Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-482-2012.pdf
PDF · 64.18 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/482/2012
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35697270, proti povinnému L. L.Á., G.. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, XXX XX C., U. A. pre vymoženie 230,42 EUR s prísl. a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Peter Molnár so sídlom Košice, Kupeckého 29 pod EX Or1344/12 takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Exekútorovi náhradu trov nepriznáva.
III. Žiaden z ostatných účastníkov (oprávnený a povinný) nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V tomto konaní je vedená exekúcia voči povinnému na základe návrhu oprávneného(§ 36 ods. 2 EP) zo dňa 29.2.2012; exekučným titulom (§ 41 ods. 1 EP) je právoplatný a vykonateľný rozsudok OS Kežmarok č.k. 3C 11/10 zo dňa 15.4.2010.
Počas výkonu exekúcie oprávnený cestou exekútora doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor navrhovaný postup nenamietal a súčasne súdu uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.
Podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd má za to, že je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala oprávneným tvrdená objektívna skutočnosť, ktorú exekútor ako orgán verejnej moci nenamieta a teda súd má za to, že sa s uvedeným dôvodom zastavenia exekúcie práve na základe výsledkov ním vykonávanej exekúcie stotožnil (práve tento postoj exekútora vzhľadom na postavenie exekútora je dostatočným dôkazom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného) a teda, že v tomto prípade je dostatočne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto vo výroku I. tohto uznesenia ex offo rozhodol o zastavení exekúcie.
V súvislosti s týmto rozhodnutím súdu súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje, súd mu ich nepriznal.
O trovách ostaných účastníkov (§ 37 ods. 1 EP), t.j. oprávneného a povinného, súd rozhodol postupom podobným § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, podaním na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku (§ 58 ods. 4 EP pre výrok I, § 58 ods. 5 pre výrok II., III.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.