Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/293/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: B. C., nar. XX.XX.XXXX, v 2. rade: N. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. XX, O., obaja zast.: Mgr. Kristína Babjaková , advokátka, AK v Pezinku, Radničné námestie 9, 902 01 Pezinok proti odporcom: v 1. rade: M. W., nar. XX.XX.XXXX, v 2. rade: V. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. XX, O., obaja zast.: AKAK s. r. o., Slowackého 56, 821 04 Bratislava o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia advokátskej kancelárii AKAK s.r.o., so sídlom Slowackeho 56, Bratislava vo výške 2.390,66 €, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom vo veci samej zo dňa 30.07.2007, došlým na súd 13.08.2007 (pôvodná sp. zn. ), sa navrhovatelia domáhali ochrany osobnosti a primeraného zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia nasledovného znenia: „Ako vlastníci domu na I. XX/A v O. tým, že sme opakovane hrubo porušovali svoje povinnosti prenajímateľov, sme porušili ochranu obydlia, súkromia a dôstojnosti manželov C., ktorí v tomto dome bývali. Za všetky tieto neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti sa manželov C. ospravedlňujeme“, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a to vo výške 200.000,- SK (6.638,78 EUR) v prospech navrhovateľa v 1. rade a a vo výške 200.000,- SK v prospech navrhovateľky v 2. rade a náhrady trov konania všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh na začatie konania odôvodnili navrhovatelia tým, že bývali v byte v rodinnom dome v O. na I. F.. Č.. XX, súpisné číslo XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X v k.ú. O., ktorý bol navrhovateľovi v 1. rade pridelený ako služobný byt v roku XXXX. Predmetný byt slúžil ako služobný byt v súvislosti s vykonávaním činností správcu v starej športovej hale, ktorá sa nachádza v blízkej vzdialenosti od predmetného o bytu a bol je súčasťou. Práva a povinnosti správcu športovej haly, ako aj právne vzťahy ohľadom služobného bytu na I. F.. Č.. XX boli upravené tzv. zmluvou o dielo zo dňa 24. októbra 1964 medzi TJ Lokomotíva Pezinok a navrhovateľom v 1. rade.

Navrhovateľ v 1. rade B. C. vykonával práce správcu športovej haly nepretržite do júna 1996, kedy mu oznámil nový vlastník športovej haly ako aj priľahlého domu, kde sa nachádza predmetný služobný byt, že mu už nebude vynakladať žiadnu odmenu za vykonávané práce. Skutočnosť, že navrhovateľovi v 1. rade už nebude vyplácaná odmena za vykonávanie činností správcu, mu bola oznámená ústne od pracovníčky pani K. u nového vlastníka - Asociácie u zároveň odporučila: „ak športovci neplatia tebe mzdu, neplať nájom a bude to vyrovnané“. Ohľadom práva navrhovateľa v 1. rade užívať naďalej

predmetný služobný byt, ako aj uhrádzať naďalej nájomné a podobne mu nebola oznámená žiadna nová skutočnosť. Na základe toho, že navrhovateľ v 1. rade už nedostával žiadnu odmenu za vykonávanie správcovskej činnosti súvisiacej s prevádzkou športovej haly v O. na I. F., prestal vykonávať správcovské činnosti v zmysle zmluvy o dielo z 24. októbra 1964. Avšak vzhľadom na okolnosť, že navrhovateľ v 1. rade naďalej býval v byte priľahlom k športovej hale, v prípade potreby bezplatne a na základe dobrej vôle vykonával viaceré práce súvisiace so správou haly ako odomykanie šatní, vydanie lôpt na zápas, zamykanie brány a pod. Uvedené činnosti vykonával na základe svojej dobrej vôle.

Asociácia športových klubov Pezinok pred ukončením vyplácania odmeny navrhovateľovi v 1. rade (jún 1996) vydala Navrhovateľovi v 1. rade evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu datovaný zo dňa 3. februára 1995. V tomto evidenčnom liste sú uvedené údaje o predmetnom služobnom byte ohľadom rozlohy jednotlivých miestností, ako aj výpočet ročnej a mesačnej úhrady za v danom období.

Listom zo dňa 10. októbra 2000 (ktorý bol doručený navrhovateľom dňa 25.11.2000) boli navrhovatelia vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy 41.028,- Sk na nájomnom Asociáciou športových klubov Pezinok za obdobie od 3. februára 1995 do 30. júna 1999. Na uvedený list navrhovatelia reagovali listom zo dňa 29. novembra 2000, v ktorom uviedli a riadne odôvodnili, že nárokovateľnou čiastkou na úhradu na nájomnom je čiastka 18.147,- Sk, ktorú zaplatili prevodom na účet Asociácie športových klubov Pezinok.

Od 1. 7.1999 sa vlastníkom domu na I. XX v O. stal Basketbalový klub Slovakofarma Pezinok. Listom zo dňa 10. 10. 2000 (doručený navrhovateľom 24. 11. 2000) boli navrhovatelia vyzvaní už novým vlastníkom na platenie nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom predmetného bytu na jeho účet a navrhovatelia boli súčasne upovedomení o úprave nájomného a úhrad služieb spojených s užívaním bytu v celkovej výške 2.711,70 Sk mesačne. Navrhovatelia reagovali listom zo dňa 4.12.2000, v ktorom poukázali na reguláciu nájomného všeobecne záväznými právnymi predpismi a vypočítali výšku nájomného spojeného s úhradou služieb v sume 1.900,20 Sk mesačne, pričom bolo tiež poukázané v liste na neprimeranosť vyčíslených záloh za služby spojené s užívaním bytu. Na tento spoločný list navrhovateľov Basketbalový klub Slovakofarma Pezinok neodpovedal, výšku nájomného konkludentne akceptoval a platby pravidelne mesačne prijímal.

Podaním zo dňa 30.11.2000 na Okresný súd v Pezinku žiadal Basketbalový klub Slovakofarma Pezinok o privolenie súdu k výpovedi navrhovateľov z nájmu predmetného bytu. V danom podaní Basketbalový klub Slovakofarma Pezinok uviedol v bode II. nasledovné: „V priestoroch nehnuteľnosti uvedenej v bode I. žaloby sa nachádza bytový priestor: štyri obytné izby o výmere 25 m2 (bez kúpeľne, výmera ktorej je 9 m2 a komory výmera ktorej je 3,6 m2) t.j. celková výmera bytu, určená ako súčet výmery obytných miestností a vedľajších miestností, kúpeľne a komory predstavuje 114,4 m2. Navrhovatelia uvedený priestor užívajú od roku 1963.“ Ako dôvod výpovede Basketbalový klub Slovakofarma Pezinok uviedol, že navrhovatelia sú v omeškaní s platením nájomného a že byt užívajú spôsobom porušujúcim dobré mravy. Okresný súd Pezinok rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 15. mája 2002, ktorým zamietol návrh Basketbalového klubu Slovakofarma Pezinok a v odôvodnení uviedol, že v čase podania návrhu nebol na nájomnom žiaden dlh a výpovedný dôvod ohľadom porušovania dobrých mravov nebol nijakým spôsobom preukázaný.

Navrhovatelia platili nájomné spojené s úhradou služieb v sume 1.900,20,- Sk mesačne (priebežne zvyšovanej podľa vyhlasovaných úprav cien energií) Basketbalovému klubu Slovakofarma Pezinok až do augusta 2004, kedy sa dozvedeli o prevode vlastníctva domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt, novým vlastníkom - odporcom.

Z iniciatívy navrhovateľov sa uskutočnilo prvé stretnutie s odporcom v 1. rade dňa 5. augusta 2004 v predmetnom byte na I. XX/A v O., kde sa odporca v 1. rade oboznámil so stavom predmetného bytu a bol upozornený navrhovateľmi na potrebné opravy v byte. Odporca v 1. rade tu uviedol, že nehnuteľnosť vlastní asi mesiac a že pri kúpe mu bolo známe, že priestor je obývaný, avšak bývalý vlastník uviedol, že len na základe dobrého slova a že celý nájom je na vode. Navrhovatelia sa teda zaviazali, že ohľadom otázky bytu doložia odporcom listiny preukazujúce ich postavenie ako nájomcov bytu, konkrétne kópiu zmluvy o dielo z 24.10.1964, evidenčný list pre výpočet úhrady nájmu a spojených služieb z 3. 2. 1995 a rozsudok okresného súdu z 15.5.2002. Tieto listiny boli následne 7.8.2004 doručené odporcom.

V auguste roku 2004 boli vykonané viaceré stavebné úpravy z iniciatívy pôvodného vlastníka domu a nového vlastníka (odporcov) bez upovedomenia navrhovateľov v okolí domu, kde sa nachádza predmetný byt. Výsledkom týchto stavebných úprav bolo odpojenie bytu od ústredného kúrenia, ktoré bolo napojené na športovú halu. Negatívne dôsledky tohto stavu sa prejavili v zimných mesiacoch roku 2004, kedy sa udržiavala teplota v byte na základe vykurovania starým elektrickým radiátorom a starou plynovou pieckou pri hodnote okolo 10 C, v septembri odporcovia informovali navrhovateľov, že vlastníci športovej haly odpojili ich priestory svojvoľne od ústredného kúrenia.

Novú výšku nájomného a služieb spojených s nájmom bytu v celkovej sume 2.500,- Sk určili odporcovia listom zo dňa 16.08.2004, v ktorom tiež písomne oznámili, že sú novými vlastníkmi domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt. Keďže navrhovatelia stanovenú výšku nájomného a služieb s tým spojených zo strany odporcov akceptovali listom zo dňa 30.08.2004, došlo na základe uvedených dvoch listov k novej dohode o zásadných otázkach nájomného vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcami.

Ďalším listom zo dňa 24.09.2004 odporcovia oznámili navrhovateľom, že ich zámerom je upraviť predmetný dom na realizáciu podnikateľských aktivít. Ďalej odporcovia v tomto liste tiež uviedli, že nie sú schopní zabezpečiť navrhovateľom trvalé a nerušené bývanie na primeranej úrovni vzhľadom na neúmerne vysoké a neprimerané náklady, ktoré odporcovia považujú za neefektívne. Odporcovia sa vyjadrili, že sú pripravení realizovať len najnevyhnutnejšie opravy a údržby, ktoré navrhovateľom umožnia bývanie v predmetnom byte. Výpoveď z nájmu bytu navrhovateľom nedali.

