Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/106/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: O. N., D.. XX.X.XXXX, N. Š. XX, H., zast.: advokátskou kanceláriou B & S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingova 5, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zast.: advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 892,22 eura s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 20.12.2010, č.k. -220, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. -220 zo dňa 20.12.2010 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,63 eura, k rukám jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Dovolanie vo veci nepripúšťa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 892,22 eura istiny s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.4.2010 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 402,50 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrhom zo dňa 18.5.2010 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia súdom priznanej pohľadávky s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 23.6.1997 uzatvorila s odporcom zmluvu o dôchodku nazvanú ako Zmluva o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom je doživotné plnenie z podporného dôchodkového fondu odporcu, a výpoveď tejto zmluvy zo strany odporcu považuje za neplatnú. Uplatnená pohľadávka predstavuje neposkytnuté plnenie za mesiac 4/2010.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, pretože považuje zmluvu o dôchodku za absolútne neplatnú pre nesplnenie písomnej formy z dôvodu absencie jej podpisu vtedajším predsedom predstavenstva L.. L. G. ako osoby konajúcej v tom čase za odporcu. Ďalším dôvodom neplatnosti zmluvy je nedostatočná identifikácia oprávnenej osoby, ktorá je označená len menom a priezviskom, ktoré svedčí viacerým osobám. Pokiaľ by aj zmluva bola platná, odporca ju považuje za zmluvu, ktorá sa uzatvára na dobu neurčitú, a teda je možné aplikovať na ňu ust. , podľa ktorého bol zmluvný vzťah

ukončený výpoveďou. Odporca má za to, že pojem použitý v ust. „na doživotne“ nie je stanovením času, počas ktorého má zmluva trvať, ale len vyjadrením toho, že plnenie je obmedzené na osobu veriteľa. Každá zmluva o dôchodku uzatvorená „na doživotne“ je preto zmluvou na dobu neurčitú, a je možné ju vypovedať.

Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že dňa 23.6.1997 účastníci uzavreli zmluvu o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s., a to navrhovateľka ako príjemca a odporca zastúpený predsedom predstavenstva a prezidentom L.. L. G. ako povinným s tým, že zmluvu podpísal za odporcu M.. C.. Predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie navrhovateľke z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového fondu (ďalej len PDF) podľa štatútu fondu, a to vo výške 26.879,- Sk mesačne k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia navrhovateľky, na základe skutočností uvedených v žiadosti o plnenie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4 zmluvy, výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu 6 zmluvy, záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu. Žiadosťou o poskytnutie plnenia z PDF SLSP, a.s. zo dňa 23.6.1997 si navrhovateľka u odporcu uplatnila poskytnutie plnenia z PDF SLSP, a.s. z dôvodu, že spĺňa podmienky čl. III Štatútu PDF SLSP, a.s.. Navrhovateľka je v predmetnej žiadosti identifikovaná menom, priezviskom, dátumom a miestom narodenia, rodným číslom a adresou pobytu. Za odporcu žiadosť podpísala osoba za personálny a sociálny úsek, riaditeľ personálneho a sociálneho úseku a generálny riaditeľ divízie ľudských zdrojov. Z výpovede navrhovateľky mal súd za zistené, že podporný dôchodkový fond vznikol v r. 1993 s cieľom zabezpečiť životnú úroveň pracovníkov odporcu, ktorí spĺňali podmienky pri odchode do dôchodku. Navrhovateľka u odporcu pracovala od 15.1.1957 do odchodu do dôchodku 31.1.1997, teda 40 rokov. Do dôchodku odchádzala z pozície riaditeľky okresnej pobočky v Trenčíne. Sama bola pri zrode myšlienky založenia PDF, pričom dôvodom jeho vzniku bola motivácia odmeniť pracovníkov odporcu, nakoľko ich dôchodky by boli minimálne. Odporca na základe predmetnej zmluvy plnil navrhovateľke až do 31.3.2010. V júni 2002 bývalým pracovníkom poslal návrhy dohody o ukončení zmluvy s tým, že im vyplatí jednorazové vyrovnanie, čo u navrhovateľky malo činiť 1,188.400,- Sk, pričom v sprievodnom liste bolo uvedené, že pokiaľ sa navrhovateľka do určeného termínu nevyjadrí, bude odporca svoje záväzky podľa zmluvy plniť tak ako doposiaľ. Dňa 26.10.2009 potom odporca doručil navrhovateľke výpoveď zo zmluvy s poukazom na ust. . Z výpovede zmluvy poskytovanie plnenia z PDF SLSP, a.s. z 26.10.2009 súd zistil, že odporca s poukazom na dal výpoveď z predmetnej zmluvy s tým, že účinnosť zmluvy skončí po uplynutí 3-mesačnej zákonnej výpovednej lehoty od jej doručenia, t.j. dňom 31.3.2010, ku ktorému dňu zaniká záväzok odporcu poskytovať plnenie navrhovateľke podľa zmluvy. Zo Štatútu Podporného dôchodkového fondu Slovenskej štátnej sporiteľne zo dňa 1.7.1993, ako i z Dodatku č. 1 k štatútu účinného od 1.4.1994 súd zistil, že oba dokumenty podpísali za odporcu predsedníčka podnikového výboru odborovej organizácie pri SŠTSP U. L. a štatutárny zástupca odporcu

