Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/76/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D., o zaplatenie sumy 6.162,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 16. júna 2022, č. k. -124

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 6.162,62 eura s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovaným uzavrel zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty E., A., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 13140379, so schváleným úverovým rámcom vo výške 4.500,- eur, štandardnou mesačnou splátkou vo výške 150,- eur, s dohodnutým úrokom vo výške 19,20%. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 8.6.2021 kumulatívny výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.5.2021 na úhradu vo výške 6.162,62 eura, predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného. Nakoľko žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 20.6.2021, vznikol žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške, ktorý si žalobca uplatnil z dlžnej sumy vo výške 8,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.6.2021 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ust. až 3, a , a , až 3 a v znení účinnom do 28.2.2007, t.j. v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“) a ) až e), až 8 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, právne posúdil vzťah strán ako záväzkový z úverovej zmluvy, požívajúci ochranu spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. a nasl. . Prvoinštančný súd hodnotil uplatnený nárok najprv z hľadiska jeho premlčania so záverom o jeho nepremlčaní. Následne posudzoval predmetnú úverovú zmluvu z hľadiska dodržania jej obligatórnych obsahových náležitostí, pričom zistil jej rozpor s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko „neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...“, keďže „v zmluve je uvedená mesačná splátka sumou 66,38 Eur (2.000,00 Sk) a následne zvýšenou až na sumu 150,00

Eur, bez uvedenia počtu splátok a termínov splatnosti.“ Konštatoval aj absenciu údaja v úverovej zmluve o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, čo podľa neho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Obchodných podmienkach považoval bez akejkoľvek analýzy len citovaním znenia príslušnej časti Obchodných podmienok za neurčité a nezrozumiteľné. Doplnil, že „Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania Zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.“ Vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov citoval ustanovenie článku VI. bodu 37 Obchodných podmienok, v zmysle ktorého klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) spojenú s revolvingovým úverom. Právne uzavrel, že neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov je neprijateľnou podmienkou, ako to má na mysli ustanovenie , a tiež, že ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru za súčasnej nespornosti skutkových zistení o celkovej čerpanej istine a celkovo žalovaným uhradenej sume vyvodil nedôvodnosť žaloby. Rozhodnutie o trovách súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na plným procesným úspechom žalovaného v spore, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe vyhovel, prípadne ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nesprávnosť skutkových záverov a následného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v predmetnej zmluve absentujú podstatné náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) a g) ZoSÚ zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má podľa konštatovania súdu prvej inštancie za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pričom rovnako ako v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že v prípade žalovanej úverovej zmluvy ide o revolvingový úver vo forme kreditnej karty, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Doplnil, že ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec, resp. ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje, čiže v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, a teda nie je možné ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, či počet, výšku alebo termín splatnosti splátky, resp. nie je možné určiť ani iné náležitosti tohto úveru, ktoré zákon vyžaduje pri iných druhoch spotrebiteľských úverov. Z toho dovolateľ vyvodil, že pokiaľ ide o náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, pri špecifickom type produktu, akým je revolvingový úver vo forme kreditnej karty, nie je objektívne možné určiť presnú sumu, počet ani termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko o týchto údajoch veriteľ v čase uzatvárania zmluvy nemal a ani nemohol mať vedomosť, vzhľadom na to, že tieto sa priamo odvíjajú od rozhodnutia a následného konania dlžníka, sú premenlivé a nie je ich možné spoľahlivo určiť a teda ani v zmluve vyjadriť presným číslom. Doplnil, že keďže zmluva bola v prejednávanom prípade uzatvorená na dobu neurčitú, nebolo pri jej dojednávaní vopred možné určiť počet splátok. Poznamenal, že v cit. zákone nie je uvedené, že nedodržanie ust. § 4 ods. 2 písm. a) spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, t. j. zákon nesankcionuje prípadné nedodržanie tohto ustanovenia bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Mal za to, že predmetná zmluva obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, keďže v Úverových podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, bolo v čl. VI bod 37, je jasne a zrozumiteľne uvedené, že „Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné dopredu vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) spojenú s revolvingovým úverom...Skutočnú RPMN je možné vypočítať spätne podľa skutočného čerpania revolvingového úveru a uskutočnených splátok...“, pričom úverové podmienky ďalej v časti „ďalšie užívateľské informácie“ obsahujú indikatívny výpočet RPMN. Vyjadril sa k názoru súdu, podľa ktorého zmluva neobsahuje informáciu ohľadom úrokov a poplatkov a preto v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať takýto úrok alebo poplatky, v ktorej súvislosti poukázal charakter úveru, pri ktorom je výška štandardnej úrokovej sadzby pohyblivá (čl. VI bod. 32 Úverových podmienok). Vytkol súdu prvej inštancie, že, napriek nespornosti jeho skutkových tvrdení, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval a bol počas celého konania v otázke absencie konkrétnych náležitostí zmluvy pasívny, a to aj napriek tomu, že sa žalovaný zúčastnil nariadeného pojednávania, avšak jediná námietka, ktorú ohľadom uplatňovaného nároku vzniesol, bola námietka premlčania (s čím sa súd vysporiadal tak,