Navrhovatelia s odporcami sa snažili nielen prostredníctvom listov, ale aj osobne či telefonicky nájsť riešenie prijateľné pre odporcov ohľadom vykurovania v predmetnom byte. Keďže odporcovia neboli ochotní prijať žiadne opatrenie na vyriešenie situácie vykurovania, navrhovatelia podali podnet na nariadenie nevyhnutných úprav vlastníkovi stavby adresovanému stavebnému úradu - mestu Pezinok. Navrhovatelia tiež navrhli odporcom, že majú záujem odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu a zabezpečiť v byte bezpečné kúrenie pred blížiacou sa zimou na ich náklady.

Odporcovia navrhli riešiť bytovú situáciu navrhovateľov umiestnením v penzióne dôchodcov v Pezinku s tým, že by bolo možné zabezpečiť navrhovateľom samostatný byt v tomto penzióne. Navrhovatelia súhlasili s odchodom do primeraného náhradného bytu s tým, že za primeraný považujú aj menší, dvojizbový a súhlasili aj s tým, že ak priestor v penzióne dôchodcov bude naozaj zodpovedať riadnemu nájomnému bytu a nebude obmedzený takými požiadavkami, aké sa uplatňujú voči ľuďom umiestneným v penzióne dôchodcov alebo v domove dôchodcov, budú súhlasiť aj s takýmto bytom. Pre vyjasnenie situácie ohľadom možností v penzióne dôchodcov sa konalo stretnutie medzi odporcami a zaťom navrhovateľov Jaroslavom Pavlovičom u primátora mesta Pezinok dňa 15.10.2004. Na tomto stretnutí sa potvrdilo, že primátor hovoril o tom, že mesto bude podporovať umiestnenie navrhovateľov do domova dôchodcov, ktorý je v správe Bratislavského Kraja. Pán O. vysvetlil primátorovi, že zrejme ide o omyl, lebo navrhovatelia nehľadajú umiestnenie do domovu dôchodcov alebo penziónu dôchodcov, ale nájomný byt. Zdôraznil rozdiel medzi náhradným bytom a náhradným ubytovaním a skonštatoval, že navrhovatelia trvajú na náhradnom byte.

Nasledovali ďalšie kontakty odporcu v 1. rade, vrátane opakovaného stretnutia u primátora dňa 19.10.2004, ktoré však neobjasnili, či je penzión dôchodcov naozaj schopný ponúknuť riadny náhradný byt. Na žiadosť odporcu v 1. rade sa dcéra a navrhovateľka v 2. rade dňa 21.10.2004 stretli s riaditeľkou penziónu dôchodcov. Pri tomto stretnutí sa potvrdilo, že penzión dôchodcov neponúka náhradný byt, ale ponúka navrhovateľov v budúcnosti bez bližšej časovej špecifikácie umiestnenie v dvojizbovom priestore za štandardných podmienok aké platia pri umiestňovaní v penzióne dôchodcov.

Odporca v 1. rade sa tiež zaujímal o možnosť dostavby podkrovia v rodinnom dome dcéry navrhovateľov s tým, že by sa po dokončení podkrovia navrhovatelia presťahovali k dcére a týmto spôsobom vlastne vyriešili otázku zabezpečenia náhradného bytu. Navrhovatelia informovali odporcu v 1. rade, že ich dcéra s manželom vlastní rodinný dom, ale na dokončenie podkrovia nemajú čas ani peniaze. Na základe návrhu odporcu v 1. rade situáciu ohľadom nákladov s dostavbou podkrovia odhadoval pán G. po obhliadnutí objektu rodinného domu, ktorý odhadol náklady práce a materiálu na 350.000,- Sk. Na požiadanie odporcu v 1. rade sa konalo stretnutie medzi ním a dcérou a zaťom navrhovateľov, na ktorom sa odporca v 1. rade zaujímal v akom rozsahu sa môžu dcéra a zať podieľať na urýchlenom dokončení podkrovia. Títo uviedli, že rozpočet pána G. sa týka len najnevyhnutnejších prác na rekonštrukciu

podkrovia, nezahŕňa ďalšie náklady na práce nevyhnutné pre zabezpečenie náhradného bytu, ktoré by v prospech navrhovateľov pokryli. Odhadom sa jednalo o náklady v sume okolo 200.000.- Sk. Odporca v 1. rade na záver skonštatoval, že ak sa navrhovatelia nemôžu podieľať aj na nákladoch odhadnutých pánom G., tak toto riešenie je pre neho neprijateľné.

Následne na stretnutí zať a dcéra navrhovateľov sa snažili nájsť spôsob, ako vyriešiť pred príchodom zimy kúrenie v predmetnom byte. Navrhovatelia prostredníctvom dcéry a zaťa navrhli, že by mohli kúrenie zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu aj s prípadným projektom a vložené peniaze by boli použité ako platba za nájomné navrhovateľov.

Na osobnom stretnutí s navrhovateľmi dňa 22.10.2004 odporca v 1. rade uviedol nasledovné: „Nedám k riadnemu novému vykurovaniu súhlas, lebo mám s bytom iný záujem a chcem ho v budúcnosti využiť na podnikanie.“ Vzhľadom na začínajúce zimné obdobie a preukázaný nezáujem odporcov riešiť kritický stav v byte navrhovateľov, navrhovatelia poslali odporcom oznámenie zo dňa 02.11.2004, v ktorom sumarizovali priebeh udalostí od kedy sa stali prenajímateľmi odporcovia a informovali ich o tom, že vzhľadom na kritický stav sú nútení obrátiť sa s podnetom na stavebný úrad, ktorý budú žiadať o nariadenie nevyhnutných úprav na dome v zmysle stavebného zákona.

Navrhovateľom bola následne doručená výzva odporcov k vyprataniu priestorov v O. na I. XX do 30.11. 2004. V tejto výzve odporcovia tvrdili, že: ...sa nejedná o byt, ako aj to, že tieto priestory užívajú navrhovatelia bez právneho titulu, ktorý by im zakladal právo na bývanie a užívame častí domu odporcov. Navrhovatelia reagovali na predmetnú výzvu listom v ktorom poukázali na skutočnosť, že ide o chránený nájom bytu a navrhli osobné stretnutie právnych zástupcov navrhovateľov a odporcov. Stretnutie medzi odporcom v 1. rade, jeho právnym zástupcom JUDr. Vojtechom Horváthom a navrhovateľkou v 2. rade, jej právnou zástupkyňou Mgr. Máriou Kolíkovou, dcérou a zaťom navrhovateľky v 2. rade sa konalo dňa 18.11.2004. Výsledkom tohto stretnutia bolo oboznámenie navrhovateľov so stanoviskom odporcov, že podľa nich nejde o chránený nájom bytu a že odporcovia trvajú na tom, aby navrhovatelia vypratali priestory domu. Na stretnutí odporcovia informovali navrhovateľov tiež o tom, že podali proti navrhovateľom návrh na Okresný súd Bratislava III na vypratanie časti domu, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. PK .

Dňa 9.12.2004 bola navrhovateľom odpojená elektrina a nasledujúci deň im bol doručený list odporcov, v ktorom ich informujú o odpojení elektriny a plynu. Keďže odporcovia dali odpojiť elektrinu z predmetného bytu a byt je odpojený od vonkajšieho kúrenia, v byte bolo vtom čase možné kúriť len malou plynovou pieckou, ktorá udržiavala byt pri mrazoch okolo -5 °C na teplote okolo 7 °C v byte. Dňa 01.02.2005 bol predmetný byt odstavený od prívodu plynu a vody. Za účelom záchrany majetku v byte navrhovatelia svojpomocne zaobstarali prenosné vykurovacie teleso, ktorým bolo možné za jeho prevádzky udržať teplotu okolo 1 °C v prípade vonkajších mrazov.

Odpojením bytu v stavbe na I. ul. súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XXA, postavenej na parcele č. XXXX/X v k. ú. O., od elektriny a plynu sa predmetný byt dostal do stavu nespôsobilého na riadne užívanie. Navrhovatelia sa v záujme ochrany svojho zdravia a života dňa 09.12.2004 presťahovali ku svojej dcére. V záujme toho, aby odporcovia nedali navrhovateľom výpoveď z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného, platili aj v dobe, kedy v byte nebývali, nájomné vo výške 2.500,- Sk ako to stanovili odporcovia až do mesiaca január 2007, kedy predmetný dom odporcovia zbúrali.

Navrhovatelia následne podali návrh na zabezpečenie plného a nerušeného výkonu práv nájomcov, na zdržanie sa neoprávnených zásahov prenajímateľov do práv nájomcov a na zaplatenie 80% zľavy z nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu zo dňa 23.12.2004. V návrhu argumentovali tým, že medzi navrhovateľmi a odporcami existuje nájomný vzťah, z ktorého povinnosti prenajímateľov odporcovia porušili a znemožnili navrhovateľom užívanie bytu, ktorý bol predmetom nájmu. Predmetné konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. PK .

V záujme vyporiadania vzťahov medzi navrhovateľmi a odporcami prebehlo na konci roka 2006 aj mimosúdne rokovanie, ale nepodarilo sa ho ukončiť dohodou.

Dňa 28. 12. 2006 bol navrhovateľom doručený list od odporcov, v ktorom boli oboznámení so skutočnosťou, že odporcovia získali povolenie na odstránenie stavby - rodinného domu na I. ul. č. XX,

XX v O., pare. č. XXXX/X, XXXX/X, kat. úz. O. vydaného mestom O. pod č. X/XX-K.-XXXXX/XXXX zo dňa 26.09.2006, v ktorom sa nachádza byt, ktorého sú navrhovatelia nájomcami. Vzhľadom na to, že navrhovatelia neboli prizvaní do konania o odstránenie stavby ako účastníci a súd vo veci nájomného vzťahu navrhovateľmi a odporcami koná, podali v zmysle návrh na vydanie predbežného opatrenia v záujme zachovania vykonateľnosti žalobného návrhu. Zároveň podali návrh na obnovu konania v správnom konaní a tiež podnet na vydanie predbežného opatrenia mestu Pezinok ako stavebnému úradu.