- L.. V. P., generálny riaditeľ.

Dodatok č.1 k štatútu účinný od 1.4.1994 podpísali predsedníčka podnikového výboru odborovej organizácie pri SLSP, a.s. G. G., štatutárni zástupcovia za odporcu Ing. V. P. - generálny riaditeľ. Zo splnomocnenia zo dňa 4.7.1996 súd zistil, že L.. L. G. ako predseda predstavenstva a prezident odporcu z dôvodu menovania M.. A. R., Y.. do funkcie viceprezidenta, splnomocnil M.. O. C. - generálneho riaditeľa divízie ľudské zdroje podpisovať materiály týkajúce sa poskytovania dôchodkových dávok pre bývalých pracovníkov sporiteľne a pôžičiek poskytovaných z centralizovaného sociálneho fondu SLSP, a.s. pre pracovníkov ústredia s tým, že sa jednalo okrem iného o poskytovanie dôchodkových dávok v zmysle PDF (bod 4). Splnomocnenie podpísal L.. L. G. V. M.. A. R., Y.. ho vzal na vedomie, čo potvrdil svojim podpisom. Z výpisu z obchodného registra odporcu súd zistil, že v období od 4.7.1995 do 14.3.2002 vo všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť odporcu boli oprávnení konať všetci členovia predstavenstva, pričom za spoločnosť podpisoval predseda predstavenstva a jeden z členov predstavenstva alebo traja členovia predstavenstva spolu. V období od 7.2.1996 do 25.4.1999 bol predsedom predstavenstva odporcu L.. L. G., podpredsedom Ing. Jozef Z., členmi L.. O. S. a Y. M.. A. R...

Súd prvého stupňa posúdil vec podľa ust. , , , , , až , a s tým, že prejudiciálne sa zaoberal platnosťou zmluvy, na základe ktorej si navrhovateľka uplatňuje svoj nárok, ako i výpoveďou z tejto zmluvy danej odporcom. Z listinných

dokladov mal za jednoznačne preukázané, že predmetná zmluva bola vyhotovená v písomnej forme v súlade s , , a zároveň spĺňala ďalšie požadované náležitosti pre zachovanie formy, pretože bola podpísaná oprávnenými osobami. Za odporcu ako právnickú osobu podpísal zmluvu jej zamestnanec v rámci svojej obvyklej pracovnej činnosti bez prekročenia svojich kompetencií, navyše na takýto úkon splnomocnený prezidentom odporcu a predsedom predstavenstva. Aj v prípade, ak by poverený zamestnanec odporcu prekročil svoju kompetenciu pri uzatváraní predmetnej zmluvy, tento exces odporca konvalidoval dodatočne tým, že jej platnosť akceptoval, cítil sa ňou byť viazaný a z predmetnej zmluvy poskytoval v prospech navrhovateľky plnenia. V tejto súvislosti súd uviedol, že ust. v záujme ochrany dobromyseľnosti navrhovateľa vyhlasuje za platný právny úkon urobený právnickou osobou (odporcom) aj taký právny úkon, pri ktorom došlo k excesu, ak sa tento úkon zamestnanca odporcu výslovne týka predmetu činnosti právnickej osoby, čo mal súd preukázané, a zároveň len vtedy, ak sa jedná o prekročenia, o ktorom navrhovateľ nemohol vedieť, pričom takúto vedomosť navrhovateľky odporca nepreukázal. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku odporcu o neplatnosti zmluvy z dôvodu nedostatočnej identifikácie oprávnenej osoby, pretože v žiadosti o plnenie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (bod 2. zmluvy) je navrhovateľka identifikovaná menom, priezviskom, dátumom a miestom narodenia, rodným číslom a adresou pobytu, teda údajmi, ktoré jednoznačne identifikujú oprávnenú osobu.

