Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/8/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 35 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 6124/17, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -14, zo dňa 25.02.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a exekučné konanie z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu nevyhnutných trov exekučného konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 6124/17 zamietol. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Vecne argumentoval tým, že za exekučný titul v tomto konaní označil oprávnený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž v Bratislave, sp. zn. zo dňa 16.08.2016. Na odôvodnenie uviedol, že súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávneného, pričom túto skutočnosť je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov predmetnej exekúcie, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci. S odvolaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -37 zo dňa 13.04.2011, ktorým je podľa viazaný, uzavrel, že nemožno poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril a v jeho nadväznosti potom Zákon o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých jeho formálnych náležitostí tak, ako to vyžaduje Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky potom zisťuje exekučný súd, či splnené hmotnoprávne podklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

Uvedené znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR 5/2000. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ako ďalšiu vadu namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, čoho dôkazom je tvrdenie, že medzi stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka, k čomu oprávnený uviedol, že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci konal súd prvej inštancie nad rámec zákonných ustanovení, pretože rozhodcovskou doložkou bolo umožnené spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva, čím nebolo porušené ustanovenie . Okrem toho namietol, že nález ÚS SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy ním nie sú viazané. Odkázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré JUDr. Rudolfa Krutého poverili vykonaním exekúcie i na ďalšiu judikatúru. To, že súdny exekútor bol v minulosti radovým zamestnancom oprávneného, podľa neho nezakladá samo osebe pochybnosť o jeho nezaujatosti. Záverom oznámil meno nového súdneho exekútora (JUDr. Ivan Nestor).

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( a Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), pričom v súlade s ustanovením prihliadal aj na vady týkajúce sa procesných podmienok, pričom zistil, že ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, došlo k strate procesnej spôsobilosti na strane povinného z exekučného titulu A. B., z ktorého dôvodu bolo potrebné napadnuté uznesenie podľa zrušiť a podľa exekučné konanie zastaviť.

4. Podľa ustanovenia , môže odvolací súd v zásade prihliadať iba na odvolacie dôvody vymedzené v odvolacej lehote v podanom odvolaní. Avšak podľa ods. 2 cit. ust., musí súd zároveň z úradnej povinnosti prihliadať aj na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Na splnenie procesných podmienok je povinný súd prihliadať v zásade v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania ( ). Medzi procesné podmienky patria aj tie, ktoré musia byť splnené na strane strán sporu, resp. účastníkov konania. Procesnými podmienkami na strane strany sporu sú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

6. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Procesná subjektivita podľa vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou, resp. účastníkom konania. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim narodením a stráca ju svojou smrťou. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany/účastníka konania, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Neexistencia tejto procesnej podmienky u sporovej strany predstavuje spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Ust. normatívne pokrýva tie situácie, ak strana/účastník konania nedisponuje procesnou subjektivitou od samotného začiatku konania. Ak súd zistí, že strana sporu/účastník konania nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.

12. V danom prípade odvolací súd z lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred začatím exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 06.02.2017. Z toho je zrejmé, že osoba, ktorú oprávnený označil za povinného už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nežila, a teda nemala spôsobilosť na práva a povinnosti, teda nemala ani procesnú subjektivitu. Súd prvej inštancie sa preto dopustil procesného pochybenia, ak napriek tomu v konaní pokračoval a rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd preto podľa napadnuté rozhodnutie zrušil. Nakoľko je nedostatok procesnej subjektivity pred začatím konania neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorú je podľa súd povinný prihliadať počas celého konania, odvolací súd podľa v spojení s a exekučné konanie zastavil.

13. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

14. Pretože odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o náhrade trov konania ( ).

15. O náhrade trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) potom rozhodol odvolací súd s použitím , v spojení s a Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že oprávnený podaním návrhu súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý bol už v tom čase mŕtvy, zavinil zastavenie exekučného konania, priznal súdnemu exekútorovi nárok voči oprávnenému na náhradu nevyhnutných trov exekučného konania.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).