Stavebný úrad v Pezinku vydal dňa 10.01.2007 rozhodnutie sp. zn. X/XX-U. XX-XXX/XXXX, ktorým povolil obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku a tiež vydal predbežné opatrenie v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. V rozhodnutí Stavebný úrad nariadil odporcom, aby sa zdržali výkonu rozhodnutia, ktorým bolo povolené odstránenie stavby - rodinného domu na I. ul. č. XX, XX v O. a nevykonali búracie práce.

Dňa 20.01.2007 navrhovatelia zistili, že dom na I. XX/A začali odporcovia aj napriek vykonateľnému rozhodnutiu o obnove konania a o predbežnom opatrení búrať. Pred začatím búrania odporcovia vypratali byt na I. XX/A v O. bez právoplatného rozhodnutia o vyprataní bytu a veci patriace navrhovateľom bez ich vedomia uložili dňa 09.01. 2007 do skladových priestorov v O., čo im oznámili až listom zo dňa 19.01.2007. V súvislosti s nezákonným vyprataním podali navrhovatelia trestné oznámenie.

Hoci sa navrhovatelia snažili búracie práce zastaviť ku dňa 30.06.2007, bol skoro celý dom a byt na I. XX/A v O., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X v k. ú. O. zbúraný. Navrhovatelia opakovane konali protizákonne, čo znamená, že byt ktorý je predmetom sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. PK už neexistuje a žalobný návrh na uvedenie bytu do pôvodného stavu sa nezákonným konaním odporcov stal nevykonateľným. Odporcovia po zbúraní domu vzali svoj návrh na vypratanie časti domu späť v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. PK .

Navrhovatelia poukázali na to, že pre konanie o zásahu do osobnosti navrhovateľov je potrebné preukázať skutočnosť, či nájomný vzťah medzi účastníkmi konania existoval, keďže predpokladom pre konanie o ochrane osobnosti je preukázanie protiprávneho a neoprávneného zásahu odporcov ako prenajímateľov a vlastníkov nehnuteľnosti. Navrhovatelia mali za preukázané, že ako nájomcovia obývali byt v stavbe na I. XX (teraz XX/A) v O. súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX/X (pôvodná XXXX/ X) v k. ú. O. a majú voči odporcom ako prenajímateľom všetky práva vyplývajúce z nájomného vzťahu. Zároveň mali za preukázané, že odporcovia sa opakovanie dopustili protiprávneho a neoprávneného zásahu do súkromia a dôstojnosti navrhovateľov.

Existenciu nájomného vzťahu preukazovali navrhovatelia tým, že navrhovateľovi v 1. rade bol pridelený byt v roku XXXX na základe skutočnosti, že vykonával správcovské činnosti pre športovú halu v O. na I. ulici. Právne vzťahy ohľadom výkonu činností správcu športovej haly a pridelenie služobného bytu na výkon týchto činností spojené s určením výšky úhrady boli upravené v zmluve o dielo podpísanej dňa 24. októbra 1964 medzi TJ Lokomotíva Pezinok a navrhovateľom v 1. rade. Na základe Článku I. tejto zmluvy navrhovateľ v 1. rade mal vykonávať napríklad činnosti: hospodár zodpovedný za správu majetku a všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa v športovej hale, dozor nad všetkým zariadením v športovej hale a sociálnom zariadení športovej haly, cez nočnú dobu obsluha ústredného kúrenia v zimnom období, drobné údržbárske práce na objektoch a podobne. V článku II. sú uvedené ustanovenia ohľadom odmeny za výkon správy a výpočet úhrady za užívanie bytu. Predmetného bytu sa týka článok V. zmluvy o dielo, ktorý znie nasledovne: : „Naturálny 2 a pol izbový byt nepodlieha do kompetencie MV v Pezinku v zmysle bytového zákona a považuje sa za služobno-podnikový byt.“ V čase uzatvorenia tejto zmluvy o dielo z októbra 1964 platilo ustanovenie o hospodárení s bytmi, podľa ktorého, služobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových budovách alebo vystavané pri i prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty užívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení strážením týchto budov, objektov, zariadení a ústavov alebo sú z iných služobných (pracovných) dôvodov povinní v nich bývať preto, že by inak bola ohrozená prevádzka podniku (ústavu, zariadenia) alebo znemožnený výkon ich zamestnania.

V zmysle účinného v čase odovzdávania predmetného bytu navrhovateľom (rok 1964), platilo v zmysle a , že právo užívať byt vzniká rozhodnutím o pridelení bytu a dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu. Toto pravidlo sa však nevzťahovalo na služobné byty, ako je to uvedené aj zmluve o dielo, že ,,byt nepodlieha do kompetencie MV V Pezinku“. Na pridelenie služobné bytu nebolo potrebné rozhodnutie miestneho národného výborom. V zmysle o hospodárení s bytmi, účinného v čase pridelenia bytu navrhovateľom, platilo, že byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku a služobné byty prideľuje organizácia hospodáriaca s týmito bytmi. Z uvedeného vyplýva, že na vznik práva užívať služobný byt navrhovateľmi stačilo pridelenie bytu TJ Lokomotíva Pezinok, čo sa stalo podpisom zmluvy o dielo.

I keď zmluva o dielo bola uzatvorená na obdobie od 01.01.1964 do 31.12.1964, konkludentne sa riadili vzťahy medzi navrhovateľom v 1. rade a TJ Lokomotíva Pezinok aj po 31.12.1964, čo znamenalo, že navrhovateľovi v 1. rade bola vyplácaná pravidelne mesačná odmena a navrhovateľ v 1. rade si naďalej plnil povinnosti správcu zariadení Športovej haly v Pezinku, pričom naďalej býval v služobnom byte a platil úhradu za užívanie bytu.

Navrhovateľovi v 1. rade bola vyplácaná mzda za správcovskú činnosť podľa zmluvy o dielo do júna 1996 (i keď časť prác vykonával dobrovoľne naďalej), kedy mu oznámil nový vlastník športovej haly a domu

- Asociácia športových klubov Pezinok, že už mu nebude vyplácaná odmena za správu Športovej haly. Žiadne kroky týkajúce sa zániku nájmu služobného bytu navrhovateľovi v 1. rade zo strany Asociácie športových klubov)v voči navrhovateľovi v 1. rade neboli realizované. V období, kedy navrhovateľ v 1. rade prestal vykonávať platenú prácu pre vtedajšieho vlastníka domu a športovej haly Asociáciu športových klubov, platila právna úprava k nájmu služobného bytu podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, ktorá bola účinná do 30.11.2001. Predmetný byt i podľa tohto zákona bol služobným bytom podľa všeobecného ustanovenia , ktorý znie: Služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Konkrétne predmetný byt bol služobným bytom tiež podľa služobného bytu viazaný. Konkrétne predmetný byt bol služobným bytom tiež podľa stanovenia tohto zákona, ktoré znie nasledovne: byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvalé určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch, uvedenú činnosť,... Podľa ustanovenia tohto zákona služobný byt mení na chránený nájom bytu vtedy, ak nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom. Vzhľadom na skutočnosť, že toho času vlastník a prenajímateľ domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt Asociácia športových klubov Pezinok nedala výpoveď do troch mesiacov po ukončení prác navrhovateľom v 1. rade v júni 1996, služobný byt navrhovateľa v 1. rade sa zmenil k 30.09.1996 na chránený nájom bytu.

Existenciu nájomného vzťahu navrhovateľov k bytu potvrdzovali aj nasledujúci prenajímatelia tým, že si dohodli nové podmienky k nájmu bytu navrhovateľov. Konkrétne nové podmienky nájmu bytu boli stanovené už Asociáciou športových klubov Pezinok, ktorá na základe novej dohody s navrhovateľmi o výške nájomného a služieb spojených s užívaním predmetného bytu vydala tzv. Evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu, na základe ktorého navrhovatelia uhrádzali nájomné a spojené služby v celkovej sume 789,- Sk. Nasledujúci prenajímateľ Basketbalový klub Slovakofarma Pezinok akceptoval fakticky výšku nájomného a služieb spojených s užívaním bytu navrhnutých navrhovateľmi v liste zo dňa 04.12.2000 v celkovej výške 1900,20,- Sk. Podobne došlo k novej dohode o nájme bytu s odporcami ako prenajímateľmi na základe listu odporcov zo dňa 16.08.2004 a následnej akceptácie návrhu navrhovateľmi listom zo dňa 30.08.2004, na základe ktorej bola stanovená výška nájmu spolu so spojenými službami V celkovej sume 2500,-Sk. Existenciu nájomného vzťahu navrhovateľov k bytu na I. XX v O. nepovažoval za a spornú ani Okresný súd v Pezinku v konaní pod sp. zn. .

V zmysle ustanovenia podmienkou platnosti nájomnej zmluvy nie je jej písomná forma, i keď takáto forma je vhodná na preukazovanie skutočnosti spojených s nájmom bytov. Zákon neustanovuje, že nedodržanie písomnej formy nájomnej zmluvy spôsobuje jej neplatnosť. Podľa ustanovenia ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú. Navrhovatelia preukázateľne dohodli s každým novým prenajímateľom nové podmienky nájmu k bytu týkajúce sa najmä výšky nájomného a služieb

spojených s užívaním. pričom existuje tiež listina zakladajúca pôvodný právny vzťah, na základe ktorého bol navrhovateľovi v 1. rade pridelený predmetný byt ako služobný. Nie je ani známa žiadna dohoda medzi prenajímateľmi a navrhovateľmi, že doba nájmu by bola dohodnutá na dobu určitú. Na základe týchto preukázaných záverov mali navrhovatelia za to, že disponovali právom na chránený nájom bytu tu v dome na I. F.. XX/A (predtým XX) v O. na dobu neurčitú.