Čo sa týka výpovede zo zmluvy danej odporcom podľa , túto súd vyhodnotil ako neplatnú podľa ust. , lebo odporuje zákonu, pretože v tomto prípade nebolo možné zo strany odporcu použiť toto ustanovenie na ukončenie právneho vzťahu medzi účastníkmi, založenom zmluvou o dôchodku. Predmetnou zmluvou zo dňa 23.6.1997 sa v prospech navrhovateľky založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku, a aj okamih ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Jej trvanie je teda jednoznačne určené právnou skutočnosťou, o ktorej je isté, že nastane, aj keď sa pri uzatváraní zmluvy nevie, kedy nastane (úmrtie oprávneného). Nebola uzavretá na dobu neurčitú, ale na dobu určitú neurčitého trvania (doživotne), a okamihom smrti navrhovateľky dôjde k zániku tohto právneho vzťahu. Pretože odporca je povinný naďalej plniť navrhovateľke podľa zmluvy, ktorá je platná a účinná, považoval súd nárok navrhovateľky za dôvodný a riadne preukázaný, a preto jej návrhu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 53,0 eura a v trovách právneho zastúpenia vo výške 349,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý namietol, že predmetná zmluva o dôchodku je neplatná pre jej rozpor so zákonom. Uviedol, že () pri úprave doby, na ktorú môžu účastníci zmluvy zmluvou o dôchodku založiť oprávnenému právo na vyplácanie určitého dôchodku, upravuje alternatívne, t.j. dvomi spôsobmi úpravy tejto doby, a to na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania, pričom zmluvné strany si môžu dohodnúť len jeden zo zákonom alternatívne predpokladaných spôsobov. Zmluva o dôchodku, o ktorú navrhovateľka svoj nárok opiera, v tomto ohľade odporuje zneniu ust. , pretože v bodoch 2 a 3 obsahuje dva rozdielne časové okamihy, v ktorých má právo na dôchodok zaniknúť (právo na dôchodok je dohodnuté doživotne a zároveň i na inak určenú dobu neurčitého trvania).

Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o dôchodku podľa je jej neurčitosť vo vymedzení dĺžky trvania práva na dôchodok, pretože zmluva neobsahuje určité vymedzenie neurčitej doby jej trvania, a z textu zmluvy o dôchodku nemožno jednoznačne ustáliť dobu trvania práva na dôchodok. Poukázal aj na vzájomne si odporujúce znenie bodov 2 a 3 zmluvy, čo má za následok rozdielny výklad existencie nároku na mesačnú platbu v mesiaci smrti oprávnenej osoby. Podľa odporcu je zmluva neplatná aj pre neurčitosť vo vymedzení osoby oprávnenej zo zmluvy, ako aj pre nedostatok písomnej formy zmluvy. Z textu zmluvy o dôchodku jednoznačne vyplýva, že zmluvu uzatvára ako osoba povinná Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá prejavuje svoju vôľu prostredníctvom svojho predsedu predstavenstva a prezidenta spoločnosti L.. L. G.. Zmluva však neobsahuje podpis L.. G., ale podpis inej osoby, neidentifikovateľnej z textu zmluvy, pričom z textu zmluvy zároveň nevyplýva, že táto neidentifikovateľná osoba prejavuje vôľu v mene Slovenskej sporiteľne, a.s.. Preto k prejaveniu vôle v mene Slovenskej sporiteľne, a.s. ani nedošlo, a preto nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy v písomnej

