Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-103-2013.pdf
PDF · 77.7 KB
Case nature
Subarea
1Co/103/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, V., zastúpeného Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 42/97, proti žalovanému: Santander Consumer Bank S.A. so sídlom Strzegomska 42c, 53-611 Wroclav, Poľská republika, o zaplatenie 923,98 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17C 47/2013-23 z 02.04.2013 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu značky Volkswagen Golf 1,4 Trend. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Nariadil vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 99,50 Eur krátený o 6,63 Eur v celkovej sume 92,87 Eur prostredníctvom Daňového úradu Prešov do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia daňovému úradu.
Vychádzal zo zistenia, že predmetom žaloby je určenie vlastníckych práv k hnuteľnej veci - osobnému motorovému vozidlu. V tomto konaní nejde o nárok z mimozmluvnej zodpovednosti, kde by súd pri posudzovaní právomoci vychádzal z miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.
Z ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 44/2011 z 22.12.2000, čl. 2 až čl. 22 nevyplýva ustanovenie, ktorým by bola daná právomoc slovenského súdu na konanie. Článok 2 bod 1 tohto Nariadenia sa vzťahuje na fyzické osoby, v danom prípade nejde o osobitnú právomoc podľa článku 5 až 7, článok 22 bod 1 tohto Nariadenia upravujúci výlučnú právomoc sa týka konaní, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti. V zmysle čl. 23 zmluvné strany kúpnej zmluvy nedohodli právomoc súdu pre prípadné riešenia sporov.
Súd je toho názoru, že na posúdenie právomoci je potrebné aplikovať v zmysle § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov ustanovenie § 37 tohto zákona. V danom prípade nie je daná na konanie právomoc slovenských súdov, keď žalovaný nemá sídlo alebo majetkové práva na území Slovenskej republiky.
Ak súd zistí, že nie je daná právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Súd nemôže postúpiť vec súdu iného štátu. Len v odôvodnení
uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný súd v inom členskom štáte.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.
Poukázal na to, že s právnym názorom súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť, že Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 neupravuje právomoc súdu v konaní o určenie vlastníckych práv k hnuteľnej veci, kde žalovaný je právnickou osobou.
Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je potrebné aplikovať aj v tomto prípade, nakoľko nariadenie sa vzťahuje nielen na fyzické ale aj právnické osoby. Vyplýva to z ustanovenia čl. 60 bod 1 tohto Nariadenia, podľa ktorého na účely tohto Nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má registrové sídlo ústrednú správu alebo hlavnú prevádzkareň.
Predmetom konania je síce určovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, dôvodom jej podania je však skutočnosť, že žalovaný sa domáha cestou Policajného zboru Slovenskej republiky vydania predmetnej hnuteľnej veci do Poľskej republiky. Žalobcovi teda reálne hrozí, že vydaním predmetnej hnuteľnej veci žalovanej mu vznikne škoda. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je preto opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Podanou žalobou žalobca chce predchádzať vzniku možnej škody, ktorá by mu odňatím motorového vozidla mohla vzniknúť. Nakoľko k odňatiu vozidla, teda ku škodnej udalosti by došlo v obvode Okresného súdu Poprad, má tento súd v zmysle článku 5 bod 3 Nariadenia osobitnú právomoc v predmetnej veci. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Podľa článku 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 bod 3 osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
Pokiaľ žalobca v žalobe sa odvolával aj na ustanovenie § 86 ods. 2 O.s.p., z tohto ustanovenia vyplýva, že proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno uplatniť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.
V zhode so súdom prvého stupňa aj odvolací súd konštatuje, že žiadne z týchto ustanovení, o ktoré sa opiera žalobca v otázke posúdenia miestnej príslušnosti, nemožno aplikovať v predmetnej veci, ako to vyplýva z článku 5 bod 3 Nariadenia č. 44/2001, toto ustanovenie nemožno aplikovať na predmetnú vec, pretože nejde o súd miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
Predmetom tohto konania je totiž určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci a nie nárok na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu.
Okolnosť, že neúspechom v tejto žalobe vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu by mohla vzniknúť žalobcovi škoda, je sekundárnou záležitosťou pri posudzovaní problematiky miestnej príslušnosti súdu prvého stupňa.
Taktiež aplikácia ustanovenia § 86 ods. 2 O.s.p. v otázke miestnej príslušnosti súdu prvého stupňa v tomto konaní je vylúčená, pretože samotný žalobca tvrdí, že predmetné motorové vozidlo je jeho majetkom a nie majetkom žalovaného a samotný žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu. Nemožno preto konštatovať pre účely určenia miestnej príslušnosti, že by Okresný súd Poprad mal byť súdom, v obvode ktorého má žalovaný svoj majetok.
V ostatnom sa pridržiava v celom rozsahu odvolací súd argumentácie súdu prvého stupňa, najmä vo vzťahu k správnej aplikácii ustanovenia § 37 zákona č. 97/1963 Zb., pričom aj z tohto ustanovenia vyplýva, že so zreteľom na charakter žaloby a charakter tvrdení, ktoré žalobca produkoval v žalobe, nemožno konštatovať, že by majetok žalovaného sa nachádzal v obvode Okresného súdu Poprad, na ktorý bola podaná žaloba.
Ako bolo vyššie naznačené, samotný žalobca tvrdí, že motorové vozidlo, ktoré je predmetom tohto konania, je jeho vlastníctvom.
Za týchto okolností správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ v zmysle § 103 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v predmetnej veci z dôvodu nedostatku podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a to z toho dôvodu, že predmetná vec nespadá do právomoci slovenských súdov.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ konanie v predmetnej veci zastavil, pričom ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, súd prvého stupňa nemá možnosť postúpiť vec súdu iného štátu a môže len poučiť účastníkov o nutnosti podania žaloby na súd iného členského štátu, čo sa v danom prípade aj stalo.
So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého uznesenia aj o trovách konania a vrátení súdneho poplatku, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.