Navrhovatelia uviedli, že odporcovia od 01.07.2004 kedy sa stali novými vlastníkmi nehnuteľnosti - domu na I. XX/A v O., kde sa nachádzal byt v nájme navrhovateľov, si hrubo neplnili povinnosti prenajímateľov v zmysle a zneužívali slabé sociálne postavenie navrhovateľov pri presadzovaní svojho záujmu vypratať dom bez rešpektovania práv navrhovateľov ako nájomcov, aby v ňom vytvorili podmienky na svoje podnikateľské aktivity. Vzhľadom na existujúci nájomný vzťah s navrhovateľmi hrubo zasiahli do ich práva na súkromie a do ich ľudskej dôstojnosti.

Navrhovatelia porušili hrubo svoje povinnosti v zmysle udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu - nasledovným správaním: -odporcovia boli nečinní po odpojení navrhovateľov od ústredného kúrenia v letných mesiacoch a napriek viacnásobným upozorneniam navrhovateľova ponúkaným návrhom na riešenie vykurovania bytu na I. F.. XX/A v O. odporcovia neurobili žiadne kroky s výnimkou inštalácie jedného málofunkčného elektrického radiátora.

- odporcovia zastrašovali navrhovateľov vyprataním z priestorov bytu podaným návrhom na vypratanie časti domu.

- odporcovia nevykonali potrebné opravy na rozvodových sieťach elektrickej energie V predmetnom byte a odpojili elektrinu od prívodu do bytu obývaného navrhovateľmi práve v období prvých mrazov, kedy sú si vedomí, že takýmto konaním fakticky úplne znemožňujú užívanie bytových priestorov navrhovateľmi.

Konanie odporcov ako prenajímateľov sa prejavovali prvkami šikanózneho správania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia , keďže odporcovia vedeli, že je prerušené prepojenie ústredného kúrenia na byt navrhovateľov v letných mesiacoch v roku 2004, teda v čase kedy sa stali prenajímateľom bytu už odporcovia a boli o tejto skutočnosti viacnásobne upozornení navrhovateľmi počas celého obdobia od leta do zimy tohto roku a nevykonali žiadne opatrenia na odstránenie tejto podstatnej závady, najviac v zimných mesiacoch odporcovia odpojili elektrinu, ktorá bola hlavným zdrojom tepla cez elektrický radiátor v predmetnom byte. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu si odporcovia museli byť vedomí, že odpojením elektriny dňa 09.12.2004 fakticky znemožnia navrhovateľom užívať predmetný byt, pretože počas zimných mesiacov navrhovatelia nebudú mať zdroj, z ktorého by mohli vykúriť predmetný byt na znesiteľnú teplotu k bývaniu.

Navrhovatelia uviedli, že neoprávnené konanie odporcov vyvrcholilo na konci roku 2006 oznamom odporcov o povolení na búracie práce na dome na I. XX/Av O., v ktorom vyzvali navrhovateľov aby si vysťahovali veci z bytu. Konanie odporcov sa vyznačovalo týmto protiprávnym správaním:

- odporcovia získali v rozpore s § 32 Správneho poriadku povolenie na búracie práce, keď správnemu orgánu zámerne neuviedli, že vo veci nájmu k bytu, ktorý sa má búrať, sa vedie súdne konanie a že v predmetnom byte majú svoje veci nájomcovia, čo viedlo k tomu, že správny orgán rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a bez toho, aby prizval navrhovateľov za účastníkov konania -Stavebný úrad v Pezinku vydal dňa 10.01. 2007 rozhodnutie sp. zn. , v ktorom nariadil odporcom, aby sa zdržali výkonu búracích práv, čo odporcovia úplne odignorovali a v rozpore s týmto rozhodnutím z búrali dom na I. XX/A v O. -Pred začatím búrania odporcovia vypratali byt na I. XX/A v O. bez právoplatného rozhodnutia súdu o vyprataní bytu a veci patriace navrhovateľom bez ich vedomia uložili do skladových priestorov v Pezinku.

Na základe vyššie uvedených skutočností, mali navrhovatelia za preukázané, že odporcovia konali opakovane protiprávne a neoprávnene a hrubo porušovali práva navrhovateľov, čo spĺňa podmienku pre naplnenie neoprávneného zásahu pri posudzovaní zásahu do súkromia a dôstojnosti navrhovateľov.

Navrhovatelia napokon uviedli, že konaním odporcov došlo k opakovaným zásahom do osobnosti navrhovateľov, ktorí v dobrej viere užívali predmetný byt po dobu 40 rokov, za byt poctivo platili nájomné a byt udržiavali vo výbornom stave. Navrhovatelia sú osoby staršieho veku, pričom navrhovateľ v 1.rade

je aj nevidiaci. Zmeny sa im v tomto veku prijímajú ťažšie a ťažšie sa prispôsobujú novým prostrediam. Nezákonným konaním odporcov utrpeli navrhovatelia psychickú traumu, ktorá sa podpísala na ich zdraví a psychickej pohode, ktorá je v ich veku veľmi dôležitá. Konaním odporcov sa cítili byť ponížení a keby sa o nich nepostarali ich deti, mali by veľký problém s vysporiadaním sa snovou situáciou. Konanie odporcov sa až tak podpísalo na zdraví navrhovateľov, že budú mať ťažkosti samostatne bývať. Odporcovia svojim konaním absolútne potlačili dôstojnosť dobromyseľných nájomcov a okrem nerešpektovania výslovných povinností prenajímateľa, konali v rozpore s dobrými mravmi.

V závere navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že vzhľadom na to, že navrhovatelia byt užívali dobromyseľne na základe písomnej zmluvy a následne za vedomia viacerých prenajímateľov, o možnom spore o platný titul užívania bytu nevedeli a prípadné neoprávnené užívanie bytu v žiadnom prípade nezavinili. Z uvedených skutočností vyplýva, že aj keby navrhovatelia byt obývali neoprávnene bez súdneho rozhodnutia nemohli odporcovia byt vypratať. Zároveň vzhľadom na okolnosti užívania predmetného bytu, boli povinní navrhovateľom poskytnúť bytovú náhradu. Ale keďže podnikateľské zámery odporcov prevýšili nad záujmom ochrany ľudských práv, spôsobili, že byt nebol užívania schopný, vypratali ho bez povolenia súdu a navrhovateľom žiadnu bytovú náhradu neposkytli. Zo strany odporcov išlo o opakované protiprávne konanie. Na základe uvedeného mali navrhovatelia za preukázané, že bez ohľadu na to, či nájomný vzťah medzi účastníkmi konania existoval alebo nie, odporcovia konali protiprávne - v rozpore so zásadou dobrých mravov. Týmto protiprávnym konaním zasiahli do práva na súkromie žalobcov a porušili ich ľudskú dôstojnosť.

Odporcovia sa k doručenému návrhu vyjadrili písomne dňa 17.12.2007 (doručené súdu 18.12.2007) tak, že s návrhom nesúhlasia a žiadajú ho zamietnuť s odôvodnením, že odporcovia zastávajú názor, že navrhovateľmi uplatnené právo na ochranu ich osobnosti s požadovaným morálnym a finančným zadosťučinením nemá právnu oporu; návrh navrhovateľov zo dňa 30.7.2007, ktorý je zmesou riadne nepreukázaných tvrdení právnej zástupkyne navrhovateľov, jej domnienok a poloprávd a zavádzajúcich informácií, kvalifikujú odporcovia za neopodstatnený a bezdôvodný, príp. za návrh, ktorý by (zrejme podľa názoru navrhovateľov a ich právnej zástupkyne) mal - mohol navrhovateľom vynahradiť ich neúspešnosť vo viacerých doterajších súdnych konaniach vedených s odporcami v záležitostiach týkajúcich sa časti priestorov odporcov v O., I. XX-XX/A, v sporoch ktorých neuniesli dôkazné bremeno vlastných tvrdení a názorov.

Odporcovia nespochybňujú skutočnosť, že dotknuté nehnuteľnosti nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov od Basketbalového klubu Slovakofarma Pezinok avšak bez akýchkoľvek tiarch či iných právnych obmedzení, a ani skutočnosť, že časť nimi zakúpených nehnuteľností v minulosti užívali navrhovatelia. Odporcovia však zastávajú názor, že navrhovatelia predmetnú časť nehnuteľností odporcov užívali bez právneho dôvodu (existencia prípadného chráneného nájomného vzťahu nebola doposiaľ riadne ničím preukázaná), na výzvy odporcov o uvoľnenie týchto priestorov dobrovoľne nereagovali, z dôvodov ktorých boli odporcovia nútení obrátiť sa na OS Bratislava III návrhom na vypratanie - č. k.: PK . Dôvodom podania tohto návrhu bola skutočnosť, že navrhovatelia obývali časť ich nehnuteľností bez právneho dôvodu, že sa v danom prípade nejednalo o byt v právnom slova zmysle a že navrhovatelia nedisponovali žiadnym listinným dôkazom, ktorý by ich oprávňoval tieto priestory ako byt užívať. Materiálnu pomoc pri hľadaní vhodného bývania či finančnú výpomoc navrhovatelia od odporcov odmietli. K zbúraniu objektu (o búracích prácach boli navrhovatelia vopred informovaní) došlo v dôsledku jeho celkovej schátralosti a v súlade splatným búracím povolením. K odpojeniu el. energie a plynu z priestorov užívaných navrhovateľmi (a z celého objektu domu) došlo následkom nevyhovujúcich rozvodov a prípojok a na základe príslušných revíznych správ a posudkov z bezpečnostných dôvodov. Preto odporcovia nemôžu byť v postavení prenajímateľov a navrhovatelia v postavení nájomcov!

Odporcovia preto zastávajú názor, že navrhovatelia doposiaľ ničím neosvedčili, že k daným priestorom im vznikol chránený nájom, resp. akýkoľvek iný právny vzťah, a ani skutočnosť, že tieto priestory užívali legálne (zmluva o dielo z 24.10.1964 takýmto dokladom nie je). A konanie na ochranu osobnosti nie je konaním, ktoré by mohlo byť prostriedkom tieto zásadné otázky riešiť!

Za daných okolností boli odporcovia presvedčení, že navrhovatelia svojim postupom konajú v rozpore so zásadou dobrých mravov, ktorá je zakotvená v .

