Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Ps-34-2021.pdf
PDF · 102.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9Ps/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, C., zast. procesným opatrovníkom obcou C., o návrhu E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, C., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky, takto
rozhodol:
Súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá:
- nakladať so svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce k majetkovým a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony s výnimkou disponovania a nakladania s finančnou hotovosťou neprevyšujúcou 50,- Eur mesačne,
- vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, finančným a iným inštitúciám a organizáciám,
- rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,
- rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti či sociálnej starostlivosti a o mieste svojho pobytu,
- udeľovať plnomocenstvá a preberať doručované zásielky.
Súd ustanovuje obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka: E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať ju v rozsahu obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony.
Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa jej zdravotného stavu, miesta jej pobytu, nakladania s jej majetkom a akýchkoľvek iných podstatných vecí, a to 2-krát ročne vždy k 30.06 a 31.12 každého kalendárneho roka.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.11.2021 podal navrhovateľ na tunajší súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojej dcéry (ďalej aj „vyšetrovaná“). Žiadal, aby ju súd obmedzil v spôsobilosti na uzatváranie zmlúv, rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti, preberanie doporučených listových zásielok a nakladanie s majetkom a disponovanie s finančnými prostriedkami maximálne do výšky 100 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že vyšetrovaná roky trpí psychiatrickým ochorením, bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pre paranoidnú schizofréniu, avšak jej stav sa nelepší práve naopak a to hlavne z dôvodu, že si sama liečbu vysádza. Vyšetrovaná žije s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, je bezdetná, nemá manžela, je nezamestnaná, poberá invalidný dôchodok vo výške 357,10 Eur. Nevie samostatne nakladať s finančnou hotovosťou, robí dlhy, uzatvára rôzne zmluvy o pôžičkách, bez toho, aby si uvedomovala následky. Vôbec nemá predstavu o majetku a financiách, nedá si povedať a koná impulzívne. Liečbu dlhodobo odmieta, čím sa vystavuje mnohým rizikám a taktiež jej okolie. Roky žije v utkvelej predstave, že s manželkou nie sú jej rodičia a ona nie je tým za koho ju považujú, uteká z domu a zdržiava sa medzi občanmi, ktorí majú sklon k návykovým látkam a neprispôsobivému spôsobu života. Pravidelne po hospitalizácii si sama vysádza liečbu, odmieta navštevovať kontroly u ambulantného psychiatra ako aj hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení. Jej zdravotný stav sa každým dňom zhoršuje, jej konanie nie je v súlade s racionálnym zmýšľaním, navrhovateľ má veľkú obavu o jej zdravie a život. Ďalej uviedol, že vyšetrovaná nie je schopná obstarať si veci dennej potreby, či chápať význam základných právnych úkonov, nie je schopná sústavne a dôsledne zabezpečovať starostlivosť o seba, svoje zdravie, výživu, nie je schopná sa zastupovať voči tretím osobám a ani spravovať svoj majetok. Všetky veci dennej potreby zabezpečuje navrhovateľ dcére sám. Za opatrovníka pre vyšetrovanú navrhol ustanoviť seba.
2. Vyšetrovaná sa k návrhu písomne vyjadrila (č.l.67) s tým, že otvorila listy – znalecký posudok lebo bola priteleportovaná do C.. Je tam 2. deň a otvorila listy, lebo tam bol občiansky preukaz. Ďalej uviedla, že je zdravá a užíva lieky, ako boli predpísané jej dvojníčke. Uviedla, že znalecký posudok sa nevzťahuje na jej osobu a odmieta ísť na predvolanie súdom, pretože tento súdny proces sa nevzťahuje na jej osobu. Nikdy nebola na psychiatrii ani liečená ambulantne, ale lieky užíva kôli F. B., aj aby jej bolo dobre. Nemá halucinácie.
3. Do konania vstúpil prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podľa § 13 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
4. Súd sa oboznámil s návrhom a vyjadreniami účastníkov, vykonal dokazovanie výsluchom vyšetrovanej, navrhovateľa, svedkyne F. B. a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to lekárskymi prepúšťacími správami, rodným listom vyšetrovanej, lustráciami účastníkov v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Z lekárskych prepúšťacích správ zo dňa 17.09.2021 a 05.03.2021 súd zistil, že vyšetrovaná bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení po privezení cestou RZP, u vyšetrovanej boli pri prijatí prítomné halucinácie, paranoidné bludné obsahy, bludy dvojníkov a vlastný rázštep na dvojníčky. Bola jej nasadená liečba, ktorá uvedené stavy utlmila. V správach je konštatované, že vyšetrovaná mimo hospitalizácií neužíva predpísané lieky, čím dochádza k opakovaného zhoršeniu jej stavu, poruchám správania a prejavom agresie voči rodinným príslušníkom. Vyšetrovaná bola prepustená do ambulantnej starostlivosti v sprievode otca. Ako diagnostický záver je uvedená paranoidná schizofrénia.
6. Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 46/2022 zo dňa 05.05.2023 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou – paranoidnou schizofréniou, ktorá je trvalého charakteru, pri liečbe môže prísť k potlačeniu symptómov, stabilizácie zdravotného stavu, vyliečenie však nie je možné. Aj napriek pravidelnej farmakoterapii je predpoklad postupnej progresie a rozpadu osobnosti. Vyšetrovaná nie je schopná konať pred súdmi, štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, finančnými inštitúciami, nie je spôsobilá nakladať so svojim majetkom, uzatvárať zmluvy a preberať záväzky, preberať poštu, rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti, o spôsobe svojho pobytu. Ďalej v znaleckom posudku uviedla, že vyšetrovaná žije mimo reality, vo svojom svete, nie je v stave kompletne porozumieť zmyslu a významu súdneho konania a pochopiť význam rozhodnutia. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Vyšetrovaná trpí duševnou poruchou – paranoidnou schizofréniou, pričom ochorenie je aktívne, hospitalizácie u vyšetrovanej boli akútne, nedobrovoľné, je predpoklad, že neužíva lieky, preto sú prítomné aj bludné produkcie, je u nej prítomný syndróm dvojníka. Liečbou by sa dal tento stav zmierniť, vyliečiť však toto ochorenie nie je možné, ideálne by bolo podávanie liekov v injekčnej forme, keďže s tabletkami sa dá manipulovať. Navrhla ponechať vyšetrovanej na disponovanie určité vreckové.
7. Navrhovateľ – otec vyšetrovanej pri výsluchu uviedol, že býva s dcérou, manželkou a synom v spoločnej domácnosti. Nevedel uviesť do akej miery dcéra užíva lieky, dohliada na to aj manželka. Stalo sa, že dcéra si zobrala pôžičky, úvery, naposledy to bolo 4 000 Eur, z toho 3800 Eur dala Rómom.
Problémy dcéry sú dlhoročné, bola opakovane hospitalizovaná. Chodí za určitými osobami, ktoré ju podľa neho zneužívajú, nevie ako nakladá so svojim invalidným dôchodkom. On jej všetko zabezpečuje a kupuje, stravu aj iné veci. Dcéra sa vždy vracia domov.
8. Vyšetrovaná sa na pojednávaní vyjadrila a pri výsluchu uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože bola priteleportovaná z francúzskej planéty, kde bola na právnickej konferencii. Tento návrh sa týka jej sestry, je to jej dvojníčka z inej planéty. Uviedla, že je zdravá. Nie je to o nej, pani znalkyňu vidí prvýkrát a posudok sa nevzťahuje na jej osobu. Lieky neužíva, ani nebola nikdy hospitalizovaná, narodila sa 16.06., doklady jej boli kúpené. Uviedla, že nie je A. B., je G. H., po adoptívnych rodičoch. Býva so svojimi adoptívnymi rodičmi. Má brata a sestru, sestra je mladšia, brat je asi starší. Nepoberá invalidný dôchodok, ten poberá A.. A., ktorú prepustili z psychiatrie, tú spálili a nej píšu splnomocnenie na dôchodok. Vypovedala, že pochádza z Ameriky, má ukončenú právnickú a vojenskú školu. Venuje sa obrane ľudí a planét, pretože existujú teroristi, odpalujú planéty. Jej sestra sa stretáva s kamarátmi, sú to Rómovia. Teraz ju zelektrošokovala teroristka a sudkyňu odteleportovala. Obaja jej rodičia sú vymenení, prišli z vojensko-psychiatrického dištriktu. Odmietla, aby boli obmedzené jej práva. Pôžičky brali jej dvojníčky. Uviedla, že podniká na Bali, tam sú jej sestry, ktoré fajčili mrtvolný dym a vlastnia Jurské parky. I. E. aj F. a mrzí ju všetko čo sa stalo, ľúbi aj B. a jeho partnerku, aj psíka.
