Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_11C-132-2011.pdf
PDF · 153.76 KB
Case nature
Subarea
11C/132/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: TO. C., Q..Č.. R. Ú., B. X, XXX XX Bratislava, občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 642,55,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 214,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 25,09,-EUR od 16.04.2008 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 63,73,-EUR od 13.05.2008 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 95,78,-EUR od 12.06.2008 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 29,96,-EUR od 12.07.2008 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,59,- € zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
Súd odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v zastavenej časti konania nepriznáva.
Súd zrušuje platobný rozkaz č.k. 18 Ro 390/2010 zo dňa 30.12.2010.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2010 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu v sumu 642,55 euro spolu s príslušenstvom. Žalobný návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2008 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca uzatvoril dňa 18. 10. 2007 s odporcom zmluvu o pripojení č. 948929992 a dodatok k zmluve. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky a cenník, postupca poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v
zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom. Postupca vystavil odporcovi nasledujúce faktúry:
variabilný symbol faktúry na sumu so splatnosťou
1000680719 95,78 euro / 2885,47 SK 11. jún 2008
1000553282 63,73 euro /1919,93 SK 12. máj 2008
1000791319 29,96 euro / 902,57 SK 11. júl 2008
1000456979 25,09 eura /755,86 SK 15. apríl 2008
Rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek je uvedený v pripojených faktúrach. Faktúry sú očíslované variabilnými symbolmi. Odporca odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil dlžnú čiastkou vo výške 0 euro. Na základe uvedeného je zrejmé, že odporca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnil a do dnešného dňa dlžnú sumu vo výške 214,56 euro /6.463,83SK za poskytnuté služby navrhovateľovi neuhradil, tým sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené, je odporca povinný platiť aj príslušný úrok z omeškania z jednotlivých faktúr.
Zmluvné strany si v článku 2.3 dodatku dohodli zmluvnú pokutu vo výške 427,99euro /12.893,63SK pre prípad porušenia práv a povinností uvedených v článku 2.2 dodatku. Povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktorej postupca poskytol odporcovi v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú cenu. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá postupcovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom. Keďže odporca nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti, porušil tým svoju povinnosť v zmysle článku 6.7 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, čím zároveň porušil svoju povinnosť v zmysle článku 2.2 písm. c) dodatku. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ žiadal, aby súd vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu.
Odporca sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadril.
Súd v predmetnej veci vydal dňa 30.12.2010 platobný rozkaz, ktorý sa však nepodaril doručiť odporcovi na známu adresu.
Podľa § 173 ods. 2 OSP ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na citované ustanovenie súd platobný rozkaz zrušil.
Dňa 31. 1. 2012 vstúpil do konania na strane odporcu vedľajší účastník - združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Vedľajší účastník v písomnom podaním žalobnému návrhu, doručenému súdu dňa 14.9.2012, uviedol, že v hore označenej právnej vecí do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane odporcu len čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 427,99euro. Poukázal na § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 , § 53 ods. 5 a § 53 a ods. 1 občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že zmluvnú pokutu vo výške 427,99euro považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú. Otázka neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Telefónica už bola judikovaná rozsudkom Krajského súdu Prešov spisová značka
6Co 113/2010 zo dňa 20. 9. 2011. Z najnovších rozhodnutí týkajúcich sa neplatnosti zmluvnej pokuty vedľajší účastník predložil rozsudok Krajského súdu Prešov spisová značka 6 Co 91/2011 zo dňa 24. 4. 2012. Z uvedených dôvodov navrhol zamietnuť žalobu v časti, ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 427,99euro. Zároveň si uplatnil trovy konania.
