Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/111/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, T., o zaplatenie 703,73 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 07.03.2013 č. k. -39 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS voči platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov č. k. -34 zo 16.01.2013. Súd prvého stupňa uviedol, že je potrebné posúdiť či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní a následne to, či vedľajší účastník môže účinne podať odpor proti platobnému rozkazu. Uviedol, že účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v sporovom konaní a pokiaľ ide o skrátené konanie, ktorým je aj konanie o vydanie platobného rozkazu, tieto účinky môžu nastať až po podaní odporu. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Zdôraznil, že vzhľadom na tento záver v danom prípade nemožno považovať Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS za vedľajšieho účastníka, a preto spomínané Združenie nie je oprávnené k podaniu odporu voči platobnému rozkazu. Podľa súdu prvého stupňa aj z gramatického výkladu a tiež možno vyvodiť, že vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odporu proti platobnému rozkazu, nakoľko toto právo má len odporca, čo je potrebné vykladať v kontexte samotného zmyslu právnej úpravy skráteného súdneho konania. Na základe týchto záverov odpor voči platobnému rozkazu vyhodnotil ako podaný neoprávnenou osobou, a preto ho odmietol podľa

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Vedľajší účastník v podanom odvolaní uvádza, že takto prezentovaný názor súdu prvého stupňa neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných a rezignovaných spotrebiteľov práve v skrátenom konaní, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí sa na súdoch SR stále rieši vydávaním platobných rozkazov v rozpore s , keď súdy SR masovo vydávajú platobné rozkazy aj vo veciach, v ktorých sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. V takýchto veciach je jedinou účelnou, hospodárnou a efektívnou pomocou spotrebiteľovi predovšetkým vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka do konania, a preto je potrebné vykladať zákon tak, že združenie tak môže urobiť kedykoľvek do právoplatného skončenia veci a podania odporu môže vedľajší účastník uskutočniť v zákonnej lehote, to znamená v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi. Len tak sa môžu naplniť vysoké ciele politiky EÚ a z nej vyplývajúci všeobecný záujem pri ochrane spotrebiteľov v SR. Rezignovaný a neinformovaný spotrebiteľ sám odpor proti platobnému rozkazu,

ktorý ani vôbec nemal byť vydaný, nepodá. Nedôveruje súdu, advokátovi, ani združeniu, a preto sám pomoc nevyhľadá. Ex offo súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok sa stáva v skrátenom konaní po vydaní platobného rozkazu v spotrebiteľských veciach len ilúziou. Je preto nesprávna právna argumentácia súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu. Zdôrazňuje, že vedľajší účastník, ak vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké práva a povinností ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje a plynie mu samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá začína dňom doručenia platobného rozkazu. Poukazuje taktiež na novelu , pokiaľ ide o ustanovenie , a to s účinnosťou od 15.10.2008. Čo sa týka zistenia a posúdenia súhlasu alebo nesúhlasu spotrebiteľa s odporom podaným vedľajším účastníkom, poukázal na ust. Má za to, že prípadný nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník, musí byť kvalifikovaný, teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou veci. Súd preto neodmietne odpor vedľajšieho účastníka, ak je zjavne v prospech oprávnených záujmov, o ktorých hlavný účastník nemusí byť informovaný. To je klasický prípad spotrebiteľských konaní, kedy priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže ani využívať procesné inštitúty na svoju obranu. Ak sú odmietol odpor vedľajšieho účastníka, postupoval v rozpore s cieľmi EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 38 a 47 Charty základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukázal taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané v konaní sp. zn. . Zdôraznil tiež aj to, aká je konštantná judikatúra Krajského súdu v Prešove pri posudzovaní danej problematiky. V zmysle týchto dôvodov navrhol vedľajší účastník podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalobca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v , spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ust. v znení platnom od 15.10.2008. Je nutné zdôrazniť, že týmto ustanovením bola zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastník. Pri týchto subjektoch zákon nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Je tomu tak preto, lebo cieľom tejto úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania pre nich vyplýva priamo zo zákona.

Vedľajší účastník podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len na dobu trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie končí.

Začiatok konania je daný dňom, kedy došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu ( ).

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo plynie z ust. Má teda právo podať odvolanie aj dovolanie. Z ustanovení nevyplýva nemožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka. V tejto

súvislosti je nutné zdôrazniť, že platobný rozkaz predstavuje formu rozhodnutia v skrátenom konaní bez vypočutia žalovanej strany, kedy sa vychádza zo skutkových tvrdení uvedených žalobcom ( ). Pri takejto skrátenej forme rozhodovania je možnosť ohrozenia práv spotrebiteľa vystupujúceho na strane žalovanej podstatne vyššia. Preto, ak vedľajší účastník chrániaci záujmy spotrebiteľa môže podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v riadnom konaní, o to viac je potrebné pripustiť možnosť vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu vydanému v skrátenom konaní. Inak ani efektívna ochrana spotrebiteľa nemôže byť zabezpečená. Odpor proti platobnému rozkazu je prostriedkom brániacim uplatňovanie nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, a preto niet dôvodu vylúčiť možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka, ako subjektu zameraného na ochranu spotrebiteľov.

Keďže v prejednávanej veci vedľajší účastník nepochybne vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania, odpor proti platobnému rozkazu podal v zákonom určenej 15-dňovej lehote ( ) počítanej odo dňa doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi a žalovaná nevyjadrila nesúhlas s podaním odporu zo strany vedľajšieho účastníka, odvolací súd v zmysle a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.