že nárok posúdil ako uplatnený pred uplynutím premlčacej doby) a ďalej žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a žiadne iné prostriedky procesnej obrany neprodukoval, porušil princíp rovnosti strán a nestranného súdu, pokiaľ z vlastnej iniciatívy rozporoval náležitosti zmluvy, a to bez akejkoľvek ingerencie žalovaného. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , , a . Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

8. Záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi len istinu požičanej (čerpanej) sumy, bol podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vystavaný na úvahe o spotrebiteľskej neprijateľnosti zmluvnej podmienky „neuvedenia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov“ a na myšlienkovej konštrukcii, že chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o ročnej percentuálnej miere nákladov, majú za dôsledok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Obe tieto východiská, ktoré boli pri formovaní napadnutého rozhodnutia bezpochyby rozhodujúce, nemožno podľa posúdenia odvolacieho súdu v okolnostiach prípadu považovať za správne.

9. Podľa ust. veta prvá v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

10. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Citované ustanovenia zakazujú pod následkom neplatnosti v spotrebiteľských zmluvách uvádzať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inak povedané, zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je

obmedzená tiež tým, že nedovoleným a teda neplatným je tiež i dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom postavení.

12. Vo všeobecnosti je potrebné vyjsť z toho, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemôže byť vystavaný len na subjektívnom hodnotení sudcu, ale musí byť vždy preskúmateľným výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán ( veta prvá ). Nakoľko je dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa zakladá, záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyhnutne bez kvalifikovaného zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde. Tu dáva odvolací súd do pozornosti, že súd prvej inštancie považuje neexistujúce ustanovenie úverovej zmluvy (neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov) za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo je pojmovo vylúčené, pričom navyše následkom prípadnej neprijateľnosti akejkoľvek zmluvnej podmienky je jej absolútna neplatnosť a nie bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

13. Bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere, má v prípade spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej. Zmluvný vzťah je v takomto prípade založený relevantným právnym titulom, na základe ktorého sú zmluvné strany povinné si navzájom plniť, aj keď zo strany spotrebiteľa v obmedzenom rozsahu, nekorešpondujúcom s ustanoveniami zmluvy o úrokoch, poplatkoch (nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. , zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk).

14. Súd prvej inštancie na vec správne aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 a ďalšiu právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktorá však nestanovovala sankciu za porušenie povinnosti uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonom predpokladané podstatné náležitosti v podobe straty nároku veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov.

15. Právny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založený na jeho myšlienkovej konštrukcii uvedenej v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku je teda nesprávny, keďže takýto ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení /v preskúmavanej veci neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov a RPMN, ktoré boli obsahovými náležitosťami zmluvy upravené v a / nemal oporu v v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorým sa riadi spotrebiteľský právny vzťah medzi stranami.

16. Takisto je nesprávna jeho domnienka o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sformulovaná bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorú vyvodil, resp. ak pri jej formovaní vyšiel z ust. v znení účinnom do 30.6.2006, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda z úplne iného dôvodu, navyše za situácie, ak podľa jeho skutkových zistení boli úroky, poplatky a RPMN upravené v čl. V. Obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy. Nijako nevysvetlil ani svoj záver o neurčitom a nezrozumiteľnom vymedzení úrokov spôsobom uvedeným v Obchodných podmienkach, ani nevyvodil následok tohto nezdôvodneného subjektívneho konštatovania.

17. Odvolaciemu súdu sa žiada na tomto mieste pripomenúť závery formulované Súdnym dvorom Európskej únie v rozhodnutí C-42/15 zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Zároveň platí, že podmienka písomného zachytenia náležitostí na trvalom nosiči nie je spojená s požiadavkou podpisu takého nosiča.

18. Súd prvej inštancie pod vplyvom nesprávnej interpretácie ním použitej právnej normy a následkom neposudzovania veci v celom spektre rozhodujúcich právnych otázok, nevenoval už pozornosť, preto nevykonal dokazovanie a na jeho základe neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti

uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku, a tiež v závislom výroku o trovách konania ( ) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

19. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie uplatneného nároku z revolvingového úveru. K tomu vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. , súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 ) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu ( ), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. , ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. Vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností, a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na konkrétny obsah zmluvných dojednaní, a tiež aj ich reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia podstaty procesným poriadkom sledovaného cieľa civilného sporového konania, ktorým je ochrana zákonnosti, spotrebiteľské právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia jeho právnych povinností.

