Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_7C-138-2013.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/138/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudca JUDr. Milan Mitterpák v právnej veci navrhovateľa Východoslovenská energetika a.s., IČO: 36211222, Mlynská 31, 042 91 Košice, zastúpený JUDr. Marekom Hroudom, advokátom, Krmanova 16, 040 01 Košice 1, proti odporcovi C. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. Y. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom H. R., zamestnankyňou tunajšieho súdu, XXX XX X. Y., o zaplatenie 132,03 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 132,03 € s 9 % -ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 103,38 € od 1.1.2012 do zaplatenia, s 9% -ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 28,65 € od 5.4.2012 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 16,50 € a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou došlou na tunajší súd dňa 20.3.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť v prospech žalobcu sumu 132,03 € s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dodávke elektriny zo dňa 24.8.2011 žalovaný odoberal elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste X. Y. XXX, elektromer č. XXXXXXX.
V tejto právnej veci vydal Okresný súd Michalovce platobný rozkaz sp.zn. 20Ro/73/2012 zo dňa 11.4.2013, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému v ktorý sa zdržiaval na neznámom mieste. Z toho dôvodu súd ustanovil žalovanému zmysle ustanovenia §29 O.s.p. na ochranu jeho práv a záujmov opatrovníka.
Podľa § 173 ods. 2 tretia veta O.s.p., súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí..
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a opatrovníka žalovaného.
Na základe zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť č. XXXXXXX zo dňa 24.8.2011 odoberal žalovaný z distribučnej sústavy elektriny na odbernom mieste X. Y. XXX, elektromer číslo XXXXXXX.
Za obdobie od 26.8.2011 do 3.11.2011 bola žalovanému vyúčtovaná spotreba elektrickej elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrami číslo XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2011 na sumu 103,38 € s lehotou splatnosti do 31.12.2011, číslo XXXXXXXXXX zo dňa 21.3.2012 na sumu 28.65 € s lehotou splatnosti do 4.4.2012 za obdobie od 4.11.2011 do 10.3.2012.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je o 8 %-nych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný. Na základe predloženej zmluvy o dodávke elektriny bolo zrejmé, že žalovaný bol zmluvným odberateľom dodávky elektriny žalobcu, s tým, že na základe skôr uvedených faktúr mu bol vyúčtovaný nedoplatok v celkovej sume 132,03 €, ktorý neuhradil v lehote splatnosti. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci sú nemal žiadne pochybnosti o uplatnenom nároku žalobcu a preto rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku. Keďže žalovaný sa z úhradou dlžnej sumy dostal do omeškania, preto súd zároveň rozhodol o jeho povinnosti uhradiť v prospech žalobcu úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd SR vo veci sp.zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50.- €.
Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.
Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec (ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.
Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí a pretože aj keď súd vo veci nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.
Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.Us988/2012 podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navýšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.