Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-406-2012.pdf
PDF · 64.24 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/406/2012
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35697270, proti povinnému T. K.Č., N.. X.X.XXXX, N. A. X, XXX XX K., Y. B. pre vymoženie 978,84 EUR s prísl. a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Peter Molnár so sídlom Košice, Kupeckého 29 pod EX Or1630/12 takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Žiaden z ostatných účastníkov (oprávnený a povinný) nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V tomto konaní je vedená exekúcia voči povinnému na základe návrhu oprávneného(§ 36 ods. 2 EP) zo dňa 29.2.2012; exekučným titulom (§ 41 ods. 1 EP) je právoplatný a vykonateľný rozsudok OS Kežmarok č.k. 3C 212/09-102 zo dňa 31.3.2011.
Počas výkonu exekúcie oprávnený cestou exekútora doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor navrhovaný postup nenamietal a súčasne súdu uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.
Podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd má za to, že je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala oprávneným tvrdená objektívna skutočnosť, ktorú exekútor ako orgán verejnej moci nenamieta a teda súd má za to, že sa s uvedeným dôvodom zastavenia exekúcie práve na základe výsledkov ním vykonávanej exekúcie stotožnil (práve tento postoj exekútora vzhľadom na postavenie exekútora je dostatočným dôkazom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného) a teda, že v tomto prípade je dostatočne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto vo výroku I. tohto uznesenia ex offo rozhodol o zastavení exekúcie.
V súvislosti s týmto rozhodnutím súdu súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje, súd mu ich nepriznal.
O trovách ostaných účastníkov (§ 37 ods. 1 EP), t.j. oprávneného a povinného, súd rozhodol postupom podobným § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, podaním na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku (§ 58 ods. 4 EP pre výrok I, § 58 ods. 5 pre výrok II., III.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.