Následne nato, navrhovateľ podaním zo dňa 26.3.2012 zobral žalobný návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 179,40euro späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
K otázke uplatnenej zmluvnej pokuty uviedol nasledovné:
Odporca sa dostal do omeškania so splácaním faktúr za poskytnuté elektronické služby v zmysle zmluvy o pripojení v znení dodatku. V zmysle dodatku bol odporcovi poskytnutý mesačný program pre mňa 250, v rámci, ktorého čerpal výhody uvedené v dodatku a taktiež bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón v hodnote 7.490SK len za cenu 1 SK. Nakoľko odporca porušil povinnosti vyplývajúce mu zo záväzkového vzťahu medzi postupcom a odporcom, v súlade s ustanovením článku II bod 2.3 dodatku si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil zmluvnú pokutu, ktorá pozostáva z ceny telefónu Nokia 6300 vo výške 7.490SK /248,62euro v zmysle ponuky mobilných telefónov, a zvyšná časť je paušalizovaná náhrada škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu podľa podrobného výpisu k faktúram. V dodatku je uvedené, že odporca zaplatil za mobilný telefón sumu 1 SK , pričom podľa vianočnej ponuky mobilných telefónov je cena predmetného mobilného telefónu 7.490 SK, tzn. v prípade porušenia zmluvných podmienok v zmysle bodu 2.3 dodatku bol odporca povinný navrhovateľovi uhradiť zmluvnú pokutu spočívajúcu v cene telefónu a paušalizovanej náhrade škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny a porušenia povinnosti odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, je povinný znášať toho vyplývajúcej sankcie. Nie je sporné, že odporca porušil zmluvné povinnosti, a teda, že nevykonal riadne dohodnuté úhrady za dohodnuté a postupcom poskytnuté služby, keďže viazanosť odporcu bola v zmysle zmluvy o pripojení 24 mesiacov. V danom prípade dochádza v podstate ku kúpe mobilného telefónu, a teda dodatok by mohol predstavovať kúpnu zmluvu, ktorá je viazaná na zmluvu o pripojení. Zmluvnou pokutou si navrhovateľ zabezpečoval návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny telefónu, ktorý bol odporcovi poskytnutý v rámci zvýhodnenej ceny. Zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných postupcom do zľavy pri predaji telefónu. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ považuje výšku zmluvnej pokuty za primeranú, pričom práve naopak, pri neprimerane nízkej respektíve žiadnej zmluvnej pokute by nebola naplnená jej podstatná funkcia, a to, že práve hrozba uplatnenia sankcie vo výške, na ktorej sa zmluvné strany písomne dohodli, pre prípad neplnenia povinností zo strany klienta, ho prinúti dodržiavať zmluvné ustanovenia.
Pre prípad, že sa súd nestotožní s vyššie uvedeným, navrhovateľ mení právnu kvalifikáciu uplatnenej zmluvnej pokuty, a to tak, že v danom prípade môže súd posúdiť nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 427,99v euro ako nárok na náhradu škody, keďže, ako je vyššie uvedené, navrhovateľ preukázal, že odporca porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, čím navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody, a to zaplatenie plnej ceny mobilného telefónu v zmysle ponuky mobilných telefónov, a zvyšnej časti paušalizovanej náhrady škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku porušenia povinnosti odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu.
Nakoľko navrhovateľ nevie jednoznačne špecifikovať náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny a porušenia povinnosti odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla nevrátením mobilného telefónu vo výške 7.490 SK, z ktorej sumy odporca zaplatil 1 SK, preto si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody k vo výške 7.489SK /248,59euro a vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty vo výške 179,40euro berie návrh späť.
Tunajší súd uznesením číslo konania 11C 132/2011-139 zo dňa 8. 4. 2013 konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 179,40euro zastavil s tým, že o náhrade trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Na základe na pojednávaní dňa 10.7.2013 vykonaného dokazovania, zistil súd nasledujúci skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel dňa 18.10.2007 Zmluvu o pripojení č. 948929992, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky, Cenník ako aj Dodatok k tejto zmluve.
Na základe predmetnej zmluvy sa predchodca navrhovateľa zaviazal za úhradu poskytovať odporcovi služby verejnej telekomunikačnej siete. Na základe tejto zmluvy bola odporcovi vypožičaná SIM - karta s telefónnym číslom 0948 929 992. K uvedenej zmluve bol dňa 18.10.2007 uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Pre mňa 250 s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Zároveň v bode 2.2. Dodatku sa odporca zaviazal, že počas doby viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom v zmysle podmienok zmluvy, neuskutoční žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nedopustí sa takého konania, na základe, ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. V bode 2.3 Dodatku bolo uvedené, že ak záujemca respektíve účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.893,28 SK. Účastník je taktiež povinný nahradiť škodu vzniknutú poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinností účastníka podľa tohto dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty.
Podľa bodu 6.7. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok poskytovateľ môže odstúpiť od zmluvy ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Odporca riadne a včas nezaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu za poskytovanie služieb za obdobie apríl 2008 - jún 2008, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej Zmluvy. Cena za poskytnuté služby v danom období bola odporcovi faktúrovaná faktúrami č:
variabilný symbol faktúry na sumu so splatnosťou
1000680719 95,78 euro / 2885,47 SK 11. jún 2008
1000553282 63,73 euro /1919,93 SK 12. máj 2008
1000791319 29,96 euro / 902,57 SK 11. júl 2008
1000456979 25,09 eura /755,86 SK 15. apríl 2008
Zmluvná pokuta bola odporcovi faktúrovaná faktúrou č. 5100291129 na sumu 12.893,50,-Sk.
Odporca neuhradil žalované faktúry v lehote splatnosti (ani do dňa vyhlásenia rozsudku), a to ani čiastočne (opak v konaní preukázaný nebol, hoci v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo odporcu).
Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku (zmier) zo dňa 19.11.2010 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote (najneskôr do 26.11.2010). Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2008 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Telefónica O2 Slovakia s.r.o.) postúpil žalovanú pohľadávku na navrhovateľa. Postúpenie bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 19.11.2010.
Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 40 ods.1 z. č. 610/2003 Z.z. podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky a v tej istej lehote zverejniť ich zmeny.
Podľa § 42 ods.1 písm.a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods.4 písm.b) z. č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Súd má teda za to, že žaloba je dôvodná v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny telekomunikačných služieb vrátane mesačných poplatkov v celkovej výške 214,56 €, preto žalobe v tejto časti vyhovel.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, pre určenie jeho výšky je rozhodujúci deň omeškania s platbou jednotlivých faktúr, pričom dni splatnosti boli 15.04.2008, 12.05.2008, 11.06.2008 a 11.07.2008.
Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k jednotlivým dňom začiatku omeškania výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K týmto dňom bola výška základnej úrokovej sadzby NBS 4,25% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 8,5% ročne.
Úroky z omeškania priznal súd odo dňa nasledujúcu po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými boli účtované ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.
Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 427,99 € resp. 248,59,-EUR po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne:
Náhrada škody:
Po tom, ako sú súdmi zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť,
b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút,
c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú
navrhovateľ pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody (resp. právne posúdenie necháva na úvahu súdu) vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 248,59 € a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcu.
Navrhovateľ ďalej poukazuje na Čl. I. bod 1.2 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 18.10.2007 podľa ktorého - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 6 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 6.2 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) výpoveďou zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) ak tak ustanovuje zákon alebo osobitný predpis, e) uplynutím doby v prípade, ak bola Zmluva dojednaná na dobu určitú, f) smrťou účastníka bez právneho nástupcu, g) ak tak ustanovujú tieto VP.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa Článku 6 bod 6.1 VP zmluva nadobúda platnosť a účinnosť aktiváciou SIM karty poskytovateľom a uzatvára sa na dobu neurčitú, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci predchodca navrhovateľa (ani navrhovateľ) písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal (resp. nepreukázal iný spôsob ukončenia zmluvy napr. doručenie odstúpenia od zmluvy - čl. 6.8 VP). Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky predchodcu navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia (resp. rozhodnutia jeho predchodcu), ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa resp. jeho predchodcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa resp. jeho predchodcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Zmluvná pokuta:
Podľa bodu 2.2. Dodatku sa odporca zaväzuje, že počas doby viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom v zmysle podmienok zmluvy, neuskutoční žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nedopustí sa takého konania, na základe, ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. Podľa bodu 2.3 Dodatku, ak záujemca respektíve účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.893,28 SK. Účastník je taktiež povinný nahradiť škodu vzniknutú poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinností účastníka podľa tohto dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty.
Súd pri svojom rozhodovaní o zmluvnej pokute vychádzal z nasledujúceho:
Procesnému súdu je známe, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (aj keď išlo o iného operátora závery týchto rozhodnutí je možné v plnom rozsahu aplikovať aj na posudzovaný prípad). Obdobne aj vo veci Okresného súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č. k. 11C/184/2011-82 a iné). Vyššie uvedené je zrejmé aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.".
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 OZ procesný súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
Napriek uvedenému súd, pokiaľ ide o nárok zo zmluvnej pokuty uvádza nasledovné:
Z § 544 OZ vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu § 37 OZ, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom " v prípade porušenia zmluvných povinností resp. porušenia niektorej z povinností - bod 2.3 Dodatku " je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladmý. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.
Tu súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR vyššie uvedeným spôsobom judikoval NS ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 2 Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii dohody o zmluvnej pokute spôsobom " ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné záväzky, neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené
zmluvnou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia". Uvedený názor NS ČR potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo/1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na "porušenie zmluvného vzťahu" je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako NS SR vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.
Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie navrhovateľa, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr resp. za nedodržanie povinnosti zotrvať v záväzkovom vzťahu s poskytovateľom, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou navrhovateľa resp. jeho predchodcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností resp. dokonca jeho absencia k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.
Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola potvrdená aj rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrice ako odvolacieho súdu (sp. zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008).
Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods.1 OZ), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinnosti odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou (§ 53 ods.1 OZ - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spojení s § 53 ods.5 OZ - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s § 53 ods. 4 písm. k/OZ
- za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobný návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty resp. náhrady škody vo výške 248,59,-EUR ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd vychádzal z nasledujúcich úvah:
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods.2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že "Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne."
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý navrhovateľovi (ktorý mal v konaní čiastočný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 38,50 €. Vzhľadom na oprávnenie súdu (v prípade čiastočného úspechu účastníka v konaní) nepriznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, súd s poukazom na §142 ods. 2 OSP navrhovateľovi ani odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd navrhovateľovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec (ohľadne tzv. hovorného) typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov navrhovateľom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.