9. Svedkyňa F. B. vypovedala, že je matkou vyšetrovanej, žije s dcérou v spoločnej domácnosti. Býva s nimi aj brat vyšetrovanej, ktorý žije v samostatnej bytovej jednotke. Vyšetrovaná podľa nej lieky užíva pravidelne, naposledy bola hospitalizácia minulý rok v novembri. Dcéra dlho spáva, niekedy má aj svetlé chvíľky, stalo sa, že asi tri roky dozadu si zobrala úver 4.000 Eur a 1.200 Eur, ktoré dala Rómom, invalidný dôchodok má okolo 415 Eur, z ktorého si spláca dlhy, stravu, oblečenie a hygienu jej zabezpečuje ona s manželom. Dcéra sa stretáva s jednou Rómkou z kolónie. Súhlasila s tým, aby bol navrhovateľ ustanovený za opatrovníka vyšetrovanej.
10. Procesný opatrovník vyšetrovanej sa vyjadril, že súhlasí s obmedzením spôsobilosti vyšetrovanej a s ustanovením navrhovateľa za jej opatrovníka. Má vedomosť o tom, že vyšetrovaná bola zneužívaná na branie pôžičiek.
11. Prokurátor sa vyjadril, že súhlasí s obmedzením spôsobilosti vyšetrovanej na právne úkony a s ustanovením navrhovateľa za jej opatrovníka, pričom navrhol, aby spôsobilosť bola obmedzená aj čo sa týka vykonávania úkonov vo vzťahu k orgánom verejnej moci, finančným a iným inštitúciám a organizáciám.
12. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
13. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
14. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).
15. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
16. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
17. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
18. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
19. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.
20. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
21. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
22. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
23. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
24. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
25. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
26. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964).
27. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).
28. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
29. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu vyšetrovanej v spôsobilosti na právne úkony, keďže zo znaleckého posudku ako aj ostatného dokazovania (lekárske správy, výsluchy) vyplýva, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou – paranoidnou schizofréniou, ktorá nie je len prechodná a ktorá ju robí nespôsobilou na vykonávanie právnych úkonov. Aj zo samotného výsluchu vyšetrovanej na pojednávaní bolo zrejmé, že zdravotný stav vyšetrovanej je nevyhovujúci, boli u nej prítomné halucinácie, opakovane spomínala dvojníkov ako aj iné nereálne skutočnosti. Je potrebné zabezpečiť, aby vyšetrovaná dôsledne dodržiavala predpísanú liečbu, čo by malo viesť k zmierneniu príznakov jej ochorenia. Súd považoval za nevyhnutné obmedziť vyšetrovanú v rozsahu, ako vymedzil vo výroku rozsudku. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť ochranu vyšetrovanej. Je potrebné zabezpečiť, aby vyšetrovaná neohrozovala svoju majetkovú sféru braním pôžičiek a v dôsledku svojho ochorenia nemohla byť zneužitá na obohatenie sa iných osôb, k čomu v minulosti podľa výpovede rodičov vyšetrovanej dochádzalo. Je preto v záujme vyšetrovanej, aby nakladanie s majetkom ako hnuteľným tak i nehnuteľným ako aj spravovanie jej ďalších záležitostí bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a súdu. Je zároveň potrebné na ochranu života a zdravia vyšetrovanej, aby za ňu opatrovník vykonával úkony voči zdravotníckym zariadeniam, ako aj vo vzťahu k jej umiestneniu v zariadení sociálnej starostlivosti či k zmene jej bydliska. Súd ponechal vyšetrovanej možnosť disponovať so sumou do 50 Eur mesačne, keďže je toho názoru, že disponovanie takto stanovenou sumou finančných prostriedkov vyšetrovanú nijako neohrozí a je v súlade s požiadavkou rešpektovania ľudskej dôstojnosti (ÚS SR sp.zn I. ÚS 313/2012-52). Vo výroku rozsudku súd určil rozsah obmedzenia s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.
30. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľa – otca vyšetrovanej, ktorý je na výkon tejto funkcie spôsobilý, s ustanovením do tejto funkcie súhlasil a aj doposiaľ sa o vyšetrovanú stará a spolu s rodinou zabezpečujú všetky jej potreby. Navrhovateľ žije s vyšetrovanou v spoločnej domácnosti a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať v najlepšom záujme vyšetrovanej tak, aby boli aj naďalej riadne zabezpečené jej potreby a dôstojné podmienky pre život. Aj matka vyšetrovanej s jeho ustanovením za opatrovníka súhlasila. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12 každého roka.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.