Navrhovatelia v podstate odôvodňujú svoj návrh zo dňa 30.07.2007 tým, že odporcovia opakovane porušili zákonné povinnosti prenajímateľov (odporcovia pritom nezastávajú pozíciu prenajímateľov), pričom ich protiprávnym konaním (protiprávnosť konania odporcov nie je preukázaná) porušili základné práva navrhovateľov - právo na ochranu ľudskej dôstojnosti a súkromia (priestory odporcov v O. na I. ul. neboli obydlím navrhovateľov, resp. priestory, ku ktorým by navrhovatelia mali akýkoľvek právny vzťah).

Pre prípad, že by mal súd za preukázané, že odporcovia neporušili povinnosti prenajímateľov, majú navrhovatelia za „preukázané“, že konanie odporcov bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov - treba o. i. dodať, že navrhovatelia v minulosti odmietli pomoc odporcov pri riešení otázky bývania. ako aj primeranú finančnú výpomoc (naposledy v januári 2007), hoci odporcovia túto pomoc neboli povinní navrhovateľom ponúknuť.

Odporcovia uviedli, že zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti zásahu, ktorý je protiprávny (odporcovia v danej záležitosti nekonali protiprávne; neoprávneným zásahom nie je zásah, ak konajúci vykonáva svoje právo - čo je prípad odporcov) a ktorý je zároveň objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby - k čomu v danom prípade nedošlo.

Uznesením zo dňa 17.09.2008, č. k. - 89 súd na návrh účastníkov na pojednávaní dňa 17.09.2008 prerušil konanie až do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod č. k. . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2008 a vykonateľnosť dňa 17.12.2008.

Uznesením zo dňa 24.02.2011, č. k. -99 súd rozhodol, že v predmetnom konaní pokračuje v dôsledku právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod č. k. .

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojením súdneho spisu spisová značka , oboznámením sa s listinnými dôkazmi, obsiahnutými v spisovom materiáli najmä: zmluva o dielo ( č. l. 11 spisu), výpisom z LV č. XXXX (č. l. 12 spisu), evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu (č. l. 14 spisu), korešpondencia navrhovateľov s Asociáciou športových klubov (č. l. 15 spisu), odpoveď navrhovateľov Asociácií športových klubov (č. l. 16 - spisu), rozsudkom č. k. - 62 (č. l. 17 - 20 spisu), rozhodnutím Mesta Pezinok o určení súpisného a orientačného čísla (č. l. 21 spisu), čestným vyhlásením zo dňa 02.06.2004 (č. l. 22 spisu), geometrickým plánom č. XXX/ XXXX (č. l. 23 - 24 spisu), Listom vlastníctva č. XXXX (č. l. 25 spisu), záznamom zo stretnutia (č. l. 26 spisu), oznámením o zmene vlastníka zo dňa 16.08.2004 (č. l. 27 spisu), odpoveďou na list zo dňa 30.08.2004 (č. l. 28 spisu), oznámením o stavebno-technickom stave nehnuteľnosti zo dňa 24.09.2004 (č. l. 29 spisu), oznámením zo dňa 02.11.2004 (č. l. 30 - 32 spisu), podnetom na nariadenie nevyhnutných opráv zo dňa 02.11.2004 (č. l. 32 spisu), výzvou na vypratanie priestorov zo dňa 02.11.2004 (č. l. 33 spisu), odpoveďou na výzvu na vypratanie priestorov (č. l. 34 spisu), návrhom na začatie konania na vypratanie bytu (č. l. 35 - 36 spisu), oznámením o odpojení elektrickej energie a plynu (č. l. 37 spisu), čestným prehlásením zo dňa 03.02.2005 (č. l. 38 spisu), poštovými poukážkami (č. l. 39 - 41 spisu), oznámením o zahájení búracích prác (č. l. 42 spisu), rozhodnutím Mesta Pezinok o povolení obnovy konania a nariadení predbežného opatrenia (č. l. 43 - 46 spisu), odpoveďou Mesta Pezinok zo dňa 17.01.2007 (č. l. 47 - 48 spisu), oznámením o uskladnení vecí (č. l. 49 spisu), fotografiami (č. l. 50 - 54 spisu), pôdorysom (č. l. 55 spisu), čestným prehlásením Z. K.I. (č. l. 57 spisu), Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. - 28 (č. l. 105 - 111 spisu), Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. -28 zo dňa 26.01.2011 (č. l. 112 - 118 spisu), Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. -50 (č. l. 130 - 148 spisu), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. (č. l. 164 - 183 spisu), záznamom zo stretnutia zo dňa 05.08.2004 (č. l. 191 spisu), žiadosťou o pomoc pri zabezpečení náhradného ubytovania (č. l. 192 spisu), výzvou na vypratanie priestorov (č. l. 193 spisu), návrh na prijatie peňazí do úschovy (č. l. 195 - 196 spisu), rozšírenie návrhu na prijatie peňazí do úschovy (č. l. 197 spisu), listom označeným ako k mesačným úhradám za užívanie nehnuteľností (č. l. 198 spisu), poštovými poukážkami (č. l. 199 - 200 spisu), oznámením o zahájení búracích prác (č. l. 201 spisu), statickým posúdením technického stavu stavby 29.01.2007 (č. l. 202 - 206 spisu), fotodokumentáciou (č. l. 207 - 214 spisu), kópiou z katastrálnej mapy (č. l. 217 spisu), správa o odbornej prehliadke zo dňa 29.11.2004 (č. l. 218 spisu), odborné prehliadky a odborné skúšky pz (č. l. 219 - 223 spisu), výzvou k prevzatiu uskladnených vecí (č. l. 224 spisu), e mail právnej zástupkyne navrhovateľov (č. l. 225 spisu), odpoveďou na návrh na mimosúdne vyrovnanie (č. l. 226 - 227 spisu), listom B.. Z. I. (č. l. 228 spisu), e mailom právnej zástupkyne navrhovateľov (č. l. 229 spisu), listom zo dňa 08.02.2007 (č. l. 230 - 231 spisu), poštovými poukážkami (č. l. 232 spisu), uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III (č. l. 235

- 236 spisu), uznesenie o zamietnutí sťažnosti (č. l. 237 - 239 spisu), vyjadrením B.. M. Z. (č. l. 241 - 242 spisu), fotodokumentáciou (č. l. 253 - 257 spisu), rozhodnutím č. j. XX XXX XX/XX/XXXX-A.-XX/XXX- C. zo dňa 21.03.2007 (č. l. ), rozhodnutím č. j. XX XXX XX/XX/XXXX-A.-XX/XXX-C. zo dňa 21.03.2007 (č. l. ), Listom vlastníctva č. XXXX, k. ú. Pezinok (č. l.) pripojením súdneho spisu sp. zn. oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. -249, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. - 292 a zistil nasledovné:

Navrhovatelia prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že odporcovia svojim neoprávneným konaním zasiahli do ich osobnostných práv a to do ich práva na súkromie, nedotknuteľnosti obydlia a ľudskej dôstojnosti, keď si ako prenajímatelia neplnili svoje zákonné povinnosti užívať nehnuteľnosť v stave spôsobilom na bývanie, keď ju odpojili od elektriny a plynu na základe čoho boli navrhovatelia nútení sa vysťahovať z nehnuteľnosti, ktorú oprávnené obývali od roku 1964. Poukázali na to, že odporcovia bez právoplatného rozhodnutia vypratali z nehnuteľnosti ich hnuteľné veci. Navrhovatelia využili viacero prostriedkov obrany, aby sa bránili voči neoprávneným zásahom odporcov. Jedine v konaní o ochranu osobnosti možno dosiahnuť účinnú ochranu resp. nápravu.

Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že sa cíti byť ponížený tým, čo spravili odporcovia. Odporcovia im najskôr vypli plyn v septembri 4 - 5 rokov dozadu. Odporca vymenil zámok, zobral im kľúče a keď prišli do domu, museli prosiť, aby im kľúče dal. Odporca im veci nahádzal do krabíc a odviezol ich a ani im neoznámil, kde tieto veci odviezol. Následne sa odsťahoval k svojej dcére, kde býva v miestnosti 4x4 m.

Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že zo začiatku všetko vyzeralo dobre a odporca v 1. rade bol ústretový a komunikoval s nimi. V decembri v roku 2004 boli vyzvaní, aby sa vysťahovali z nehnuteľnosti, pričom tam už bývať nemohli pretože všetko bolo poodpájané a išla zima. Nepamätala si kedy bol odpojený plyn, ale bol odpojený ako posledný. Odporcovia im ponúkali bývanie v domove dôchodcov, čo odmietli nakoľko navrhovateľ v 1. rade je chorý. Peniaze odporcovia absolútne žiadne neponúkali. Nájomné platili až do januára 2007, čo bolo v čase, keď v predmetnej nehnuteľnosti už nebývali. Nájomné platili až do roku 2007, pričom posledná platba za január 2007 im prišla späť. Toho času bývajú u dcéry v jednej miestnosti o rozmere 4x4.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že v danej veci nie sú naplnené predpoklady pre ktoré by mal súd návrhu vyhovieť. V doterajšom množstve súdnych konaní nebolo preukázané, že sa jedná o nájom bytových priestorov, resp. že sa jedná o chránený nájom.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany odporcov bola snaha sa dohodnúť. Bola ponuka vybavenia bývania v penzióne. Boli tam ponúkané aj náhradné priestory a byty, ktoré navrhovateľom nevyhovovali. Bola tiež ponuka finančne sa podieľať na prerábke nehnuteľností vo vlastníctve dcéry navrhovateľky v 2. rade a to 50 - 70 % účasť. Navrhovatelia ho informovali, že budú súhlasiť len ak sa bude na prerábke podieľať 100% účasťou, čo odmietol. Uviedol, že nehnuteľnosť bola v havarijnom stave a preto bol nútený urobiť opatrenia.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava doterajších prednesov a písomných vyjadrení.

Dňa 24.10.1964 bola medzi navrhovateľom v 1. rade a TJ Lokomotíva Pezinok uzavretá zmluva o dielo a to na dobu určitú od 01.01.1964 do 31.12.1964.