Navrhovateľ a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech navrhovateľa (pokiaľ ide o dlh za poskytnuté služby).
Na záver súd uvádza, že k rovnakej aplikácii procesných predpisov o náhrade trov konania v spotrebiteľských - formulárových sporoch dospela aj súdna prax v Českej republike, kde podľa nálezu Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nielenže nepovažoval trovy navrhovateľa, predstavujúce náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom, za účelne vynaložené, ale vzhľadom na jeho len čiastočný úspech v konaní (úspech pokiaľ ide o dlh za poskytnuté služby a neúspech pokiaľ ide o zmluvnú pokutu resp. náhradu škody) využil svoje oprávnenie dané mu §142 ods. 2 OSP a trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov (odporcovi dokonca žiadne trovy konania v súvislosti s týmto sporom nevznikli) .
Rovnako tak pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ako už bolo uvedené vyššie, súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval §142 ods. 2 OSP a využil oprávnenie dané mu citovaným ustanovením, keď rozhodol, že žiadnemu z účastníkov (vzhľadom na čiastočný úspech v konaní) náhradu trov konania neprizná. Keďže aj odporca mal len čiastočný úspech v konaní, pričom úspech vedľajšieho účastníka sa odvíja v danom prípade od úspechu odporcu, súd nepriznal s poukazom na citované ustanovenie trovy konania ani vedľajšiemu účastníkovi. V tomto smere súd podotýka, že vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania len v tej časti, ktorá mu vyhovuje, tak ako to urobil vedľajší účastník v tejto veci (keď oznámil, že vstupuje do konania len v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty). Vedľajší účastník, ako sa rozhodne vstúpiť do konania, vstupuje do konania ako takého, t.j. celého. Zákon nepozná pojem vstúpenia do časti konania. Vzhľadom na uvedené, neúspech odporcu (v časti žalovanej dlžnej sumy za poskytnuté služby) sa musel odraziť aj na trovách vedľajšieho účastníka.
Okrem uvedeného, tak ako aj v prípade navrhovateľa, súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním vedľajšieho účastníka advokátom (vedľajší účastník si totiž uplatňoval len tieto trovy konania) procesný súd nepriznal, pretože sa rovnako nejednalo o náklady účelne vynaložené. Je totiž praxou vedľajšieho účastníka, že vstupuje do všetkých spotrebiteľských vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých si následne uplatňuje trovy konania, avšak ide o veci (ohľadne tzv. hovorného) typovo veľmi jednoduché po skutkovej i právnej stránke, pričom vedľajší účastník zasiela písomné vyjadrenia, ktoré sú vzorové (v ktorých poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky a na rozsudky v obdobných veciach - pričom súd je povinný tieto poznať bez toho, aby ho na to upozornil vedľajší účastník) v ktorých mení iba identifikačné údaje účastníkov, a žalovanú sumu. Vyplňovanie týchto vyjadrení je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Preto trovy vedľajšieho účastníka súd považoval za neúčelné. Napokon súd v tejto súvislosti pripomína, že sám vedľajší účastník je organizáciou zameranou na ochranu spotrebiteľa a teda sám musí disponovať personálnym obsadením takých osôb, ktorým musí byť problematika ochrany spotrebiteľa známa z ich činnosti. Práve preto (ak samotný vedľajší účastník vykonáva tento predmet činnosti - ochranu spotrebiteľa) nie je súdu zrejmé, prečo si v podstate na výkon toho, čo sám vedľajší účastník vykonáva ako svoje poslanie, t.j. na výkon ochrany spotrebiteľa, najíma advokátske kancelárie, ktoré v podstate vykonávajú za neho činnosť, ktorú je oprávnený vedľajší účastník vykonávať sám. Ak sa teda vedľajší účastník rozhodol, že bude chrániť spotrebiteľské práva v prebiehajúcich súdnych konaniach, tak je povinný tak robiť prostredníctvom svojich zamestnancov (ktorí musia túto problematiku ovládať vzhľadom na zameranie vedľajšieho účastníka) a nie sa dávať na rovnaký účel zastupovať advokátom. Aj vzhľadom na uvedené súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
V zastavenej časti konania súd o trovách konania rozhodol podľa §146 ods. 2 OSP v zmysle ktorého, ak niektorí z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ako však už bolo uvedené vyššie, hoci v zastavenej časti konania vznikla povinnosť hradiť trovy konania navrhovateľovi (nakoľko tento procesne zavinil zastavenie časti konania), vzhľadom na neexistenciu vzniknutých trov u odporcu, ako aj vzhľadom na neúčelnosť trov vedľajšieho účastníka (viď výklad vyššie), súd v zastavenej časti konania nepriznal trovy ani odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.