forme. Podľa odporcu rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj z dôvodu, že súd zaviazal odporcu na plnenie, ktoré je zákonom zakázané, a v súvislosti s touto námietkou poukázal na ust. a o bankách. Zo zákonného zákazu bankám uzatvárať zmluvy, na základe ktorých banka nedostáva žiadne protiplnenie a poskytuje hospodársky neodôvodnené plnenie, vyplýva i zákaz akejkoľvek banke uzatvárať zmluvy o dôchodku podľa ust. , a logicky z neho vyplýva aj zákaz poskytovať plnenie podľa takejto zmluvy. Z toho dôvodu plnenie, na ktoré je odporca zaviazaný zmluvou o dôchodku (za predpokladu jej platnosti) sa v dôsledku zmeny právnej úpravy stalo zákonom zakázané, a teda jeho poskytovanie v súlade so zákonom nie je možné. Odporca v odvolaní spochybnil aj záver súdu prvého stupňa, že zmluva o dôchodku bola uzatvorená na dobu určitú.

Podľa odporcu zmluvu nemožno dohodnúť na dobu určitú tak, že jej trvanie je viazané na takú právnu skutočnosť, s ktorou priamo zákon spája zánik tohto zmluvného vzťahu. Takáto právna skutočnosť totiž spôsobuje zánik zmluvného vzťahu bez ohľadu na dohodu zmluvných strán o dobe trvania zmluvy. To znamená, že zmluvný vzťah skončí v dôsledku takejto zákonom stanovenej právnej skutočnosti bez ohľadu na to, či zmluva obsahuje údaj o dojednaní zmluvy na dobu určitú alebo neurčitú. Ak zmluvné strany dohodou určia, že zmluvný vzťah bude trvať až do doby, kým nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon spája

zánik tohto zmluvného vzťahu, neobmedzujú dobu trvania na určitú dobu, ale len do zmluvy preberajú zákonnú úpravu, na základe ktorej by došlo k zániku právneho vzťahu i v prípade, ak by sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Takto zmluvne stanovená doba trvania zmluvy je preto vždy dobou neurčitou. Pri použití uvedených právnych záverov na zmluvu o dôchodku potom možno dôjsť len k jedinému logickému záveru, a to že uzatvorenie tejto zmluvy na dobu života oprávnenej osoby je vždy uzatvorením zmluvy na dobu neurčitú. Úmrtie oprávneného zo zmluvy o dôchodku vo svojej podstate nevymedzuje trvanie zmluvy, ale čas, kedy najneskôr zmluva zanikne bez ohľadu na dohodu zmluvných strán o dobe trvania zmluvy. Odporca ďalej konštatoval, že pokiaľ navrhovateľka nesúhlasila s obsahom zmluvy o dôchodku, túto nemala uzatvárať a v rozhodnom čase mala požadovať doplnenie ustanovenia o nemožnosti vypovedať zmluvu. Iba takto by bolo vylúčené, aby odporca využil zákonom stanovené právo zmluvu podľa vypovedať. V odvolaní tiež namietol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s ust. , keď sa súd prvého stupňa v celom rozsahu nevysporiadal s jeho právnou argumentáciou, a preto rozhodnutie nie je po právnej stránke presvedčivé. Takýto postup súdu prvého stupňa je nezlučiteľný zo zásadou spravodlivého súdneho konania, keďže znemožňuje vyjadriť sa účastníkom relevantným spôsobom k tomu, ako sa súd vysporiadal s ich právnou argumentáciou. Uvedený postup súdu prvého stupňa je i odňatím práva konať pred súdom.

Napadnutý rozsudok preto navrhol zmeniť a žalobu zamietnuť. V prípade, že odvolací súd potvrdí rozsudok okresného súdu, odporca žiada, aby odvolací súd podľa ust. vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to o právnej otázke, či zmluva o dôchodku, uzatvorená podľa zakladajúca právo na plnenie na doživotne, je zmluvou na dobu určitú.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že s tvrdeniami odporcu uvedenými v odvolaní nesúhlasí a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Odporcom tvrdený rozpor medzi bodmi 2 a 3 zmluvy o dôchodku neexistuje. Bod 2 zmluvy stanovuje záväzok povinného vyplácať príjemcovi doživotne sumu vo výške 26.879,- Sk, pričom bod 3 zmluvy upravuje periodicitu plnenia, splatnosť, začiatok a koniec plnenia s tým, že určuje povinnosť vyplácať dôchodok mesačne, vždy k 15. dňu každého mesiaca, až do dožitia príjemcu. Čo sa týka údajnej neurčitosti v špecifikácii navrhovateľky ako oprávnenej zo zmluvy, zmluva o dôchodku by bola neplatná iba vtedy, ak by ani po použití výkladového pravidla podľa nebola identifikácia oprávnenej osoby v zmluve dostatočne určitá. Zmluva o dôchodku bola uzatváraná na základe žiadosti o plnenie z