Odporcovia nadobudli nehnuteľnosť v ktorej sa nachádzal aj byt, ktorý užívali navrhovatelia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom kúpy (V-1640/04) na základe kúpnej zmluvy, ktorú dňa 18.06.2004 ako kupujúci uzatvorili s Basketbalovým klubom Slovakofarma Pezinok so sídlom v O., I. XX.

Z Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. -50 súd zistil, že základné právo navrhovateľov podľa a SR a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.03.2010 porušené boli.

Z Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. -50 súd zistil, že krajský súd sa nevysporiadal s podstatnými argumentmi sťažovateľov buď vôbec alebo bola jeho odpoveď len formálna a argumentačne nedostačujúca. Ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku nedostatku odpovede, resp. odpovedí súdneho rozhodnutia v namietanom rozhodnutí prišlo k porušeniu základného práva sťažovateľov (navrhovateľov) podľa , ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (s. 31 odôvodnenia nálezu).

Z Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. -50 súd zistil, že krajský súd v otázke zákonnej povinnosti odporcov týkajúcej sa zabezpečenia bytovej náhrady a smerujúcej k naplneniu účelu ústavnoprávnych garancií rozhodol arbitrárne, v rovine pozitívneho záväzku poskytnúť sťažovateľom ochranu pred neoprávneným zásahom do ich práva na súkromie (s. 34 nálezu).

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -360 súd zistil, že Zmluva o dielo zo dňa 26.04.1964 nie je zmluvou nájomnou ale zmluvou pracovnoprávnou. Užívanie naturálneho bytu predstavuje len časť odmeny pracovníka. Pokiaľ navrhovateľ v 1. rade pokračoval v pracovnom pomere a tým mal nárok na užívanie naturálneho bytu aj po 31.12.1964 (kedy mal pracovný pomer navrhovateľa v 1. rade podľa zmluvy o dielo zaniknúť), pokračoval len jeho pracovný pomer (domovnícky). Nepokračoval však nájomný pomer k bytu (resp. pred 01.01.1992 právo osobného užívania bytu), pretože Zmluva o dielo nájomný pomer (resp. predtým právo osobného užívania bytu) medzi zmluvnými stranami nezaložila.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -360 ako aj z ďalších listinných dôkazov a výpovedí navrhovateľov súd zistil, že navrhovatelia dlhodobo užívali byt, platili úhrady za užívanie bytu, ako aj to, že im bol v roku 1995vystavený evidenčný list pre výpočet úhrad za užívanie bytu. Po uzavretí Zmluvy o dielo každá zo zmluvných strán následne len udržiavala status quo, bez toho, aby uvedený právny stav akokoľvek menili. Zmluvne strany (t.j. aj navrhovateľ v 1. rade) si pritom museli byť vedomé už v čase uzatvárania zmluvy o dielo zo dňa 24.10.1964 tej skutočnosti, že táto upravuje ich vzťahy aj pokiaľ ide o užívanie naturálneho bytu, len na dobu určitú, navyše krátku, do 31.12.1964. Bolo pritom v záujme oboch zmluvných strán, aby svoje právne vzťahy, a to aj v otázke ďalšieho užívania bytu, po právnej stránke upravili tak, aby nevzbudzovali pochybnosti pokiaľ ide o ich obsah, a tým nezakladali príčinu možných súdnych sporov. V tomto smere však obe zmluvné strany (vrátane právnych nástupcov vlastníka bytu) zostali nečinné. Nečinnosť zmluvných strán však nemožno vykladať ako uzavretie nájomnej zmluvy k bytu konkludentným spôsobom; reálne plnenie a prijímanie úhrad za užívanie bytu nemožno automaticky zamieňať s prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu nájomnej zmluvy. Prijímanie týchto úhrad za absencie existencie nájomného vzťahu predstavovalo len finančný ekvivalent bezdôvodného obohatenia.

Z listinného dôkazu označeného ako žiadosť o pomoc pri zabezpečení náhradného ubytovania pre B. C. a manželku zo dňa 22.09.2004 súd zistil, že odporcovia žiadali mesto Pezinok o zabezpečenie náhradného bývania pre navrhovateľov ako sociálne odkázaných ľudí, ktorí nemajú vo vlastníctve žiadnu inú nehnuteľnosť na bývanie a priestory nimi obývané sa zo stavebnotechnického hľadiska nedajú riadne užívať.

Z listinného dôkazu označeného ako odpojenie elektrickej energie zo dňa 09.12.2004 súd zistil, že odporcovia oznámili navrhovateľom, že vzhľadom na celkový technický stav rozvodov a plynu sú z bezpečnostných dôvodov nútení odpojiť prívody elektrickej energie a plynu, pričom ich stanovisko vychádza z príslušných revíznych správ.

Z poštových poukážok súd zistil, že navrhovatelia poukazovali v prospech odporcov platby vo výške 2.500,- Sk mesačne od októbra 2004.

Z listinného dôkazu označeného ako návrh na začatie konania súd zistil, že odporcovia v zastúpení JUDr. Vojtechom Horváthom podali návrh na prijatie peňazí do úschovy a to v rozsahu finančných prostriedkov, ktoré im zaslali navrhovatelia z titulu údajného nájomného vo výške 7.500,- Sk.

Z listinného dôkazu označeného ako rozšírenie návrhu na prijatie peňazí do úschovy súd zistil, že odporcovia podali v zastúpení JUDr. Vojtechom Horváthom návrh na rozšírenie návrhu na zloženie peňažných prostriedkov do úschovy v celkovej výške 17.500,- Sk.

Z poštovej poukážky zo dňa 25.04.2005 súd zistil, že odporca v 1. rade poukázal navrhovateľovi v 1. rade peňažné prostriedky vo výške 20.000,- SK ako vrátenie peňažných prostriedkov za platby 09/2004 až 04/2005.

Z listinného dôkazu označeného ako k mesačným úhradám za užívanie nehnuteľností zo dňa 11.07.2005 súd zistil, že odporcovia z úhrad zasielaných navrhovateľmi uhrádzajú len úhrady za prevádzkové náklady (služby) a zvyšnú časť realizovaných platieb si môžu navrhovatelia kedykoľvek u odporcov vyzdvihnúť. Odporcovia tiež žiadali, aby predmetné peňažné prostriedky navrhovatelia odporcom neposielali. Odporcovia tiež navrhovateľom oznámili, že vzniknutý finančný rozdiel ukladajú na osobitý účet, pričom tieto peňažné prostriedky budú navrhovateľom kedykoľvek na ich požiadanie vrátené.

Z poštovej poukážky zo dňa 09.10.2007 súd zistil, že odporca v 1. rade poukázal navrhovateľom peňažné prostriedky v celkovej výške 65.000,- Sk.

Z listu zo dňa 02.11.2004 označeným ako oznámenie, ktoré bolo navrhovateľmi adresované odporcom súd zistil, že navrhovateľ a odporca si na vzájomných stretnutiach spoločne a trpezlivo ozrejmili otázky nájmu, vysvetlili si spory s predchádzajúcimi vlastníkmi.

Z listu zo dňa 02.11.2004, ktorý adresovali odporcovia navrhovateľom súd zistil, že odporcovia vyzvali navrhovateľov na vypratanie bytu nakoľko užívajú priestory bez právneho titulu. Priestory žiadali odporcovia vypratať najneskôr do 30.11.2004.

Zo správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 29.11.2004 súd zistil, že kontrolované elektrické zariadenie, ktoré sa nachádzalo v priestoroch užívaných navrhovateľmi nevyhovuje bezpečnostnej prevádzke.

Z odbornej prehliadky a odbornej skúšky PZ zo dňa 20.12.2004 súd zistil, že na základe výsledkov kontrol a skúšok plynového zariadenia v zmysle vyhlášky plynové zariadenie nachádzajúce sa v priestoroch obývaných navrhovateľmi nie je schopné bezpečnej prevádzky.

Z oznámenia o zahájení búracích prác zo dňa 20.12.2006 súd zistil, že odporcovia vyzvali navrhovateľov, aby si z priestorov vo vlastníctve odporcov najneskôr do 05.01.2007 odviezli zvyšok vecí, ktoré im patria.

Z rozhodnutia mesta Pezinok zo dňa 26.09.2006 sp. zn. X/XX-K.-XXXXX/XXXX bolo povolené odstránenie stavby, ktorú obývali navrhovatelia. Rozhodne nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2006.

Z rozhodnutia mesta Pezinok zo dňa 10.01.2007 sp. zn. X/XX-U.-XXX/XXXX súd zistil, že odporcom bolo predbežným opatrením nariadené, aby sa zdržali výkonu búracích prác nehnuteľnosti, ktorú užívali navrhovatelia.

Z rozhodnutia č. j. XX XXX XX/XX/XXXX-A.-XX/XXX-C. zo dňa 21.03.2007 súd zistil, že odporca v 1. rade bol uznaný vinným z priestupku tým, že realizoval búracie práce napriek vydanému rozhodnutiu o predbežnom opatrení a bola mu uložená pokuta vo výške 20.000,- Sk.

Z rozhodnutia č. j. XX XXX XX/XX/XXXX-A.-XX/XXX-C. zo dňa 21.03.2007 súd zistil, že odporkyni v 2. rade bol uznaný vinným z priestupku tým, že realizoval búracie práce napriek vydanému rozhodnutiu o predbežnom opatrení a bola mu uložená pokuta vo výške 20.000,- Sk.

Z hromadného príkazu na úhradu zo dňa 10.04.2007 súd zistil, že odporcovia uhradili pokutu uloženú v správnom konaní na základe rozhodnutí č. j. XX XXX XX/XX/XXXX-A.-XX/XXX-C. Q. XX XXX XX/XX/ XXXX-A.-XX/XXX-C..

Z vyjadrenia navrhovateľov zo dňa 14.05.2013 vyplýva, že napriek tomu, že prišlo k preukázaniu, že nájomný vzťah k nehnuteľnosti, ktorú navrhovatelia obývali neexistoval, prišlo zo strany odporcov k zásahom do osobnostných práv navrhovateľov, a to tým, že boli nečinní pri odpojení bytu od ústredného kúrenia v lete v roku 2004 a neurobili žiadne kroky k odstráneniu predmetného stavu, nevykonali potrebné opravy na rozvodových sieťach elektrickej energie a byt odpojili od elektriny, konali v rozpore

s ustanovením § 32 Správneho poriadku, ignorovali rozhodnutie o predbežnom opatrením, ktorým bolo odporcom uložené, aby sa zdržali búracích práv nehnuteľnosti na I. XX/A v O., vypratali byt bez právoplatného rozhodnutia súdu o vyprataní bytu a veci patriace navrhovateľom uskladnili do skladových priestorov v O.. Týmto všetkým konali v rozpore s dobrými mravmi a zasiahli do osobnostných práv navrhovateľov.

