a ods.1, písm.f) EP výška trov exekúcie po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písm. e) je výška trov stanovená podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky MS SRč. 68/2017 Z.z. vo výške 20% zo základu pre jej určenie;a to len preto, že daňový subjekt (povinný) nesúhlasí so zákonnosťou daňovej exekúcie pre neexistenciu exekučného titulu a teraz nezákonne vykonávaného exekučným poriadkom, v rozpore hierarchií zákonne usporiadaných súdov v SR, s prednosťou podľa ktorého zákona sa má postupovať pre prípadné vykonanie daňovej exekúcie ( z údajného daňového nedoplatku a iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím správcom dane).Z uvedeného tiež je jednoznačne a zrejme vyplýva, že exekučný poriadok sa nemá sťahovať na vykonanie exekúcie na daňové pohľadávky, ktoré by nadmieru a bezdôvodne v rozpore s právnou istotou vykonaním daňovej exekúcie je nezákonné vykonávať exekúciu cestou exekučného poriadku, ktorou by sa mali zaťažiť daňové subjekty (povinných), nákladmi exekúcie (trovy exekúcii podľa exekučného poriadku , ktoré prevyšujú viac ako 10 násobne náklady vykonaním exekúcie v súlade s daňovým poriadkom napr. na zhabanie vymáhaného daňového nedoplatku alebo predaj z vymoženého exekvovaného majetku povinného z daňovej exekúcie a pri jednouchej daňovej exekúcií podľa § 149 ods. 4 Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane, neurčí pri výkone daňovej exekúcie.Tým je zrejme, že vo veci samej u povinného sa javí celé začatie exekučného konania podľa exekučného poriadku za špekulatívne s úmyslom na nezákonné majetkové zaťaženie povinného cez trovy exekučného konania § 195. §196, § 197 až §199a podľa exekučného poriadku, teda s konaní na nadbytočné a nezákonné poškodenie majetkových práv povinného, v rozpore s Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR spojené s nezákonným navyšovaním daňových nezákonných záväzkov povinného, neexekuované príslušným daňovým úradom, čo je v rozpore aj so zásadou konanie pri daňových subjektov v postavení podnikateľa a to konať v zásade rovnako bez diskriminácie povinného k iným daňovým subjektom, čo aj vyplýva zo zásady správy daní § 3 ods,.7 a ods. 9 DP Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.Aj z uvedeného dôvodu je dôvodné zastaviť exekúciu vo veci samej proti povinnému pri údajnej daňovej pohľadávke, z údajného daňového nedoplatku na dani z príjmu právnických osôb za zdaniteľne obdobie roku 2014 v sume 480 Eur, vykonanej nie podľa zákona na základe osobitného predpisu daňového poriadku, ale obchádzaním zákona cez vykonanie exekúcie proti povinnému exekučným poriadkom, kde by sa mali neprimerane navyšovať trovy exekučného konania k povinnému, nedôvodne k neodôvodnenej vymáhanej uplatňovanej sumy 480,- Eur od povinného v exekučnom konaní, proti majetku povinného v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR v prospech oprávneného, ktorý ani nie je oprávneným k zákonnému exekučnému titulu 480,- Eur či už z jeho neexistencii alebo zaniknutého práva na jeho uplatnenie podľa § 69 ods. 1 DP ako je uvedené vyššie. Z uvedeného dôvodu povinný namieta aj celé trovy exekučného konania vyčíslované v exekučnej výzve „Upovedomení o začatí exekúcie“ nakoľko, ak by bol dodržaný zákon, Daňovým úradom a oprávneným, tak by nemohli pri údajnom daňovom nedoplatku vzniknúť trovy exekúcie podľa exekučného poriadku povinnému, ale exekúciu by viedol proti povinnému príslušný Daňový úrad Bratislava v zmysle daňového poriadku a tým by nedošlo k žiadnemu navyšovaniu nákladov povinného, o trovy exekučného konania podľa exekučného poriadku !“ 4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie nevyjadril, hoci mu súdny exekútor doručil dňa 13.02.2023 výzvu na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie. 5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 7. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. 11. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. V danej veci súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie bez predložených príloh súd dospel k názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. 12. V posudzovanej veci je exekučným titulom výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo XX.XX.XXXX, vydaný Daňovým úradom D.. Výkaz daňových nedoplatkov ako exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. g/ Exekučného poriadku v spojení s § 89 ods. 2 Daňového poriadku obsahuje: a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. Z predloženého výkazu nedoplatkov mal súd za preukázané, že výkaz daňových nedoplatkov bol zostavený z 1 položky daňového nedoplatku podľa daňového priznania zo dňa XX.XX.XXXX ktorého celková suma bola 480 Eur, dátum splatnosti bol XX.XX.XXXX, t.j. daňový nedoplatok vznikol ku dňu XX.XX.XXXX. Na správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb,ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní a teda aj na plynutie príslušných lehôt a právne následky s tým spojené, sa vzťahuje osobitný predpis a to Daňový poriadok, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa na plynutie lehôt nepoužijú ani subsidiárne. Daňový nedoplatok vzniká v momente, keď daňový subjekt nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane v rozhodnutí. Pohľadávka oprávneného (daňový nedoplatok) vznikla dňa XX.XX.XXXX a podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko súd má za preukázané, že k postúpeniu pohľadávky došlo v roku 2021 a to Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č.2/2021, súd má za to, že právo vymáhať pohľadávku nebolo premlčané. Súd dodáva, že ide o zmluvu uzavretú dňa 16.11.2021 medzi postupcom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s. ako postupníkom, kedy boli pohľadávky postúpené na veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava. Predmetná zmluva je povinne zverejňovanou zmluvou podľa ustanovenia § 5a ods.2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 18.11.2021 pod č. zmluvy Z2100220. 13. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, daňový úrad alebo colný úrad dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100- percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. 14. K samotnej legitimácii na vymáhanie pohľadávky súd uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, okrem iného, namietal aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného, a to skutočnosť, že daňové nedoplatky môže vymáhať len správca dane. Súd poukazuje na skutočnosť, že zakladateľom Slovenskej konsolidačnej, a.s., je štát, je riadená prostredníctvom Ministerstva financií SR a bola zriadená špeciálne za účelom vymáhania pohľadávok. Je potrebné poukázať najmä na § 86 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, podľa ktorého Daňový úrad alebo colný úrad dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Slovenská konsolidačná, a.s., vykonáva konsolidáciu pohľadávok štátu ako právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Rozhodnutím č. MF/004543/2010-2C zo dňa 24.09.2010 vykonaným v pôsobnosti Valného zhromaždenia Slovenskej konsolidačnej, a.s., Ministerstvo financií SR schválilo postupovanie pohľadávok Daňového riaditeľstva SR, ktoré sú nevymožiteľnými daňovými nedoplatkami na Slovensku konsolidačnú, a.s., za odplatu vo výške 0,03 EUR za jednotlivú pohľadávku. Preto nemožno prihliadnuť na tvrdenie povinného, že postúpenie pohľadávok Daňového úradu D. na Slovenskú konsolidačnú, a.s., nebolo možné. Súd týmto považuje podstatné argumenty povinného za vyvrátené, poukazuje aj na to, že prílohy, na ktoré sa vo svojom návrhu na zastavenie odvolával, neboli súdnemu exekútorovi doručené, z toho dôvodu súd vychádzal iba zo súdneho spisu a verejne prístupných informácií.
15. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučných titulov, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutia a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. 16. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že tu nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. 17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 18. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Nakoľko sa oprávnený k návrhu nevyjadril a teda si ani neuplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených trov, súd rozhodol tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.