20. K spôsobu právneho posúdenia veci a posudzovaniu nároku žalobcu odvolací súd konštatuje, súd prvej inštancie vo svojich záveroch náležite nepremietol ani povahu úveru, ktorý mal byť žalovanému poskytnutý. Niet totiž pochybnosti o tom, že žalovaný mal úver čerpať prostredníctvom kreditnej karty, ktorý sa od štandardného úveru odlišuje najmä jeho revolvingovým charakterom. Revolvingový úver je automaticky obnovovaný úver, ktorý možno čerpať opakovane, vždy do výšky úverového limitu. Špecifické podmienky revolvingového úveru už vo svojej podstate vylučujú možnosť vyjadrenia údajov, ktoré zákon predpokladá u štandardných úverov. Veriteľ ani dlžník v čase uzavretia zmluvy nepoznajú základné úverové parametre, predovšetkým ale výšku čerpaného úveru, časové súvislosti jeho splácania a cez to ani výšku celkových nákladov spojených s úverom, čo logicky predurčuje možnosť len ich rámcovej zmluvnej úpravy. Na takúto situáciu myslí ust. , ktorý (tiež) v prípade úverov, pri ktorých nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, do ktorej kategórie bezpochyby spadajú aj revolvingové typy úverov, ukladá veriteľovi povinnosť najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľa písomne informovať o úverovom limite, ak je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Či k takémuto informovaniu žalovaného došlo aj v danom prípade zistí súd prvej inštancie. Takýmto informovaním by podľa názoru odvolacieho súdu právny predchodca žalobcu učinil zadosť povinnostiam na úseku spotrebiteľskej ochrany žalovaného z hľadiska požiadavky obsahu i spôsobu informovania spotrebiteľa o úverových podmienkach. Odvolací súd má za to, že zmluvným základom úverového vzťahu strán je zmluva o pôžičkovej karte QUATRO zo dňa 15.6.2006, ktorá vo svojej komplexnej úprave zahŕňajúcej v sebe tiež všeobecné podmienky, oznámenie o poskytnutí úveru a tiež prípadnú ďalšiu zmluvnú dokumentáciu (napr. sadzobník poplatkov) napĺňa všeobecné i osobitné podmienky platnosti právneho úkonu.

21. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že v podmienkach slovenského právneho poriadku bola odplata za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi prvýkrát ustanovená v s účinnosťou od 1.1.2008 a ust. a v znení v spojení s nariadením vlády SR č. , ktorým sa ustanovila najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.7.2008. Vzhľadom na to, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy platná a účinná zákonná úprava maximálnu výšku úrokov za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (ako odplaty za požičanie peňažných prostriedkov) nijako nelimitovala (neobmedzovala), zákonodarca exaktne nestanovil strop výšky prípustnej odplaty za poskytnutý úver či pôžičku spotrebiteľovi, právna

úprava tak nevytvárala priestor pre účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv spotrebiteľa. To však neznamená, že bolo možné dohodnúť akúkoľvek, neobmedzenú výšku úrokov.

22. ESD v rozhodnutí vo veci veci C42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej ďalej vo vzťahu k určitosti vyjadrenia časových aspektov realizácie úverovej zmluvy i k následkom absencie niektorých jej náležitostí formuloval hneď niekoľko interpretačných záverov. ESD v tomto rozhodnutí skonštatoval, že z pohľadu smernice 2008/48/ES nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň tu ESD prezentoval záver, že zmyslu a cieľu smernice zodpovedá predpoklad takej vnútroštátnej úpravy a jej výklad vnútroštátnymi orgánmi, ktoré za bezúročný a bezpoplatkový považujú úver pri absencii niektorej z náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 smernice len pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Reagujúc na interpretačné závery ESD v už zmienenom rozhodnutí sa právna prax medzičasom už vysporiadala s otázkou výkladu ust. v tom zmysle, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, a že pokiaľ predmetná norma hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (por. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 22.2.2018).

23. Odvolací súd v tomto smere upriamuje pozornosť aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. januára 2014, v ktorom tento konštatoval, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana, vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa . Ústavný súd v tomto rozhodnutí zároveň zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z .

24. Odvolací súd napokon pripomína tiež, že procesná ochrana spotrebiteľa musí vždy nadväzovať na podstatu spotrebiteľského hmotného práva, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, aby súd prvej inštancie v okolnostiach prípadu nateraz vzhliadol niektorý z týchto objektov spotrebiteľskej ochrany, pričom ani odvolací súd z doposiaľ známych faktov nezistil, aby v danom prípade ochrana spotrebiteľa opodstatňovala potrebu dokazovania nesporných skutočnosti a aby v úvahách nevyhnutne odôvodňovala pochybnosť o existencii právneho vzťahu strán, ktorý strany niekoľko rokov bezproblémovo realizovali a nespochybňuje ho ani sám žalovaný. Treba mať na zreteli tiež, že aj v spotrebiteľských sporoch musí rozhodnutie súdu smerovať k spravodlivému a vyváženému usporiadaniu pomerov strán tak, aby sa spotrebiteľovi v okolnostiach prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej ochrany za súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv dodávateľa. Účelom spotrebiteľskej ochrany je eliminovať dopady nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa oproti dodávateľovi a nie ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami neplnenia si povinností, ktoré za spotrebiteľsky prijateľných podmienok prevzal. Preto spôsob posudzovania hmotnoprávnych oprávnení a povinností spotrebiteľa, ale aj rozsah procesných ohľadov, ktorých sa spotrebiteľovi v sporovom konaní dostáva ( a nasl. ) má svoje limity; v žiadnom prípade neznamenajú úplné vylúčenie základných atribútov právnej istoty, a v nadväzujúcich procesných podmienkach ani kontradiktórnosti konania.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).