Podporného dôchodkového fondu odporcu a podľa Štatútu Podporného dôchodkového fondu

odporcu. Žiadosť bola podávaná na formulári, ktorý bol prílohou k pokynu , ktorý predložila navrhovateľka súdu ako dôkaz. Súčasťou žiadosti podľa formulára boli aj predtlačené údaje zamestnanca, ktoré bolo nutné vyplniť: dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko. Aj zmluva o dôchodku bola uzatváraná ako formulárová zmluva; v záhlaví formulárovej zmluvy predtlačené údaje uvedené

neboli, čo však nemôže byť navrhovateľke na škodu, nakoľko jej bolo vyplnené znenie zmluvy o dôchodku predložené odporcom na podpis. V bode 3 zmluvy je navyše príjemca špecifikovaný číslom bankového účtu, a to bankového účtu navrhovateľky. Navrhovateľka a odporca uzavreli spolu zmluvu o vedení bežného účtu, v ktorej je navrhovateľka nepochybne určená všetkými identifikačnými

údajmi, vrátane rodného čísla. Preto je divné, ako môže odporca spochybňovať identitu zmluvnej protistrany. Rovnako zo Štatútu, podľa ktorého bola zmluva uzavretá, vyplýva, že Fond vznikol na podporu bývalých zamestnancov, resp. pracovníkov odporcu. Preto z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že odporca uzatvoril zmluvu o dôchodku so svojou bývalou zamestnankyňou

- navrhovateľkou. Napokon, odporca vyše 13 rokov na základe predmetnej zmluvy plnil práve navrhovateľke a jej aj zaslal výpoveď zo zmluvy o dôchodku, z čoho vyplýva, že odporca v skutočnosti nikdy nemal pochybnosti o tom, kto je zo zmluvy o dôchodku oprávnenou osobou. Čo sa týka podpisu na zmluve inou osobou neidentifikovateľnou z textu zmluvy o dôchodku, navrhovateľka dostatočne hodnoverne preukázala, že M.. C. mal oprávnenie konať v mene odporcu vo veciach PDF.

K údajnému rozporu zmluvy o dôchodku s ust. o bankách navrhovateľka uviedla, že v danom prípade ide o interný vzťah odporcu a jeho bývalej zamestnankyne, na ktorý sa toto ustanovenie nevzťahuje. Toto ustanovenie upravuje vzťahy banky len navonok pri realizácii predmetu ich činnosti, a žiadne ustanovenia tohto zákona neustanovujú, že by vyplácanie dôchodku na základe zmluvy bolo zakázané. Plnenie odporcu zo zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu Podporného dôchodkového fondu (ďalej len Štatút) vyplácané z uvedeného fondu odporcu, vytváraného z jej použiteľného zisku, čo zákon o bankách nezakazuje. Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok, pretože toto ustanovenie sa nevzťahuje na interné vzťahy odporcu a jeho zamestnancov. Pokiaľ ide o dodatočnú nemožnosť plnenia, odporca podsúva súdu úvahu o právnej nemožnosti plnenia, ktorá však nastáva, ak sa určitý typ plnenia stane právom zakázaný. Ust. je irelevantné pre posúdenie vzťahov medzi účastníkmi konania a ust. zákona o bankách nepriamo vylučuje zánik povinností odporcu plniť zo zmluvy o dôchodku pre dodatočnú nemožnosť plnenia. Zmluvu o dôchodku považuje navrhovateľka za zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, čo vyplýva aj z gramatického výkladu formulácie ust. . Rozsudok súdu prvého stupňa preto navrhuje ako vecne správny potvrdiť, priznať jej náhradu trov odvolacieho konania, a nepripustiť dovolanie proti rozsudku v právnej otázke, ktorú požaduje odporca.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , postupom podľa , a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku, lebo odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci ( ), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( ), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolacie námietky odporcu neobstoja, a s ich prevažnou väčšinou sa už dostatočne vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že má za to, že zmluvy o dôchodku uzatvorené na doživotne určenú dobu, ako aj určenú dobu neurčitého trvania, sú vždy zmluvami na dobu určitú.