Podľa SR, Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa SR, Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa , Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa , Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná []. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa od. 2 , Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv musia byť splnené hmotnoprávne podmienky: a) Existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať majetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote (integrite), b) Neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu, c) Existencia príčinnej súvislosti medzi a) a b) Pre vznik nároku na ochranu osobnosti musia byť všetky predmetné predpoklady splnené kumulatívne. Za absencie čo i len jedného z vyššie menovaných predpokladov nie je možné nárok na ochranu osobnosti priznať.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa prichádza do úvahy len pri takých zásahoch do osobnosti fyzickej osoby, ktoré je možné kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby je napríklad prípad, keď fyzická alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo pravdu skresľujúce skutočnosti.

Navrhovatelia v priebehu konania poukázali na skutočnosť, že „Pre konanie o zásahu do osobnostných práv navrhovateľov je potrebné preukázať skutočnosť, či nájomný vzťah medzi účastníkmi konania

existoval, keďže predpokladom o ochrane osobnosti je preukázanie protiprávneho a neoprávneného zásahu odporcov ako prenajímateľov a vlastníkov nehnuteľnosti.“

Vykonaním dokazovaním súd zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.05.2012, č. k. -360 ustálil, že nájomný vzťah k nehnuteľnosti na strane navrhovateľov nevznikol a to ani Zmluvou o dielo zo dňa 24.10.1964. Nájomný vzťah k bytu, ktorý sa nachádzal v nehnuteľnosti, ktorú neskôr nadobudli odporcovia nevznikol navrhovateľom ani konkludentne.

V konaní, ktoré sa právoplatne skončilo rozsudkom č. k. -360 tak bolo rozhodnuté o otázke, ktorá má vzhľadom na závery navrhovateľov význam pre rozhodnutie vo veci, pričom súd s poukazom na ustanovenie vychádza z predmetného rozhodnutia, čo do otázky existencie nájomného vzťahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak zo strany odporcov neprišlo v tomto smere k protiprávnemu konaniu a neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov.

Na vyššie uvedenom nič nemení ani nález Ústavného súdu -50, ktorým je v súlade s ustanovením súd viazaný len čo do výroku ktorým prišlo k zásahu do základných práv a slobôd navrhovateľov, konkrétne a SR a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru, keď k zásahu do osobnostných práv navrhovateľov prišlo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.03.2010, sp. zn. , (a nie konaním odporcov) a to v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia resp., keď sa Krajský súd v Bratislave nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia so zásadnými argumentmi navrhovateľov. Uvedené potvrdzujú aj závery Krajského súdu v Bratislave v rozsudku č. k. -360 v súlade s ktorým: „Odvolací súd obsah a závery rozhodnutia Ústavného súdu SR interpretuje tak, že dôvodom pre zrušenie v poradí prvého rozsudku odvolacieho súdu je bolo nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia, keď sa buď vôbec alebo nie dostatočne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami navrhovateľov v ich odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu, čím zasiahol do ústavných práv navrhovateľov.“

Na predmetnom nič nemení na skutočnosti, že po vydaní nálezu Ústavného súdu -50, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Krajský súd v Bratislave vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. -360, ktorým opätovne dospel k záveru o neexistencii nájomného vzťahu.

Protiprávnosť konania a neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv, najmä do práva na súkromný a rodinný život, česť a ľudskú dôstojnosť videli navrhovatelia aj v ďalšom konaní a odporcov, a to že boli nečinní pri odpojení bytu od ústredného kúrenia v lete v roku 2004 a neurobili žiadne kroky k odstráneniu predmetného stavu, nevykonali potrebné opravy na rozvodových sietiach elektrickej energie a byt odpojili od elektriny, konali v rozpore s ustanovením § 32 Správneho poriadku, ignorovali rozhodnutie o predbežnom opatrením, ktorým bolo odporcom uložené, aby sa zdržali búracích práv nehnuteľnosti na I. XX/A v O., vypratali byt bez právoplatného rozhodnutia súdu o vyprataní bytu a veci patriace navrhovateľom uskladnili do skladových priestorov v O.. Týmto všetkým konali v rozpore s dobrými mravmi.

Súd sa tak zaoberal skúmaním, či tieto jednotlivé čiastkové nároky napĺňajú základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za zásah do osobnostných práv a či tak následne existuje dôvod pre aplikáciu niektorého z prostriedkov ochrany v súlade s ustanovením .

Podľa tvrdení navrhovateľov protiprávne konanie odporcov malo spočívať a v nečinnosti odporcov pri odpojení nehnuteľnosti od ústredného kúrenia v lete v roku 2004 (samotný navrhovateľ v 2. rade uviedol tiež, že až v septembri 2004) a neurobili žiadne kroky k odstráneniu predmetného stavu a nevykonali potrebné opravy na rozvodových sietiach elektrickej energie a byt odpojili od elektriny.

Súd pri posudzovaní otázky, či týmto konaním prišlo k zásahu do osobnostných práv vychádzal aj zo skutočnosti, že dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv je okolnosť, že k zásahu došlo v rámci primeranej obrany chránených záujmov, či už vlastných, cudzích alebo verejných, pri výkone zákonom ustanoveného subjektívneho práva alebo pri plnení zákonom uloženej právnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. Septembra 2007, sp. zn. ).

Vzhľadom na predmetné má súd za to, že uvedeným konaním neprišlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľov. Pri skúmaní tejto otázky vychádzal súd aj zo záverov revíznych správ o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 29.11.2004 v súlade s ktorým kontrolované elektrické zariadenie nevyhovuje bezpečnej prevádzke. Obdobne mal za preukázané z odbornej prehliadky a odbornej skúšky plynového zariadenia zo dňa 20.12.2004, že plynové zariadenie nachádzajúce sa v priestoroch obývaných navrhovateľmi nie je schopné bezpečnej prevádzky.

S poukazom na vyššie uvedené konali odporcovia v súlade so svojou zákonnou povinnosťou vlastníkov tak, aby nedochádzalo k vzniku škody resp. ujmy na majetku, zdraví a pod. Právna úprava vlastníckeho práva v podmienkach slovenského právneho poriadku vlastnícke právo nielen ako súhrn práv, ale aj ako súhrn povinností.

Pri skúmaní, či prišlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv odporcov, ktoré by boli spôsobilé privodiť ujmu do ich osobnostných práv súd vychádzal aj z ďalších okolností prípadu. Súd považoval za relevantné najmä to, že odporcovia a aj ich právni predchodcovia od počiatku spochybňovali nájomný vzťah k nehnuteľnosti ktorú obývali. Odporcovia spochybňovali existenciu nájomného vzťahu nielen ústne, ale aj na základe právnych krokov, ktoré podnikli a to najmä podaním návrhu na vypratanie navrhovateľom, vrátením jednotlivých platieb, ktoré im navrhovatelia poukazovali za nájomné, ako aj zložením časti týchto peňažných prostriedkov do súdnej úschovy. Navrhovatelia tak z hľadiska existencie nájomného vzťahu nemohli byť dobromyseľní. Navrhovatelia neodstránili pochybnosti ohľadne ich nájomného vzťahu napríklad uzavretím riadnej nájomnej zmluvy.

Ďalšou relevantnou skutočnosťou pri posúdení neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv navrhovateľov je to, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporcovia podnikli všetky relevantné kroky smerujúce k tomu, aby sa s navrhovateľmi dohodli na vyriešení otázky ich bývania. Odporcovia ponúkli navrhovateľom niekoľko variantných riešení napr. dostavbou domu vo vlastníctve dcéry navrhovateľov (predmetný rodinný dom darovali navrhovatelia dcére na základe darovacej zmluvy v roku XXXX, a to bez tiarch resp. bez zriadenia vecného bremena v podobe práva doživotného bývania a užívania) na ktorej sa chceli podieľať vo výške 200.000,- Sk, ako aj riešením za súčinnosti mesta Pezinok umiestnením do penziónu dôchodcov. Ani jedno z predmetných riešení navrhovatelia neprijali resp. najskôr súhlasili a následne svoj súhlas odvolali resp. zmenili. Navrhovatelia v konaní sami potvrdili, že odporcovia im ponúkli niekoľko možných riešení situácie, čím potvrdili ich snahu o mimosúdne riešenie veci.

Pre posúdenie neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv navrhovateľov bola relevantná aj tá skutočnosť, že navrhovatelia v čase odpojenia od elektrickej energie uvedené priestory neobývali. Súd pritom vychádzal z výpovede navrhovateľky v 2. rade, ktorá sama vo svojej výpovedi dňa 17.09.2008 uviedla, že predmetný byt opustili v novembri v roku 2004, a nie v decembri 2004 v dôsledku odpojenia od elektrickej energie. Navrhovatelia, ktorých v tomto smere zaťažovala dôkazné bremeno nepreukázali, že by priestory opustili v decembri v roku 2004. Opak nepreukazuje ani oznámenie odporcov o odpojení od elektrickej energie z decembra 2004, ktorý nadväzoval práve na vyššie popísané revízne skúšky. Uvedené potvrdzuje aj to, že obdobne postupovali odporcovia aj pri odpojení plynu, a to na základe Správy o vykonaní odbornej skúšky plynového zariadenia zo dňa 20.12.2004.

Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na neoprávnenosť zásahu zo strany odporcov tým, že v rozpore s nariadeným predbežným opatrením, ktorým mesto O. uložilo odporcom povinnosť zdržať sa odstránenia nehnuteľnosti má súd za to, že predmetným konaním neprišlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov, ktorý by bol spôsobilý privodiť ujmu do osobnostných práv a to z dôvodu, že v čase keď prišlo k odstráneniu nehnuteľnosti v ktorej sa nachádzal byt obývaní navrhovateľmi, títo v predmetnom byte ani nežili a preukázateľne aj na základe vlastných tvrdení obývali rodinný dom vo výlučnom vlastníctve ich dcéry. Rozhodujúce je, že aj Ústavný súd SR v náleze - 50 uviedol, že ani samotné odstránenie stavby by v prípade existencie nájomného vzťahu nezakladalo zánik nároku na bytovú náhradu. Ak by sa preto v konaní sp. zn. preukázala existencia nájomného vzťahu mohol by navrhovateľom vzniknúť nárok na náhradný byt. Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. v ktorom neprišlo k preukázaniu vzniku nájomného vzťahu nemožno založiť nárok navrhovateľov na bytovú náhradu bez ohľadu na existenciu resp. neexistenciu nehnuteľnosti v ktorej sa predmet nájmu nachádzal.

Súd tiež považoval v tomto smere za relevantnú sankciu, ktorá bola uložená odporcom v správnom konaní za porušenie zdržať sa odstránenia stavby a to vo výške 20.000,- Sk pre každého. Uvedené tak možno považovať za dostatočné aj z hľadiska ochrany práv navrhovateľov, ale najmä ochrany verejného záujmu pred protiprávnym konaním.

Napokon súd nepovažoval za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov objektívne spôsobilý privodiť ujmu na ich právach ani konanie odporcov, keď z priestorov vypratali veci vo vlastníctve odporcov a to bez existencie rozhodnutia súdu, keď mal súd za preukázané, že odporcovia opakovane vyzývali navrhovateľov, aby odstránili veci z nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom asanácie, rovnako ako mal súd za preukázané, že navrhovatelia v čase vypratania vecí z predmetných priestorov už časť svojich vecí z tejto nehnuteľnosti dobrovoľne odstránili a sami ju už v tom čase neužívali.

Na ochranu práv odporcov hnuteľné veci, ktoré v byte, ktorí navrhovatelia dobrovoľne užívali navrhovatelia neodstránili odporcovia uložili do úschovy, na čo boli navrhovatelia upozornení a boli tiež vyzvaní, aby si predmetné veci z priestorov kde sú uskladnené vyzdvihli.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie v spojitosti s , kedy úspešným odporcom priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľom, ktorí vo veci úspech nemali, v danom prípade vnikli odporcom nasledovné trovy právneho zastúpenia:

Podľa „Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.“

Podľa „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.“

Podľa „O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

Podľa „Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.“

Podľa „Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.“

Odmena advokáta

Odporcovia si odmenu za zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) odmenu advokáta (advokátskej kancelárie) uplatňuje na základe tarifnej odmeny podľa Vyhlášky [ďalej len „Vyhláška“].

Podľa § 14b ods. 3 písm. a) Vyhlášky platnej a účinnej pre úkony od začatia konania do 17.09.2008„Základná sadzba tarifnej odmeny vo veciach ochrany osobnosti, vo veciach ochrany pred uverejňovaním informácií, ktoré sú zneužitím slobody prejavu podľa právnych predpisov o hromadných informačných prostriedkoch, a vo veciach vyplývajúcich z uplatňovania práv a povinností podľa predpisov o ochrane osobných údajov, je: ak sa požaduje náhrada nemajetkovej ujmy 20 000 Sk.“

Podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky platnej a účinnej pre úkony od začatia konania do 17.09.2008 „Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.“

Podľa Vyhlášky platnej a účinnej pre úkony od 10.08.2010 „Vo veciach ochrany osobnosti podľa , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 €, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000 €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.“

Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky platnej a účinnej pre úkony od 10.08.2010 „Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.“

Navrhovatelia sa v predmetnom konaní domáhali ochrany osobnosti vrátane priznania náhrady nemajetkovej ujmy. Pre úkony vykonané v predmetnom konaní do 17.08.2008 platí základná sadzba tarifnej odmeny vo veciach ochrany osobnosti ak sa požaduje náhrada nemajetkovej ujmy 20.000,00 Sk, t. j. 51,45 € za 1 úkon právnej služby. Podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky účinnej pre úkony do 17.09.2008 základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že oboch odporcov zastupoval 1 advokát, je hodnota jedného právneho úkonu vo výške 92,61 € bez DPH (51,45 € + 41,16 €).

Pre úkony vykonané v predmetnom konaní od 10.08.2010 do skončenia veci platí základná sadzba tarifnej odmeny vo veciach ochrany osobnosti ak sa požaduje náhrada nemajetkovej ujmy 2.000,00 €, t. j. 91,28 € za 1 úkon právnej služby. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky je hodnota 1 úkonu právnej služby pre ďalšieho účastníka konania, ktorý má spoločného zástupcu vo výške 45,64 € bez DPH (50 % z hodnoty celého úkonu). Celková suma jedného právneho úkonu je 136,92 € bez DPH.

17.12.2007 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 14 ods. 1 písm. a)] (1/1) 92,61 € 17.12.2007 písomné podanie na súd vo veci samej [§ 14 ods. 1 písm. b)] (1/1) 92,61 € 25.02.2008 účasť za konanie pred súdom (OS PK) [§ 14 ods. 1 písm. c)] (1/1) 92,61 € 14.05.2008 účasť za konanie pred súdom (OS PK) [§ 14 ods. 1 písm. c)] (1/1) 92,61 € 17.09.2008 účasť za konanie pred súdom (OS PK) [§ 14 ods. 1 písm. c)] (1/1) 92,61 € 10.08.2010 písomné podanie na súd vo veci samej [§ 14 ods. 1 písm. b)] (1/1) 136,92 € 19.10.2011 účasť za konanie pred súdom (OS PK) [§ 14 ods. 1 písm. c)] (1/1) 136,92 € 05.12.2011 písomné podanie na súd vo veci samej [§ 14 ods. 1 písm. b)] (1/1) 136,92 € 23.01.2012 ďalšia porada (rokovanie) s klientom (1 skončená hodina) [§ 14 ods. 2 písm. a)] (2/3) 91,28 € 27.11.2012 ďalšia porada (rokovanie) s klientom (1 skončená hodina) [§ 14 ods. 2 písm. a)] (2/3) 91,28 € 28.11.2012 účasť za konanie pred súdom (OS PK) [§ 14 ods. 1 písm. c)] (1/1) 136,92 € 17.12.2012 písomné podanie na súd vo veci samej [§ 14 ods. 1 písm. b)] (1/1) 136,92 € 17.04.2013 účasť za konanie pred súdom (OS PK) [§ 14 ods. 1 písm. c)] (1/1) 136,92 € 10.05.2013 písomné podanie na súd vo veci samej [§ 14 ods. 1 písm. b)] (1/1) 136,92 € 24.06.2013 ďalšia porada (rokovanie) s klientom (1 skončená hodina) [§ 14 ods. 2 písm. a)] (2/3) 91,28 € 22.07.2013 účasť za konanie pred súdom (OS PK) [§ 14 ods. 1 písm. c)] (1/1) 136,92 € Odmena advokáta 1.832,25 €

Hotové výdavky a náhrada za stratu času

Podľa § 15 Vyhlášky „Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).“

Hotové výdavky - Režijný paušál

Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky „Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.“

Úkony právnej služby vykonané od 01.01.2007 do 31.12.2007 2 (1/100) 591,58 € 5,91 € 11,82 € Úkony právnej služby vykonané od 01.01.2008 do 31.12.2008 3 (1/100) 632,54 € 6,31 € 18,93 € Úkony právnej služby vykonané od 01.01.2010 do 31.12.2010 1 (1/100) 721,40 € 7,21 € 7,21 € Úkony právnej služby vykonané od 01.01.2011 do 31.12.2011 2 (1/100) 741,00 € 7,41 € 14,82 € Úkony právnej služby vykonané od 01.01.2012 do 31.12.2012 4 (1/100) 763,00 € 7,63 € 30,52 € Úkony právnej služby vykonané od 01.01.2013 do 31.12.2013 4 (1/100) 781,00 € 7,81 € 21,24 €

Režijný paušál vo výške 104,54 €

Hotové výdavky - Cestovné

Podľa § 15 Vyhlášky „Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na ... cestovné ....“ dátum vzdialenosť SZN PCPL NZ NzSPH NzPCMV 28.11.2012 cesta zo sídla advokáta na súd (OS PK) a späť (20,00 km) 0,183 €/ km 1,511 € / l 1,93 € 3,66 € 5,59 € 17.04.2013 cesta zo sídla advokáta na súd (OS PK) a späť (20,00 km) 0,183 € / km 1,484 € / l 1,90 € 3,66 € 5,56 € 22.07.2013 cesta zo sídla advokáta na súd (OS PK) a späť (20,00 km) 0,183 € / km 1,481 € / l 1,89 € 3,66 € 5,55 € Cestovné vo výške 16,70 €

Náhrada za stratu času

Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky „Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.“

Dátum Cesta (čas strávený cestou do tohto miesta a späť) 1/60 Výpočtového základu NzSČ 28.11.2012 cesta zo sídla advokáta na súd (OS PK) a späť (1 začatá polhodina) 12,71 € 12,71€ 17.04.2013 cesta zo sídla advokáta na súd (OS PK) a späť (1začatá polhodina) 13,01 € 13,01 € 22.07.2013 cesta zo sídla advokáta na súd (OS PK) a späť (?začatých polhodín) 13,01 € 13,01 € Náhradu za stratu času vo výške 38,73 €

Na základe vyššie uvedených výpočtov ohľadne odmeny advokáta (1.832,25 €), hotových výdavkov a náhrady za stratu času (104,54 € a 16,70 € a 38,73 €) si odporcovia uplatňujú odmena za zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v celkovej výške 1.992,22 € bez dane z pridanej hodnoty.

Daň z pridanej hodnoty

Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky „Ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.“

Nakoľko je advokát (advokátska kancelária) odporcov platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 18 Vyhlášky zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto Vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát (advokátska kancelária) povinný platiť podľa osobitného predpisu. Trovy právneho zastúpenia celkom 2.390,66 €

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Pokiaľ odporca dobrovoľne neplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, navrhovateľ môže svoju pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdneho exekútora.