V prejednávanej veci vymedzením povinnosti odporcu plniť doživotne, prejavili zmluvné strany vôľu byť takouto zmluvou viazané až do smrti navrhovateľky. Účelom predmetnej zmluvy bolo zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, s úmyslom poskytnutia výhody z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na subvenciu životnej úrovne, ktorá je oproti príjmu dosahovanému počas produktívneho veku zamestnanca výrazne znížená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 1 predmetnej zmluvy, ktorý odkazuje na Štatút PDF SLSP, v čl. I. ktorého je upravený účel fondu s tým, že tento podporný dôchodkový fond slúži na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci SŠTSP dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti k SŠTSP, kvality ich práce a na podporu stabilizácie pracovníkov SŠTSP. Z uvedeného účelu zmluvy je zjavné,

že jej účastníci ani nepredpokladali možnosť jednostrannej výpovede zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú, odporca ju nemohol vypovedať podľa , a preto odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, považuje výpoveď odporcu zo dňa 26.10.2009 vzhľadom na jej rozpor s ust. za neplatný právny úkon ( ).

Odvolací súd má tiež za to, že uzatvorená zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne a.s., bola a je dostatočne určitá pre oboch zmluvných partnerov. S námietkami odporcu o údajnej absolútnej neplatnosti zmluvy sa už dostatočne vysporiadal súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, k čomu odvolací súd navyše dodáva, že tieto námietky považuje za zjavne účelovú obranu. Z konania odporcu je zrejmé, že sám zmluvu považoval za platnú, na jej základe poskytoval navrhovateľke dlhodobo plnenia, a aj v čase výpovede nemal o platnosti zmluvy pochybnosti, inak by ju nevypovedal.

Ani ďalšie námietky odporcu, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní neaplikoval zákonné ust. , o bankách, neobstoja. Uvedené zákonné ustanovenia sa netýkajú vzťahov upravených predmetnou zmluvou, pretože odporca neuzatváral zmluvu s navrhovateľkou ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ani nešlo o vzťah banky s klientom. Zmluva sa týka interných vecí banky - zamestnávateľa a jej zamestnanca, a ako už bolo uvedené vyššie, jej účelom bolo zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku.

Neobstojí ani námietka odporcu, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti uvedené v ust. , v dôsledku čoho je nepreskúmateľné, čím bola odporcovi aj odňatá možnosť konať pred súdom.

Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu, vyplývajúcich z čl. 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ktoré predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3.7.2003, sp. zn. ).

Právo na odôvodnenie v zmysle ust. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia o opravnom konaní však nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.3.2005 sp.zn. ).

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že toto rozhodnutie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, priebeh konania opísal primeraným spôsobom, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Svoje právne závery aj náležitým spôsobom vysvetlil. Súd prvého stupňa okrem iného primerane vysvetlil, prečo zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 23.6.1997 posúdil ako zmluvu o dôchodku v zmysle ust. , prečo ju posúdil ako platnú zmluvu, a tiež prečo neprichádza do úvahy výpoveď označenej zmluvy podľa . Súd prvého stupňa sa teda vysporiadal so všetkými základnými otázkami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci. Ďalšími argumentmi uvedenými v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko ich nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie o odvolaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v odvolacom konaní plne úspešná, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 11.3.2011, pričom tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje čiastku 51,45 eura, režijný paušál za jeden úkon právnej služby 7,41eura, čo spolu s 20 % DPH (11,77 eura) predstavuje čiastku 70,63 eura.

Odvolací súd dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle ust. nepripustil, nakoľko mal za to, že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, lebo otázka, či zmluva o dôchodku uzatvorená podľa zakladajúca právo na plnenie na doživotne, je zmluvou na dobu určitú, bola už riešená a ustálená vo viacerých rozhodnutiach odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp.zn. , ), pričom toto rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje odlišné riešenie tejto otázky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.